Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11CoE/171/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106202949 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7106202949.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci oprávnenej C., s.r.o., H., C. XX, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému J. Y., nar. XX.XX.A., bytom Y., Y. XX, o vykonanie exekúcie pre vymoženie 408,28 € istiny s prísl., o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu 26Er 494/2006-37, EX 12392/2009 z 18.6.2012 Okresného súdu Košice I a návrhu oprávnenej na prerušenie konania r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení. Návrh na prerušenie konania z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, pričom si vymienil, že o trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením. Uznesenie odôvodnil tým, že na návrh oprávnenej a žiadosť súdneho exekútora vydal 14.2.2006 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora, pričom exekučným titulom bola notárska zápisnica č. N A./A., NZ A./A., NCRLs A./A. z 17.9.2005 spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom. Súd vyhovel návrhu oprávnenej na zmenu súdneho exekútora a v ďalšom konaní skúmal, či exekúcia je vykonávaná v súlade so zákonom a či existuje spôsobilý exekučný titul. Z notárskej zápisnice zistil, že bola spísaná Mgr. Tomášom Kušnírom konajúcim v mene povinného na základe plnej moci spísanej v úverovej zmluve, ktorá je prílohou tejto notárskej zápisnice. V bode 1. notárskej zápisnice sa konštatuje, že oprávnená uzavrela 20.12.2004 s povinným zmluvu o úvere č. A., na základe ktorej mu poskytla úver vo výške 20.000 Sk (663,88 €) zvýšený o poplatok 424,88 €, a podľa bodu 2. notárskej zápisnice povinný splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal záväzok z uvedeného úveru tak, aby notárska zápisnica bola vykonateľným titulom pre exekúciu. Prílohou notárskej zápisnice je zmluva o úvere č. A. z 20.12.2004, z ktorej súd prvého stupňa zistil, že povinnému bol oprávnenou poskytnutý úver vo výške 20.000,- Sk, ktorý sa povinný zaviazal splatiť v 8 mesačných splátkach po 4.100 Sk počnúc od 15.1.2005, t.j. celkove sa zaviazal splatiť poskytnutý úver vo výške 32.800 Sk, a súčasťou predtlače zmluvy o úvere bolo aj splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnice stala vykonateľným titulom pre exekúciu na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky. Súd prvého stupňa aplikoval na vec ust. § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), § 22 ods. 1, 2, § 23, § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a dospel k záveru, že neexistuje spôsobilý exekučný titul na povinnú osobu, pričom poukázal aj na kolíziu záujmov medzi zástupcom a zastúpeným v zmysle § 22 ods. 2 OZ, keďže povinný splnomocnil na spísanie notárskej zápisnice Mgr. Tomáša Kušníra, ktorý zastupuje oprávnenú, a uznaním dlhu spísaného v notárskej zápisnici konal jednoznačne v rozpore so záujmami povinného ako svojho klienta a taktiež bez splnomocnenia, resp. nad jeho rámec určil povinnému aj lehotu na jeho splnenie a povinnosť zaplatiť všetky náklady spojené so spísaním notárskej zápisnice, a z uvedených dôvodov považoval plnomocenstvo uzavreté bez slobodnej vôle povinného a pre konflikt záujmov za neplatné a notársku zápisnicu považoval za neúčinnú, ktorá ako taká nemôže byť podkladom pre vykonanie exekúcie a nie je spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c/ EP, pričom tiež poukázal na právny názor vyslovený v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 358/2010-13, a z uvedených dôvodov podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 EP exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Súčasne vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne v prípade ich uplatnenia súdnym exekútorom a po vyčíslení ich výšky. Uznesenie napadla včas podaným odvolaním oprávnená, navrhla ho v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní namietala, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal jej možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Tvrdila, že exekučný súd sa postavil do pozície orgánu, ktorý vykonal preskúmavanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. Podľa jej názoru exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. K takémuto revíznemu postupu došlo navyše za situácie, kedy už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti (§ 44 ods. 2 EP) a kedy notár pri výkone svojej moci ex offo posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Poukázala na možnosť vykonania exekúcie aj na podklade notárskej zápisnice, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Uviedla, že základnou vlastnosťou notárskej listiny je jej vierohodnosť a notár poskytuje účastníkom garanciu, že jej obsah sa nebude dodatočne meniť. Všeobecný súd podľa jej názoru nedisponuje právomocou umožňujúcou mu zasahovať do tejto garancie ovplyvňovaním výkonu práva vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny, preto exekučný súd v danej veci nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Zdôraznila, že povinnému nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa nápravy cestou zrušenia zápisnice de iure, alebo domáhať sa náhrady škody, a pokiaľ takto nepostupoval, nie je možné za súčasného stavu zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní pred exekučným súdom. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Ak by sa súd nestotožnil s touto interpretáciou § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnená žiadala, aby súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej namietala, že súd prvého stupňa svojím postupom porušil princíp legality, zásadu začatia konania na návrh a rovnosti účastníkov konania, právo na spravodlivý proces a dvojinštančnosť súdneho konania, keďže zaobchádzal odlišne s povinným na strane jednej a oprávneným na strane druhej, kedy povinný mal zabezpečený výkon všetkých práv a oprávnená mala v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie, a to z dôvodu jej postavenia ako obchodnej spoločnosti podnikajúcej v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Namietala, že nemala možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení a nemala možnosť ani ovplyvniť prípravu rozhodnutia exekučného súdu. Povinnému však dal nezákonne dodatočnú príležitosť na to, ak bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávnenej, došlo k zmareniu exekúcie. Uviedla, že je voči povinnému v pozícii veriteľa, ktorému nebol uhradený jeho legitímny dlh a nútene ho preto vymáha. Exekučný súd vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci, čím porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Tvrdila, že plnomocenstvo nie je vôbec možné považovať za neprijateľnú podmienku, lebo plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením, a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienkach obsiahnutú v ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka. Mala za to, že plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné, pričom právny poriadok nevylučuje možnosť uznať dlh v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh vzniká. Udelením plnomocenstva povinný nestratil právo uznať dlh vo forme notárskej zápisnice a ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu. Vytýkala súdu prvého stupňa, že vôbec neuviedol, aký záujem zástupcu bol v rozpore s ktorým záujmom zastúpeného, keďže podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je na neprípustnosť zastúpenia potrebné, aby išlo o skutočný rozpor v záujmoch zástupcu a zastúpeného, a nielen o dohad, možnú kolíziu záujmov, či vnútorné presvedčenie súdu. Za nesprávny považovala aj názor súdu prvého stupňa, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí byť spísaná s oprávneným a povinným, keďže takýto záver je v priamom rozpore so súdnou praxou a poukázala na právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Co 7/2007, podľa ktorého nemožno súhlasiť s názorom, že účastníkom notárskej zápisnice musí byť aj oprávnený, teda veriteľ. Záverom zvýraznila skutočnosť, že exekučný súd raz posudzoval a právoplatne rozhodol o otázke, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, a teda či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie. So zreteľom na uvedené mala za to, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, keďže od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu, a z uvedených dôvodov považovala uznesenie za nezákonné. Oprávnená podaním z 24.8.2012, doručeným odvolaciemu súdu 3.9.2012, navrhla prerušiť konanie postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. V návrhu na prerušenie konania poukázala na najnovší vývoj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaniach o ústavnej sťažnosti, ktorých predmetom je porušenie základných práv a slobôd a pripomenula, že podľa § 135 O.s.p. je všeobecný súd viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa dotýkajú základných ľudských práv a slobôd. Tiež citovala z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 120/2012-12 zo 14.3.2012, ktorým bola jej sťažnosť odmietnutá a predmetom ktorého bolo posúdenie náležitosti notárskej zápisnice, a navrhla, aby súd podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. konanie prerušil a Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v nasledovnom znení: 1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť (sa) kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy ?, 2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na Smernicu č. 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ? Odvolací súd prejednal odvolanie oprávnenej v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto potvrdil uznesenie vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení exekúcie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne, stotožniac sa so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a dôvodmi napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav a vec posúdil podľa správnych zákonných ustanovení, ktoré aj správne vyložil a na zistený skutkový stav ich správne aplikoval, preto odvolanie oprávnenej z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a námietky uvedené v odvolaní nemožno považovať za opodstatnené a spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia a správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvého stupňa. Oprávnená podala odvolanie proti uzneseniu vo výroku o zastavení exekúcie, nakoľko mala za to, že notárska zápisnica sp. zn. N A./A., NZ A./A., NCRLs A./A. z 17.9.2005 spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie a preskúmavaním jej náležitostí exekučný súd prekročil právomoc zverenú mu zákonom. V konaní bolo zistené, že oprávnená a povinný uzavreli dňa 20.12.2004 zmluvu o úvere č. A., na základe ktorej oprávnená poskytla povinnému úver vo výške 20.000,- Sk (663,88 €), ktorý sa povinný zaviazal vrátiť spolu s poplatkom za jeho poskytnutie vo výške 12.800,- Sk (424,88 €), t.j. spolu sa zaviazal zaplatiť oprávnenej sumu 32.800,- Sk. Súčasťou tejto zmluvy bolo aj splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene uznal záväzok z tohto úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Na základe tohto splnomocnenia Mgr. Tomáš Kušnír uznal za povinného záväzok z úveru pred notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, o čom bola spísaná notárska zápisnica sp. zn. N A./A., NZ A./A., NCRLs A./ A. zo 17.9.2005, a súhlasil, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ EP exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka vykonateľnosti spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje ust. § 41 ods. 2 EP. Podobne ako v prípade vykonateľnosti súdnych rozhodnutí, tak aj v prípade obsahových náležitostí v exekučnej notárskej zápisnici je nevyhnutné, ak má byť vykonateľná, že tieto musia byť určené presným a nepochybným spôsobom, teda v tomto zmysle notárska zápisnica musí obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia, ako aj vyhlásenie povinnej osoby, že súhlasí s jej vykonateľnosťou. Pre platnosť notárskej zápisnice, v ktorej dlžník uznal svoj dlh voči veriteľovi a súhlasil s jej vykonateľnosťou, nie je potrebná dohoda s veriteľom a neúčasť veriteľa pri spisovaní notárskej zápisnice nespôsobuje jej neplatnosť. Nevyhnutná je však účasť dlžníka pri spisovaní notárskej zápisnice o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou, a to buď osobne alebo prostredníctvom riadne splnomocneného zástupcu. V danom prípade povinného ako dlžníka pri spisovaní predmetnej notárskej zápisnice zastupoval Mgr. Tomáš Kušnír oprávnený konať za povinného na základe plnomocenstva, ktoré mu povinný udelil v zmluve o úvere z 20.12.2004. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Z citovaných ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe dohody o plnomocenstve - podľa § 23 OZ medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Ide o dvojstranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu záujmov medzi jeho účastníkmi. Je teda vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Takáto zmluva je potom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a nemôžu z nej vznikať žiadne práva a povinnosti. Odvolací súd poukazuje na existenciu rozporu záujmov medzi povinným a jeho splnomocneným zástupcom Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorého určila na predtlači zmluvy o úvere práve oprávnená, a preto z tohto dôvodu podľa názoru odvolacieho súdu je plnomocenstvo obsiahnuté v zmluve o úvere na zastupovanie povinného pre rozpor so zákonom (§ 22 ods. 2 OZ) neplatné. Advokát, ktorý mal povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere veriteľom - oprávnenou, a povinný nemal možnosť ovplyvniť výber právneho zástupcu a vopred súhlasil so spísaním notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Za takejto situácie je tu zjavný rozpor záujmov medzi splnomocnencom, ktorý bol určený oprávnenou, pretože výber splnomocnenca oprávnenou nedáva dostatočnú záruku, že tento bude zastupovať oprávnené záujmy povinného. Oprávnená si zjavne určila tohto zástupcu za tým účelom, aby presadzoval a obhajoval jej záujmy, a tieto sú v protiklade a v konflikte so záujmami povinného. Existujúci rozpor záujmov medzi zástupcom a zastúpeným (povinným) vylučuje možnosť vzniku platnej dohody o plnomocenstve. V zmluve o úvere teda chýba nepochybný a relevantný prejav vôle povinného splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na vykonanie vyhlásenia v jeho mene a povinný neplatne splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra svojím zastupovaním, preto tento nebol oprávnený v mene povinného spísať notársku zápisnicu a uznať záväzok z úveru. Predmetná notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom v tomto konaní, neobsahuje teda platný prejav vôle povinného o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou, a už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie na jeho základe a je dostatočným dôvodom na jej zastavenie. Pokiaľ exekučný súd zistí formálne, či materiálne nedostatky vykonateľnosti exekučného titulu (v tomto prípade zistený nedostatok týkajúci sa plnej moci), majúci za následok absolútnu neplatnosť exekučného titulu, je táto skutočnosť postačujúca pre jednoznačný záver súdu, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, a následne pre vyslovenie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP neprípustnosti exekúcie a jej zastavenie, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Za nedôvodnú treba považovať i námietku oprávnenej, že postupom súdu, pokiaľ po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie opätovne posudzoval súlad exekučného titulu so zákonom, jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. K tejto námietke treba uviesť, že exekučný súd má právo preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom nielen v štádiu konania pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie, ale kedykoľvek v priebehu exekučného konania, a to na návrh účastníka konania, ako aj bez tohto návrhu, a je oprávnený v ktoromkoľvek štádiu exekučné konanie zastaviť, ak zistí niektorý z dôvodov podľa § 57 ods. 1 a 2 EP. So zreteľom na uvedené súd prvého stupňa správne - po zistení, že exekúcia v danej veci je vedená na základe nespôsobilého exekučného titulu, v súlade s § 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 EP, exekúciu ako neprípustnú zastavil. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie v napadnutom výroku, ktorým bola exekúcia zastavená, ako aj v súvisiacom výroku o trovách exekúcie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne. Oprávnená v odvolaní navrhla prerušiť exekučné konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. za účelom podania návrhu Súdnemu dvoru Európskej únie na rozhodnutie o predbežných otázkach formulovaných v odvolaní. Podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Podľa § 36 ods. 5 EP ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na exekučné konanie možno aplikovať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku len vtedy, ak EP neustanovuje inak. EP v § 36 ods. 5 výslovne vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. na exekučné konanie zásadne nemožno aplikovať, a preto prerušenie exekučného konania v danom prípade nie je prípustné. Okrem toho, v posudzovanej veci ani nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva a predložiť prejudiciálne otázky formulované v odvolaní oprávnenej, týkajúce sa výkladu úniového práva Súdnemu dvoru EÚ, lebo tieto otázky nie sú vo vzťahu k rozhodnutiu v prejednávanej veci podstatné a relevantné. Súd prvého stupňa totiž platnosť splnomocnenia, ktoré povinný udelil pri podpise zmluvy o úvere (a súladu notárskej zápisnice ako exekučného titulu so zákonom) posudzoval z hľadiska ustanovení spotrebiteľského práva, resp. ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, (iba) ako ďalší možný dôvod jeho neplatnosti, pričom záver o neplatnosti splnomocnenia vyvodil predovšetkým z ust. § 22 ods. 2 v spojení s § 39 OZ pre rozpor záujmov medzi povinným a jeho splnomocneným zástupcom Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorého určila na predtlači zmluvy o úvere oprávnená, a odvolací súd sa stotožňuje s jeho správnym záverom, že už z tohto dôvodu treba plnomocenstvo pre rozpor so zákonom považovať za neplatné, a notárska zápisnica, na podklade ktorej sa oprávnená v tomto exekučnom konaní domáha vymoženia pohľadávky proti povinnému, je nespôsobilým exekučným titulom pre zistený materiálny nedostatok jej vykonateľnosti. Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný. V ust. § 109 ods.1 písm. b/ O.s.p. zákon ukladá súdu povinnosť prerušiť konanie a podať návrh na ústavný súd, aby preskúmal súlad právnych predpisov vždy, ak sa splnia podmienky uvedené v druhej vete § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., to znamená, ak pred rozhodnutím dospeje k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou a zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Prerušenie konania z tohto dôvodu závisí výslovne od záveru súdu; názor účastníka konania je v tomto smere právne irelevantný. Ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. nadväzuje na čl. 144 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý ukladá všeobecnému súdu povinnosť prerušiť konanie len v prípade, ak sa domnieva, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci, odporuje ústave, zákonu alebo medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná. Tento postup súdu je viazaný na výsledok procesu tvorenia jeho názoru na prejednávanú vec i právnu úpravu, aplikácia ktorej prichádza v danej veci do úvahy. Súd takto potom postupuje len vtedy, ak dospeje k názoru svedčiacemu o existencii uvedeného rozporu. Potreba tohto postupu preto nie je daná v prípade, že o ústavnosti zákona má pochybnosti účastník, nie však prejednávajúci súd. Z uvedeného vyplýva, že prerušiť konanie podľa druhej vety ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. možno len vtedy, ak k záveru o rozpore všeobecne záväzného predpisu s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, dospel súd, a nie účastník konania (porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 47/1996). Odvolací súd považuje za nedôvodný aj návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., keďže po preskúmaní veci nedospel k záveru o rozpore ust. § 44 ods. 2 EP s Ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, a preto návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol. O trovách odvolacieho konania súd nerozhodol, nakoľko si ich náhradu účastníci konania neuplatnili (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.