Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7Sp/51/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201225 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014201225.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudcom JUDr. Pavlom Naďom, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad Košice, Katastrálny odbor, so sídlom Južná trieda 82, Košice, za účasti: H. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. Ž. XXX/XX, X. - Š., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 7148/2014 zo dňa 30.07.2014, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V 7148/2014 z 30.07.2014. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- Eur na účet Krajského súdu v Košiciach, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím odporca podľa ust. § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len "Katastrálny zákon") návrh na vklad záložného práva podaný dňa 09.07.2014, ktorého prílohou je Záložná zmluva uzavretá medzi účastníkmi POHOTOVOSŤ, s.r.o. a H. X., zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, zamietol. Predmetom Záložnej zmluvy sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Š., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a v katastrálnom území N., zapísané na liste vlastníctva č. XX. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do tzv. formulárovej dohody (alebo predtlačenej, keď teda dlžník - záložca - účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody), t. j. v danom prípade bola obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa - záložcu - účastníka konania zvoliť si zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený). Takúto dohodu o splnomocnení nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko táto bola vopred navrhnutá a pripravená (ponúknutá zo strany navrhovateľa účastníkovi konania pri uzatváraní zmluvy o úvere č. 904700489 dňa 25.04.2013, na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči účastníkovi konania). Vzhľadom na tieto skutočnosti spotrebiteľ - účastník konania nebol schopný (v podstate ani nemal možnosť) ovplyvniť výber iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom prípade (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. K výberu splnomocnenca nedošlo teda z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa. Z obsahu Dohody o plnomocenstve nevyplýva, že by splnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho práv. Skôr naopak, splnomocnenec má hájiť práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu. Z toho dôvodu považuje Dohodu o splnomocnení za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. So zreteľom na uvedené skutočnosti dospel odporca k záveru, že záložná zmluva je absolútne neplatná a podmienky na vklad nie sú splnené, pričom oprel svoj názor aj o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 8 Sžo 17/2007 zo dňa 12.12.2007. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas opravný prostriedok navrhovateľ. Navrhol, aby odporca zrušil svoje rozhodnutie zo dňa 30.07.2014 a návrhu na povolenie vkladu záložného práva vyhovel. V prípade, že odporca tomuto návrhu nevyhovie, navrhol, aby vec bola predložená súdu, ktorý preskúmavané rozhodnutie zruší a vráti vec na nové konanie o povolení vkladu záložného práva. V dôvodoch odvolania poukázal predovšetkým na to, že správa katastra nezistila spoľahlivo stav veci tak, ako to pre ňu vyplýva z § 46 Správneho poriadku a z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdila, z ktorého dôvodu vydala nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnosti, pretože došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnej moci na zastupovanie záložcu združením ProHelp, pričom neexistuje žiaden reálny a preukázaný rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia ProHelp. V tejto časti je rozhodnutie odporcu zmätočné a nepreskúmateľné. K možnému rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu navrhovateľ uviedol, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Je zrejmé, že predložené plnomocnestvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie a správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Predmetná námietka je teda čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom, podľa názoru navrhovateľa nemožno považovať za spotrebiteľskú zmluvu, a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí. K údajnému rozporu Zmluvy o úvere a Záložnej zmluvy s dobrými mravmi uviedol, že v rozhodnutí chýbajú dôvody, pre čo konkrétne je rozpor s dobrými mravmi daný. Podotkol, že obsahom spisu správneho orgánu nie je Zmluva o úvere, pričom ak správny orgán určil neplatnosť Zmluvy o úvere bez toho, aby sa podrobne oboznámil s jej obsahom, nemohol v tomto smere spoľahlivo ani zistiť skutkový stav veci. Naviac správny orgán neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu ust. § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred ust. § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného styku. V závere konštatoval, že je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a on ako veriteľ len využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Rovnako neobstojí ani poukazovanie na citovaný rozsudok NS SR, nakoľko sa týkal skutkovo a právne úplne odlišného prípadu, keď udelené plnomocenstvo bolo súčasťou zmluvy o úvere. Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 08.10.2014 navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť z dôvodov, ktoré uviedol už v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Pojednávanie súdu sa konalo dňa 21.11.2014 v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, a to aj napriek včasnému predvolaniu na pojednávanie. Navrhovateľ v písomnom podaní zo dňa 04.11.2014 vyjadril súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Súd preto v súlade s ust. § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe ust. § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu. Účastník konania H. X. na pojednávaní súdu uviedol, že si zobral pôžičku od spoločnosti POHOTOVOSŤ v sume 500 Eur a z tejto dlžoby zaplatil dve splátky, nakoľko nemá finančné prostriedky na to, aby pravidelne splácal tento úver. Na otázku samosudcu uviedol, že nesúhlasí so žiadnym zriadením záložného práva na jeho nehnuteľnosti, pretože to považuje za neprimerané riešenie. Právo na náhradu trov konania si neuplatňuje. Súd v konaní podľa ust. § 250l a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľa, písomným vyjadrením a pripojeným administratívnym spisom odporcu, pričom dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Z pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníkom H. X. Zmluvu o úvere č. 904700489 dňa 25.04.2013, ktorou sa veriteľ (POHOTOVOSŤ, s.r.o.) zaviazal poskytnúť dlžníkovi finančné prostriedky v sume 500,- Eur a dlžník sa zaviazal tento úver spolu s jeho príslušenstvom, úrokmi z omeškania, poplatkami, pokutami a ostatnými celkovými nákladmi v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia, splatiť v mesačných splátkach. Spolu so Zmluvou o úvere dlžník podpísal aj Dohodu o splnomocnení, ktorou splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava, na uzavretie záložnej zmluvy podľa § 522 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Dohodu o splnomocnení dlžník podpísal dňa 25.04.2013, kedy bol aj overený jeho podpis a zástupca ProHelp - združenia občianskoprávnej pomoci dňa 25.04.2013. Dňa 10.06.2014 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 269/2014-RAČ medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. (navrhovateľ) a záložcom H. X. (dlžník), zastúpeným na základe Dohody o splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorej predmetom je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Š., zapísaným na LV č. XXXX a v katastrálnom území N., zapísaným na LV č. XX. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 904700489 zo dňa 25.04.2013. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť. Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20. Podľa ust. § 28 ods. 2 zákona č. 162/1996 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len "Katastrálny zákon"), vznikajú práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, menia sa, alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (ust. § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona). Podľa ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (ust. § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona). Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Platný právny úkon podľa citovaného ustanovenia je, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne s možným plnením. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Vôľa bez jej prejavu nie je poznateľná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. existuje, avšak v inej kvalite než to ukazuje prejav. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Podľa ust. § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Právny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku vzniká buď priamo zo zákona na základe rozhodnutia súdu, alebo iného orgánu alebo na základe zmluvy (ust. § 23 Občianskeho zákonníka). Forma plnomocenstva všeobecne nie je ustanovená. Obligatórne sa však vyžaduje písomná forma vtedy, ak sa právny úkon v mene splnomocniteľa robí v písomnej forme, napr. prevod nehnuteľnosti a pod.. Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľnosti vkladom (ust. § 28 a nasl. Katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. V prípade, ak Zmluvu o zriadení vecného práva (záložného práva) uzatvára zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenia), je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu opravného prostriedku navrhovateľa a so zreteľom na citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že Dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníkom H. X. ako splnomocniteľom dňa 25.04.2013, ktorá bola podpísaná v Bratislave jej zástupcom dňa 25.04.2013, nie je platne uzavretá. Totiž Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára a dlžník nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Mohol s Dohodou o splnomocnení buď súhlasiť alebo nesúhlasiť. Teda aj s tým koho vlastne splnomocňuje, aby ho zastupoval v súvislosti s uzatváranou Zmluvou o úvere so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca, a to zrejme záložným veriteľom v Dohode o splnomocnení, bola obmedzená slobodná voľba samotného splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy. Iba veľmi obtiažne si možno predstaviť, aby dlžník H. X. si sám vyhotovil predtlačený formulár, ktorý je identický s predtlačeným formulárom v konaniach o preskúmanie rozhodnutí správ katastra o zamietnutí návrhov na vklad záložných zmlúv a sám dospel k rozhodnutiu, že na zabezpečenie záväzku zo Zmluvy o úvere už pri jej uzatváraní je potrebné zvoliť si zástupcu, ktorý by v jeho mene uzavrel v budúcnosti záložnú zmluvu ohľadne jeho vlastnícky patriacich nehnuteľností, ktorých identifikáciu pri uzatváraní Zmluvy o úvere, ako aj podpísaní Dohody o splnomocnení dňa 25.04.2013 vedel presnú identifikáciu jeho vlastnícky patriacich nehnuteľností v hodnote mnohonásobne prevyšujúcej jeho záväzky zo záložnej zmluvy. Taktiež skutočnosť, že Dohoda o splnomocnení bola dlžníkom podpísaná v ten istý deň ako úverová zmluva nasvedčuje tomu, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním Dohody o splnomocnení a je otázne, či by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia Dohody o splnomocnení v znení vopred pripravenom na formulári bez možnosti dlžníka meniť jej podmienky. Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka. Súd sa stotožňuje s námietkou navrhovateľa, podľa ktorej Dohodu o splnomocnení nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, avšak tento právny názor odporcu nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Zároveň súd poznamenáva, že v zmysle čl. I bod 1 Stanov občianskoprávneho združenia ProHelp, ktoré si súd zadovážil z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ide o dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Podľa čl. II bod 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva, oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie Záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia. Z uvedených dôvodov súd podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov nepriznal. Právny zástupca účastníka konania si náhradu trov konania neuplatnil a odporca zo zákona nemá právo na ich náhradu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.