Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Sp/57/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201401 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014201401.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou v právnej veci navrhovateľky: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Levoča, katastrálny odbor, Mäsiarska 14, Levoča, za účasti: R. Y., P. XXX/X, XXX XX T. - P., zastúpená: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ulica Povraznícka 18, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č.k. V-825/2014-5Ka zo dňa 4.9.2014 takto r o z h o d o l : Podľa § 250q ods. 2 v spojení s § 250j ods. 2 písm. d) z r u š u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 04. septembra 2014 č. k.: V - 825/2014-5Ka a v r a c i a vec odporcovi na ďalšie konanie. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím odporca podľa § 31 ods.3 katastrálneho zákona zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností. V odôvodnení uviedol, že bol mu doručený návrh na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam podľa záložnej zmluvy uzavretej medzi Pohotovosťou s.r.o. a R. Y., zastúpenou na základe dohody o splnomocnení ProHelp-združenie občianskoprávnej pomoci. Podľa § 32 zák.č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Požiadavka zákona čo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť skutočný stav veci je procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy. Podľa § 34 ods.4, 5 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 5a/ ods.4 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov „právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečenie splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa je neplatný“. V súlade s občianskym zákonníkom sa za dohodu o zabezpečení záväzkov považuje aj záložná zmluva. Tretia osoba môže podpísať na základe plnomocenstva žiadosť o úver, úverovú zmluvu, resp. doklady, avšak nie záložné zmluvy a návrh na vklad. V prípade podpisu záložných zmlúv na základe plnomocenstva po dátume 30.4.2014 je takáto záložná zmluva považovaná za neplatnú. Po tomto dátume, t.j. od 1.5.2014 môže byť podpísaná záložná zmluva a návrh na vklad v prípade, ak nehnuteľnosť vlastní fyzická osoba a občan, t.j. spotrebiteľ iba týmito vlastníkmi nehnuteľností. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca skúmal podmienky na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam v zmysle § 31 ods.1 katastrálneho zákona a zistil, že tieto neboli splnené, preto podľa § 31 ods.3 katastrálneho zákona návrh na vklad zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka. Navrhla, aby správny orgán v rámci autoremedúry zrušil svoje rozhodnutie, ktorým zamietol návrh na povolenie vkladu záložného práva a návrhu na vklad záložného práva vyhovel alebo vec postúpil príslušnému súdu, ktorý napadnuté preskúmavané rozhodnutie zruší a vráti vec späť na správne konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. V odôvodnení opravného prostriedku uviedol , že z ust. § 46 právneho poriadku a § 31 ods.1 katastrálneho zákona pre správny orgán vyplývajú zákonné povinnosti o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Má za to, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a v znení jednotlivých pripojených príloh následne nesprávne zistil aj skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Správny orgán vydal nezákonné rozhodnutie, pretože došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnej moci na zastupovanie záložcu združením ProHelp, pričom neexistuje žiaden reálny a preukázaný rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia ProHelp. V tejto časti rozhodnutie je zmätočné a nepreskúmateľné. Udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné náležitosti a je platné, pričom do dňa podania návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolaná. Neexistuje rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia ProHelp. Správny orgán v odôvodnení rozhodnutia obmedzil sa len na konštatovanie, že záložca - dlžník nemal vplyv na výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods.3 správneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva druhy - okruhy problémov a to skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam pri právnom posúdení, musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Odporca v písomnom vyjadrení navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť z dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia a poukázal predovšetkým na ust. § 5 a ods.4 zák.č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, ktorý nadobudol účinnosť od 1.5.2014. Účastníčka R. Y. na súdnom pojednávaní navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť z dôvodu, že navrhovateľka, podľa jej názoru, nemala dôvod na uzavretie záložnej zmluvy, pretože úver, ktorý jej navrhovateľka poskytla v sume 500 Eur začala riadne splácať, potom sa dostala do finančných problémov, z ktorého dôvodu krátky čas úver nesplácala, ale asi pred pol rokom sa zamestnala a jej zamestnávateľ pravidelne na tento úver navrhovateľke posiela 110 Eur a chce úver, ktorý jej bol poskytnutý, aj riadne splatiť. Zároveň uviedla, že pri poskytovaní úveru od navrhovateľky jednala iba s jedným mužom a vtedy sa vôbec nerozprávali o tom, že je potrebné, aby podpísala aj nejakú dohodu o splnomocnení a za akým účelom. Je pravdou, že dohodu o splnomocnení podpísala aj bola overiť podpis, ale tomu nevenovala náležitú pozornosť. Zároveň uviedla, že nemá vedomosti o tom, že existuje nejaké ProHelp-združenie občianskoprávnej pomoci, nikdy nikto z tohto združenia sa s ňou nekontaktoval a nemá vedomosti ani o tom, či vôbec má sídlo v G.. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporcu, pripojeným administratívnym spisom odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky je dôvodný. Z pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľka spolu s návrhom na vklad zmluvy o zriadení záložného práva č.274/2014-PTR do katastra nehnuteľností k návrhu pripojila aj uvedenú zmluvu o zriadení záložného práva č. 274/2014-PTR zo dňa 27.6.2014, dohodu o splnomocnení, uzatvorenú medzi splnomocniteľom R. Y. a splnomocnencom ProHelp-združenie občianskoprávnej pomoci uzavretej a podpísanej dňa 24.8.2012. Podľa § 31 ods.1, 2, 3, 4, 5, 7, 8 zák.č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 22 ods.1, 2, 4 katastrálneho zákona, v katastrálnom konaní sa zapisuje právo k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. Na katastrálne konanie je príslušná správa katastra, v ktorej územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť. V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní (zák.č. 71/1967 Zb., ďalej len správny poriadok), ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. Podľa § 3, ods.1, 2, 3, 4 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia aby pre neznalosť správnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 32 ods.1, 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe, alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Predpokladom povolenia vkladu záložného práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností na základe zmluvy je splnenie zákonných podmienok ustanovených v § 31 ods.1, katastrálneho zákona. Správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Zákonodarca teda zveril do právomoci správe katastra v konaní o povolení vkladu, okrem iného aj záložného práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy okrem splnenia ďalších zákonných podmienok skúmať aj jej platnosť. Povinnosťou správy katastra pri posudzovaní platnosti zmluvy je v zmysle § 3 správneho poriadku postupovať v súlade s ustanoveniami občianskeho zákonníka, na základe ktorých bol zmluvný záväzok zmluvných strán uzavretý. Výsledkom konania o povolenie vkladu v danom prípade na základe predloženej záložnej zmluvy podľa § 31 Katastrálneho konania je rozhodnúť v prípade, že podmienky na vklad sú splnené, návrhu vyhovieť a vklad povoliť, v opačnom prípade návrh zamietnuť. Rozhodnutie správneho orgánu musí mať zákonom stanovenú formu, ktorú predstavujú obsahové a formálne náležitosti. Správny poriadok upravuje všeobecné náležitosti rozhodnutia, ktoré zároveň predstavujú minimálny štandard správnych rozhodnutí. Náležitosti rozhodnutia ustanovené správnym poriadkom v § 47 sú vymedzené taksatívne. Osobitné právne predpisy však môžu obsahovať veľmi datailne rozpracovanie náležitosti toho ktorého rozhodnutia. Správny poriadok rozlišuje jednak obsahové náležitosti a jednak formálne náležitosti rozhodnutia. Obsahovými náležitosťami sú výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Výrok je najdôležitejšou časťou rozhodnutia, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci, ktorá musí byť jednoznačne špecifikovaná, iba vo výroku rozhodnutia možno vysloviť vznik, zmenu alebo zánik individuálneho právneho vzťahu, ktorým sa zakladajú práva, určujú povinnosti, prípadne menia právne vzťahy. V tejto časti rozhodnutia sa tiež autoritatívne deklarujú určité právne stavy. Preto výrok musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. Z výroku musí byť predovšetkým zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia správny orgán rozhodol. Súčasťou výroku podľa okolností prípadu ďalej je rozhodnutie o povinnosti účastníka nahradiť trovy konania, ak ich správny orgán hodlá uložiť, určenie lehoty na plnenie, ak sa účastníkovi ukladá povinnosť niečo splniť. Súčasťou výroku rozhodnutia, ale nemôže byť výsledok posúdenia predbežnej otázky. Ďalšou obsahovou náležitosťou rozhodnutia je jeho odôvodnenie. Odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občanov, správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutie fyzické a právnické osoby viedli k dobrovoľnému plneniu povinností. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému uplatneniu opravných prostriedkov. Správny poriadok demonštratívnym spôsobom uvádza okolnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, na skutkové okolnosti a na právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam, ďalej treba uviesť aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy a napokon ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. V odôvodnení rozhodnutia nemožno uvádzať skutkové zistenia, ktoré sa buď vôbec nevykonali alebo sa o nich správny orgán dozvedel až po vyhlásení rozhodnutia. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádza a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiadúce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Rozhodnutie správneho orgánu sa považuje za nepreskúmateľné buď pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods.2, písm.d/ O.s.p.). Nezrozumiteľnosťou sa rozumie nielen jazyková ale aj logická nezrozumiteľnosť. Patria sem aj prípady, keď z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy boli vykonané a ďalej prípady, keď dôkazy sú v zjavnom rozpore medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť z nedostatkov dôvodov neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov. Ako už bolo uvedené, odporca v odôvodnení rozhodnutia uviedol kedy bol podaný návrh na vklad záložného práva, na ktoré konkrétne nehnuteľnosti, odcitoval ust. § 32 Správneho poriadku, § 5a ods.4 zák.č. 250/2007 Z.z., § 31 ods.1, 3 Katastrálneho zákona a tak ako správne aj navrhovateľka uviedla v opravnom prostriedku odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa ani základné kritériá podľa § 47 ods.3 správneho poriadku, pretože nereagoval správny orgán na dva okruhy problémov a to skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam odporca v odôvodnení rozhodnutia ani len neuvádza kedy bola uzavretá záložná zmluva medzi POHOTOVOSŤOU s.r.o. a R. Y., zastúpenou na základe dohody o splnomocnení ProHelp- združenie občianskoprávnej pomoci, iba uvádza kedy bol podaný návrh na povolenie vkladu záložného práva a ku ktorým nehnuteľnostiam. Pri právnom posúdení musí správny orgán uvádzať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie a nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je potrebné aj vyvodiť, vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. V danom prípade odporca v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia ako už bolo uvedené iba odcitoval ustanovenia správneho poriadku, zákona o ochrane spotrebiteľa, katastrálneho zákona ale už v odôvodnení chýba vyloženie obsahu právnej normy. Súd sa iba domnieva, že k zamietnutiu návrhu na povolenie vkladu záložného práva došlo preto, že v prípade podpisu záložných zmlúv na základe plnomocenstva po dátume 30.4.2014 je takáto záložná zmluva považovaná za neplatnú. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán musí uviesť, ktoré skutočnosti považuje za nepochybne zistené a aký je právny význam týchto skutočností. Musí uviesť aj záver o tom z akého dôvodu aplikoval na predmetné konanie predpisy citované vo výroku rozhodnutia, ale nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah danej právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak rozhodnutie správneho orgánu v odôvodnení rozhodnutia nereaguje na dva okruhy problémov, a to na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci, potom takéto rozhodnutie sa považuje za nepreskúmateľné buď pre jeho nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. V danom prípade preskúmavané rozhodnutie odporcu v odôvodnení rozhodnutia postráda skutkové okolnosti ako aj právne posúdenie veci, z ktorého dôvodu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa § 250j ods.2 písm.d/ O.s.p.. Pretože preskúmavané rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, súd jeho rozhodnutie podľa § 250q ods.2 v spojení s § 250j ods.2 písm.d/ O.s.p. zrušil a vrátil mu vec na nové konanie. Úlohou správneho orgánu - odporcu v ďalšom konaní bude postupovať v súlade s citovaným ustanovením § 31 ods.1, 2, 3, 4, 6, 7, 8, § 22 ods.1, 2, 4 Katastrálneho zákona, § 3 ods.1, 2, 3, 4, § 32 ods.1 Správneho poriadku a predovšetkým rozhodnutie bude musieť obsahovať náležitosti, ktoré sú stanovené v § 47 správneho poriadku, najmä správny orgán musí rozhodnutie odôvodniť, a to predovšetkým musí reagovať na dva okruhy problémov, na skutkové okolnosti a na právne posúdenie veci, teda musí uviesť skutkové okolnosti, ktoré zistili a právne posúdenie veci znamená, že subsumuje zistený skutkový stav, ktorý popíše pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu a to nie tak, že iba odkáže na konkrétny príslušný právny predpis a príslušné ustanovenie právneho predpisu odcituje, ale je žiadúce, aby vyložil aj obsah právnej normy, podľa ktorej rozhodol a predovšetkým tak, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Odôvodnenie rozhodnutia treba musí byť skutočne presvedčivé, aby účastníci mohli zvážiť, či uplatnia svoje právo na podanie odvolania proti rozhodnutiu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods.2 v spojení s § 250k ods.1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľka, ktorá si v opravnom prostriedku uplatnila náhradu trov konania a v ospravedlnení zo dňa 4.12.2014 súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti, si trovy konania nevyčíslila. Poučenie: Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).