Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/40/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108226330 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7108226330.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu J.. M. A., bývajúceho v K., B. V., bez trvalého pobytu, korešpondenčná adresa ul. S. Č.. X, K., proti žalovanému P. V., bývajúcemu v K., T. Č.. X, o vydanie veci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 20.6.2012 č.k. 13C/210/2008-147 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Týmto rozsudkom rozhodol o žalobe o vydanie hnuteľných vecí označených ako 5 ks železný I profil (120 x 4000) v hodnote 5.000,- Sk, 20 l motorového oleja v hodnote 2.000,- Sk, mapy (USA, Nemecko) v hodnote 500,- Sk, osobné, bankové a iné doklady v hodnote 500,- Sk, farby (autolak) 10 kg v hodnote 1.000,- Sk., Fab zámky - 4 ks v hodnote 800,- Sk a visiaci zámok 1 ks v hodnote 200,- Sk. Prvostupňový súd týmto rozsudkom rozhodol po tom, čo pôvodným rozsudkom zo dňa 27.10.2010 č.k. 13C/210/2008-121 zaviazal žalovaného vydať žalobcovi tam označené hnuteľné veci a v prevyšujúcej časti návrh žalobcu na vydanie hnuteľných vecí zamietol. Na základe žalobcom podaného odvolania odvolací Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 30.1.2012 č.k. 4Co 107/2011-135 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že súdom prvého stupňa nebol dostatočne ujasnený predmet konania. Uložil súdu prvého stupňa, aby rozhodol o návrhu žalobcu na rozšírenie žaloby v zmysle jeho podania zo dňa 20.1.2010 a až po takomto procesnom rozhodnutí meritórne rozhodol o predmete sporu. Súd prvého stupňa po právnom posúdení podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že žalobca v konaní nepreukázal nadobudnutie hnuteľných vecí, ktorých vydania sa domáha a ani to, že tieto veci sa nachádzali v nehnuteľnosti na L.. V. Č.. XX M. K., z ktorej musel odísť, t.j. že sa nachádzajú v dispozícii žalovaného. Poukázal aj na výsledky obhliadky označenej nehnuteľnosti, ktorú určitý čas obýval žalobca a ktorá sa uskutočnila dňa 27.5.2010. Z jej výsledkov konštatoval, že časť nehnuteľnosti predtým užívanej žalobcom je vo veľmi zlom technickom stave, miestnosti boli bez podláh, kobercov, nábytok bol vo veľmi poškodenom schátranom stave, steny boli popraskané so starými omietkami a so zničenými oknami, pričom aj veci, ktoré boli identifikovateľné a ktoré žalovaný bol ochotný žalobcovi vydať, boli staré, špinavé, zničené a polofunkčné. Konštatoval, že žiadna z veci, ktoré žiadal vydať žalobca ( označené v jeho podaní zo dňa 20.1.2010) sa v označenej nehnuteľnosti žalovaného pri obhliadke dňa 27.5.2010 nenachádzala. Uzavrel preto, že žalobcom požadované veci v prevyšujúcej časti sa v nehnuteľnosti žalovaného nenachádzali. Žalobca v konaní nevedel preukázať súdu ani svoje vlastnícke právo k týmto veciam a preto súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O.s.p. (vo vzťahu k celému, t.j. aj predchádzajúcemu predmetu konania) pričom poukázal na to, že každý z účastníkov vo vzťahu k celému konaniu mal čiastočný úspech, preto vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal včas odvolanie žalobca. Z obsahu ním podaného odvolania vyplýva, že žiada rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a uložiť žalovanému povinnosť vydať označené veci v plnom rozsahu, alebo za tieto veci zaplatiť finančnú náhradu. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolal sa na výpovede svedkov, ako aj dôkazy vykonané pred súdom prvého stupňa s tým, že v konaní žalobca nevedel preukázať, kedy veci nadobudol, za akú cenu a nevedel tieto veci ani popísať. Zdôraznil, že pri obhliadke predmetnej nehnuteľnosti dňa 27.5.2010 boli zistené niektoré z veci, o ktorých vydaní súd už právoplatne rozhodol. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a konanie mu predchádzajúce postupom podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v súlade s ustanovením § 120 ods. 1 O.s.p., keď vykonal všetky dôkazy, ktoré účastníci na preukázanie svojich tvrdení označili a takto vykonané dôkazy vyhodnotil postupom podľa § 132 O.s.p., vec správne právne posúdil, a vo veci aj správne rozhodol, ak žalobu žalobcu o vydanie označených hnuteľných vecí v prevyšujúcej časti (t.j. vecí označených v podaní žalobcu zo dňa 20.1.2010) zamietol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvého stupňa. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvostupňového rozsudku a preto sa v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. obmedzuje na konštatovanie ich správnosti ak týmto dôvodom považuje za potrebné dodať: Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania (potom, čo predchádzajúcim rozsudkom v spojení rozsudkom odvolacieho súdu bolo rozhodnuté o vydaní časti hnuteľných vecí ako aj nárok o vydanie časti hnuteľných vecí bol zamietnutý), je vydanie hnuteľných vecí označených v písomnom podaní žalobcu zo dňa 20. 1. 2010. Žalobca v priebehu konania tvrdil, že tieto veci sa mali nachádzať nehnuteľnostiach žalovaného ( dom, dvor na Masarykovej ulici č. 14 v Košiciach), ktoré žalobca dlhodobo užíval až do roku 2006, kedy bol z týchto nehnuteľností žalovaným vymknutý a odvtedy do nich nemal prístup. Ďalej tvrdil, že žalovaný tieto veci neoprávnene zadržiava a odmietol mu ich aj napriek viacerým výzvam vydať. Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. V sporovom konaní je predmet zisťovania skutkového stavu vymedzený tvrdeniami účastníkov konania. Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§120 ods. 1 O.s.p.). Súd teda musí vo svojom rozhodnutí vychádzať zo skutkového stavu, ktorý zodpovedá : 1/ dokázaným tvrdeniam účastníkov konania, 2/ skutočnostiam, ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné a súd o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti., 3/ skutočnostiam, ktoré nie je nutné dokazovať (§ 121 O.s.p.) a 4/ skutočnostiam vyplývajúcim z právnych alebo skutkových domnienok ako aj z právnych fikcií. Ak chce byť teda žalobca v spore úspešný, musí v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči žalovanému a o týchto skutočnostiach poskytnúť dôkaz. To isté platí aj pre žalovaného ohľadom skutkových tvrdení, ktoré vznesenie v rámci obrany voči žalobnému návrhu a ktoré odôvodňujú mm uplatnené námietky. V danej veci žalovaný nesplnil predovšetkým svoju dôkaznú povinnosť a teda neuniesol dôkazné bremeno v konaní. Podľa § 126 ods. 1 Obč. zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. Žaloba na vydanie veci (vindikačná) má miesto tam, kde k porušeniu vlastníckeho práva dochádza, neoprávneným zadržiavaním veci. Keďže vlastnícke právo sa nepremlčuje, vlastník veci môže podať žalobu kedykoľvek, po rušivom konaní, teda v neobmedzenej lehote bez toho, aby žalovaný mohol úspešne uplatniť námietku premlčania. Zmyslom takejto žaloby je dosiahnuť faktický výkon vlastníckeho práva k vlastnej veci, t.j. aby vlastník mohol s vecou nielen práve, ale aj fakticky disponovať (aby mal vec vo svojej moci ). Takouto žalobou sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržiava. Základným predpokladom takejto žaloby je pritom preukázanie existencie zadržiavanej veci, vlastnícky vzťah k takejto veci ako aj skutočnosť, že takúto vec žalovaný neoprávnene zadržiava a odmieta ju vydať žalobcovi. Odvolací súd ako správny hodnotí záver súdu prvého stupňa, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu v úvode tohto odôvodnenia špecifikovaných vecí, ktoré žiadal vydať, pretože v konaní nebola preukázaná ich existencia žiadnymi dôkaznými prostriedkami, a tieto veci neboli nájdené a zidentifikované ani pri obhliadke nehnuteľností užívaných žalobcom do roku 2006, ktorá sa uskutočnila dňa 27.5.2010. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení v priebehu konania neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by v preukázal, že takéto veci sa v predmetnej nehnuteľnosti nachádzali, ako aj to, že žalovaný mu tieto veci pri jeho odchode z nehnuteľností v roku 2006 zadržal a odmieta mu ich vydať. K odvolacej námietke žalobcu o tom, že od žalovaného žiada alternatívne finančnú náhradu za zadržiavané veci odvolací súd poznamenáva, že takýto nárok žalobcu nebol predmetom konania, pretože uznesením zo dňa 8.4.2014 č.k. 1Co/40/2013 -170 odvolací súd zmenu návrhu na začatie konania v tomto smere nepripustil. Vzhľadom na tieto podstatné skutočnosti a to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno tým, že nepreukázal existenciu označených hnuteľných vecí ako aj skutočnosť, že ich žalovaný neoprávnene zadržiava a odmieta mu ich vydať, súd rozsudok sudu prvého stupňa ako vecne správny vrátane súvisiaceho výroku o trovách prvostupňového konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu účastníkom nepriznal, pretože žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a úspešný žalovaný si náhradu trov konania nežiadal. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.