Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Sp/44/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201077 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014201077.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach predsedom senátu JUDr. Milanom Končekom ako samosudcom v právnej veci navrhovateľa: O b e c K r á s n o h o r s k é P o d h r a d i e, Hradná 156, 049 41 Krásnohorské Podhradie, právne zastúpená advokátom JUDr. Ladislavom Csákóom, Hviezdoslavova 4, Rožňava, proti odporcovi: Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor, Jarná 2, Rožňava, za účasti I. L., W. L. Č.. XXX, W. L., Q. L., W. L. Č.. XXX, W. L., v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu zo dňa 21.07.2014, č. spisu: C.-G.-W.-XXXX/V XXXX R., takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 21.07.2014, č. C.-G.-W.-XXXX/V XXXX R. a v r a c i a ho odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Odporca opravným prostriedkom navrhovateľa napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku zamietol návrh navrhovateľa na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností s tým, že predmetom právneho úkonu spísaného na listine označenej ako kúpno-predajná zmluva je nemožné plnenie, pričom dôvodom nemožnosti plnenia predmetu právneho úkonu je právna skutočnosť, že časť pozemku vytvorená geometrickým plánom (dielu), nie je od nadobudnutia účinnosti zákona č. 304/2009 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov dňa 01.09.2009 nehnuteľnou vecou spôsobilou byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Ďalej dôvodil citujúc ust. § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), ust. § 37 ods. 2, § 118 ods. 1, § 119 ods. 1, § 119 ods. 2 a ust. § 40a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, že: „v prípade výpočtu relatívne neplatných právnych úkonov ide o taxatívny výpočet relatívne neplatných právnych úkonov, to znamená, že neplatné právne úkony, ktorých výpočet nie je uvedený v zmysle znenia ustanovenia § 40a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi, nepovažujú sa tieto právne úkony zo zákona (Ex lege) za platné a nie je potrebné, aby sa ten, kto je takými právnymi úkonmi dotknutý absolútnej neplatnosti týchto právnych úkonov dovolával a na absolútnu neplatnosť týchto právnych úkonov je správny orgán povinný prihliadať z úradnej povinnosti (Ex Officio). Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor pri hodnotení dôkazov bol vedený nasledovnými úvahami. Posúdenie podmienok na povolenie vkladu ako nesplnených. Posúdenie podmienok na zamietnutie vkladu ako splnených. Posúdenie právneho úkonu spísaného na listine označenej ako „kúpno-predajná zmluva“ ako právneho úkonu, ktorého predmetom je nemožné plnenie. Posúdenie predmetu právneho úkonu spísaného na listine označenej ako „kúpno- predajná zmluva“ ako nemožného plnenia. Preukázanie nemožnosti plnenia predmetu právneho úkonu spísaného na listine označenej ako „kúpno-predajná zmluva“, ktorým sú časti pozemku vytvorené geometrickým plánom ako nehnuteľné veci nespôsobilé byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Posúdenie právneho úkonu spásaného na listine označenej ako „kúpno-predajná zmluva“, ktorého predmetom nie je možné plnenie ako absolútne neplatného právneho úkonu. Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval nepoužil správnu úvahu a jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností dospel k skutkovým a právnym záverom, ktoré sú podkladom pre vydanie tohto rozhodnutia. Účastníci konania nepodali návrhy a námietky ani vyjadrenie k podkladom rozhodnutia a Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor sa z uvedeného dôvodu nemusel vyrovnať s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Na základe vyššie popísaného skutkového stavu, po posúdení skutkovej a právnej stránky veci a z vyššie uvedených dôvodov Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia“. Rozhodnutie odporcu bolo navrhovateľovi doručené dňa 24.07.2014. Včas podaným opravným prostriedkom navrhovateľa zo dňa 05.08.2014, doručeným odporcovi dňa 08.08.2014 sa navrhovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia odporcu a jeho vrátenie odporcovi na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom svoj opravný prostriedok odôvodnil tým že rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť, pričom s odkazom na ust. § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a ust. § 22 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam („katastrálny zákon“) namietal, že: „účelom dostatočne odôvodneného rozhodnutia je presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia, dať i možnosť efektívne sa brániť proti rozhodnutiu a napĺňať kontrolnú funkciu v prípade preskúmavania príslušným orgánom. Obec si predovšetkým dovoľuje namietať tú skutočnosť, že príliš všeobecné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ju ako účastníka katastrálneho konania neinformuje jasným, presvedčivým a obzvlášť nie zrozumiteľným spôsobom o tom, či si Správny orgán v súlade so zásadou materiálnej pravdy (§ 32/1, § 46 Správneho poriadku) úplne a presne zistil skutočný stav veci, a či si za tým účelom zaobstaral náležité právne podklady pre rozhodnutie. Z hľadiska právneho posúdenia veci Správny orgán autoritatívne konštatuje, že cit.: nie sú splnené podmienky na povolenie vkladu, nakoľko cit.: „predmetom právneho úkonu spísaného na listine označenej ako Kúpno-predajná zmluva je nemožné plnenie“, pričom cit.: „dôvodom nemožnosti predmetu právneho úkonu spísaného na listine označenej ako Kúpno-predajná zmluva je právna skutočnosť, že časť pozemku vytvorená geometrickým plánom (diel) nie je od nadobudnutia účinnosti zákona č. 304/2009 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákonov dňa 01.09.2009 nehnuteľnou vecou spôsobilou by ť predmetom občianskoprávnych vzťahov.“ Správny orgán však už vôbec neuvádza, na základe ktorých konkrétnych ustanovení všeobecne záväzného predpisu dospel k vyššie citovaným záverom a akými úvahami bol vedený pri právnom posúdení veci. Správny orgán napr. vôbec neodôvodňuje, na základe akého konkrétneho ustanovenia zákona sa časť pozemku vytvorená geometrickým plánom (diel) nepovažuje za nehnuteľnú vec spôsobilú byť predmetom občianskoprávnych vzťahov, v dôsledku čoho správny orgán posúdil predmet kúpno-predajnej zmluvy ako nemožné plnenie. Rovnako sa napr. neuvádza, že ktorá časť pozemku vytvorená geometrickým plánom č. 13/2012 z 25.06.2012 nie je nehnuteľnou vecou spôsobilou byť predmetom občianskoprávnych vzťahov, či je takouto len niektorá z príslušných dielov alebo všetky. Obec zároveň poukazuje na to, že predmetný geometrický plán bol opatrený i úradnou pečiatkou Správneho orgánu deklarujúcou skutočnosť, že plán môže byť použitý na ďalšie úkony pre zmeny v katastri nehnuteľností. Správny orgán I. stupňa iba veľmi všeobecne odkázal na príslušný právny predpis (novelu Notárskeho poriadku č. 304/2009 Z.z.), z ktorého vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia vychádzal bez toho, aby špecifikoval konkrétne paragrafové znenie príslušného právneho predpisu, a už tobôž nevyložil ani obsah aplikovanej právnej normy, v dôsledku čoho obci ako účastníkovi konania nie je zrejmý logický vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením veci. Vzhľadom na vyššie uvedené obec zastáva názor, že Správny orgán neodôvodnil svoje rozhodnutie v intenciách ust. § 47/3 Správneho poriadku, a preto sa jej napadnuté rozhodnutie javí ako svojvoľné - teda neobhájiteľné, prijaté bez opory v práve a nelegitímne. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obec ako účastník konania nedostatočným spôsobom informuje o právnych záveroch, na základe ktorých Správny orgán meritórne vec posúdil a rozhodol, resp. neposkytuje jej jasnú, právne korektnú a zrozumiteľnú odpoveď na podstatnú otázku, aké rozhodujúce právne skutočnosti boli pre rozhodnutie vo veci samej podstatné a právne významné. Nepostačuje, že administratívno-právne rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal. Skutočnosť, že rozhodnutie správneho orgánu nie je náležite odôvodnené v súlade s ust. § 47/3 Správneho poriadku zakladá dôvod na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu súdom pre jeho nepreskúmateľnosť (viď napr. R29/1996). Len pre poriadok by obec rada uviedla, že rozhodnutie, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, ak pre jeho nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov v jeho odôvodnení nie je možné zistiť, ak správny orgán dospel k záverom, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ako dospel k samotnému rozhodnutiu v danej veci. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov nie je len vadou samotného rozhodnutia, ale rozhodne patrí medzi závažné vady správneho konania (odňatie možnosti účastníkovi konania konať pred správnym orgánom), pretože nepreskúmateľnosť rozhodnutia neumožňuje účastníkovi konania efektívne sa brániť proti príslušnému rozhodnutiu. Pod odňatím možnosti konať pred správnym orgánom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup správneho orgánu, ktorý znemožní účastníkovi vykonať v priebehu konania procesné práva priznané mu príslušnými právnymi predpismi, pričom ide o prípady, keď účastníkovi konania bola odňatá reálna a efektívne možnosť konať pred správnym orgánom spočívajúca v práve argumentovať skutkovú a právnu stránku prejednávanej veci. Porušenie procesných práv účastníka, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred správnym orgánom je takou vadou konania, ktorá má vždy za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Obec tvrdí, že postupom Správneho orgánu došlo k porušeniu jej základných práv, konkrétne práva na spravodlivý proces garantovaný nielen Ústavou SR, ale aj medzinárodnými dohovormi, ktorým je Slovenská republika viazaná“. K opravnému prostriedku navrhovateľa sa vyjadril odporca podaním doručeným súdu dňa 10.09.2014, pričom zotrval na svojich právnych názoroch, tak ako ich vyjadril v odôvodnení rozhodnutia. Súd na základe ust. § 244 a nasl. O.s.p., podľa ustanovenia § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľa napadnuté rozhodnutie odporcu, a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu odporcu vrátane napadnutého rozhodnutia odporcu dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa a v ňom uvedených dôvodov nemožno nepriznať úspech z ďalej uvedených dôvodov. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý to bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia ( § 250i ods. 1 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( § 250i ods. 3 O.s.p.). Podľa ust. § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovený inak, použije sa primerané ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a (250l ods. 2 O.s.p.). Úlohou súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov) preskúmať zákonnosť postupu a vyššie označeného rozhodnutia odporcu, ktorým tento zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 11.06.2014 medzi navrhovateľom a Ladislavom Polyákom a Evou Polyákovou na druhej strane. Podľa ust. § 46 zák. č. 71/967 Zb. o Správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia ( § 47 ods. 3 Správneho poriadku). Súd v preskúmavanom prípade v celom rozsahu súhlasiac s argumentami navrhovateľa uvedenými v opravnom prostriedku dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť. Odporca v napadnutom rozhodnutí popisuje len obsah listín, ktoré mal k dispozícii pre svoje rozhodnutie a všeobecne, citujúc vyššie uvedené zákonné ustanovenia v rozhodnutí, v jeho závere uvádza, že pri hodnotení dôkazov bol vedený nasledovnými úvahami: - „Posúdenie podmienok na povolenie vkladu ako nesplnených. - Posúdenie podmienok na zamietnutie vkladu ako splnených. - Posúdenie právneho úkonu spísaného na listine označenej ako kúpno-predajná zmluva, ako právneho úkonu, ktorého predmetom je nemožné plnenie. - Posúdenie predmetu právneho úkonu spísaného na listine označenej ako kúpno-predajná zmluva, ako nemožného plnenia. - Preukázanie nemožnosti plnenia predmetu právneho úkonu spísaného na listine označenej ako kúpno-predajná zmluva, ktorým sú časti pozemku vytvorené geometrickým plánom ako nehnuteľné veci nespôsobilé byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. - Posúdenie právneho úkonu spásaného na listine označenej ako kúpno-predajná zmluva, ktorého predmetom nie je možné plnenie ako absolútne neplatného právneho úkonu“. Ako z vyššie uvedených tzv. úvah odporcu, ktoré podľa názoru súdu nie sú žiadnymi úvahami v zmysle ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pretože tieto úvahy pri použití právnych predpisov na základe ktorých odporca rozhodoval nemožno považovať za úvahy, ale iba za konštatovania, ktoré sú navyše nezrozumiteľné pre ich nejasnosť a už vôbec za také, ktoré by sa mohli považovať za presvedčivé pre účastníkov správneho konania. Vzhľadom na uvedené, súd považuje za opodstatnené námietky navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku v celom ich obsahu a len dodáva, že odôvodnenie rozhodnutia zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia a podáva celkový prehľad o priebehu konania. Medzi výrokom a odôvodnením správneho orgánu musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavného i zákonnému rámcu. Všeobecné konštatovanie ako to vykonal odporca v danom preskúmavanom rozhodnutí bez bližšej špecifikácie úvah, nie je dostatočným odôvodnením pre akékoľvek rozhodnutie. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absencia dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorým orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami a len všeobecné súhrne zistenie bez špecifikácie úvah a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia v rozhodnutí odporcu ako správneho orgánu má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím oprávnenej proti nemu podať opravný prostriedok je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. Treba pri tom zdôrazniť, že súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov, pričom vecne preskúmať zákonnosť správneho rozhodnutia je možné, len za predpokladu náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým a dostatočným spôsobom vyhodnotí zistený skutkový stav tak, aby tento bol zrozumiteľný aj pre účastníka správneho konania, a nie len pre správny orgán, ako to správne a dôvodne namietal navrhovateľ v celom obsahu svojho opravného prostriedku. Preto súd z vyššie uvedených dôvodov opravným prostriedkom navrhovateľa, napadnuté rozhodnutie odporcu podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. musel zrušiť a vrátiť ho odporcovi na ďalšie konanie, ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť ( § 250j ods. 2 písm.d) za použitia § 250l ods. 2 O.s.p.). Ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu ( § 250r O.s.p.) Navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný súd právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože tento trovy právneho zastúpenia, ani iné trovy navrhovateľa si neuplatnil, resp. tieto nevyčíslil do troch dní od vyhlásenia rozsudku, aj keď pri vyhlásení rozsudku súd navrhovateľovi právo na náhradu trov konania priznal ( § 250k ods. 1 O.s.p., § 151 ods. 1, 2 O.s.p.; za použitia § 250c ods. 1 prvá veta O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.