Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Saz/33/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200910 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200910.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Marianna Hrabovecká, v právnej veci navrhovateľa: Y. G. C., Q.. XX.XX.XXXX T. J. V., provincia Y. F., Y., Y. štátnej príslušnosti, Y. národnosti, kmeňovej príslušnosti J., moslimského vierovyznania, slobodný, bez cestovného dokladu alebo iného dokladu, posledný pobyt v zahraničí v meste V., I. G. D., provincia Y. F., Y., t. č. Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce (ďalej len „ÚPZC Sečovce"), Slovenská republika (ďalej len „SR"), zastúpený: Mgr. Jarmila Vargová, advokátka, Brečtanová 21, 831 01 Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková ul. č. 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia ČAS: MU-113-17/PO- Ž-2014 zo dňa 26.06.2014, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. ČAS:MU-113-17/PO-Ž-2014 zo dňa 26.06.2014 v časti o neudelení azylu navrhovateľovi. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-113-17/PO-Ž-2014 zo dňa 26.06.2014 odporca podľa ustanovenia § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil azyl navrhovateľovi a súčasne podľa ustanovenia § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle poskytol doplnkovú ochranu na dobu 1 roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Odporca v napadnutom rozhodnutí uviedol, že navrhovateľ počas vstupného pohovoru uviedol, že žiadal o poskytnutie azylu z dôvodu, že chce mať lepší život, zamestnanie na území Slovenska, študovať a žiť v bezpečí. V máji roku 2012 ho v noci členovia G. - Y. vzali a uväznili na desať dní. Z väzenia sa mu po piatich dňoch podarilo uniknúť počas bojov medzi skupinou G. - Y. a inými skupinami, ktorých názov nevedel uviesť. Nikdy nebol členom žiadnej politickej strany ani hnutia a nebolo proti nemu vedené trestné konanie. Do krajiny pôvodu sa obával vrátiť kvôli príslušníkom G. - Y., ktorí ohrozujú život obyvateľov Y.. Odporca uviedol, že navrhovateľ okrem svojej výpovede nepredložil do konania žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej skupine. Odporca považoval za nepochybné, že na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení musí záležať predovšetkým navrhovateľovi. Odporca pri hodnotení dôvodov uvedených navrhovateľom vychádzal z jeho vyjadrení a z podkladov a materiálov, ktoré sú obsahom spisu. Vychádzajúc z výpovede navrhovateľa, odporca mal za to, že navrhovateľ nebol v krajine pôvodu zadržaný ani prenasledovaný z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemohol alebo nechcel vrátiť do krajiny pôvodu, a tiež nebol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd, a preto nesplnil podmienky na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle. Odporca v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval, že obavu navrhovateľa pred skupinou G. - Y. nemožno považovať za prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle a už vôbec nie za prenasledovanie z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, resp. za uplatňovanie politických práv a slobôd. Ďalej uviedol, že navrhovateľ sa do kontaktu so skupinou G. - Y. dostal len raz, tí ho uväznili, ale po 10 dňoch utiekol a ďalších 5 dní sa bez obáv zdržiaval v mieste svojho bydliska, ktoré príslušníci G. - Y. poznali. Podľa výpovede navrhovateľa ho v mieste bydliska nehľadali ani po jeho odchode. Odporca dodal, že pôsobeniu G. - Y. sú vystavení všetci obyvatelia Y.. Okrem subjektívneho prvku strachu navrhovateľa z prenasledovania - obavy pred hnutím G. - Y. chýba objektívny prvok odôvodnenosti jeho strachu v zmysle Ženevskej konvencie a zákona o azyle. Odporca vzhľadom na to, že u navrhovateľa neboli splnené podmienky pre udelenie azylu, posúdil podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany a z dôvodu, že v prípade nedobrovoľného návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu by mohol byť skutočne vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, poskytol navrhovateľovi doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Odporca ďalej uviedol, že splnomocnená právna zástupkyňa navrhovateľa pred vydaním rozhodnutia zaslala svoje písomné stanovisko, v ktorom poukázala na nestabilnú situáciu v krajine pôvodu a že navrhovateľ spĺňa podmienky na poskytnutie medzinárodnej ochrany. Proti tomuto rozhodnutiu do výroku o neudelení azylu podal navrhovateľ, prostredníctvom svojej splnomocnenej advokátky, včas opravný prostriedok. V opravnom prostriedku navrhovateľ pred citovaním ustanovení zákona o azyle, Správneho poriadku uviedol, že svoju azylovú žiadosť zakladal predovšetkým na: - príslušnosti k minoritnému klanu J. (J.), - obavách pred G. - Y. a pred násilným naverbovaním, - všeobecnej obave z bezpečnostnej situácie v Y.S.. Navrhovateľ svoj opravný prostriedok odôvodňoval tým, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie odporcu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ vo svojom opravnom prostriedku pred tým, ako pristúpil ku konkretizácii dôvodov opravného prostriedku, uviedol svoj stručný profil. Podľa navrhovateľa odporca mal posudzovať jeho žiadosť o udelenie azylu minimálne v rozsahu uvedených skutočností, ako aj v rozsahu stanovenom § 19a zákona o azyle, s ohľadom na informácie dostupné z jeho činnosti. Navrhovateľ mal obavy pred prenasledovaním, spočívajúcom v použití fyzického alebo psychického násilia zo strany G. - Y., t.j. neštátneho aktéra. Mal za to, že odporca mal v záujme dôsledného zistenia skutkového stavu riadne preskúmať jeho žiadosť aj s ohľadom na postavenie minoritných klanov, a nie vystačiť so všeobecnými informáciami ohľadom všeobecnej bezpečnostnej situácie. Poukázal pritom na správy o postavení minoritných klanov v Y., ktoré aj citoval s uvedením zdroja. Navrhovateľ v opravnom prostriedku uviedol, že je príslušníkom minoritného kmeňa J. T. Y.. Podľa neho odporca bol povinný zohľadniť jeho postavenie a osobné pomery v zmysle ustanovenia § 19a zákona o azyle, vrátane jeho pôvodu. Na porušovanie ľudských práv menšinových kmeňov navrhovateľ poukázal správou (zdroj: Operational Guidance Note Somalia, September 2013,http://www.ukba.homeoffice.gov.uk/sitecontent/ documents/policyandlaw/ countryspecificasylumpolicyogns/somaliaogn?view=Binary). Navrhovateľ vytýkal odporcovi, že sa nezaoberal skutočnosťou, že je vo veku blízkom veku mladistvých, čím teda neskúmal zvýšenú zraniteľnosť. Odporca svojim podaním zo dňa 26.08.2014 sa písomne vyjadril k opravnému prostriedku navrhovateľa. Vo svojom vyjadrení odporca po stručnom opísaní skutkového stavu uviedol, že správne dospel k názoru, že navrhovateľovi sa nepodarilo opodstatniť svoje obavy z perzekúcie v prípade jeho návratu do Y.. Odporca navrhol rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Krajský súd v Košiciach rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez pojednávania podľa ustanovenia § 250f zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len O.s.p.) ako vecne a miestne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v platnom znení) a za použitia ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). V zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Azyl predstavuje medzinárodnoprávnu ochranu osôb, ktoré majú v krajine svojho pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôžu alebo nechcú vrátiť do tohto štátu. Právo na azyl navyše nemožno považovať za právo nárokové; ani Ústava Slovenskej republiky, Listina základných práv a slobôd, ani medzinárodné zmluvy o ľudských právach, ktorými je Slovenská republika viazaná, nezaručujú, že právo azylu musí byť žiadateľovi poskytnuté. Dôvodom neudelenia azylu navrhovateľovi bolo nesplnenie relevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. Navrhovateľ žiadosť o udelenie azylu zdôvodnil v Dotazníku žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 04.04.2014 nasledovnými skutočnosťami: zabezpečením si lepšieho života, možnosťou štúdia, práce, bezpečného života a obavami pred skupinou G. - Y., ktorým odporca venoval náležitú pozornosť a vykonal dokazovanie okrem výsluchu navrhovateľa aj obsahom správ o krajine pôvodu (č.l. 59-68 administratívneho spisu), ktorých podstatnú časť v rozhodnutí s uvedením zdrojov aj uviedol. Krajský súd pri posudzovaní rozhodnutia odporcu poukazuje na skutočnosť, že odporca správne vyhodnotil výpoveď navrhovateľa vo všetkých dôvodoch jeho odchodu z krajiny pôvodu. K výroku o neudelení azylu navrhovateľovi krajský súd zdôrazňuje, že predpokladom udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle je existencia opodstatnených obáv z prenasledovania z dôvodov uvedených v tomto zákonnom ustanovení. Podľa názoru súdu k naplneniu a preukázaniu konania, ktoré zákon o azyle definuje ako prenasledovanie (§ 2 písm. d/ bod 1), okrem všeobecných predpokladov (objektívna situácia) musí pristúpiť aj individuálne konanie subjektov, smerujúce voči konkrétnej osobe - navrhovateľovi. V prejednávanej veci však faktor prenasledovania alebo jeho hrozby nebol naplnený. Žiaden štátny orgán nevykonal voči navrhovateľovi žiadne kroky administratívneho, trestného, či iného postihu. Iba za predpokladu naplnenia týchto predpokladov môže dôjsť k splneniu ďalšej podmienky udelenia azylu, teda opodstatnenosti prezentovaných obáv, čo v danom individuálnom prípade nebolo preukázané. Odporca sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal dôvodmi žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu. Tieto skutočnosti potom vyhodnotil z hľadiska kritérií uvedených v zákone o azyle a Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. Z uvedených dôvodov po právnej stránke neboli splnené predpoklady udelenia azylu navrhovateľovi v zmysle zákona o azyle. Podľa krajského súdu záver odporcu o tom, že navrhovateľ nesplnil podmienky pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle, je vecne správny vzhľadom na záver odporcu o tom, že v danom prípade sa zjavne jedná o žiadateľa o azyl, ktorý objektívne nečelil žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátnych orgánov. Obdobne navrhovateľ nečelil ani takému konaniu zo strany neštátnych pôvodcov. Navrhovateľa síce mali uniesť členovia G. - Y., ale po piatich dňoch jeho úteku a ani neskôr po jeho odchode z krajiny pôvodu, ho nehľadali. Neskôr mu nič neodkázali. Tomu nasvedčuje aj samotné tvrdenie navrhovateľa, ktoré prezentoval v správnom konaní a tiež, že o pomoc oficiálnych orgánov štátu pôvodu nežiadal. Skutočnosti uvádzané navrhovateľom v priebehu celého azylového konania sa krajskému súdu javia z hľadiska bezprostredného ohrozenia navrhovateľa v prípade zotrvania v krajine pôvodu ako neopodstatnené a nasvedčujú iným pohnútkam navrhovateľa než tým, ktoré sú ako dôvody pre udelenie azylu uvedené v Ženevskom dohovore a zákone o azyle a potvrdzujú záver, že v prípade navrhovateľa nie sú splnené podmienky pre udelenie azylu podľa § 8 alebo § 10 zákona o azyle. V prípade navrhovateľa nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o postavení utečencov a zo zákona o azyle. Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred odporcom neuviedol ani skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že by z dôvodu kmeňovej príslušnosti J. zažíval nejaké problémy v krajine pôvodu. Z toho dôvodu sa krajský súd s námietkami navrhovateľa, týkajúcimi sa postavenia menšinových kmeňov, nestotožňuje. Krajský súd sa podrobne zaoberal všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými v opravnom prostriedku a postup odporcu považuje v celom rozsahu za správny, v súlade so zákonom o azyle, keď v zmysle ustanovení § 13 ods. 1 zákona o azyle odporca navrhovateľovi azyl neudelil. Krajský súd preto nepovažoval námietky opravného prostriedku navrhovateľa ohľadne nedostatočného zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci, za dôvodné. Námietky navrhovateľa nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Krajský súd považuje za zrejmé, z akých argumentov odporca pri svojom rozhodovaní vychádzal. Odporca riadne zistil skutkový stav veci a z tohto podkladu neskôr vychádzal pri svojom rozhodnutí o neexistencii dôvodov pre udelenie azylu v zmysle ustanovení § 8 a § 10 zákona o azyle, podľa ustanovenia § 13 ods. 1 zákona o azyle. Odporca sa podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami, k ich vyhodnoteniu nemožno mať žiadne výhrady, a preto bolo potrebné rozhodnutie odporcu v časti výroku o neudelení azylu ako vecne správne potvrdiť podľa § 250q ods. 2 O.s.p. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ a jeho splnomocnená zástupkyňa boli v konaní neúspešní a nemali preto právo na náhradu trov konania. Odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.