Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/145/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108220176 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7108220176.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Andrey Mazákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú O. Š. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov G. O. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v O.Š. na O. ul. č. X zastúpenej JUDr. Petrom Molitorisom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 a P. Š. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v O. na X. ul. č. X v konaní o zvýšenie výživného, úpravu styku a zmenu vo výchove o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 4.3.2014 č.k. 21P 111/2008-302 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch o zamietnutí návrhu otca na nariadenie striedavej starostlivosti a neurčení styku. M e n í rozsudok vo výroku o zvýšení výživného tak, že zvyšuje výživné od otca pre mal. O. Š. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 26.9.2001 č.k. 25C 27/1999-34 zo 16,60 € na 70 € mesačne za obdobie od 22.7.2008 do 31.12.2011 a na 100 € mesačne od 1.1.2012 do budúcna, ktoré je povinný platiť matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Z r u š u j e rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom, trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. O. Š. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 26.9.2001 č.k. 25C 27/1999-34 zo 16,60 € na 60 € mesačne od 1.1.2009 do 31.12.2010, od 1.1.2011 do 31.12.2012 na 65 € a od 1.1.2013 do budúcna na 70 € mesačne, ktoré je otec povinný posielať matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 1.1.2009 do 28.2.2014 vo výške 1.695,75 € povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 44,32 € až do zaplatenia. Návrh otca na nariadenie striedavej starostlivosti zamietol. Styk otca s dcérou neurčil. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zvýšil výživné pre maloletú zo 16,60 € mesačne na 35 € mesačne od 1.1.2009 do 31.12.2010, od 1.1.2011 do 31.12.2012 na 40 € mesačne a od 1.1.2013 do budúcna na 45 € mesačne, ktoré bude povinný zasielať matke maloletej vždy do 20. dňa v mesiaci. Dlžné výživné, ktoré vzniklo jeho zvýšením od 1.1.2009 do 31.3.2014 mu povolí splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 10 € až do zaplatenia. Jeho styk s maloletou upraví minimálne na 500 hodín mesačne v každom kalendárnom mesiaci v roku podľa toho, ako a kedy bude mať v práci voľno. Hodiny a dni s dcérou O. si bude otec zapisovať do poznámkového bloku a navrhovateľka všetky tieto záznamy zakaždým osobne podpíše vlastnoručne po vrátení dcéry otcom k dverám matkinho bytu. Otec si dcéru O. bude preberať a aj ju odovzdávať pred bytom navrhovateľky, keďže bude potrebné matkou podpísať záznam v otcovej knihe styku s dcérou. Maximálny počet hodín je neobmedzený. Súd zároveň detailnejšie a podrobnejšie zistí aktuálny stav vo vzťahu otca a dcéry a zistí detailne a podrobne aj všetky dôvody, príčiny, udalosti a rozhodujúce skutočnosti, ktoré zapríčinili a ovplyvnili ich súčasný vzájomný vzťah a s tým súvisiaci názor, postoj a tvrdenia mal. O. o jej otcovi. Súd zároveň nariadi rozsiahle detailné psychologické a psychiatrické odborné lekárske vyšetrenia mal. O. za účelom zistenia a objasnenia skutočných príčin a dôvodov súčasného chladného a zlého vzťahu dcéry k otcovi. Príslušných lekárov a špecialistov vyberie a určí súd. Súd nariadi obom rodičom maloletej, ako aj mal. O. spoločnú povinnú rodinnú terapiu u vybraných špecialistov (psychológovia, psychiatri, rodinní terapeuti a poradcovia atď.) zaoberajúcich sa rozpadom a rozvratom rodiny, zlými vzájomnými vzťahmi v rodine a medzi ľuďmi a rôznymi podobnými medziľudskými vzťahmi a problémami. Druh a typ odbornej terapie a príslušného odborného špecialistu vyberie a určí súd. Po zlepšení a znormalizovaní vzťahu otec - dcéra nariadi súd striedavú starostlivosť pre oboch rodičov mal. O. s následnou ďalšou úpravou výživného súvisiacou so striedavou starostlivosťou. V odvolaní uviedol, že od júna 2001, keď sa s dcérou a jej matkou začal pravidelne stretávať po ním zavinenej malej pauze, bol ich vzájomný vzťah otec - dcéra veľmi dobrý. Dokonca s matkou maloletej sa 6.9.2001 zasnúbil. Po čase na hypoúver kúpil 3-izbový byt v O. na O. ul. č. X a od leta roku 2003 tam spolu všetci traja žili a bývali. Takto to bolo až do leta roku 2008. Matka maloletej počas všetkých rokov občas žila s pánom O., ktorý jej mal pomáhať s dcérou a on bol v tom, že sa môže stále do ich bytu vrátiť k dcére a jej matke. Matka maloletej mu hovorila, že nemá iné riešenie, pretože on ako otec maloletej nie je schopný sa konečne úplne rozhodnúť a natrvalo sa k nim vrátiť do ich bytu na O. č. X, ale vždy iba na pár chvíľ príde a potom ide preč k rodičom. Boli to zložité roky a veľmi komplikované vzťahy, ale s dcérou mal vždy dobrý vzťah až do roku 2008. V lete roku 2008 sa už chcel definitívne vrátiť do ich bytu, ale matka maloletej mu povedala, že sa rozhodla ostať žiť a bývať natrvalo u H. O. na O. ul. č. XX, keďže on má aspoň byt a záhradu na O. a preto sa za neho aj v roku 2009 vydá. Vtedy od nervov a zúfalstva ihneď začal riešiť predaj ich bytu na O. X v O. a v januári 2009 aj byt predal. V máji 2009 kúpil narýchlo ďalší byt a to len preto, že ešte stále veril a dúfal, že sa môže obnoviť ich vzťah s matkou maloletej. Až vtedy sa dozvedel v auguste 2009, že matka maloletej sa vydala za H. a tak pochopil, že je úplný koniec a teda sa rozhodol, že predá aj byt č. 2, ktorý aj v novembri 2009 predal so stratou 3.300 €. Potom začal zháňať ďalší byt, nakoľko u rodičov nechcel bývať a v januári 2010 si kúpil byt č. 3, kde žije a býva dodnes. Jeho dobrý a úplne normálny vzťah s dcérou O. sa skončil kvôli matke maloletej a jej úbohému rozhodnutiu vydať sa kvôli bytu a majetku za nejakého H. O.. Jeho dcéra si v súčasnosti na svojho otca nepamätá iba preto, lebo si nechce pamätať a odrecituje na súde akýkoľvek nezmysel a choré klamstvo, ktoré jej vštepí a nahučí jej matka. Od dcéry a jej matky odišiel v roku 2004 kvôli úplnej blbosti, ale vtedy to tak musel urobiť a následne sa dôsledkom toho zničil jeho dobrý vzťah otca a dcéry. Myslí si, že jeho dcéra je úplne a kompletne ovplyvnená a zmanipulovaná svojou matkou a preto bude vždy a všade tvrdiť iba to, že si na neho nepamätá, pričom v minulosti boli úplne normálna rodina, kým jej matke nepreplo a nestala sa z nej vypočítavá zlatokopka. Vzťah dcéry k nemu sa zrejme zmenil v roku 2009 aj z toho dôvodu, že vtedy vo februári 2009 a v júni 2009 napísal dva „vtipné“ listy, ktoré sa jeho snahou a zásluhou dostali k viacerým obyvateľom ulice O. v O. a niektorý z tých ľudí potom listy odovzdal jeho dcére O. a O. si ich prečítala. Keď bol na Vianoce v roku 2009 pre dcéru na O. XX, tak mu dcéra vo dverách bytu povedala, či on písal tie listy. Takže vedela o autorovi tých dvoch vtipných a pravdivých listov a zrejme aj to malo asi značný vplyv na jej súčasný vzťah k nemu. Dcéra netušila, že mu išlo vtedy iba o záchranu jeho rodiny a teda aj dcérinej rodiny. V roku 2009 mu aj matka maloletej hovorila, že tie listy dali dcére ľudia vonku, nuž akosi to vtedy dobre nedomyslel. Každý človek pri rozpade rodiny reaguje inak a rieši to inak. S dcérou bol naposledy sám vo februári 2009, keď ju náhodou stretol blízko O. ulice a má z tohto stretnutia aj zvukovú nahrávku, ktorú môže súdu predložiť. Rovnako má nahrávky aj troch rozhovorov s matkou maloletej z roku 2009 počas jeho snahy prehovoriť ju na návrat k nemu. Niekedy v septembri roku 2008 mu matka maloletej povedala, že ostane žiť u H. O., ale až v januári 2009, keď jej oznámil, že ich byt na O. X predal, mu oznámila, že sa už zasnúbila a že v lete roku 2009 sa za H. O. vydá. Ihneď po jej slovách pochopil, že bola veľká chyba predať byt a následne začal svoju snahu o obnovenie vzťahu a to skoro dennodenným kontaktovaním matky maloletej osobne a slovne, cez SMS-ky, telefonicky a podobne a keď videl a pochopil, že to bude ťažké a nemožné ju prehovoriť na návrat, až potom sa rozhodol pre akciu s dvoma vtipnými listami, ale ani to nič nezmenilo. Konštatovanie súdu, že jeho dcéra sa s ním momentálne kategoricky odmieta stretnúť a stretávať sa s ním, je pre neho ako otca bolestivé a kruté a nechápe príčiny a dôvody toho, prečo ho dcéra až tak neznáša a nenávidí. Preto žiada o dôkladnejšie zistenie a preskúmanie všetkých príčin a dôvodov, prečo jeho 16-ročná dcéra ho tak veľmi neznáša a nenávidí, aby bola dôsledne vyšetrená a vypočutá odborníkmi (psychológ, psychiater atď.) na tieto problémy a rodinné vzťahy a žiada, aby bola súdom nariadená dlhá a povinná rodinná terapia všetkých zúčastnených. Súd musí dôraznejšie a dôslednejšie skúmať a zistiť príčiny a dôvody toho všetkého a má navrhnúť a určiť všetky spôsoby a možnosti riešenia a úplného vyriešenia vzťahu otca s dcérou tak, aby bol spokojný otec aj dcéra. Tiež nesúhlasí s určením výživného a dlžného výživného a popiera, že na pojednávaní alebo v nejakom písomnom tvrdení uvádzal výšku výživného, tak ako je uvedená v odôvodnení rozsudku. Súd ako rozhodujúci a jediný fakt pri určení výšky výživného bral do úvahy jeho mesačný príjem a nevyhnutné výdavky na život a bývanie. Jeho jediným príjmom od roku 2007 je mzda za prácu vodiča v DPMK, kde mal a má občas a nepravidelne aj nadštandardný mesačný príjem a to z dôvodu veľkého počtu nadčasov, práce počas víkendov a štátnych sviatkov, čím sa mu príjem zvyšuje. Bez nadčasov a iných rôznych bonusov a príplatkov by bol jeho čistý mesačný príjem na úrovni od 450 do 550 € mesačne v čistom. Jeho mesačnú výplatu podstatne ovplyvňujú ďalšie okolnosti a to, či na neho pri pravidelnom mesačnom rozpise služieb vodičov vyjde viac alebo menej víkendových dní alebo štátnych sviatkov. Výška jeho čistého mesačného príjmu je vždy rôzna a závislá od odpracovaných hodín. Nadčasové hodiny robí na úkor svojho osobného voľna. Od zamestnávateľa má aj ako bonus k platu jedenkrát ročne 13. plat 150 € a to v novembrovej výplate. V roku 2011 dostávali 13. plat za jún a 14. plat za november. Jeho príjem išiel radikálne dole aj v prípade, ak bol práceneschopný, pričom od roku 2009 bol viackrát dlhšie chorý a na maródke. Maródku nad 10 dní a viac platí Sociálna poisťovňa, všetky papiere má odložené. Súd by mal vziať do úvahy množstvo ním odpracovaných nadčasov od roku 2009, pretože ich nemusel odpracovať a bola to len jeho dobrá vôľa. Tiež ako vodič v DPMK je povinný v prípade potreby pre zamestnávateľa odpracovať ročne 150 hodín nadčasov. Rovnako je potrebné prihliadať aj na náročnosť práce vodiča DPMK. Ďalej sa domnieva, že súd nezistil skutočné majetkové pomery matky maloletej od roku 2009, ktorá súdu zatajila, že od neho 10.8.2010 dostala sumu 4.000 € v hotovosti, čo zrealizoval a sprostredkoval pán Molitoris advokát matky maloletej v tejto veci v budove Krajského súdu v Košiciach, ktorú sumu dal matke maloletej ako malý „darček“ za jeho dva vtipné listy z roku 2009. Tieto peniaze jej dal z hotovosti, ktorá mu ostala po predaji bytu na O. ul. č. X a pôvodne ich chcel použiť na obnovu a rekonštrukciu druhého bytu. Matka maloletej teda mala tento mimoriadny príjem, čo zlepšuje jej majetkové pomery od roku 2009 až dodnes. Navrhuje, aby súd vyžiadal od matky maloletej vysvetlenie a odôvodnenie, ako tieto peniaze použila. Tiež žiada, aby súd preskúmal pomery jej súčasnej rodiny, ktoré sú podľa jeho názoru v dobrej až nadštandardnej finančnej situácii, o čom svedčí podľa jeho vedomostí to, že na záhrade O., akože manžela matky maloletej, sa od roku 2011 stavia veľká poschodová murovaná chata. Hodnota tejto stavby je od 6.000 do 8.000 €, možno aj viac. Údaje o stavbe tejto chaty sa dajú zistiť na príslušných úradoch, preto žiada, aby súd všetky potrebné informácie ohľadne tejto stavby zistil. Ďalej má vedomosť o tom, že manžel matky už určitý čas, asi od roku 2012 pracuje mimo Slovenska a vraj mesačne vonku zarobí aj 2.000 €. Rovnako si kúpili aj osobné auto niekedy v roku 2013. Dozvedel sa, že matka maloletej si dala urobiť silikónové prsia niekedy v roku 2011 a takýto zákrok stojí aj 10.000 €. Z uvedeného nie je zrejmé, kde sa v rodine matky maloletej zobralo toľko peňazí na všetky ním opísané investície a výdavky. Rovnako žiada, aby súd zistil príjmy matky maloletej za každý rok osobitne, tak ako to urobil v jeho prípade a rovnako tak zisťoval aj príjmy jej manžela. Nestotožňuje sa s konštatovaním súdu v napadnutom rozsudku, že matke maloletej sa zvýšil príjem nepatrne a jemu podstatne, keďže v roku 2001 mala matka príjem 126 €. Na základe uvedeného sa domnieva, že ich príjmy sa zvýšili rovnako, na čo mal súd brať zreteľ. Navyše matkine druhé dieťa má aj svojho otca a ten otec je povinný postarať sa o toto dieťa, keďže je akože jej manželom. Z uvedeného dôvodu sa domnieva, že súd rozhodol pri určení výživného v jeho neprospech. Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadrili. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a vo vzťahu k výrokom rozsudku o zamietnutí návrhu otca na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti a neurčení styku dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a v tejto časti správne rozhodol. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle ust. § 26 Zákona o rodine môže súd aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských a povinností v prípade, ak sa zmenia pomery, pričom sa musí jednať o výraznú zmenu tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa a táto zmena musí byť závažnejšieho charakteru spočívajúca v rôznych okolnostiach či už na strane rodičov alebo dieťaťa. Pri úvahe o tom, či sa má zmeniť rozhodnutie alebo dohoda rodičov o výkone rodičovských práv a povinností, treba mať na zreteli záujem dieťaťa na jeho riadnej výchove pri rešpektovaní zásady stálosti výchovného prostredia. Zmena doterajšieho výchovného prostredia je preto odôvodnená najmä vtedy, keď doterajšie výchovné prostredie nezabezpečuje priaznivé podmienky pre vývoj maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní o zmene doterajšieho výchovného prostredia, resp. modelu výchovy dieťaťa treba zvážiť, či sú v čase rozhodovania vytvorené náležité predpoklady pre odovzdanie dieťaťa do iného výchovného prostredia alebo do striedavej osobnej starostlivosti rodičov aj z toho hľadiska, či toto prostredie dieťa pozná, či si naň a na osoby, ktoré ho budú vychovávať, zvykne a či zavedením nového modelu výchovy nebude ohrozený ďalší vývoj dieťaťa. Rozhodujúcim hľadiskom pre úvahu o najvhodnejšej úprave výchovy maloletého dieťaťa zostáva vždy záujem dieťaťa, ktorým je jeho zdravý psychický a fyzický vývoj a nie je možné ho zamieňať so záujmom rodičov, resp. s ich predstavami o realizácii starostlivosti o ich maloleté dieťa. V súlade s ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine je povinnosťou súdu zisťovať názor a vôľu maloletého dieťaťa vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a na takto prejavenú vôľu dieťaťa prihliadať primerane veku dieťaťa a jeho rozumovej vyspelosti. Hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti v zmysle ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ktoré musia byť splnené kumulatívne sú, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obidvaja majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa a takýmto spôsobom budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. V tomto prejednávanom prípade sa otec domáhal zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov s odôvodnením, že aj on sa chce v čo najväčšom rozsahu podieľať na výchove svojej dcéry. Uvedený návrh predniesol v priebehu konania o zvýšenie výživného. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa nepochybne vyplýva, že mal. O. bola rozsudkom Okresného súdu Košice II z 26.9.2001 č.k. 25C 27/1999-34 zverená do osobnej starostlivosti matky, v tom čase mala tri roky veku. Návrh na zvýšenie výživného podala matka 22.7.2008 s tým, že otec návrh na nariadenie striedavej starostlivosti predniesol v priebehu tohto konania 10.4.2012. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v priebehu konania starostlivosť o maloletú zabezpečovala výlučne matka a maloletá sa s otcom nestýkala, otec niekoľkokrát telefonoval matke maloletej, kým mal jej mobilné číslo, posielal SMS správy pri príležitosti sviatkov a maloletej písal pohľadnice aj listy, avšak bez odozvy. Raz sa pokúšal kontaktovať s dcérou na základe neprávoplatného rozsudku počas vianočných sviatkov v roku 2009, čo mu matka neumožnila a preto vzápätí prišiel na Prvý deň vianočný pre dcéru aj s policajtmi. Vzhľadom na vek maloletej súd vypočul maloletú na pojednávaní. Maloletá uviedla, že chodí do 9. ročníka základnej školy, má 15 rokov, na otca si nepamätá. Jej rodičia sa museli rozísť veľmi dávno, v čase, keď bola veľmi malá a pokiaľ vie, tak otec nikdy neprejavil o ňu záujem a ona tiež nemala záujem sa s ním stretnúť. Mama jej nezakazovala stretávať sa s otcom, ale s otcom ani tak nemajú na seba žiaden kontakt. V žiadnom prípade nechce byť v striedavej starostlivosti rodičov, k otcovi by na dlhšiu dobu nešla a uviedla, že zatiaľ sa určite s ním stretávať nebude. Odvolací súd sa stotožnil s postupom súdu prvého stupňa, ktorý prihliadal na názor maloletej a rešpektoval jej vôľu zotrvať v doterajšom výchovnom prostredí a jej odmietajúce stanovisko vo vzťahu k realizácii styku s otcom, pretože v čase výsluchu maloletej pred súdom prvého stupňa mala 15 rokov a bola jednoznačne schopná vzhľadom na svoju rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor a nie je ani predpoklad, že by bola pri prejavovaní svojho názoru nejakým spôsobom ovplyvňovaná. Prejavená vôľa maloletej korešponduje aj s ostatnými skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa a v konečnom dôsledku aj s tvrdeniami otca uvedenými v jeho odvolaní, kde sám konštatuje, že vzťah maloletej k nemu sa výrazne negatívne zmenil v dôsledku jeho neuváženého konania, kedy rozposielal dva „vtipné“ listy po sídlisku, kde maloletá bývala a ktoré sa dostali aj k maloletej a tiež v dôsledku jeho domáhania sa styku na základe neprávoplatného rozsudku súdu, kedy na Vianoce prišiel s policajtmi. Momentálnu snahu otca o reparáciu vzťahu s maloletou násilným nútením do styku, resp. jej zverením do striedavej starostlivosti oboch rodičov nie je možné považovať za súladnú s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, ktoré vo veku toho času už 16 rokov nie je možné výchovne usmerňovať rovnakým spôsobom ako dieťa v útlom veku, predovšetkým za situácie, keď otec sa na starostlivosti a výchove dieťaťa dlhodobo nepodieľal. Akékoľvek autoritatívne nútenie dieťaťa vo veku maloletej do styku s druhým rodičom alebo zmeny výchovného prostredia je kontraproduktívne a ešte viac zhorší už teraz negatívny vzťah maloletej k otcovi. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že styk dieťaťa s rodičom je jeho právom, nie povinnosťou. V tomto prípade je vhodnejšie ponechať rozhodnutie o tom, či sa bude alebo nebude s otcom stýkať a v akom rozsahu na vôli maloletej s tým, že ani výkon prípadného autoritatívneho rozhodnutia súdu o úprave styku, či zmene vo výchove by nebol matkou ovplyvniteľný vzhľadom na postoj maloletej a nebol by v záujme maloletej. Zároveň je potrebné podotknúť, že ani otec nemá konkrétnu a reálnu predstavu o realizovaní styku s maloletou vzhľadom na jeho odvolací návrh, ktorým v podstate navrhuje neurčitú frekvenciu styku minimálne v rozsahu 500 hodín mesačne bez maximálneho limitu s poukazom na jeho pracovné zaťaženie. O potrebách dieťaťa v súvislosti s prípravou na vyučovanie, záujmovú činnosť a pod. sa nezmieňuje. Úprava styku rozhodnutím súdu musí byť určitá s presným vymedzením termínu a času, počas ktorého sa má styk uskutočňovať (v ktoré dni a odkedy dokedy) a musí rešpektovať nielen možnosti rodičov realizovať styk, ale aj potreby a záujmy dieťaťa. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, preto rozsudok v tejto časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. vo výroku ako vecne správny potvrdil. Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). Vo vzťahu k výroku o zvýšení výživného od otca pre maloleté dieťa dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, ale nesprávne ich aplikoval na zistený skutkový stav. Z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Zmenou pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zmene výživného, teda aj o zvýšení výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o zmene výživného sa použijú zásady rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Z uvedených ustanovení Zákona o rodine vyplývajú zákonné kritériá určovania rozsahu výživného, ktorými sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby nepatrí len výživa (stravovanie) vo vlastnom zmysle slova, ale aj hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravu na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Na strane povinných osôb, rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti, ako aj na pomer zabezpečovania starostlivosti o maloleté dieťa tým ktorým z rodičov. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Odvolací súd dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného, ktorá bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Košice II z 26.9.2001 č.k. 25C 27/1999-34, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu vtedy 3-ročnej O. 500 Sk mesačne (16,60 €) s tým, že príjem matky pozostával z dávok sociálnej pomoci 126,14 € (3.800 Sk) a príjem otca bol 272,12 € (8.198 Sk) mesačne. V čase podania návrhu na zvýšenie výživného 22.7.2008 bola mal. O. vo veku 10 rokov a nastupovala do 4. ročníka základnej školy. V čase rozhodnutia súdu prvého stupňa bola už žiačkou 9. ročníka základnej školy. Matkou prezentované výdaje v súvislosti so školskou dochádzkou, mimoškolskou činnosťou dieťaťa, zdravotným stavom, ako aj vekom nie sú nadhodnotené a sú porovnateľné s obdobnými prípadmi, preto ani odvolací súd nemal pochybnosti o ich výške. U otca k podstatnej zmene osobných pomerov nedošlo. Naďalej je zamestnaný v DPMK a.s. Košice s tým, že jeho priemerný čistý príjem sa zvýšil, v roku 2008 bol 696,34 €, v roku 2009 620,44 €, v roku 2010 581,11 €, v roku 2011 563,43 €, v roku 2012 710,75 € a v roku 2013 714,66 €. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Matka v priebehu konania uzavrela manželstvo, pribudla jej jedna vyživovacia povinnosť k dieťaťu pochádzajúcemu z jej terajšieho vzťahu. Manžel matky je zamestnaný. Matka je zamestnaná vo firme Howe Slovensko s.r.o., pričom z mzdových listov nachádzajúcich sa v spise vyplýva, že jej priemerný čistý príjem v roku 2008 bol 10.408 Sk, v roku 2009 394,22 €, v roku 2010 393,55 € až do nástupu na materskú dovolenku 24.5.2010, ktorú čerpala do 10.9.2011 s tým, že po nástupe do zamestnania v roku 2011 bol jej priemerný čistý príjem 397,50 €, v roku 2012 400,30 € a v roku 2013 452 € mesačne. Z uvedeného je zrejmé, že od poslednej úpravy výživného v roku 2001 došlo k podstatným a trvalým zmenám pomerov nielen u rodičov maloletej, ale aj u maloletého dieťaťa, ktoré už v čase podania návrhu na zvýšenie výživného absolvovalo prvý stupeň školskej dochádzky, pričom došlo aj k zvýšeniu príjmov oboch rodičov. Rovnako je potrebné zdôrazniť aj takzvanú valorizačnú klauzulu obsiahnutú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá aj sama o sebe môže odôvodňovať zmenu výšky výživného. Objektívne preukázaný vývoj životných nákladov spoločnosti od roku 2001 doposiaľ dovoľuje záver, že aj z tohto aspektu doposiaľ určené výživné nezabezpečovalo potreby dieťaťa ani na hranici prežitia. Vzhľadom na to, že v konaní neboli preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie výživného spätne podľa § 77 ods. 1 vety tretej Zákona o rodine, dospel odvolací súd k záveru, že sú dané dôvody pre zmenu rozhodnutia o výživnom pre maloletú od podania návrhu vzhľadom na to, že už v tom čase bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah a skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa dospel odvolací súd k záveru, že výživné 70 € mesačne v období od podania návrhu do konca roku 2011 dostatočne zohľadňuje odôvodnené potreby maloletej v uvedenom období, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov s tým, že u otca došlo síce k poklesu príjmu v rokoch 2010 a 2011, avšak matke pribudla v tom období vyživovacia povinnosť k ďalšiemu dieťaťa a z toho titulu bola na materskej dovolenke, teda aj u nej došlo k poklesu príjmu. V roku 2012 došlo k zvýšeniu príjmu otca na 710,75 €, pričom tento porovnateľný príjem dosahoval aj v roku 2013 (714,60 € priemerne mesačne) s tým, že k podstatnému zvýšeniu príjmu matky nedošlo, nakoľko v roku 2012 dosahovala príjem 400,30 € a v roku 2013 452 € s tým, že aj odôvodnené potreby maloletej sa nepochybne od roku 2008 do roku 2012 postupne zvyšovali v súvislosti s vekom a jej školskou dochádzkou, keďže absolvovala už druhý stupeň základnej školy, pričom na uspokojovaní zvýšených potrieb maloletého dieťaťa sa majú podieľať obidvaja rodičia, preto odvolací súd dospel k záveru, že výživné v rozsahu 100 € mesačne od 1.1.2012 zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu výživného. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca, že súd dostatočným spôsobom neskúmal majetkové pomery matky, ktoré otec odvodzuje od vlastníctva pozemku jej manžela a na ňom prebiehajúcej výstavby chaty a tiež príjmov manžela matky, odvolací súd zdôrazňuje, že manžel matky nemá vyživovaciu povinnosť k mal. O., i keď zjavne vyživuje aj mal. O. vzhľadom na doterajšie príspevky jej otca na výživu dieťaťa, ako aj príjem matky z pracovného pomeru s tým, že majetkové pomery matky nie je možné odvodzovať od výlučného majetku jej manžela. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že ani lepšie majetkové pomery matky by nezbavovali otca maloletej vyživovacej povinnosti k dieťaťu. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je zásadne potrebné prihliadať aj na osobnú starostlivosť, ktorú dieťaťu poskytuje ten ktorý z rodičov, pretože Zákon o rodine osobnú starostlivosť považuje za formu plnenia vyživovacej povinnosti v zmysle § 62 ods. 4 Zákona o rodine a v tomto prípade je potrebné dodať, že podiel matky na výživnom je nesporne porovnateľný, ak nie vyšší ako podiel otca, nakoľko dieťa je vo veku intenzívneho fyzického rastu a duševného dospievania, preto matka nepochybne primerane svojim príjmom a osobným pomerom dopĺňa zdroj výživy maloletého dieťaťa na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj. Pokiaľ ide o tvrdenia otca, že matke podaroval ako kompenzáciu za nevhodné správanie 4.000 €, uvedenú skutočnosť v konaní na súde prvého stupňa netvrdil a ani ju nepreukázal, preto na ňu súd neprihliadal a v zásade ani nie je zrejmé, akým spôsobom by táto okolnosť mala vplývať na plnenie jeho vyživovacej povinnosti k mal. O.. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. a zvýšil výživné od otca pre mal. O. od podania návrhu, teda od 22.7.2008 do 31.12.2011 zo 16,60 € na 70 € mesačne a od 1.1.2012 do budúcna na 100 € mesačne, ktoré je povinný platiť matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu a pre úplnosť dodáva, že v konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých nie je súd viazaný návrhmi účastníkov (§ 153 ods. 2 O.s.p.) a teda ani návrhom odvolacím. Podľa § 221 ods. 1 písm.f/ a h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o dlžnom výživnom podľa § 221 ods. 1 písm.f/ a h/ O.s.p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia v tejto časti z dôvodu absencie dôvodov, čím bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom. Táto vada zároveň bráni odvolaciemu súdu v naplnení jeho preskúmavacej právomoci, pretože v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa neuviedol, ako dospel k sume predstavujúcej dlh na výživnom, z ktorých dôkazov vychádzal pri rozhodnutí o dlhu, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto časti nie je možné zistiť, či súd prvého stupňa prihliadal na plnenia otca nad rámec stanoveného výživného a rovnako nie je zrejmé, prečo povolil otcovi možnosť splácať dlžné výživné v splátkach po 44,32 € mesačne, ktoré by podľa vyčísleného dlhu na výživnom splácal viac ako 38 mesiacov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 160 ods. 1 O.s.p., z ktorého vyplýva, že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu. Súd je povinný prihliadnuť aj na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach alebo v dlhšej ako zákonnej lehote. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať povoleniu výhody splátok v konaniach týkajúcich sa výživného a predovšetkým výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, ktoré je okrem iného prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži a s prihliadnutím na zvýšenú ochranu poskytovanú maloletému dieťaťu. Súdna prax ustálila, že dlžné výživné, teda výživné, ktoré už malo byť zaplatené, má byť uhradené najneskôr v priebehu jedného roka. Rovnako je potrebné podotknúť, že ani matka pri uspokojovaní potrieb dieťaťa nebola zvýhodnená možnosťou splátok a potreby dieťaťa musela uspokojovať tak, ako postupne vznikali. Povolenie splátok dlžného výživného po dobu viac ako troch rokov je zjavne v rozpore s účelom výživného a neprípustne znevýhodňuje oprávnené maloleté dieťa. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie na zistenie presného rozsahu plnení otca nad rámec doposiaľ určeného výživného a opätovne rozhodnúť o dlžnom výživnom a jeho splatnosti, prípadne aj o trovách konania účastníkov, pokiaľ niektorý z účastníkov navrhne, aby súd o trovách konania rozhodol (§ 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.) a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo spätne preskúmateľné. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.