Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Sp/47/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201131 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014201131.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľa L. Č., bytom E.Á. XX, Š., zastúpeného JUDr. Jozefom Koľom, advokátom, so sídlom Hutnícka 1, Košice, proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, v konaní o úrazovú rentu, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. 38908-2/2014-BA zo dňa 24.06.2014. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Odporca rozhodnutím č. 38908-2/2014-BA zo dňa 24.06.2014 rozhodol, že navrhovateľ má podľa § 88 a § 89 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a po zvýšení priznanej sumy úrazovej renty o 3,05 % v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z. z. nárok na úrazovú rentu od 16. októbra 2013 do 31. októbra 2013 v sume 115,80 eur a od 01. novembra 2013 v sume 224,20 eur mesačne. V zmysle § 89 ods. 8 písm. a/, § 89 ods. 9 písm. a/ druhého bodu a § 89 ods. 10 zákona v znení zákona č. 252/2012 Z. z. a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z. z. sa suma úrazovej renty zvyšuje od 01. januára 2014 o 2,3 % na celkovú sumu 229,40 eur mesačne. Na túto sumu bude mať nárok do zmeny podmienok rozhodujúcich pre priznanie nároku na úrazovú rentu, na jej výplatu alebo na určenie jej sumy podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, najneskôr však do dňa dovŕšenia dôchodkového veku alebo do dňa priznania predčasného starobného dôchodku. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca citoval § 83, § 88 ods. 1, § 89 ods. 2, § 89a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) a uviedol, že pri posudzovaní nárokov navrhovateľa vychádzal z oznámenia poistnej udalosti zo dňa 20. mája 2014, hlásenia choroby z povolania zo dňa 27. marca 2014, stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Rožňave zo dňa 13. mája 2014, pracovnej náplne, preradenia na inú prácu zo dňa 20. mája 2014, lekárskej správy zo dňa 11. júna 2014 a zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 11. júna 2014. Odporca uviedol, že podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava, vystavenej dňa 11. júna 2014, ktorá je prílohou tohto rozhodnutia, má poškodený, ktorý si uplatnil nárok na úrazovú rentu podaním žiadosti, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Rožňava, dňa 28. apríla 2014, v dôsledku choroby z povolania zistený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 41 %. Konštatoval, že poškodený je vyučený ako chovateľ koní. Od vyučenia pracuje v poľnohospodárstve a od roku 1985 ako ošetrovateľ oviec. Dojenie, ktoré bolo vykonávané ručne i strojovo, možno považovať za významný faktor v súvislosti s dlhodobým, nadmerným a jednostranným zaťažením končatín. Poškodený bol vyšetrený, aj hospitalizovaný na klinike pracovného lekárstva. Dňa 27. marca 2014 mu bola priznaná choroba z povolania - choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín - ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín, s dátumom prvého zistenia 03. septembra 2013. V súvislosti so zistenou chorobou z povolania bol dočasne práceneschopný od 16. júla 2013 do 15. októbra 2013. Posudkový lekár určil mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty v rozsahu 41 % odo dňa 16. októbra 2013. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej citoval ustanovenie § 88 ods. 2, § 89 ods. 1, ods. 8 písm. a/, ods. 9 písm. a/ prvého bodu a druhého bodu, § 89 ods. 10, § 84 ods. 1 zákona a uviedol, že denný vymeriavací základ určený podľa § 84 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov z rozhodujúceho obdobia od 01. januára 2012 do 31. decembra 2012 v sume 21,7958 eur, oznámil zamestnávateľ poškodeného Podielnické družstvo Gočaltovo, IČO: 36 183 512, v „Oznámení poistnej udalosti“ zo dňa 20. mája 2014, doručenom Sociálnej poisťovni, pobočka Rožňava. Konštatoval, že na základe uvedených ustanovení zákona, bola úrazová renta poškodenému v sume 217,50 eur určená ako súčin 30,4167 násobku sumy zodpovedajúcej 80 % jeho denného vymeriavacieho základu, ktorý je 21,7958 eur a koeficientu 0,41 určeného ako podiel čísla 41 zodpovedajúceho jeho zistenému percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporca špecifikoval výpočet priznanej úrazovej renty a jej zvýšenie. V závere napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že priznaná suma úrazovej renty bude zvyšovaná podľa § 89 ods. 8 až 10 zákona v znení zákona č. 252/2012 Z. z. na základe opatrení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v súlade s platnými právnymi predpismi. Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom domáhal preskúmania zákonnosti citovaného rozhodnutia odporcu. Uviedol, že s predmetným rozhodnutím nesúhlasí, pretože v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako základ pre uplatňovaný nárok na úrazovú rentu, sa uvádza, že posudkový lekár určil mieru poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty v rozsahu 41 %. Odôvodnenie rozhodnutia taktiež odkazuje na „Lekársku správu Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava zo dňa 11.06.2014“, ktorá je prílohou rozhodnutia. Uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia a ani z obsahu lekárskej správy, mu nie je jasné, na akom základe, resp. akým spôsobom bol stanovený pokles schopnosti vykonávať prácu v pracovnom zaradení bača, ktorú dlhodobo vykonával od roku 1985, a ktorú už na základe priznanej choroby z povolania vykonávať nemôže. Konštatoval, že jeho ochorenie horných končatín mu vôbec neumožňuje naďalej vykonávať dohodnutý druh práce, pričom zdôraznil, že pri výkone práce baču je v podmienkach, v ktorých pracoval, bolo nevyhnutné denne vykonávať činnosti, ako je pravidelné ranné a večerné dojenie v období cca apríl až november v každom kalendárnom roku. Tento proces z hľadiska času trval vždy od 03.30 do 08.00 hodiny a od 16.00 do 21.00 hodiny (vrátane soboty a nedele). Poukázal na to, že ručné dojenie od roku 1985 sa podstatným dielom podpísalo pod jeho ochorenie. Iba v posledných dvoch rokoch sa využíva aj strojné dojenie, ktoré však nie je možné u všetkých oviec. Uviedol, že pri strojnom dojení je aj naďalej potrebné ručné dodájanie oviec. Navyše k tomuto spôsobu dojenia uviedol, že pomerne často sú úplné výpadky techniky a tak je nutné opäť ručné dojenie, pričom z hľadiska času tento proces trvá ešte dlhšie. Poukázal na to, že v čase medzi ranným a večerným dojením bolo jeho náplňou ošetrovanie oviec a taktiež zabezpečenie podstielky, ktoré bolo taktiež zaťažením končatín. V podanom opravnom prostriedku navrhovateľ ďalej uviedol, že z dôvodu priznanej choroby z povolania stratil spôsobilosť vykonávať všetky podstatné činnosti, ktoré musí vykonávať bača vo svojej náplni práce. Z tohto dôvodu nesúhlasil so stanovením poklesu schopnosti vo výške 41 %, ktorý pokladá za podhodnotený. Ďalej konštatoval, že okrem iného bol po priznaní choroby z povolania preradený na fyzicky menej náročnú prácu, v ktorej pracuje iba v osem hodinových pracovných zmenách, a v ktorej je odmeňovaný iba na úrovni minimálnej mzdy. Navrhovateľ predmetné rozhodnutie pokladal za nepreskúmateľné, nakoľko z odôvodnenia a ani z lekárskej správy nie je vôbec jasné, ako bola braná do úvahy skutočnosť, že úplne stratil spôsobilosť vykonávať všetky podstatné činnosti, ktoré sú v profesii baču pri ich dennom výkone nevyhnutné. Vyslovil názor, že strohá konštatácia o výške percenta poklesu, bez ďalšieho zdôvodnenia, resp. uvedenia kritérií, je podľa jeho názoru nepostačujúca. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie a vydať nové, ktorým bude pri stanovení poklesu schopnosti vykonávať prácu baču zohľadnená skutočnosť, že nie je spôsobilý vykonávať túto prácu v podstatných činnostiach. Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 17.09.2014 k opravnému prostriedku navrhovateľa uviedol, že na základe podaných námietok navrhovateľa bola jeho zdravotná dokumentácia opätovne posúdená posudkovým lekárom pobočky, ktorý však zotrval na svojom pôvodnom posudku zo dňa 11. júna 2014. Vzhľadom na túto skutočnosť bola kompletná posudková dokumentácia odstúpená posudkovej lekárke Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Prešov, ktorá po objektívnom posúdení zdravotnej dokumentácie navrhovateľa a s prihliadnutím na skutočnosť, že do konania o opravnom prostriedku neboli zo strany navrhovateľa doložené nové lekárske nálezy, opätovne potvrdila pôvodne stanovenú mieru poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 41 %. V písomnom vyjadrení odporca citoval ustanovenie § 88 ods. 1, § 153 ods. 4 písm. a/ zákona a uviedol, že percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti pri jednotlivých poškodeniach zdravia v dôsledku pracovného úrazu, prípadne choroby z povolania, však neurčuje žiaden zákon, ani iná právna norma. Posudkový lekár sociálneho poistenia pri posudzovaní zdravotného stavu poškodeného na účely úrazovej renty vychádza z náplne práce (profesiogramu) poškodeného, pričom využíva všetky profesionálne skúsenosti z medicínskej aj posudkovej praxe, dáva do súvislosti dôsledky poškodenia zdravia na výkon doterajšej činnosti poškodeného ako zamestnanca a skúma aj možnosť jeho ďalšieho uplatnenia u zamestnávateľa a na trhu práce (tzv. pracovná rekomandácia). Uviedol, že na účely posudzovania poklesu pracovnej schopnosti poškodeného v zmysle § 88 ods. 1 zákona je teda rozhodujúcou pracovná náplň - profesiogram pracovného zariadenia, v ktorom choroba z povolania vznikla a taktiež kvalita pracovného prostredia, v ktorom sa pracovné činnosti vykonávali. Konštatoval, že pre určenie konkrétneho percenta poklesu pracovnej schopnosti posudkový lekár stanoví stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom choroby z povolania a počet pracovných úkonov popísaných v profesiograme, ktoré môže poškodený s daným funkčným postihnutím vykonávať. Odporca ďalej uviedol, že posudková lekárka ústredia v lekárskej správe zo dňa 04. septembra 2014 v časti Posudok uviedla stupeň a druh funkčného postihnutia organizmu navrhovateľa v dôsledku choroby z povolania, konkrétne v bode s názvom „Choroba z povolania“ nasledovne: „Choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia horných končatín - ochorenie kostí, kĺbov, šliach, nervov a ciev, Syndróm karpálneho kanála vľavo II. stupňa, vpravo I. stupňa a syndróm Guyonovko kanála I. stupňa obojstranne, Radiálna a ulnálna epikondylitída ramenných kostí obojstranne, Impingement sy subakromiálnej burzy viac vpravo I. stupňa,, Raynaudov syndróm rúk - mierny stupeň, Nedoslýchavosť veľmi ťažkého stupňa“. Odporca ďalej konštatoval, že za účelom dodržania postupu pri určovaní miery poklesu pracovnej schopnosti posudková lekárka ústredia v bode s názvom „Pracovná rekomandácia“ taktiež uviedla pracovné pozície, ktoré môže navrhovateľ s daným zdravotným postihnutím naďalej vykonávať, a to pastier kráv, ako aj pastier oviec. Uviedol, že vzhľadom na postup posudkových lekárov sociálneho poistenia pri percentuálnom stanovení poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty, ako aj na skutočnosť, že navrhovateľ nedoložil nové lekárske nálezy, nebolo možné určiť vyšší percentuálny pokles schopnosti ako pôvodne stanovených 41 %. Odporca pre úplnosť argumentácie zdôraznil, že posudková lekárka ústredia v lekárskej správe zo dňa 04. septembra 2014, v časti Posudok v bode s názvom „Celkový posudok“ posledný odsek medicínsky zdôvodnila stanovené percento poklesu navrhovateľa: „Posudková lekárka SPÚ zhodnotila možnosti pracovného zaradenia po priznaní choroby z povolania v dôsledku ochorenia z DNJZ [najmä rúk a zápästí (HK)] a zároveň zhodnotila aj závažnosť dokumentovaných zmien na kostiach, svaloch, šľachách, cievach a zistila, že posudzovaný vzhľadom na dokumentované iniciálne poškodenia vyššie dokumentovaných štruktúr má široké uplatnenie v materskom podniku - podielnickom družstve Gočaltovo, pričom výkon týchto prác nesúvisí s významným faktorom práce v súvislosti s DNJZ, a teda posudzovaný nestratil spôsobilosť tieto činnosti vykonávať. Priznaná hraničná miera poklesu pracovnej schopnosti 41 % je z dôvodov pracovných možností, ako aj medicínskych dôvodov odôvodnená. V závere písomného vyjadrenia odporca uviedol, že má za to, že postupoval v prípade navrhovateľa v súlade so zákonom, náležite zistil skutočný stav veci, a to aj po odbornej medicínskej stránke, a preto nie sú dané dôvody na opätovné posudzovanie miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa na účely úrazovej renty v rámci ďalšie dávkového konania. Z vyššie uvedených dôvodov odporca navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu, oboznámení sa s dávkovým a posudkovým spisom odporcu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa zo dňa 17.07.2014 doručený odporcovi dňa 21.07.2014 nie je dôvodný. Na pojednávaní súdu dňa 28.11.2014 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že uvedené rozhodnutie odporcu považuje za nepreskúmateľné, a to z dôvodu, že ani v dodatočnom posúdení zdravotného stavu navrhovateľa nebola zhodnotená príčinná súvislosť medzi prácou baču a stratou spôsobilosti, ktorú musel navrhovateľ vykonávať. Poukázal na to, že nebola vzatá do úvahy tá skutočnosť, po akú časť pracovnej zmeny navrhovateľ vykonával dojenie, pričom tak ako bolo uvádzané v posudku, že to malo trvať 100 minút, počas jednej zmeny, nie je pravdou a nezodpovedá reálnej skutočnosti. Ďalej uviedol, že pokiaľ navrhovateľ vykonával dojenie v priemere deväť hodín denne a počas sedem dní v týždni, jedná sa o podiel časového fondu, ktorý mal byť vzatý pri posudzovaní jeho zdravotnej spôsobilosti do úvahy a podľa jeho názoru prevyšuje 41 %. Ďalej uviedol, že ak sa zoberú do úvahy činnosti, ktoré navrhovateľ vykonával, teda dojenie, ako aj ošetrovanie oviec, tento podiel nie je zhodnotený, pričom navrhovateľ mal byť posudzovaný ako bača a nie pastier. Poukázal na to, že zmyslom právnej úpravy týkajúcej sa priznania úrazovej renty, je zabezpečenie ľudí, ktorí už nemôžu vykonávať prácu. Taktiež poukázal aj na ekonomickú ujmu, ktorú navrhovateľ utrpel, a ktorá spočíva v rozdiele medzi príjmom, ktorý dosahoval pokiaľ vykonával pracovnú činnosť baču oproti výške priznanej sumy úrazovej renty, ktorá mu je poskytovaná. Zástupkyňa odporcu uviedla, že zotrváva na písomnom vyjadrení odporcu zo dňa 17. septembra 2014 k opravnému prostriedku navrhovateľa a na dôvodoch v ňom uvedených. Poukázala na to, že navrhovateľ je zabezpečený, bola mu priznaná úrazová renta, ktorá mu bude vyplácaná v sume 229,40 eur mesačne, pričom má aj ďalší zárobok, nakoľko pracuje ako pastier, a teda u navrhovateľa nedochádza k ekonomickej ujme. Ďalej uviedla, že posúdenie poklesu pracovnej schopnosti je medicínska otázka a pokiaľ by navrhovateľ vykonával dojenie deväť hodín denne, bolo by to v rozpore s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce. Ďalej poukázala na to, že posudková lekárka zhodnotila možnosti pracovného zaradenia u navrhovateľa po priznaní choroby z povolania. Konštatovala, že u navrhovateľa ide len o ľahký stupeň poškodenia zdravia, pričom vo vzájomnej súvislosti sa posudzuje aj zdravotný stav navrhovateľa a nie len pracovná anamnéza. Úrazová renta sanuje pokles schopnosti doteraz vykonávanej činnosti. Právny zástupca navrhovateľa nesúhlasil s tým, že pokles pracovnej schopnosti je len medicínskou otázkou, ale podľa jeho názoru je to medicínsky právna otázka. Opätovne poukázal na to, že navrhovateľ pri pracovnej činnosti baču vykonával denne deväť hodín dojenie a pokiaľ je to podľa názoru zástupkyne odporcu v rozpore s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce, je to iná otázka. Ďalej uviedol, že choroba z povolania musí spĺňať kritéria pre priznanie choroby z povolania, a teda nemôže ísť len o ľahké poškodenie zdravia. Opätovne zdôraznil, že stanovenie miery poklesu 41 % u navrhovateľa nezodpovedá jednak časovému harmonogramu, čo navrhovateľ robil a čo už pre chorobu z povolania nemôže vykonávať. Zástupkyňa odporcu k prednesu právneho zástupcu navrhovateľa uviedla, že posudková lekárka sociálneho poistenia MUDr. Vašková na strane 3 a 4 posudku uviedla, že ide o ľahšiu formu poškodenia zdravia. Zástupkyňa odporcu ďalej uviedla, že s námietkami, ktoré vzniesol právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní, sa vysporiadala posudková lekárka v uvedenom posudku, a to na strane 4. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu o nároku navrhovateľa na úrazovú rentu podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z.. Úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených navrhovateľom rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Pre oblasť dávkového konania je jedným z podstatných podkladov rozhodnutia výsledok lekárskej posudkovej činnosti pre výkon sociálneho poistenia (v prejednávanej veci je lekárska správa v oblasti úrazového poistenia) v zmysle § 153 zákona č. 461/2003 Z. z.. Pri kontrole zákonnosti napadnutých rozhodnutí správnych orgánov, ako aj konaní im predchádzajúcich, správny súd preveruje správnosť zistenia skutkového stavu (viď § 250j ods. 2 písm. b/, c/ a e/ O.s.p.), t.j. v prejednávanej veci medicínske posúdenie zdravotného stavu so záverom o miere poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa v súvislosti s plnením jeho pracovných úloh. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. (ďalej len „zákon“), poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 88 ods. 3 zákona, pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2 alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.2) Nárok na úrazovú rentu zákon o sociálnom poistení podmieňuje poklesom pracovnej schopnosti, t.j. poklesom schopnosti vykonávať doterajšiu zárobkovú činnosť zamestnanca. Nárok na úrazovú rentu vznikne poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo z choroby povolania má pokles pracovnej schopnosti vyšší ako 40 %. Pokles pracovnej schopnosti sa skúma zamestnancovi vo vzťahu k tej zárobkovej činnosti, pri ktorej výkone utrpel pracovný úraz, alebo z ktorej výkonu mu bola zistená choroba z povolania. Z podaného opravného prostriedku navrhovateľa, ako aj jeho námietok vznesených na pojednávaní súdu dňa 28.11.2014 vyplýva, že nesúhlasí s posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia, a to jednak s posudkom zo dňa 11. júna 2014, ako aj posudkom zo dňa 04. septembra 2014. Odporca v napadnutom rozhodnutí, čo sa týka zisteného skutkového stavu, vo svojich zisteniach odkazuje na pripojenú lekársku správu zo dňa 11.06.2014 a jej medicínsky sformulované závery. Z uvedenej lekárskej správy vyplýva, že choroba z povolania u navrhovateľa vznikla z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia horných končatín - ochorenie kostí, kĺbov, šliach, nervov a ciev zistená 03.09.2013, priznaná 27.03.2014. V časti Pracovná anamnéza posudkový lekár uviedol, že navrhovateľ má ukončené SOU - chovateľ koní, jazdec z povolania. Od roku 1985 pracuje doteraz v PD Gočaltovo ako ošetrovateľ oviec. Majú 800 ks oviec v zime, pracujú 4 pracovníci, pomáha i pri strihaní, sám ale nestrihá, v zime aj nepravidelne dojil, 500 ks dojil v lete ráno i večer. Od mája 2014 pracuje ako pastier kráv. Posudkový lekár uviedol, že pracovná náplň baču v tejto profesii - chov oviec, pozostávala z ošetrovania oviec, kŕmenia, pasenia, dojenia oviec, výroby hrudkového syra a pomocných prác pri veterinárnych úkonoch a strihaní oviec. Pri práci čas prac. činnosť je realizovaná jednou alebo oboma HK pri zapojení cca 28 % svalstva (dojenie oviec), alebo časť oboma HK a trupom pri zapojení 44 % svalstva (dojenie) a 100 % svalstva ostatné činnosti vykonávané v stoji. Uviedol, že dojenie sa vykonávalo ručne i strojovo, ak z 1 min. pripadajúcej na podojenie 1 ovce - držania rúk v neprijateľnej polohe cca 30 sek. počas 1 zmeny, je to 100 minút. Posudkový lekár konštatoval, že pracovnú operáciu je možné považovať za významný faktor v súvislosti s DNJZ. Ďalej uviedol, že významné je zaťaženie v letnom a rozdielne v zimnom období. V závere posudzovanej pracovnej anamnézy posudkový lekár uviedol, že pri hodnotení pracovnej činnosti ako celku RUVZ Rožňava hodnotí kritériá DNJZ za splnené. Posudkový lekár stanovil navrhovateľovi mieru poklesu pracovnej schopnosti 41 %. Po podaní opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdený posudkovou lekárkou sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Prešov, ktorá vo svojom posudku zo dňa 04. septembra 2014 po posúdení zdravotnej dokumentácie navrhovateľa a s prihliadnutím na skutočnosť, že do konania o opravnom prostriedku neboli zo strany navrhovateľa doložené nové lekárske nálezy, opätovne potvrdila pôvodne stanovenú mieru poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 41 %. Z posudku posudkovej lekárky sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Prešov, zo dňa 04. septembra 2014 vyplýva, že pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa skúmala vo vzťahu k pracovnému zaradeniu pri výkone, ktorému bola zistená choroba z povolania, keď poukázala na pracovnú náplň navrhovateľa, ktorá činnosť súvisí s chorobou z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia, najmä oboch rúk, zápästia a predlaktia s významným zaťažením oboch zápästí, pričom aj konkrétne špecifikovala jednotlivé pracovné činnosti, ktoré navrhovateľ vykonával a následne vyhodnotila pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa vo vzťahu k jeho pracovnému zaradeniu, pri ktorom výkone mu bola zistená choroba z povolania. Posudková lekárka taktiež zhodnotila možnosti pracovného zaradenia po priznaní choroby z povolania v dôsledku ochorenia z DNJZ (najmä rúk a zápästí) a zároveň zhodnotila aj závažnosť dokumentovaných zmien na kostiach, svaloch, šliach, cievach a zistila, že navrhovateľ vzhľadom na dokumentované iniciálne poškodenia vyššie dokumentovaných štruktúr má široké uplatnenie v materskom podniku v podielnickom družstve Gočaltovo, pričom výkon týchto prác nesúvisí s významným faktorom práce v súvislosti s DNJZ, a teda navrhovateľ nestratil spôsobilosť tieto činnosti vykonávať. Posudková lekárka konštatovala, že priznaná hraničná miera poklesu pracovnej schopnosti 41 % je z dôvodov pracovných možností, ako aj medicínskych dôvodov odôvodnená. Zároveň ako navrhované pracovné zaradenie na pôvodnom pracovisku uviedla „pastier kráv, oviec“ a taktiež uviedla, že podľa internetových znalostí PD Gočaltovo, sa zaoberá okrem živočíšnej výroby, aj rastlinnou výrobou, v ktorej má navrhovateľ taktiež široké možnosti pracovného uplatnenia. Z obsahu vyššie uvedeného posudku je zrejmé, že podkladom pre stanovenie miery poklesu pracovnej schopnosti u navrhovateľa v rozsahu 41 % boli skutkové zistenia týkajúce sa poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa vo vzťahu k pracovnému zaradeniu, pri výkone ktorému bola zistená choroba z povolania s následným zhodnotením závažnosti dokumentovaných zdravotných zmien navrhovateľa vo vzťahu k možnému pracovnému zaradeniu. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, v ktorom podkladom je posudok (lekárska správa) o poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, súd skúma, či taký posudok je úplný, logický a presvedčivý, či dokazovanie v správnom konaní bolo vykonané v dostatočnom rozsahu. Keďže z posudku posudkovej lekárky sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Prešov zo dňa 04. septembra 2014 vyplýva, aké skutkové zistenia boli podkladom pre stanovenie miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa v rozsahu 41 %, preto súd považuje tento posudok za presvedčivý. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti, na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporcu zo dňa 24.06.2014 ako vecne správne potvrdil. Náhradu trov konania súd v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. navrhovateľovi nepriznal, pretože tento v konaní úspešný nebol a odporcovi podľa tohto ustanovenia právo na ich náhradu neprislúcha. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.