Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Sp/49/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201167 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014201167.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporcovi Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor, Jarná 2, Rožňava, za účasti T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, B. U., v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. OU-RV-KO2-2014/V 1492-OR zo dňa 04.08.2014, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. OU-RV-KO2-2014/V 1492-OR zo dňa 04.08.2014. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach č. U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, súdny poplatok v sume 35 eur v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Odporca rozhodnutím č. OU-RV-KO2-2014/V 1492-OR zo dňa 04.08.2014 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení o návrhu na vklad záložného práva podanom dňa 09.07.2014, ktorého prílohou je Zmluva o zriadení záložného práva č. 256/2014-RAČ, uzavretá medzi účastníkmi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 81 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpená Ľ. X. - konateľom spoločnosti a T. T., nar. XX.XX.XXXX, W. XXX, XXX XX B. U., v zastúpení na základe dohody o splnomocnení: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava, v zastúpení predsedom združenia L. T. rozhodol tak, že návrh na vklad zamietol. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že dňa 09.07.2014 bol Okresnému úradu Rožňava, katastrálnemu odboru, podaný návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 256/2014-RAČ, uzavretej dňa 10.06.2014 medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., a záložcom T. T., v zastúpení na základe dohody o splnomocnení: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava, v zastúpení predsedom združenia L. T. (ďalej len „záložná zmluva“). Predmetom záložnej zmluvy sú Pozemky reg. „C“: - parcela číslo XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, - parcela číslo XXX - záhrady o výmere XX m2, - parcela číslo XXX - záhrady o výmere XX m2, - parcela číslo XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, nachádzajúce sa v katastrálnom území W. vpísané do listu vlastníctva č. XXX v celosti. Poukázal na to, že ako to vyplývaz článku II. záložnej zmluvy, tieto nehnuteľnosti tak, ako sú označené v článku I. záložnej zmluvy majú slúžiť na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 06.02.2012 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie istiny vo výške 350 eur spolu s jej bližšie neoznačeným príslušenstvom, bližšie neoznačených úrokov z omeškania, bližšie neoznačených poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných bližšie neoznačených pokút vyplývajúcich z nedoloženej zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Uviedol, že záložnú zmluvu uzatvoril za záložcu na základe dohody o splnomocnení: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava, v zastúpení predsedom združenia L. T.. Dohoda o splnomocnení medzi splnomocniteľom T. T. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, bola uzatvorená dňa 06.12.2012. Konštatoval, že na základe dohody o splnomocnení podľa bodu 3. sa splnomocniteľ sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uvedeného v bode 1., 3. dohody, pozostávajúceho z neplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca citoval ustanovenie § 31 ods. 1, 4, § 22 ods. 1, 2, § 23, § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, § 30 ods. 5 písm. d/, § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len „katastrálny zákon“) a uviedol, že Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor, v konaní o povolení vkladu záložného práva V 1492/14 preskúmaním spisu vidí neplatnosť právneho úkonu v skutočnosti, že dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom T. T. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci je absolútne neplatná pre rozpor záujmov medzi splnomocniteľom T. T. a zástupcom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že zástupca splnomocniteľa ako dlžníka mal hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za dlžníka záložnú zmluvu a v záložnej zmluve dokonca záložného veriteľa poveriť na podanie návrhu na vklad záložného práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľnosti na Okresnom úrade, katastrálnom odbore. Neplatnosť právneho úkonu videl správny orgán aj v skutočnosti, že dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi splnomocniteľom T. T. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci je napísaná vo forme predtlače (formulára), kde splnomocnenec je v rámci predtlače už dopredu vpísaný a záložca - splnomocniteľ - účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody. Podľa dňa 03.07.2014 úradne overenej fotokópie dohody o splnomocnení zo dňa 06.02.2012 je zrejmé, že ide o predtlač, ktorá v rámci predtlače obsahuje údaje o záložnom veriteľovi POHOTOVOSŤ, s.r.o., a združenia ProHelp ako splnomocnenca záložcu, a preto sa táto skutočnosť javí ako skutočnosť, ktorá má vplyv na obhajobu práv, záujmov splnomocniteľa zo strany splnomocnenca a spôsobuje to pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca, nakoľko ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom a ako vyplýva je osobou, ktorá má obhajovať najmä záujmy veriteľa pri uplatňovaní návratnosti úveru v budúcnosti. Konštatoval, že záujem zástupcu je v rozpore so záujmami zastúpeného, čo je s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 2 OZ neprípustné. Neplatnosť právneho úkonu videl správy orgán aj v skutočnosti, že právny úkon je určitý iba vtedy, keď tento nie je rozporný čo do svojho obsahu, alebo ak prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Uviedol, že z obsahu dohody o splnomocnení nevyplýva, že by splnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho práv. Skôr naopak, splnomocnenec má podľa dohody obhajovať práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu. Zdôraznil, že absolútna neplatnosť dohody o splnomocnení robí absolútne neplatnú aj záložnú zmluvu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej uviedol, že rozpor záujmov medzi splnomocniteľom ako záložcom a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci je zrejmý aj z toho, že samotná záložná zmluva bola uzatvorená a za záložcu jeho zástupcom podpísaná až 10.06.2014, t.z. 28 mesiacov po uzatvorení zmluvy o úvere (06.02.2012) a predmetom dohody o splnomocnení (06.02.2012). Konštatoval, že je zrejmé, že k uzatvoreniu záložnej zmluvy došlo až po tom, čo si záložca ako dlžník z úverovej zmluvy neplnil svoj záväzok z úverovej zmluvy, z čoho vyplýva, že ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci v zastúpení L. T., predsedom združenia ako zástupcom záložcu, uzatvoril za záložcu záložnú zmluvu účelovo na obhajobu práv záložného veriteľa ako formu zabezpečenia vymáhania pohľadávky samotného záložného veriteľa. Odporca ďalej uviedol, že záložná zmluva je absolútne neplatná aj vzhľadom k tomu, že je zrejmé, že záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 350 eur, spolu s jej bližšie neoznačeným príslušenstvom, bližšie neoznačených úrokov z omeškania, bližšie neoznačených poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných bližšie neoznačených pokút vyplývajúcich z nedoloženej zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia; pričom v danom prípade sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka nehnuteľného majetku v nepochybne vyššej hodnote, než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy, tým sa výrazne zasahuje do práv povinného, čo je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je záložná zmluva v zmysle ustanovenia § 39 OZ neplatný právny úkon. V závere napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že pre vyššie označený rozpor záujmov medzi splnomocniteľom T. T. a zástupcom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci (§ 22 ods. 2 OZ), z dôvodu neurčitosti právneho úkonu dohody o splnomocnení (§ 37 ods. 1 OZ), čím sa výrazne zasahuje do práv povinného - záložcu, čo je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 OZ) a z dôvodu, že sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy a predmetom záložnej zmluvy, čo sa prieči dobrým mravom (§ 39 OZ) je záložná zmluva neplatný právny úkon, a preto návrh na vklad záložného práva zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom žiadal zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na nové konanie o povolení vkladu záložného práva. Citoval ustanovenie § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení a vyslovil názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Uviedol, že záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec“) plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu, splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že pre správny orgán naviac platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), pričom podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie správneho orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok teda ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia predpokladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené, či už vedome alebo nevedome. Vyslovil názor, že napadnuté rozhodnutie správy katastra vychádza len s ničím nepodložených „predpokladov“, čo dokazuje aj samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Ďalej uviedol, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol správny orgán povinný preukázať, pričom správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Vyslovil názor, že predmetná námietka je teda, čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Konštatoval, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potencionálna možnosť takéhoto rozporu. Uviedol, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Mal za to, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Uviedol, že vychádzajúc zo súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. K rozporu zmluvy o úvere s dobrými mravmi uviedol, že takéto odôvodnenie je predovšetkým nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nemožno pripustiť, že rozhodnutie je v tejto časti odôvodnené v súlade s požiadavkami uvedenými v § 47 ods. 3 Správneho orgánu. Nevedno, či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania. Ak správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poplatku alebo v úroku z omeškania, v rozhodnutí chýbajú dôvody, pre čo konkrétne je rozpor s dobrými mravmi daný. Ak sa námietka správneho orgánu mala dotýkať poplatku, uviedol, že odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere a ak by aj bola táto odplata postihnutá neplatnosťou, v prvom rade môže ísť o neplatnosť čiastočnú, a ak by aj napriek tomu išlo o neplatnosť celkovú, nemá to vplyv na celkovú platnosť zmluvy o úvere. Ďalej poukázal na to, že správny orgán neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred ustanovením § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného styku. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, tzv. absolútnym obchodom, a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníku má prednosť pred aplikáciou Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že z rozhodnutia nemožno vyvodiť, že by správny orgán situáciu takto komplexne posúdil a v tomto smere spoľahlivo zistil skutkový stav. Považoval za logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období. Ďalej uviedol, že hodnotenie úroku z omeškania vo výške 0,25 % za každý deň z omeškania bolo aj predmetom viacerých konaní pred Najvyšším súdom SR, pričom v každom z týchto konaní Najvyšší súd SR posúdil takéto zmluvné dojednanie ako platné. V tomto smere poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 1Obdo/34/2004 zo dňa 21.12.2004, rozsudok NS SR sp. zn. 2Obdo/26/2004 zo dňa 22.09.2005, rozsudok NS SR sp. zn. 2Obdo/28/2004 zo dňa 22.09.2005. Ďalej uviedol, že zmluvná pokuta (analogický úrok z omeškania) vo výške 0,25 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania je primeraná a dojednanie o zmluvnej pokute nie je preto neplatné pre rozpor s dobrými mravmi (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. júna 2004, sp. zn. 33Odo/588/2003). Bol taktiež toho názoru, že zmluvná pokuta vo výške 0,25 % z istiny za každý deň omeškania nie je neprimeraná účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute sledovaný, a to včasným plnením povinnosti. V závere konštatoval, že z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinností správy katastra o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Na záver navrhovateľ uviedol, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Na pojednávaní súdu dňa 28. novembra.2014 navrhovateľ, ani odporca, neboli prítomní, pričom boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní. Navrhovateľ podaním zo dňa 05.11.2014 doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.11.2014 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Odporca svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, preto súd v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu. Účastník T. T. na pojednávaní súdu uviedol, že si požičal od navrhovateľa úver v sume 350 eur s tým, že pred poskytnutím uvedeného úveru mu bolo predložené navrhovateľom na podpis zmluva o úvere, ako aj iné písomnosti, pričom bol toho názoru, že podpisuje len zmluvu o úvere vo viacerých vyhotoveniach. Uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by okrem zmluvy o úvere podpisoval aj dohodu o splnomocnení, ktorou by splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci k uzavretiu záložnej zmluvy, k nehnuteľnostiam, ktoré sú v jeho vlastníctve, resp. spoluvlastníctve. To, že podpisuje nejakú dohodu o splnomocnení, mu navrhovateľom nebolo vysvetlené, resp. nebol na to upozornený. Uviedol, že pokiaľ by mal vedomosť o tom, že má podpísať aj dohodu o splnomocnení, ktorou by splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na uzavretie záložnej zmluvy, takúto dohodu by nikdy nepodpísal už aj so zreteľom na tú skutočnosť, že sa jednalo len o poskytnutie úveru v sume 350 eur a takéto zabezpečenie úveru nehnuteľnosťami, ktoré sú v jeho vlastníctve, by bolo neprimerané výške poskytnutého úveru. Zároveň uviedol, že pokiaľ by bolo podmienkou poskytnutia úveru vo výške 350 eur podpísanie dohody o splnomocnení, o takýto úver by navrhovateľa nikdy nežiadal. Uviedol, že je si vedomý toho, že úver, ktorý mu bol poskytnutý navrhovateľom, musí splatiť, pričom už aj niektoré splátky z poskytnutého úveru zaplatil, avšak vzhľadom na to, že momentálne pracuje na dohodu o vykonaní práce a poberá v hrubom 90 eur mesačne, nebol schopný tento úver navrhovateľovi splatiť. Z administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 06.02.2012. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 350 eur a ten sa zaviazal vrátiť túto sumu spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Dohodou o splnomocnení zo dňa 06.02.2012 dlžník splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava, na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníkom T. T. ako splnomocniteľom a L. T., predsedom občianskeho združenia ProHelp, ako splnomocnencom. Dňa 10.06.2014 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 256/2014-RAČ medzi navrhovateľom a dlžníkom, zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok záložného veriteľa, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 705801546 zo dňa 06.02.2012. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť. Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20. Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (§ 28 ods. 3 Katastrálneho zákona). Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3 Katastrálneho zákona). Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl. Katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie) je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení medzi dlžníkom T. T. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom, nie je platne uzavretá. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho úkonu. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa taktiež vzťahujú požiadavky platnosti právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé, na čo je splnomocnenec splnomocnený. Dohoda o splnomocnení nie je riadne uzavretá, aby dlžník úverovej zmluvy súhlasil len so všeobecnými podmienkami zmluvy o úvere. Splnomocnenie na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam, k záložnej zmluve, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy, t.j. obsahom splnomocnenia, by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s ustanovením § 42 Katastrálneho zákona. Z dohody o splnomocnení nevyplýva, žeby združenie ProHelp mohlo v mene dlžníka uzavrieť záložnú zmluvu predloženú na vklad. Formulácia, že združenie ProHelp uzavrie v mene dlžníka záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve dlžníka, ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, je neurčité a v podstate ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania dohody o splnomocnení nevedeli, s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená záložná zmluva. Takéto dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníkom a jej zástupcom podľa § 31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná aj pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zástupca dlžníka mal hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za neho záložnú zmluvu a dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba splnomocnenca, aby v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy. Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťou dlžníka. Súd ďalej poznamenáva, že v zmysle čl. 1 bod. 1 Stanov združenia ProHelp ide o dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. 2 bod 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia. Súd ďalej dodáva, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva odporuje aj dobrým mravom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a preto ju nemožno považovať za platne uzavretú. Súd má za to, že výška zabezpečovanej pohľadávky spolu s príslušenstvom uvedená v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 06.02.2012 a hodnota predmetu zmluvy o zriadení záložného práva sú v nevyváženom pomere, nakoľko hodnota predmetu zmluvy o zriadení záložného práva je neporovnateľné vyššia ako je celková výška zabezpečovanej pohľadávky s príslušenstvom. Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Súd uvádza, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva nerešpektuje požiadavku vyváženosti vzájomného vzťahu medzi predmetom zmluvy o úvere a predmetom zmluvy o zriadení záložného práva, ako na to správne poukázal správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporca a účastník konania si právo na náhradu trov konania neuplatnili. Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v spojení s § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35 eur určený podľa položky č. 10e/ Sadzobníka súdnych poplatkov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.