Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Sd/58/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201014 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014201014.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci navrhovateľky: RNDr. B. G. C. P. Z. Á. M. D. X. Á., bytom Č. XXXX/XX, M., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ú s t r e d i e, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o p r e d č a s n ý starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 14. mája 2014 č. XXX XXX XXXX X. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 67 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) navrhovateľke od 26. marca 2014 priznala predčasný starobný dôchodok v sume 313,50 Eur mesačne. V odôvodnení uviedla, že sumu predčasného starobného dôchodku určila podľa § 68 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, ktorý je 0,8963 obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok, bolo preukázaných 13 827 dní, t. j. 37,8822 rokov a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej k 26.03.2014 10,25 znížený o 0,5 % za každých 30 dní od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku za chýbajúcich 730 dní 12,50 %, takže suma predčasného starobného dôchodku ku dňu 26.03.2014 je 304,60 Eur mesačne, k čomu patrí zvýšenie podľa § 88 zákona o sociálnom poistení mesačne o pevnú sumu 8,90 Eur mesačne, a preto výsledná suma predčasného starobného dôchodku je 313,50 Eur mesačne. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka. Navrhla preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Nevedela konkrétne uviesť, prečo rozhodnutie odporkyne nebolo vydané, resp. jej postup nebol v súlade so zákonom o sociálnom poistení ale uviedla, že výpočet dôchodku považuje za nesprávny, lebo nebol vypočítaný z obdobia najlepšieho produktívneho veku. Výpočet od 01.01.1984 považuje za nesprávny, nakoľko v tom období nastúpila na materskú dovolenku. Rovnako nepovažuje za správne, že sa tam zahrnulo obdobie od roku 2004 do roku 2014, kedy bola evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná a následne ako opatrovateľka ZŤS osoby. Podľa jej vedomia mali brať do úvahy pre výpočet dôchodku jej najlepšie roky produktívneho veku a to je obdobie od roku 1994 do 2003, prípadne od roku 1989 do 2003. Je nemysliteľné, aby ako vysokoškolský vzdelaná osoba s počtom odpracovaných rokov 37 a 322 dní poberala tak nízky dôchodok. Všetky jej bývalé kolegyne so stredoškolským vzdelaním a podstatne nižším platom, ktorým bola nadriadená, poberajú dnes omnoho vyšší dôchodok. Na pojednávaní uviedla, že má vysokoškolské vzdelanie, urobila si doktorát, bola riadne zamestnaná a vinou štátu od apríla 2004 bola nezamestnaná, ale pri výpočte predčasného starobného dôchodku neboli brané do úvahy roky, kedy dosahovala najvyšší príjem a to od roku 1984 do roku 2004, ale bol braný príjem od roku 1984 do roku 2014, kedy bola nezamestnaná, chodila sa hlásiť na úrad práce a starala sa o osoby ťažko zdravotne postihnuté. Nie je spokojná s tým ako sa vypočítavali dôchodky podľa zákona o sociálnom zabezpečení, t. j. zákon č. 100/1988 Zb. a ako sa vypočítavajú od 01.01.2004 podľa zákona č. 461/2003 Z. z., lebo terajšia zákonná úprava nie je správna a spravodlivá, nakoľko z dôchodku 300,00 Eur mesačne sa nedá vyžiť, a preto si treba pozrieť dôchodky a príjmy najmä ministrov a poslancov. Odporkyňa v písomnom vyjadrení, aj na súdnom pojednávaní navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, pretože predčasný starobný dôchodok navrhovateľky bol vypočítaný v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z. z. a rozhodujúcim obdobím u navrhovateľky v súlade s § 63 ods. 6 zákona sú roky 1984 až 2013. Nakoľko v rozhodujúcom období je viac ako 22 kalendárnych rokov so zárobkami, nebolo potrebné rozhodujúce obdobie predlžovať. Z rozhodujúceho obdobia u navrhovateľky bol vylúčený napr. rok 2005, kedy po celý rok bola evidovaná ako nezamestnaná a nezískala žiadny vymeriavací základ. Nízka suma predčasného starobného dôchodku je spôsobená predovšetkým nízkou hodnotou priemerného osobného mzdového bodu, ktorá vychádza z nízkych zárobkov dosiahnutých v rozhodnom období na zistenie priemerného osobného mzdového bodu a tiež vysokým počtom dní od vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporkyne, výsluchom navrhovateľky, pripojeným dávkovým spisom odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný. Z obsahu pripojeného dávkového spisu súd zistil, že navrhovateľka požiadala o predčasný starobný dôchodok žiadosťou doručenou Sociálnej poisťovni, ústredie 04.04.2014, od 26.03.2014. V žiadosti uviedla koľko deti vychovala, ako aj názov a adresu zamestnávateľov od 13.06.1981 do 25.03.2014. Podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok sú upravené v § 67 zákona o sociálnom poistení takto: Poistenec, ktorý nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu, má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2 - násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Navrhovateľka vychovala tri deti a vek 54 rokov dosiahla 25.12.2010. K tomuto dôchodkovému veku podľa § 65 ods. 5 zákona sa jej pripočíta 63 kalendárnych mesiacov a dôchodkový vek dosiahne 25.03.2016. Navrhovateľka požiadala o predčasný starobný dôchodok od 26.03.2014, teda 2 roky tak ako to umožňuje zákon, a preto ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok jej chýba 730 dní. Ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok u navrhovateľky bolo preukázaných na základe listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou dávkového spisu 13 827 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 37 rokov a 322 dní. Ako sa určí suma predčasného starobného dôchodku je upravené v § 68 ods. 1 zákona o sociálnom poistení tak, že suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5% za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku. Ako sa určí priemerný osobný mzdový bod upravuje zákon o sociálnom poistení v ustanovení § 63. Podľa § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku s výnimkou kalendárnych rokov pred 01. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod trvali celý kalendárny rok. Podľa ods. 7 uvedeného ustanovenia ak v rozhodujúcom období určenom podľa ods. 6 nie je najmenej 22 kalendárnych rokov, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred 01. január 1984 postupne tak, aby v ňom bolo 22 kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6. Rozhodujúcim obdobím na zistenie priemerného osobného mzdového bodu u navrhovateľky v súlade s citovaným ustanovením § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení sú roky 1984 až 2013, v ktorom získala 8 510 dní dôchodkového poistenia, t. j. 23,3151 roka, i keď bol vylúčený rok 2005, kedy po celý rok bola evidovaná ako nezamestnaná. Z toho je zrejmé, že v rozhodujúcom období rokov 1984 až 2013 navrhovateľka získala viac ako 22 kalendárnych rokov dôchodkového poistenia, z ktorého dôvodu už nebolo potrebné rozhodujúce obdobie predlžovať pred rok 1984. Hodnota osobného mzdového bodu v každom kalendárnom roku bola odporkyňou správne vypočítaná a táto je uvedená aj na osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý je súčasťou rozhodnutia o predčasnom starobnom dôchodku. Hodnota priemerného osobného mzdového bodu v súlade s ustanovením § 63 zákona o sociálnom poistení je u navrhovateľky 0,8735. Celkový súčet dní obdobia dôchodkového poistenia u navrhovateľky do vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok bol u navrhovateľky zistený 13 827 dní, t. j. 37 rokov a 322 dní. Ako už bolo uvedené, navrhovateľka o predčasný starobný dôchodok požiadala od 26.03.2014, ale dôchodkový vek by dovŕšila až 25.03.2016, z ktorého dôvodu jej chýba od požiadania výplaty predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku celkom 730 dní, z ktorého dôvodu za každých začatých 30 dní jej dôchodok sa zníži o 0,5 %, t. j. celkom 12,50 %. Suma predčasného starobného dôchodku sa určí podľa § 68 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, t. j. 0,8735 obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku, t. j. 37,8822 rokov aktuálnej dôchodkovej hodnoty ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok, t. j. 26.03.2014 10,2524 z čoho treba odpočítať 0,5 % za každých začatých 30 dní, t. j. 12,50 % = 43,51351271, takže suma predčasného starobného dôchodku navrhovateľky od 26.03.2014 je 0,8963 x 37,8822 x 10,2524 - 43,51351271 = 304,60 Eur mesačne. V roku 2014 podľa § 82 zákona o sociálnom poistení sa starobné dôchodky zvyšovali mesačne o pevnú sumu, t. j. 8,90 Eur, a preto suma predčasného starobného dôchodku u navrhovateľky je 304,60 Eur + 8,90 Eur = 313,50 Eur mesačne. Námietka navrhovateľky, že výška predčasného starobného dôchodku nezodpovedá jej dosiahnutému vzdelaniu, dĺžke odpracovaných rokov a je nižšia ako u jej kolegýň s nižším vzdelaním a s nižším príjmom nie je opodstatnená, pretože predčasný starobný dôchodok u nej bol určený v súlade s ustanovením § 68 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a nie je možné v zmysle tohto ustanovenia výšku starobných dôchodkov, resp. predčasných starobných dôchodkov navzájom porovnávať s osobami, ktoré majú iné vzdelanie, dosahovali iný príjem a preukázali inú dobu dôchodkového poistenia. Taktiež nie je opodstatnená námietka navrhovateľky, že súčasná úprava výpočtu predčasného starobného dôchodku nie je spravodlivá, lebo starobné dôchodky dosahujú takú výšku, ktorá nepostačuje na krytie odôvodnených potrieb. Odporkyňa, ktorá je tým správnym orgánom, ktorý vydáva rozhodnutie o predčasnom starobnom dôchodku je viazaná zákonom o sociálnom poistení, pri jeho výpočte nemôže prihliadať na žiadne iné skutočnosti, ani okolnosti okrem tých, ktoré sú uvedené pre určenie sumy predčasného starobného dôchodku v § 68 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Taktiež nie je dôvodná námietka navrhovateľky, že u nej sa za rozhodujúce obdobie mali brať tie roky jej produktívneho veku, kedy dosahovala vyššie príjmy, ktoré by boli pre ňu výhodnejšie. Rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sa určuje podľa § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého rozhodujúcim obdobím sú pre navrhovateľku roky 1984 až 2013 a naviac v tomto rozhodujúcom období navrhovateľka má preukázaných viac ako 22 kalendárnych rokov aj po vyňatí roku 2005, kedy po celý rok bola evidovaná ako nezamestnaná, z ktorého dôvodu nebolo potrebné ani možné rozhodujúce obdobie predlžovať pred rok 1984. Suma predčasného starobného dôchodku u navrhovateľky bola určená v súlade s ustanovením § 68 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a preto súd preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal právo na ich náhradu, lebo navrhovateľka v konaní úspešná nebola a odporkyňa zo zákona toto právo nemá. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.