Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Co/13/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 720226819 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:720226819.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcov X) Š. V., W.. XX.X.XXXX, F. U. V., F. Č.. X E. X) S. L., W.. X.XX.XXXX, F. U. Y. Č.. XXX, zastúpených JUDr. Andreou Tkáčovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Magurská č. 3, proti žalovanému R.. R. R., W.. XX.X.XXXX, F. U. V., T. Č.. X, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Juhász & Partners, s.r.o., Law office, so sídlom v Košiciach, Palackého č. 2, o náhradu škody, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 3.11.2011 č.k. 15C/80/2010-129 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá. Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalobcov v 1. a 2. rade zaviazal povinnosťou spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 493,70 eur na účet Advokátskej kancelárie Juhász & Partners, s.r.o., Law office, Palackého 2, Košice do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak o žalobe žalobcov zo dňa 9.1.2009, ktorou sa žalobcovia od žalovaného domáhali zaplatenia sumy 10.837,24 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. Podaním doručeným súdu dňa 1.12.2009 a dňa 13.7.2010 svoju žalobu upresnili a žiadali, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi v 1. rade 581,67 eura so 6% úrokom z omeškania ročne od 23.9.2008 do zaplatenia a žalobcovi v 2. rade sumu 122,80 eur so 6% úrokom z omeškania ročne od 23.9.2008 do zaplatenia a nahradiť všetky trovy konania v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovia v žalobe uviedli, že ešte v r. 1997 boli ručiteľmi na úver vo výške 300.000,- Sk v Slovenskej sporiteľni, a.s., pobočka Košice pre manželov Ž.. V júli 2007 žalobcovia obdržali od súdneho exekútora exekučný príkaz, ktorý znel na zaplatenie sumy 778.945,30 Sk a súdny exekútor zriadil záložné právo na nehnuteľný majetok žalobcov a nariadil aj zrážky zo mzdy od júla 2007 do zaplatenia. Žalobcovia splnomocnili žalovaného na zastupovanie v tejto exekučnej veci a zaplatili mu každý po 5.000,- Sk ako vstupnú čiastku, pričom však žalovaný požadoval ďalšie finančné krytie a preto mu žalobca v 1. rade bankovým prevodom poukázal ďalších 10.000,- Sk. Žalobcu v 1. rade zastupoval žalovaný aj v konaní o rozvod manželstva, pretože na jeho radu manželka žalobcu v 1. rade podala proti nemu návrh na rozvod manželstva, aby zachránila majetok, ktorý bol v tom čase blokovaný súdnym exekútorom. Žalobu žalobcovia podali titulom náhrady škody proti žalovanému, ktorý ju mal spôsobiť tým, že z jeho strany vôbec nedošlo k postupom, ktoré deklaroval a niektoré úkony boli vykonané úplne zbytočne, boli bezpredmetné, neúčelné a neodborné. Žalovaný jednal s protistranou v čase, kedy prebiehalo exekučné konanie a pritom protistrana neplnila to, čo podľa neho splniť mala. Žalovaný v mene žalobcu v 1. rade vypracoval návrh na odklad exekúcie a za tento úkon si vyúčtoval odmenu, ale zmysel a výsledok tohto úkonu žalobcovia doposiaľ nepoznajú. V júni 2008 vypovedali plnomocenstvo žalovanému a vytýkali mu, že vychádzal pri vyúčtovaní, ktoré im zaslal, zo sumy 778.000,- Sk, pričom do exekučného konania ako advokát žalobcov vôbec nevstúpil, ani im právne rady neposkytol. Naopak svojimi radami im spôsobil škodu. Keď si žalovaný vypýtal od žalobcov zálohu neoboznámil ich o spôsobe výpočtu advokátskej odmeny, ani o možnostiach dohody o advokátskej odmene. Vytýkali, že v rozpore s platnou vyhláškou u žalobcu v 1. rade bol úkon prevzatie a príprava zastúpenia, rokovanie s protistranou a všetky úkony v konaní o rozvod manželstva a u žalobcu v 2. rade prevzatie a príprava zastúpenia a rokovanie s protistranou. Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že žalobca v 1. rade podpísal pre žalovaného plnomocenstvo na zastupovanie vo všetkých právnych veciach dňa X.X.XXXX a žalobca v 2. rade dňa XX.X.XXXX. Súd zistil z pripojeného spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. Er/239/2002 Ex 70/2002, že skutočne na základe písomného plnomocenstva zo dňa 3.8.2007 koncipient R.. R. R., JUDr. N. E. nahliadol do tohto spisu o čom svedčí záznam zo dňa 5.9.2007. Zo spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 24C/172/2007 bolo preukázané, že sa viedlo konanie o rozvod manželstva na návrh X. V. proti odporcovi Š. V. (žalobcovi v 1. rade), pričom podaný návrh na rozvod manželstva bol vzatý späť, avšak dňom 26.9.2008 bolo podané vyjadrenie Š. V. k tomuto návrhu. Žalovaný vyúčtoval za právne služby žalobcovi v 1. rade sumu 25.228,- Sk od ktorej odpočítal zálohy 5.000,- Sk, 10.000,- Sk a ďalších 10.000, Sk, k úhrade teda zostalo 228,- Sk. Žalobcovi v 2. rade vyúčtoval žalovaný odmenu za právne zastúpenie spolu 12.399,- Sk od čoho odrátal zálohu 5.000,- Sk, spolu teda mal zaplatiť žalobca v 2. rade ešte 7.399,- Sk. Pri vyúčtovaní vychádzal zo základu 778.000,- Sk, čo bola výška sumy vymáhanej exekútorom v čase začatia poskytovania právnej služby a u žalobcu v 1. rade aj v súvislosti so zastupovaním v konaní o rozvod manželstva za 2 úkony právnej služby po 1.371,- Sk. Po právnom posúdení veci podľa § 23 Občianskeho zákonníka, podľa § , podľa § 18 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov a podľa vyhl. Ministerstva Spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ďalej podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobu žalobcov zamietol. Vzal za preukázané, že skutočne došlo k udeleniu písomného plnomocenstva zo strany žalobcov žalovanému ako advokátovi na zastupovanie vo všetkých právnych veciach. Žalovaný skutočne aj vykonal všetky úkony právnej pomoci, za ktoré vyúčtoval odmenu. Pokiaľ žalobcovia namietali, že vo veci žalovaný neurobil žiadny úkon, pretože žiadne výsledky z toho neboli a nepresvedčil dlžníčku p. Ž., aby zobrala celý dlh na seba, na to súd neprihliadal. Podľa názoru súdu prvého stupňa žalovaný prevzal vec žalobcov ako advokát a prevzatím veci im nemohol spôsobiť škodu. Základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, t.j. porušenie právnej povinnosti žalovaným, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou žalobcovia súdu nepreukázali, hoci boli riadne poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. Navyše podľa oznámenia súdneho exekútora JUDr. Y. Okresnému súdu Trebišov byt povinného Š. V. (žalobcu 1. v tomto konaní) sa v exekučnom konaní nepredal, lebo oprávnená vzala súhlas na predaj bytu späť. Zo mzdy žalobcu v 1. rade ako povinného sa vykonávali zrážky v súlade s právoplatným rozhodnutím súdu. Žalovaný postupoval s odbornou starostlivosťou tak, aby bolo možné dohodnúť sa s ostatnými povinnými osobami a nájsť také riešenie, ktoré by bolo výhodné pre žalobcov. Nezodpovedal však za výsledok, ktorý v danom prípade vznikol, t.j. že sa žalobcovi v 1. rade v súlade s právoplatným rozhodnutím súdu vykonávajú zrážky zo mzdy. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania proti žalobcom v 1. a 2. rade, ktorí úspech nemali. Trovy konania žalovaného predstavujú trovy právneho zastúpenia za úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia dňa 12.3.2010 51,45 eur, ďalej vyjadrenie zo dňa 12.3.2010, 17.5.2010, 10.1.2011, t.j. 3 x 51,45 eur, účasť na pojednávaniach dňa 8.3.2011, 8.9.2011, 3.11.2011 teda 3 x 51,45 eur, režijný paušál, spolu za úkony právnej služby aj s DPH 493,70 eura. Žalobcov zaviazal zaplatiť žalovanému trovy konania spoločne a nerozdielne na účet jeho právneho zástupcu, avšak túto povinnosť bližšie právne neodôvodnil. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obidvaja žalobcovia z dôvodu ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p.. Uviedli, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považujú za nesprávne a vytýkajú mu predovšetkým to, že neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a tiež, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd sa nezaoberal rozporom vo výpovedi žalovaného zo dňa 8.9.2011 a jeho písomným vyúčtovaním odmeny za právne zastúpenie. Keď tvrdil na pojednávaní ,že zálohu zobral z hodnoty veci 1,800.000,- Sk a následne v písomnom vyúčtovaní uvádza hodnotu sporu 778.000,- Sk. Z rozporného tvrdenia žalovaného jednoznačne vyplýva, že si vypýtal zálohu od oboch žalobcov a neoboznámil ich o spôsobe výpočtu advokátskej odmeny, ani o možnostiach dohody o advokátskej odmene. Namietali aj spôsob výpočtu odmeny právnych služieb, ktoré mal žalobcom žalovaný poskytnúť. Žalovaný nepostupoval pri zastupovaní žalobcov s odbornou starostlivosťou a nedbal ani a účelnosť a hospodárnosť právnych služieb. Nepostupoval podľa § 18 ods. 3 Zákona o advokácii, keď pri výkone advokácie nepostupoval tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. Ako vyplýva z dôkazov nachádzajúcich sa v spise a z výpovede žalovaného doposiaľ nevie z čoho vypočítal odmenu a preto ani nemohol nikdy informovať žalobcov o spôsobe výpočtu. Porušil teda ust. § 18 ods. 4 Zákona o advokácii a preto mu nepatrí odmena za také úkony pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou podľa ust. § 18 ods. 5 Zákona o advokácii. Pokiaľ súd rozhodol rozsudkom tak, že žalobu zamietol, toto konanie súdu považujú žalobcovia za odmietnutie spravodlivosti a majú za to, že citovaným rozhodnutím súd odoprel žalovanému (zrejme mali na mysli žalobcovi) jeho zákonné právo na spravodlivý proces, ktoré je garantované zákonom, ale aj Ústavou a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Napokon súd prvého stupňa priznal žalovanému náhradu trov konania, pričom žalovaný splnomocnil sám seba na zastupovanie, resp. svojho koncipienta, ktorý nemá právo na náhradu trov konania podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Pri trovách konania teda žalobcovia v odvolaní majú za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ust. § 150 O.s.p.. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil späť na ďalšie konanie a zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v 1. rade 581,67 eura s prísl. a žalobcovi v 2. rade 122,80 eura s prísl. a zaviazal ho tiež nahradiť všetky trovy konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a priznal mu náhradu trov konania, ako aj náhradu odvolacieho konania. Dôvodil, že samotná žaloba je žalobou o náhradu škody, avšak žalobcovia nepreukázali akým spôsobom mal im spôsobiť škodu. Tvrdili, že neboli vykonané úkony, ktoré boli vyúčtované a za ktoré si uplatnil odmenu za právne služby, ale v konaní svojimi vyjadreniami napokon potvrdili, že vyúčtované úkony vykonané reálne boli. V neposlednom rade dal do pozornosti súdu aj tú skutočnosť, že celé dokazovanie sa viedlo smerom k vydaniu bezdôvodného obohatenia, čo je úplne odlišný právny titul ako titul uvedený v žalobe, ale ani toto dokazovanie nepotvrdilo žalobou tvrdené skutočnosti, práve naopak potvrdili sa skutočnosti, ktoré tvrdil on, žalovaný. Pokiaľ namietajú žalobcovia, že na zastupovanie žalovaných splnomocnil sám seba, nie je to pravda, pretože zastupovaním bola splnomocnená spoločnosť Advokátka kancelária Juhász & Partners, s.r.o., Law office, čo je odlišný subjekt a preto súd prvého stupňa správne priznal žalovanému aj trovy konania. Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov proti výroku rozsudku vo veci samej nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26. júna 2014, pričom miesto a čas tohto verejného vyhlásenia bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p.). Žalobcovia v odvolaní proti rozsudku uplatnili odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c), d), f) O.s.p.. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, t. j. že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliadal na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov so zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Nesprávnym posúdením veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. treba rozumieť omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav, ku ktorému dochádza, ak súd aplikoval na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. Dôvod odvolania uvedený v § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. zahŕňa neúplné zistenie skutkového stavu veci, pretože súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Účastníci konania sú povinní uvádzať rozhodujúce skutočnosti a majú dôkaznú povinnosť na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne o tom, ktoré z navrhnutých dôkazných prostriedkov sa vykonajú, nemá teda povinnosť vykonať všetky navrhované dôkazné prostriedky, ale ak ich nevykoná a v dôsledku toho dôjde k neúplnému zisteniu skutkového stavu, je tu dôvod na podanie odvolania. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v intenciách podaného odvolania dospel k záveru, že postupu prvostupňového súdu v konaní ani jeho rozhodnutiu nemožno vytknúť pochybenia zakladajúce záver o naplnení niektorého z uplatňovaných dôvodov odvolania. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa totiž nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu ani to, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonaným dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p. alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne interpretova, prípadne že nevykonal navrhnuté dôkazné prostriedky a v dôsledku toho neúplne zistil skutkový stav. Námietka, že žalovaný nevie doposiaľ, z akej sumy účtoval žalobcom úkony právnej pomoci neobstojí, keďže v písomnom vyúčtovaní je jednoznačne uvedená sumy 778.000,- Sk a iné dôkazné prostriedky ani neboli navrhované. Súd prvého stupňa dospel vo svojom rozhodnutí k záveru a tento záver prezentoval aj v odôvodnení napadnutého rozsudku, že žalovaný prevzal vec žalobcov ako advokát, prevzatím veci a zastupovaním im však nemohol spôsobiť škodu tak, ako ju žalujú v tomto konaní. Tento záver súdu prvého stupňa považuje odvolací súd za správny a na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia i k jednotlivým odvolacím dôvodom žalobcov odvolací súd uvádza: Zodpovednosť advokáta za škodu upravuje ustanovenie § 26 zák. č. 586/2003 Z. z o advokácii v znení neskorších predpisov. Podľa neho advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť. Ak tento zákon neustanovuje inak, advokát sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať. Vo vzťahu k ustanoveniu § 420 Občianskeho zákonníka je toto ustanovenie špeciálnym. Odvolací súd poukazuje na správne odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu, že neboli v konaní žalobcami, ktorých zaťažuje dôkazné bremeno, preukázané predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu ale ani samotná škoda podľa všeobecných predpisov. Neprichádza do úvahy ani zodpovednosť žalovaného podľa vyššie uvedeného ustanovenia zákona o advokácii, lebo nebolo preukázané, že by žalovaný ako advokát pri výkone advokácie (a zastupovaní žalovaných) bol im spôsobil škodu. Žalobcovi uplatnili svoj nárok na náhradu škody, nie na vydanie bezdôvodného obohatenia, kedy by predmetom dokazovania bola dôvodnosť vyúčtovaných úkonov právnej služby poskytnutých žalovaným žalobcom. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia ani v odvolacom konaní právne relevantným spôsobom svoj nárok nepreukázali a správnosť napadnutého rozsudku nespochybnili uplatnenými odvolacími dôvodmi, odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny. Žalobcovia svojím odvolaním napadli celý rozsudok, t. j. aj výrok o trovách konania. Súd prvého stupňa zaviazal žalobcov v 1. a v 2. rade podľa zásady úspechu v konaní v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. zaplatiť žalovanému náhradu trov konania spoločne a nerozdielne, avšak toto svoje rozhodnutie ničím právne neodôvodnil, teda ide o výrok nepreskúmateľný v odvolacom konaní. Nie sú teda predpoklady na potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa v tomto výroku, preto odvolací súd v zmysle ust. § 221 ods. 1, 2 O.s.p. v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Úlohou súdu prvého stupňa bude podrobne a presvedčivo odôvodniť aj rozhodnutie o trovách konania, zaoberať sa aj prípadným použitím ustanovenia § 150 O.s.p. a rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.