Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Saz/41/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201054 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014201054.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Evou Stykovou, v právnej veci navrhovateľa: N. N., Q. XX.XX.XXXX G. XX.XX.XXXX T. J. X., G., G. Š. R., W. Q., Z. T. - Y. T., Y., U. O. D. G. Z. D. W.Ž., R. W. R. T. M. T. J. X., J. Č. X. X. S. J. (U. U. K. I. G. Č. D.), R. X., G.Q.Z., zastúpený: Mgr. Jarmila Vargová, advokátka, Brečtanová 21, 831 01 Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková ul. č. 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia ČAS: MU-201-11/PO- Ž-2014 zo dňa 23.07.2014, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e v zmysle ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c), d) O. s. p. rozhodnutie odporcu ČAS: MU-201-11/ PO-Ž-2014 zo dňa 23.07.2014 a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-201-11/PO-Ž-2014 zo dňa 23.07.2014 odporca podľa ustanovenia § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil azyl navrhovateľovi a súčasne podľa ustanovenia § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle poskytol doplnkovú ochranu na dobu 1 roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Odporca v odôvodnení uviedol, že navrhovateľ počas pobytu v C. dňa 25.06.2014 požiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) z dôvodu obavy o svoj život. Za účelom zdôvodnenia žiadosti navrhovateľa bol s navrhovateľom vykonaný pohovor, počas ktorého uviedol, že v mieste bydliska mal konflikt s mužom J., ktorý bol bratrancom vplyvného veliteľa mudžahedínov. Navrhovateľa začiatkom roka požiadal o nákup, avšak po jeho odovzdaní bol jeho ľuďmi fyzicky napadnutý. Následne títo ľudia prišli za bratom navrhovateľa a požadovali od neho 300.000 USD, pričom v prípade nesplnenia ich požiadavky sa vyhrážali únosom navrhovateľa. Až do odchodu z Afganistanu sa navrhovateľ skrýval u svojich strýkov. Ďalej navrhovateľ opísal svoju trasu cesty z Afganistanu na územie SR. V prípade návratu do krajiny pôvodu sa obával o svoj život a taktiež život brata. Odporca v napadnutom rozhodnutí uviedol, že navrhovateľ vstúpil do azylu pod iniciálmi N. N., nar. XX.XX.XXXX, avšak počas vstupného pohovoru z 27.06.2014 uviedol, že nesúhlasí s dátumom narodenia, ktorý mal uvedený vo vyhlásení a že v skutočnosti sa narodil XX.XX.XXXX, o čom má svedčiť aj kópia W., ktorú predložil. Po preklade uvedeného dokumentu odporca zistil, že bola vydaná XX.XX.XXXX a podľa jeho výzoru v čase vydania mal mať navrhovateľ asi 11 rokov. Z uvedeného odporca vyvodil, že ak navrhovateľ mal v marci 11 rokov, tak sa narodil niekedy v marci XXXX, čo zodpovedá veku 18 rokov. MUDr. Y.Á. X. bolo vypracované odborné vyjadrenie k veku navrhovateľa, podľa ktorého rtg. nález svedčí o ukončení kostného vývoja, čo zodpovedá veku takmer 19 rokov. Preto odporca ustálil vek a identitu navrhovateľa tak, ako to uviedol vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že všetky skutočnosti uvedené navrhovateľom boli počas konania objektívne vyhodnotené, komplexne posúdené a žiadosť individuálne preskúmavaná v súlade so spoločným stanoviskom Európskej únie o harmonizovanom prístupe k pojmu „utečenec“ zo dňa 04.03.1996. Odporca z výpovede navrhovateľa vyvodil, že žiadosť o azyl zakladá na prenasledovaní neštátnymi aktérmi, teda skupinou ľudí, riadených jeho susedom J.. Dôvod útoku navrhovateľ nepoznal, keďže nikdy nemal so susedom žiadne spory. Po posúdení výpovede navrhovateľa odporca dospel k záveru, že túto nemožno považovať za vierohodnú. Uviedol, že logicky je len veľmi ťažko pravdepodobné, že by J. vydieral brata navrhovateľa a tento by v mieste bydliska zotrval po odchode navrhovateľa. Ak by mal J. skutočne záujem získať určitý finančný obnos, mohol pohroziť únosom priamo jemu. Skutočnosť, že v mieste bydliska brat navrhovateľa zotrval, vyhodnotil odporca tak, že buď k žiadnemu vydieraniu nedošlo alebo vydieranie nebolo tak vážneho charakteru, že by ho bolo potrebné riešiť či už vnútroštátnym presídlením alebo odchodom do zahraničia. Podľa odporcu navrhovateľ v priebehu konania žiadnym spôsobom nepreukázal, že by J. a jeho ľudia útočili voči nemu výlučne z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženského alebo politického presvedčenia. Navrhovateľ v zápisnici uviedol, že nemal žiaden problémy so štátnymi, orgánmi, ani s inými obyvateľmi krajiny. Podľa vyjadrenia navrhovateľa vysokopostavení ľudia v Afganistane majú vždy nejaký zámer a hľadajú dôvod, aby mohli obťažovať nejakého človeka. Odporca však nepovažoval takéto vyjadrenie za korešpondujúce s definíciou utečenca v zmysle Ženevskej konvencie z roku 1951 a za dôvod zakladajúci relevantný dôvod pre udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle. Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľovu sťažnosť polícia prijala a nemožno konštatovať, že by polícia nekonala. Nebolo preto preukázané, že vnútroštátny orgán odoprel možnosť ochrany. Na druhej strane mal odporca za preukázané, že navrhovateľ využil možnosť vnútroštátneho presídlenia v krajine pôvodu, keď tri mesiace býval u jedného strýka bez toho, že by bol niekým ohrozovaný. Po komplexnom posúdení žiadosti navrhovateľa odporca dospel k záveru, že navrhovateľ nesplnil podmienky § 8 zákona o azyle a nemožno ho považovať za utečenca v zmysle Ženevskej konvencie z r. 1951, pretože objektívne nebola preukázaná súvislosť medzi vyhrážkami únosom s jeho rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením, či príslušnosťou k určitej sociálnej skupine, nebolo preukázané, že by bola odopretá vnútroštátna ochrana a využil aj alternatívu vnútroštátneho presídlenia. Odporca vzhľadom na to, že u navrhovateľa neboli splnené podmienky pre udelenie azylu, posúdil podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Z dôvodu, že nie je možné vylúčiť, že by nebol ohrozený jeho život alebo nedotknuteľnosť jeho osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, poskytol navrhovateľovi doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Za účelom posúdenia navrhovateľovej žiadosti odporca využil informácie z databázy Migračného úradu č. p.: MU-ODZS-2014/000065-038 z 25.03.2014, MU-ODZS-2014/000065-044 z 07.04.2014 a MU- ODZS-2014/000065-38 zo 04.07.2014. Proti tomuto rozhodnutiu vo výroku o neudelení azylu podal navrhovateľ, prostredníctvom svojej splnomocnenej advokátky, včas opravný prostriedok, v ktorom uviedol, že o udelenie azylu na území SR žiadal z dôvodu obavy pred prenasledovaním, nakoľko je synom vojaka z povolania, ktorý sa stal z tohto titulu obeťou Talibancov, má všeobecne obavy z Talibancov a bol terčom vyhrážok, vydierania a útoku zo strany suseda, ktorý je rodinným príslušníkom vplyvného veliteľa mudžahedínov. Splnomocnená advokátka mala za to, že osoba navrhovateľa mala byť posudzovaná ako maloletá a azylové konanie sa bez ustanoveného opatrovníka ani nemohlo začať. Odporca ustálil vek navrhovateľa na základe dvoch dôkazov, ktoré zrealizoval z vlastnej iniciatívy - prekladu kópie tazkiri a výsledku lekárskeho vyšetrenia na určenie veku. K prekladu tazkiri splnomocnená advokátka navrhovateľa uviedla, že originál mohol odporca vyžiadať od iného štátneho orgánu, ktorý mu ho odobral. Poukázala na preklad tazkiri, na ktorom je uvedené, že bola vystavená v roku XXXX, pričom navrhovateľ mal v čase jeho vydania asi 11 rokov, kde ide o približné určenie veku. Odporca však ustálil vek navrhovateľa na 19 rokov podľa lekárskeho vyšetrenia. Tento záver považovala za nelogický, zmätočný a nesprávny. Splnomocnená advokátka navrhovateľa uviedla niekoľko námietok k výsledkom lekárskeho vyšetrenia. V rozpore s povinnosťou riadne zistiť skutkový stav veci považovala skutočnosť, že sa odporca uspokojil s odborným vyjadrením a nie vypracovaním znaleckého posudku. Namietala obsah záverov v odbornom vyjadrení a poukázala na inštrukciu Ministerstva spravodlivosti SR č. 12/2005, z ktorej vyvodila, že za takúto činnosť sú zodpovední znalci z oblasti antropológia. Namietala nerešpektovanie dokumentov, ktoré sú pre posudzovanie žiadostí o azyl významné, pričom na ich obsah priamo odkazuje čl. 8 Kvalifikačnej smernice. Citovala z publikácie Európskeho podporného úradu pre azyl o posudzovaní veku žiadateľov o azyl: EASO Age Assessment Practice in Europe, European Asylum Support Office, 2014, Luxembourg: Publications Office of the European Union, 2014, ISBN 978-92-9243-053-5. Podľa jej názoru mala byť zohľadnená odchýlka +/-2 roky a uplatnená zásada v pochybnostiach v prospech maloletosti. Navrhovateľovi nebol ustanovený opatrovník, ktorého súhlas bol potrebný k vykonaniu vyšetrenia. Na základe uvedeného mala splnomocnená advokátka za to, že sa odporca dopustil protizákonného konania a takých vád, ktoré majú za následok nezákonné rozhodnutie. K aktu vzdania sa odvolania navrhovateľom splnomocnená advokátka uviedla, že pokiaľ navrhovateľ podpísal vzdanie sa odvolania, toto urobil z nevedomosti, pričom tomuto aktu, resp. dôsledku nerozumel a úkon nebol urobený v súlade s ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na záver poukázala na povinnosť zohľadňovať osobné pomery navrhovateľa, vrátane jeho pôvodu a veku. Navrhovateľ je W., syn vojenského hodnostára, maloletý a v prípade návratu aj v pozícii neúspešného žiadateľa o azyl. Podľa splnomocnenej advokátky navrhovateľa mal odporca v zmysle ustanovenia § 19a zákona o azyle posúdiť žiadosť navrhovateľa aj z vzhľadom na: - postavenie maloletých osôb, - postavenie neúspešných žiadateľov o azyl, - postavenie príslušníkov W. národnosti (menšiny), - postavenie príslušníkov osobitnej sociálnej skupiny - potomok vojaka bojujúceho proti Talibanu. Poukázala pritom na správu UNHCR Eligibility Guidelines for Assesing the International Protection Needs of Asylum-Seekers from Afghanistan z 6.8.2013, dostupné na http://www.ecoi.net/file upload/90 1375862717 2013-08-06-unhcr-afghanistan-eligibility-guidelines.pdf, str. 47-48, 66, 70 (ďalej len „správa UNHCR“) a navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na odporcovi na ďalšie konanie. Odporca svojim podaním zo dňa 10.10.2014 sa písomne vyjadril k opravnému prostriedku navrhovateľa. Vo svojom vyjadrení odporca po stručnom opísaní skutkového stavu uviedol, že správne dospel k názoru, že navrhovateľova žiadosť bola posúdená zákonným spôsobom a všetky okolnosti, ktoré uviedol, boli posúdené individuálne, ako aj vo všetkých relevantných súvislostiach. Navrhol rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Splnomocnená advokátka dňa 07.10.2014 doručila krajskému súdu dokumenty „Záznam z psychologických stretnutí“, ktoré mali potvrdzovať vek navrhovateľa. Odporca podaním zo dňa 12.11.2014 sa písomne vyjadril k citovanému dokumentu a dodal, že záznam z psychologického stretnutia mal síce snahu spochybniť navrhovateľov vek, avšak nie je založené na žiadnych relevantných argumentoch. Navrhovateľova výpoveď bola konzistentná a zodpovedala schopnostiam dospelej osoby. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Pojednávania, nariadeného na deň 02.12.2014, sa zúčastnil zástupca odporcu. Splnomocnená advokátka navrhovateľa podaním zo dňa 27.11.2014 ospravedlnila svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní a súhlasila s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. Na základe vykonaného dokazovania výsluchom zástupcu odporcu, po oboznámení sa s administratívnym spisom odporcu, dospel k záveru, že opravný prostriedok - návrh, je sčasti dôvodný a napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov v zmysle § 250j ods. 2 písm. c) a d) O. s. p.. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Ústavný rámec k ochrane cudzincov v podobe práva na azyl je zakotvený v čl. 53 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý sa obmedzuje len na dôvody udelenia azylu (t. j. osoba musí byť prenasledovaná pre uplatňovanie politických práv a slobôd). Podmienky poskytnutia ochrany vo forme udelenia azylu a doplnkovej ochrany a ďalšie náležitosti azylového konania upravuje zákon o azyle. V zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Preskúmavaným rozhodnutím odporca neudelil azyl navrhovateľovi a poskytol doplnkovú ochranu na jeden rok od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodol o navrhovateľovi ako o dospelej osobe vo veku 18 a viac rokov na základe lekárskeho vyšetrenia na určenie veku navrhovateľa RTG vyšetrením zo dňa 04.07.2014, bez bližšej konkretizácie rozhodujúcich údajov o tejto skutočnosti. Odporca pri stanovení veku navrhovateľa vychádzal z predloženého identifikačného dokumentu - tazkiri. Po preklade tohto dokumentu odporca zistil, že bola vydaná XX.XX.XXXX. Ďalej sa v ňom uvádza, že „Podľa výzoru v deň vydania Tazkiri vyzerá jako 11-ročný“. Z predloženého prekladu tazkiri pre súd nevyplýva skutočnosť, akým spôsobom bol stanovený dátum vydania tohto dokumentu. Súdu nie je zrejmé, či na uvedenom dokumente je uvedený pôvodný dátum, uplatňovaný v krajine pôvodu navrhovateľa a či, a akým spôsobom, došlo k prekladu aj tohto dátumu alebo je uvedený tento dátum. Ak by sa malo vychádzať z uvedeného dokumentu a z predchádzajúcich výpovedí navrhovateľa, tak v čase vydania rozhodnutia dňa 23.07.2014 mal mať navrhovateľ XX rokov, pretože vek 18 rokov mal dovŕšiť až dňa XX.XX.XXXX. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že sa dňa 04.07.2014 uskutočnilo lekárske vyšetrenie - RTG ľavého zápästia u navrhovateľa na určenie kostného veku. Účelom vyšetrenia bolo určenie kostného veku. Na začiatku vyšetrenia bol biologický vek navrhovateľa stanovený nasledovne: „Vek dieťaťa je takmer 19 rokov.“ Po porovnaní nameraných údajov s normálnymi hodnotami rádiologička uviedla záver: Kostný vek zodpovedá biologickému veku. Na základe toho potom odporca v konaní postupoval s navrhovateľom ako s plnoletým. Procesný postup je v zákone o azyle uvedený v ustanovení § 23 ods. 7 tohto zákona. V zmysle tohto ustanovenia žiadateľ je povinný podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu, ak má ministerstvo pochybnosti o jeho veku; ak ide o cudzinca podľa § 16 ods. 2, je potrebné udelenie súhlasu zákonného zástupcu alebo opatrovníka. Ak sa na základe lekárskeho vyšetrenia zistí, že ide o plnoletú osobu, ministerstvo s ňou koná ako s plnoletou osobou a o výsledku lekárskeho vyšetrenia bezodkladne informuje jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka a príslušný súd. Ak sa cudzinec odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu alebo ak zákonný zástupca alebo opatrovník neudelí súhlas na jeho vykonanie, na konanie podľa tohto zákona sa považuje za plnoletú osobu. Ak na základe lekárskeho vyšetrenia nie je možné zistiť, či ide o plnoletú osobu alebo maloletú osobu, na konanie podľa tohto zákona sa považuje za maloletú osobu, o čom ministerstvo bezodkladne informuje jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka. Ministerstvo informuje žiadateľa, v rámci poučenia podľa § 4 ods. 2, o možnosti vykonať lekárske vyšetrenie na určenie jeho veku, spôsobe jeho vykonania a dôsledkoch vyšetrenia na posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ako aj o dôsledkoch odmietnutia vyšetrenia. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že predpokladom toho, aby ministerstvo s osobou, u ktorej má pochybnosti o jej veku, konalo ako s plnoletou osobou je, že na základe lekárskeho vyšetrenia zistí, že ide o plnoletú osobu. Ak však na základe lekárskeho vyšetrenia nie je možné zistiť, či ide o plnoletú osobu alebo maloletú osobu, na konanie podľa tohto zákona sa považuje za maloletú osobu. Z uvedeného je zrejmé, že zistenie odporcu ohľadom veku musí byť jednoznačné, nevzbudzujúce pochybnosti. V prípade pochybností je potrebné podľa zásady „v pochybnostiach v prospech žiadateľa“ aj v zmysle tohto ustanovenia na konanie podľa tohto zákona považovať takéhoto žiadateľa za maloletú osobu. Záver lekárky- rádiológa o kostnom veku, zodpovedajúcemu biologickému veku (takmer 19 rokov) je vzhľadom na znenie tohto ustanovenia sporným. Rádiologička nevysvetlila význam a dopad odchýlok medzi nameranými a ustanovenými hodnotami. Takéto lekárske vyšetrenie sa v Českej republike vykonáva formou röntgenu zápästia ruky na základe doporučenia lekára pri vstupnej prehliadke, pričom vlastnú skúšku, vrátane jej vyhodnotenia, vykonáva odborné pracovisko, konkrétne antropologické laboratórium FN Motol, ako to vyplýva z komentára k § 89 českého zákona č. 325/1999 Sb. o azyle. (Zákon o azylu - Komentář: D. Kosař, P. Molek, V. Honusková, M. Jurman, H. Lupačová. Praha: Wolters Kluwer ČR, 2010, s. 507). Zároveň však v komentári k § 89 tohto zákona je uvedené, že spornou otázkou zostáva presnosť určenia veku pomocou uvedeného lekárskeho vyšetrenia. Výsledky dostupných lekárskych testov sú totiž sporné, pretože vo všeobecnosti sa uvádza pri určovaní 18. roku veku odchýlka až niekoľkých rokov. Z toho plynú potom dva závery, a to: 1. že ministerstvo vnútra by sa malo v sporných prípadoch snažiť potvrdiť (či vyvrátiť) závery z lekárskych testov na základe ďalších informácií (rodinná história, dosiahnuté vzdelanie, aktivity žiadateľa v predchádzajúcich rokoch a pod.) 2. v skutočne hraničných prípadoch by mala platiť prezumpcia v prospech žiadateľa o udelenie medzinárodnej ochrany. Zdrojom týchto záverov je napr. B v. Merton London Borough Council (2003 EWHC 1689 Spojené kráľovstvo) body 22, 36-48. Z uvedeného je teda zrejmé, že v hraničných prípadoch stanovenia veku na, či nad hranicou 18 rokov a viac, nie je možné uspokojiť sa s jednoduchým lekárskym vyšetrením a dokonca záverom lekárky z rádiológie, ktorá na základe RTG snímku má popísať tento snímok a popis musí vyhodnotiť lekár - špecialista, prípadne znalec z príslušného odboru. Vyriešenie tejto otázky zostáva na odporcovi. V prípade pochybnosti stanovenia veku nad 18 rokov musí odporca pri posúdení žiadosti o udelenie azylu v zmysle § 19a ods. 1 písm. c/ zákona o azyle posudzovať žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadniť pritom postavenie a osobné pomery žiadateľa, vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku. Vzhľadom k tomu, že žiadatelia pochádzajú často z iných etnických skupín, zrejme aj pri posudzovaní ich veku je potrebné prihliadnuť aj na ich pohlavie a etnický pôvod. V prípade pochybností o veku navrhovateľa bude preto potrebné pri pohovore v zmysle § 6 ods. 5, 6 zákona o azyle prihliadnuť na vek a stupeň rozumovej a vôľovej vyspelosti maloletého a v prípade potreby zvážiť tiež posúdenie jeho veku z hľadiska stupňa rozumovej a vôľovej vyspelosti žiadateľa psychológom, resp. znalcom z odboru psychológie. Krajský súd z uvedených dôvodov považoval za dôvodnú odvolaciu námietku splnomocnenej advokátky navrhovateľa ohľadom nedostačujúceho zistenia skutkového stavu na posúdenie veci a nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Navrhovateľ počas úkonov už od začiatku azylového konania uvádzal dátum narodenia XX.XX.XXXX. Tvrdenie odporcu, že vek stanovený v odbornom vyjadrení v podstate zodpovedá údajom, ktoré menovaný uviedol pri vstupe do azylovej procedúry, nezodpovedá dôkazom v administratívnom spise odporcu. Vo Vyhlásení žiadateľa o azyl zo dňa 25.06.2014 mal navrhovateľ uviesť dátum XX.XX.XXXX alias XX.XX.XXXX a v zápisnici zo dňa 25.06.2014 č. R.-F.-Y.-XX/XXXX navrhovateľ uviedol, že: „Q. Y. Y. XX.XX.XXXX.“. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je podľa § 250i veta prvá O. s. p. rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V tom čase podľa tvrdenia navrhovateľa mal tento byť maloletý a napriek lekárskemu vyšetreniu zostal tento vek pochybným z hľadiska záveru odporcu, že navrhovateľ je dospelý, z už uvedených dôvodov. Aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 10Sža/18/2012 zo dňa 22.08.2012, predloženým do konania zástupcom odporcu vyplýva, že „Pochybenie, týkajúce sa ustanovenia opatrovníka, by bolo podstatnou vadou konania iba vtedy, ak by ostali a neodstránili sa v ďalšom konaní pochybnosti o veku navrhovateľa alebo by sa preukázalo, že v čase, keď sa s ním malo konať ako s maloletým, sa s ním tak nekonalo, a to malo za následok porušenie jeho práv. Krajský súd nepovažoval za dôvodný návrh splnomocnenej advokátky navrhovateľa na vypracovanie znaleckého posudku znalcami z odboru antropológie, s poukazom na inštrukciu Ministerstva spravodlivosti SR č. 12/2005 z 25.03.2009 z dôvodu, že antropológia je vedný odbor, ktorého základ tvorí skúmanie zachovaných kostrových pozostatkov. Krajský súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, v zmysle § 250q ods. 2 O.s.p., z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p., teda že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, napadnuté rozhodnutie ČAS: MU-201-11/PO-Ž-2014 zo dňa 23.07.2014 zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Úlohou odporcu bude preto v ďalšom konaní v súlade s § 29 ods. 1 Správneho poriadku prerušiť konanie, kým nebude odstránená prekážka konania v súlade s ustanovením § 16 ods. 2 zákona o azyle, tzn. kým procesne nespôsobilý účastník konania nebude zastúpený súdom ustanoveným opatrovníkom. Ďalej bude potrebné požiadať rádiologičku o bližšiu konkretizáciu svojho záveru o kostnom veku navrhovateľa a s ohľadom na namerané hodnoty vysvetliť význam jednotlivých meraní a stanovených odchýlok na určenie veku. V prípade predloženého dokumentu - Tazkiri v ďalšom konaní bude potrebné uviesť dátum vydania dokumentu, uvedený v tomto dokumente a vysvetliť jeho prepočet prekladateľom. Vzhľadom na odstup času od podania žiadosti o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bude povinnosťou odporcu rozhodnúť o tejto žiadosti navrhovateľa z hľadiska zákonných podmienok pre udelenie azylu. V zmysle § 250r O. s. p. ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ a jeho splnomocnený zástupca boli v konaní úspešní, trovy konania si však neuplatnili, odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é (§ 250s O. s. p.).