Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Saz/42/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201124 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014201124.1 Rozhodnutie Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľa: N. Y., nar. XX.XX.XXXX, v meste Y., J., J. štátnej príslušnosti, A. národnosti, I. vierovyznania - P. F., slobodný, bez cestovného dokladu, posledný trvalý pobyt v zahraničí v obci L., bez bližšieho označenia ulice alebo čísla domu, provincia W., J., t. č. U. XXX/XX, XXX XX Ž., P. D. (ďalej len „.") zastúpený: Mgr. Jarmila Vargová, advokátka, Brečtanová 21, 831 01 Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková ul. č. 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia ČAS: MU-203-7/PO- Ž-2014 zo dňa 14.08.2014, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-203-7/PO-Ž-2014 zo dňa 14.08.2014 v časti o neudelení azylu. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-77-15/PO-Ž-2014 zo dňa 05.06.2014 odporca podľa ustanovenia § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil azyl navrhovateľovi a súčasne podľa ustanovenia § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle poskytol doplnkovú ochranu na dobu 1 roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Odporca v napadnutom rozhodnutí uviedol, že s navrhovateľom bol vykonaný pohovor za účelom zdôvodnenia jeho žiadosti a azyl. V rámci pohovoru navrhovateľ uviedol, že v J. pracoval ako člen hudobného telesa J. J. a matka vlastnila kozmetický salón s názvom M.. Vedenie kozmetického salóna ženou bolo v rozpore s ideológiou A. a preto sa jej od začiatku roka 2014 opakovane vyhrážali až kým ukončila túto činnosť. Vyhrážky A. pokračovali, tentokrát z dôvodu účasti navrhovateľa v hudobnom telese. Otec navrhol navrhovateľovi, aby z bezpečnostných dôvodov radšej krajinu opustil a vycestoval do zahraničia, kde by sa mohol zlepšovať v hudobnej činnosti. V prípade návratu do krajiny pôvodu sa obával o svoj život pred príslušníkmi A.. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že všetky skutočnosti uvedené navrhovateľom boli počas konania objektívne vyhodnotené, komplexne posúdené a žiadosť individuálne preskúmavaná v súlade so spoločným stanoviskom Európskej únie o harmonizovanom prístupe k pojmu „utečenec“ zo dňa 4.3.1996. Následne citoval ustanovenia § 8 a § 2 písm. d) a e) zákona o azyle. Z výpovede navrhovateľa odporca vyvodil, že navrhovateľ svoju žiadosť zakladá na prenasledovaní neštátnymi aktérmi - príslušníkmi A., ktorí sa mali jeho rodine vyhrážať jednak kvôli matkinmu kozmetickému salónu a jednak kvôli jeho účinkovaniu v hudobnom telese. Vzhľadom na nepriaznivú všeobecnú situáciu v J. odporca nevylúčil, že opísané problémy sa skutočne mohli udiať. Rodina navrhovateľa však problém s kozmetickým salónom vyriešila, keď sa ho z bezpečnostných dôvodov rozhodla radšej zatvoriť. Dôvodom opätovných vyhrážok potom bola jeho účasť v hudobnom telese. Odporca skúmal mieru opodstatnenosti strachu navrhovateľa a dospel k záveru, že pravdepodobnosť ohrozenia jeho bezpečnosti bola pomerne nízka. Nikdy do styku s A. neprišiel. Ak by a skutočne obával o svoju bezpečnosť, mohol sa presídliť v rámci krajiny do bezpečnejšieho regiónu. Toto však neurobil, nakoľko podľa jeho výpovede, jeho záujmom bolo zdokonaliť sa v hudobnej činnosti, ktoré počas existencie A. by sa mu v J. nepodarilo. Preto sa rozhodol odísť do Európy a tu získať potrebné vzdelanie v oblasti hudby. Po komplexnom posúdení žiadosti navrhovateľa dospel odporca k záveru, že dôvody jeho žiadosti možno jednoznačne pripísať na vrub nepriaznivej všeobecnej situácie v J., zapríčinenej pretrvávajúcim vojnovým konfliktom, ktorá nezakladá dôvod pre udelenie azylu. Odporca vzhľadom na to, že u navrhovateľa neboli splnené podmienky pre udelenie azylu, posúdil podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany a z dôvodu, že nie je možné vylúčiť, že by nebol ohrozený jeho život alebo nedotknuteľnosť jeho osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, poskytol navrhovateľovi doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Za účelom posúdenia navrhovateľovej žiadosti odporca použil informácie z databázy Č. p.: MU- ODZS-2014/000065-008 z 22.01.2014 a MU-ODZS-2014/000065-064 z 05.08.2014. Proti tomuto rozhodnutiu do výroku o neudelení azylu podal navrhovateľ, prostredníctvom svojej splnomocnenej advokátky, včas opravný prostriedok, v ktorom uviedol že o udelenie azylu na území SR žiadal z dôvodov prenasledovania, nakoľko je muzikantom, synom ženy prevádzkujúcej kozmetický salón, ktorý musela po vyhrážkach A. zatvoriť, a že sa obáva o svoj život z dôvodu všeobecnej zlej bezpečnostnej situácie. Navrhovateľ vyhlásil, že sa nikdy opravného prostriedku nevzdal, s rozhodnutím nesúhlasí a nie je si vedomý, že by podpísal akýkoľvek dokument, v rámci ktorého by vyjadroval súhlas so závermi napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľ svoj opravný prostriedok odôvodňoval tým, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ vo svojom opravnom prostriedku pred tým, ako pristúpil ku konkretizácii dôvodov opravného prostriedku, uviedol svoj stručný profil. V opravnom prostriedku navrhovateľ po citovaní ustanovení zákona o azyle, Správneho poriadku a operatívnej príručky UNHCR na posúdenie žiadostí o azyl žiadateľov pochádzajúcich z J., k prenasledovaniu uviedol, že pôvodcom sú neštátni aktéri. Príčinou prenasledovania je navrhovateľova národnostná príslušnosť, náboženské presvedčenie a prisudzované politické presvedčenie. Navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku prostredníctvom správ UNHCR: UNHCR Eligibility Guidelines for Assesing the International Protection Needs of Asylum - Seekers from Afghanistan (HCR/ EG/AFG/13/01), 6 August 2013 (dostupné na ecoi.net) http://www.ecoi.net/file upload/90 1375862717 2013-08-06-unhcr-afghanistan-eligibility-guidelines.pdf, str. 47-48, 66, 70 poukázal na objektívnosť a oprávnenosť obáv prenasledovania. Vychádzajúc z citovanej príručky UNHCR mal za to, že odporca mal zvážiť jeho postavenie ako osoby odporujúcej zásadám A. interpretácie I. princípov, noriem a hodnôt. Rovnako mal prihliadnuť na vek navrhovateľa blízku veku mladistvého. Navrhol napadnuté rozhodnutie v časti o neudelenie azylu zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Odporca svojim podaním zo dňa 15.10.2014 sa písomne vyjadril k opravnému prostriedku navrhovateľa. Vo svojom vyjadrení odporca po stručnom opísaní skutkového stavu uviedol, že po podaní opravného prostriedku opätovne preskúmal navrhovateľovu žiadosť o udelenie azylu a dospel k názoru, že odporca rozhodol vecne správne, pričom vychádzal hlavne z výpovede navrhovateľa a z objektívne zistených skutočností. Odporca navrhol rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Krajský súd v Košiciach rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez pojednávania podľa ustanovenia § 250f zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len O.s.p.) ako vecne a miestne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v platnom znení) a za použitia ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). V zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Azyl predstavuje medzinárodnoprávnu ochranu osôb, ktoré majú v krajine svojho pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôžu alebo nechcú vrátiť do tohto štátu. Právo na azyl navyše nemožno považovať za právo nárokové; ani Ústava Slovenskej republiky, Listina základných práv a slobôd, ani medzinárodné zmluvy o ľudských právach, ktorými je Slovenská republika viazaná, nezaručujú, že právo azylu musí byť žiadateľovi poskytnuté. Podľa názoru krajského súdu je predloženie predtlačeného formulára v konaní účastníkovi za účelom preberania (doručenia) vydaného rozhodnutia správnym orgánom správne. Avšak, ak je takéto doručovanie cez formulár spojené súčasne s upozornením na vzdanie sa práva podať opravný prostriedok bez možnosti pripustenia voľby, že by sa účastník mohol v rovnakom formulári pri preberaní rozhodnutia svojho práva nevzdať, tak takáto nerovnováha vyvoláva v zmysle základných pravidiel konania (§ 3 Správneho poriadku, konkrétne § 3 ods. 1 veta druhá v spojení s odsekom 2), ktoré sa v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (najmä rozsudky sp. zn. 1So 41/2012 a 1Sžr 68/2012) vzťahujú primerane aj na osobitné konania, oprávnenú pochybnosť, či skutočne išlo zo strany účastníka išlo o slobodný prejav vôle. Z toho dôvodu krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu. Dôvodom neudelenia azylu navrhovateľa bolo nesplnenie relevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. Navrhovateľ žiadosť o udelenie azylu zdôvodnil v Dotazníku žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 27.06.2014 vyhrážkou protivládnej skupiny Taliban a všeobecne zlou bezpečnostnou situáciou, ktorým odporca venoval náležitú pozornosť a vykonal dokazovanie okrem výsluchu navrhovateľa aj obsahom správ o krajine pôvodu (č.l. 54-68 administratívneho spisu), ktorých podstatnú časť v rozhodnutí s uvedením zdrojov aj uviedol. Krajský súd pri posudzovaní rozhodnutia odporcu poukazuje na skutočnosť, že odporca správne vyhodnotil výpoveď navrhovateľa vo všetkých dôvodoch jeho odchodu z krajiny pôvodu. K výroku o neudelení azylu navrhovateľovi krajský súd zdôrazňuje, že predpokladom udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle je existencia opodstatnených obáv z prenasledovania z dôvodov uvedených v tomto zákonnom ustanovení. Podľa názoru súdu k naplneniu a preukázaniu konania, ktoré zákon o azyle definuje ako prenasledovanie (§ 2 písm. d/ bod 1), okrem všeobecných predpokladov (objektívna situácia) musí pristúpiť aj individuálne konanie subjektov, smerujúce voči konkrétnej osobe - navrhovateľovi. V prejednávanej veci však faktor prenasledovania alebo jeho hrozby nebol naplnený. Žiaden štátny orgán nevykonal voči navrhovateľovi žiadne kroky administratívneho, trestného, či iného postihu. Iba za predpokladu naplnenia týchto predpokladov môže dôjsť k splneniu ďalšej podmienky udelenia azylu, teda opodstatnenosti prezentovaných obáv, čo v danom individuálnom prípade nebolo preukázané. Odporca sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal dôvodmi žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu. Tieto skutočnosti potom vyhodnotil z hľadiska kritérií uvedených v zákone o azyle a Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. Z uvedených dôvodov po právnej stránke neboli splnené predpoklady udelenia azylu navrhovateľovi v zmysle zákona o azyle. Podľa krajského súdu záver odporcu o tom, že navrhovateľ nesplnil podmienky pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle je vecne správny vzhľadom na záver odporcu o tom, že v danom prípade sa zjavne jedná o žiadateľa o azyl, ktorý objektívne nečelil žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátnych orgánov. Navrhovateľ nečelil ani takému konaniu zo strany neštátnych pôvodcov. V rámci správneho konania síce navrhovateľ tvrdil, že príslušníci hnutia A. mali jeho rodine vyhrážať, ale nikdy sa s členmi tohto hnutia, okrem suseda do osobného kontaktu nedostal. Taliban sa mu nikdy predtým a ani potom nevyhrážal. Okrem toho, potencionálnmu násiliu zo strany A. je vystavené celé obyvateľstvo J.. Krajský súd poukazuje aj na výpoveď navrhovateľa, ktorý uviedol, že chcel odísť, pretože má veľmi rád hudbu, chcel tu študovať v tejto oblasti a uplatniť sa ako hudobník. V J. sa mu to pravdepodobne počas existencie A. nikdy nepodarilo. Nechce sa vrátiť tiež kvôli tomu, že by sa tam nemohol venovať hudbe. Neobrátil sa nikdy na štátne orgány s prosbou o pomoc. Skutočnosti uvádzané navrhovateľom v priebehu celého azylového konania sa krajskému súdu javia z hľadiska bezprostredného ohrozenia navrhovateľa v prípade zotrvania v krajine pôvodu ako neopodstatnené a nasvedčujú iným pohnútkam navrhovateľa než tým, ktoré sú ako dôvody pre udelenie azylu uvedené v Ženevskom dohovore a zákone o azyle a potvrdzujú záver, že v prípade navrhovateľa nie sú splnené podmienky pre udelenie azylu podľa § 8 alebo § 10 zákona o azyle. V prípade navrhovateľa nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o postavení utečencov a zo zákona o azyle. Krajský súd sa podrobne zaoberal všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými v opravnom prostriedku a postup odporcu považuje v celom rozsahu za správny, v súlade so zákonom o azyle, keď v zmysle ustanovení § 13 ods. 1 zákona o azyle odporca navrhovateľovi azyl neudelil. Krajský súd považuje za zrejmé, z akých argumentov odporca pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom došiel k záveru, že ten rozsiahle dokazovanie vykonal a vyhodnotil riadnym spôsobom. Riadne zistil skutkový stav veci a z tohto podkladu neskôr vychádzal pri svojom rozhodnutí o neexistencii dôvodov pre udelenie azylu v zmysle ustanovení § 8 a § 10 zákona o azyle, podľa ustanovenia § 13 ods. 1 zákona o azyle. Odporca sa podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami, k ich vyhodnoteniu nemožno mať žiadne výhrady, a preto bolo potrebné rozhodnutie odporcu v časti výroku o neudelení azylu ako vecne správne potvrdiť podľa § 250q ods. 2 O.s.p.. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O. s .p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O. s .p. Navrhovateľ a jeho splnomocnená zástupkyňa boli v konaní neúspešní a nemali preto právo na náhradu trov konania. Odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.