Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/170/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7204899290 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7204899290.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Gizely Majerčákovej v právnej veci žalobcu: H. T., Q.. XX.XX.XXXX, U. T. X.-Š., N.Í. XXX/XX, zast. JUDr. Dušanom Antolom, advokátom so sídlom v Košiciach, Zbrojničná 12, proti žalovanému : U.S.Steel Košice, s.r.o., so sídlom Vstupný areál U.S.Steel Košice, IČO: 36 199 222, za účasti vedľajšej účastníčky : Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, Košice, v konaní o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 29C/14/2004-244 zo dňa 4.2.2013 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku o zastavení konania. N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvého stupňa) rozsudkom konanie v časti o zaplatenie sumy 59.749,05 € zastavil. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol, že štát nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak po zistení, že žalobca bol zamestnaný u právneho predchodcu žalovaného ako zámočník, pričom dňa 2.5.2003 bola u neho zistená choroba z povolania, konkrétne porucha sluchu spôsobená hlukom. Sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu bolo ohodnotené posudkom Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Fakultnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach zo dňa 15.5.2003 počtom bodov 400. Žalovaný prostredníctvom vedľajšej účastníčky vyplatil žalobcovi jednorazové odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 24.000,- Sk, t.j. za 400 bodov x 60,- Sk a zároveň mu vyplatil aj 100 % zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, taktiež vo výške 24.000,- Sk. Z výpovede žalobcu súd zistil, že po zistení choroby z povolania bol preradený z pôvodne veľmi hlučného pracoviska do tichšej prevádzky, a to do prevádzky opravy hydraulických zariadení. Problémy so sluchom sa u neho prejavujú pískaním v ušiach, v dôsledku čoho nevie spať, je nervózny, nepočuje príkazy svojich kolegov a má problémy aj po sexuálnej stránke. Pred zistením choroby z povolania rekreačne športoval, najmä bicykloval, navštevoval kino, divadlo a iné spoločenské akcie, zúčastňoval sa náboženských obradov v miestnom kostole, v dôsledku zhoršenia sluchu sa už týmto činnostiam nemôže venovať. Nemôže ani komunikovať s priateľmi, keďže zle počuje a relaxuje iba prácou v záhrade. Pískanie v ušiach ovplyvnilo jeho psychiku, keďže je neustále nevyspatý, čo ovplyvňuje jeho náladu. Nie je kamarátsky a veselý, ako býval predtým. Naslúchací aparát nepoužíval z dôvodu, že pískanie v ušiach by mu to neodstránilo. Z výpovede svedkyne J. T., manželky žalobcu, súd zistil, že pred zistením choroby z povolania chodili so žalobcom na rôzne kultúrne podujatia, po zistení choroby žalobca je už nervózny, vyhýba sa spoločnosti, v noci nespí, má psychické problémy a depresie, čo zle vplýva aj na manželské spolužitie. Zo znaleckého posudku znalca MUDr. Norberta Lukána, CSc., z odvetvia otorinolaryngológia (ORL) č. 7/2012 súd zistil, že v čase priznania choroby z povolania strata sluchu bola 52,3 %. Dynamika sluchovej poruchy je veľmi mierna, takmer stagnujúca. Priemerná ročná strata sluchu od priznania choroby z povolania v roku 2003 do vypracovania znaleckého posudku v roku 2012 je 0,49 % ročne a takýto ročný pokles sluchového prahu u ľudí nad 55 rokov sa často vyskytuje aj u populácie, ktorá nebola exponovaná hlukom. Dynamika poruchy sluchu žalobcu od priznania choroby z povolania do vypracovania znaleckého posudku má priaznivý vývoj a existujúca sluchová porucha má prakticky stacionárny charakter a znepríjemňujúcim faktorom je najmä prítomnosť ušných šelestov. Mimopracovné vplyvy sa na progresii poruchy sluchu podieľajú minimálne. Hlavnou príčinou ťažkostí žalobcu sú obťažujúce ušné šelesty. Z exaktne medicínskeho hľadiska nie je dôvod na priznanie mimoriadneho odškodnenia podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., pretože u žalobcu sa jedná o stredne ťažkú ušnú poruchu sluchu s obťažujúcimi ušnými šelestmi. Výsledná strata sluchu je v súčasnosti maximálne do 60 % a tým je zaradená do kategórie stredne ťažkej poruchy sluchu. Priznaná choroba z povolania zanechala ako trvalý následok u žalobcu obojstrannú vnútroušnú poruchu sluchu stredného stupňa s ušnými šelestami, ktorá nie je život ohrozujúca, žalobca netrpí bolesťami, ani mučivými útrapami. Žalobca s týmto stupňom poškodenia po adekvátnom zácviku a riadnom používaní naslúchacieho prístroja by sa mohol zaradiť do bežného života, dokonca aj vykonávať prácu, pri ktorej nie je nárok na sluchový orgán. Žalobca aj po priznaní choroby z povolania ďalej pracoval na nehlučnom pracovisku. Znalec konštatoval, že je len otázkou postoja žalobcu ku chorobe, či s ňou chce bojovať a tak sa zaradiť do spoločenského života alebo nie. Pokiaľ ide o prognózu vývoja zdravotného stavu žalobcu do budúcna, znalec ďalšie zhoršenie sluchu z hluku po odstránení škodliviny nepredpokladá. Strata sluchu žalobcu v čase priznania choroby z povolania bola 52,3 % a v súčasnosti je 56,7 %. Žalobca používa od marca 2012 naslúchací aparát. Vzhľadom na zistenie choroby z povolania u žalobcu dňa 2.5.2003 súd právne posudzoval nároky z nej vzniknuté podľa Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2003 (§§ 195,198 a 203) v spojení s vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov a vychádzajúc z ust. § 6 ods. 1,2 a § 7 citovanej vyhlášky pri hodnotení nároku žalobcu zisťoval existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre priznanie zvýšenej náhrady. Osobitne zisťoval činnosť žalobcu pred vznikom choroby z povolania, ako aj po jej zistení. Konštatoval, že choroba z povolania bola u žalobcu zistená vo veku 55 rokov, táto sa prejavuje stratou sluchu a pískaním v ušiach a v jej dôsledku je obmedzené jeho uplatnenie v rodinnom, kultúrnom, spoločenskom a športovom živote, konkrétne spočíva v nemožnosti zúčastňovať sa kultúrnych a športových podujatí. Týmto obmedzeniam je podľa záverov súdu primerané odškodnenie, ktoré žalovaný prostredníctvom vedľajšej účastníčky žalobcovi plnil vo výške 48.000,- Sk, keďže je primerané povahe následkov a predpokladanému vývoju v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti žalobcu uplatniť sa v živote, ako aj v spoločnosti. Konštatoval, že nemožnosť vykonávania jednotlivých aktivít, resp. ich obmedzenie z hľadiska predpokladaného vývoja môže do istej miery súvisieť už aj so samotným vekom žalobcu, ktorý bol v čase zistenia choroby z povolania vo veku 55 rokov a v čase rozhodovania súdu vo veku 65 rokov. Podľa názoru súdu s pribúdajúcim vekom súvisí aj strata, resp. obmedzovanie výkonu určitých činností. V tejto súvislosti poukázal aj na závery znaleckého posudku MUDr. Norberta Lukána, CSc.. Za obdobie 10-tich rokov dynamika sluchovej poruchy žalobcu je veľmi mierna, takmer stagnujúca a mala priaznivý vývoj. Zároveň z medicínskeho hľadiska nie je dôvod na priznanie mimoriadneho odškodnenia, keďže žalobca s takýmto stupňom poškodenia po adekvátnom zácviku a riadnom používaní naslúchacieho prístroja by sa mohol zaradiť do bežného života. Konštatoval, že u žalobcu neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné prekročiť hranice odškodnenia stanovené v § 4 a 6 vyhl. č. 32/1965 Zb.. Choroba z povolania síce znemožnila žalobcovi vykonávať prácu zámočníka, avšak mohol vykonávať iné práce a zamestnávateľom bol aj preradený na práce v menej hlučnom prostredí. Odškodnenie vo výške 48.000,- Sk je primerané následkom choroby z povolania v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti žalobcu uplatniť sa v spoločnosti. Nepriaznivé dôsledky choroby z povolania obmedzujú uplatnenie sa žalobcu v živote a v spoločnosti, avšak ho úplne nevylučujú. Z týchto dôvodov žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách štátu, ktoré vznikli vyplatením znalečného, súd rozhodol v zmysle ust. § 148 ods. 1 O.s.p. a štátu náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že neúspešný žalobca, ktorý by bol povinný platiť trovy štátu, bol v konaní oslobodený od platenia súdneho poplatku a žalovaný bol v konaní úspešný. O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi pre jeho neúspech v konaní náhradu trov konania nepriznal. V časti, v ktorej došlo k späťvzatiu žaloby, t.j. čo do sumy 59.749,05 €, súd konanie podľa ust. § 96 O.s.p. zastavil. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby a nepriznaní náhrady trov konania, v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a priznať mu 30.272,86 €, ako aj náhradu trov celého konania. Namietal ustanovenie znalca z odboru ORL, keďže podľa jeho názoru mal byť ustanovený znalec z odvetvia chorôb z povolania. Znalec znižuje vážnosť poškodenia žalobcu na zdraví viacerými vyjadreniami a nedocenil vplyv škodlivého prostredia na poškodenie zdravia žalobcu. Za nesprávnu úvahu považoval hodnotenie poškodenia žalobcu ako stredne ťažkej poruchy sluchu. Podľa jeho názoru znalec prekročil kompetenciu aj v názore, v zmysle ktorého ďalšie zvyšovanie bodového hodnotenia by nebolo primerané. Táto otázka je otázkou právnou, ktorá patrí do kompetencie súdu a nie znalca. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 215/2006, ako aj na rozhodnutia iných súdov v skutkovo obdobných veciach, ktorými bola poškodeným priznaná zvýšená náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia. Zo všetkých namietaných dôvodov navrhol žalobcovi priznať 30.272,86 € (912.000,- Sk) titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Vedľajšia účastníčka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdiť. Poukázala na to, že žalobca ustanoveného znalca nenamietal, teda s ním súhlasil a pokiaľ tak robí v odvolacom konaní, považuje toto konanie žalobcu za účelové. Ustanovenie znalca z odvetvia ORL bolo dôvodné vzhľadom na chorobu sluchu u žalobcu. Za nedôvodné považuje spochybňovanie záverov znalca, ktorý v znaleckom posudku iba odpovedal na otázky uložené súdom, pri ktorých vychádzal aj z vlastného vyšetrenia. Existenciu, resp. neexistenciu dôvodov na priznanie mimoriadneho odškodnenia znalec posudzoval exaktne z medicínskeho hľadiska. Neriešil teda právnu otázku. Vykonané znalecké dokazovanie nepotvrdilo zhoršenie zdravotného stavu a žalobca v konaní nepreukázal, žeby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa. Z týchto dôvodov navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods.2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods.1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods.2 písm.d/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Predmetom odvolacieho konania je zamietavý výrok rozsudku a výrok o trovách konania účastníkov, ktoré boli napadnuté odvolaním žalobcu, ako aj súvisiaci výrok o náhrade trov konania štátu v zmysle § 212 ods. 2 písm. b/ O.s.p.. Výrok, ktorým bolo konanie v časti zaplatenia sumy 59.749,05 € zastavené, nadobudol právoplatnosť, keďže proti tomuto výroku nebolo podané odvolanie. Rozsudok je v zamietavom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania účastníkov a štátu vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21. januára 2014 o 9.00 hod., v pojednávacej miestnosti č.dv. 202, II.posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 14. januára 2014 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods.1, 3 O.s.p. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., t.j. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p.. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok v napadnutej zamietavej časti ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa súd správne vysporiadal pri rozhodovaní vo veci. Ani v odvolacom konaní nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia a odvolacie námietky žalobcu preto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza: Predmetom konania je náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu nad sumu zodpovedajúcu základnému počtu bodov, ktorými bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené posudkom zo dňa 15.5.2003 v súvislosti so zistenou chorobou z povolania (porucha sluchu spôsobená hlukom - strata sluchu vplyvom hluku ), a to vo výške 40 násobku základného bodového hodnotenia, t.j. 400 bodov x 60,- Sk x 40, spolu 960.000,-Sk. Po odpočítaní vyplatenej náhrady vo výške 48.000,- Sk žalobca sa domáha zaplatenia 912.000,- Sk, t.j. 30.272,86 €. Súd prvého stupňa správne aplikoval na danú vec vyhl.č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov vzhľadom na ust. § 11 ods.1 zák.č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia a príslušné ustanovenia citovanej vyhlášky aj správne interpretoval v prejednávanej veci. Rovnako správne aplikoval a interpretoval aj príslušné ustanovenia Zákonníka práce v znení účinnom do 30.6.2003. Podľa ust. § 4 ods. 1 vyhl.č. 32/1965 Zb. sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Podľa ust. § 6 ods. 1 citovanej vyhlášky pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. Podľa ust. § 6 ods. 2 citovanej vyhlášky suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, má pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania, pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje jednorazové odškodnenie za nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo pre splnenie jeho spoločenských úloh. Sťažením spoločenského uplatnenia treba rozumieť jednak vylúčenie, či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom, športovom živote, jednak sťaženie či znemožnenie výkonu a voľby povolania, voľby budúceho životného partnera, resp. možnosti ďalšieho sebavzdelávania. Pre určenie výšky odškodnenia je potrebné skúmať, aké predpoklady mal poškodený pre uplatnenie v živote i v spoločnosti pred vznikom škody a aké predpoklady má po vzniku škodovej udalosti. Z porovnania týchto predpokladov možno potom vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou zúžené alebo stratené možnosti uplatnenia v živote a v spoločnosti. Podľa § 7 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb., výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60,-Sk za jeden bod. Podľa § 7 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240.000,-Sk; z tohto odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000,-Sk. Podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2. Vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa môže súd odškodnenie primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia, hlavne bez ohľadu na základný počet bodov zistený lekárom v zmysle zásady plnej a tým i spravodlivej nápravy. Dôvody umožňujúce výnimočné zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia treba vyvodzovať predovšetkým z okolností vymedzených v bode II.A Zásad pre hodnotenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia pri chorobách z povolania tvoriacich prílohu vyhl. č. 32/1965 Zb., najmä, ak ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje na primerané zmiernenie ich následkov. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v prejednávanej veci nejde o prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý záver vyplynul z výsledkov vykonaného dokazovania pri zohľadnení vyššie uvedených zásad pre určenie výšky odškodnenia, v zmysle ktorých súd prvého stupňa dôsledne postupoval. Súd prvého stupňa dostatočne vysvetlil svoje závery, z ktorých mal za to, že vyplatená náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcovi vo výške dvojnásobku základnej sadzby (48.000,-Sk, t.j. 1.593,31 €) je primeraná povahe následkov a postačuje na ich zmiernenie. Žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že by v danej veci išlo o taký prípad hodný osobitného zreteľa, pri ktorom by bolo odôvodnené zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nad dvojnásobok základnej sadzby. Hoci žalobca v dôsledku choroby z povolania má do určitej miery obmedzené možnosti uplatnenia v rodinnom, pracovnom i spoločenskom živote, ako aj obmedzenia pri niektorých bežných životných úkonoch, ako boli zistené súdom prvého stupňa a sú uvedené vyššie, nie je zo života vyradený v mimoriadnom rozsahu a jeho možnosti uplatnenia nezanikli, len v určitej miere sťažili sa možnosti výkonu celej škály činností (pracovných, športových, spoločenských a bežných životných úkonov), ktoré pred poškodením zdravia vykonával. Trvalé následky choroby z povolania u žalobcu spočívajú v poruche sluchu (nedoslýchavosť) a v nepretržitom pískaní v ušiach a tieto trvalé následky mu spôsobujú problémy v komunikácii vo všetkých oblastiach života, teda či už v komunikácii s rodinou, s priateľmi, so spolupracovníkmi alebo v bežnej dennej komunikácii (v obchode, na pošte, u lekára a podobne), čím má žalobca obmedzené možnosti uplatnenia v rodinnom, kultúrnom, spoločenskom a športovom živote. Tak, ako však vyplynulo zo záverov znaleckého posudku MUDr. Norberta Lukána, CSc., po adekvátnom zácviku a riadnom používaní naslúchacieho prístroja žalobca sa môže zaradiť do bežného života. Žalobca od marca 2012 začal aj používať naslúchací aparát, čo by malo zlepšiť možnosti jeho spoločenského uplatnenia. Zistená choroba z povolania mu síce znemožnila vykonávať prácu zámočníka, avšak nebol úplne vyradený z pracovného uplatnenia, keďže mohol a aj vykonával iné práce v menej hlučnom prostredí, a to až do svojho veku 59 rokov, kedy požiadal o predčasný starobný dôchodok. V súčasnosti hlavným problémom žalobcu, ako ho aj sám definoval, je neustále pískanie v ušiach, pre ktoré nevie spať, v dôsledku toho je nervózny a unavený a nepriaznivo to ovplyvňuje aj jeho psychický stav, z ktorého dôvodu sa aj lieči. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v prípade žalobcu po porovnaní spôsobu života pred a po zistení choroby z povolania nie je možné konštatovať, že by sa jeho život od základov zmenil, že by nemohol robiť nič z toho, čo robil pred poškodením, že by bol nesebestačný a úplne odkázaný na pomoc iných a v prípade žalobcu nedošlo v dôsledku choroby z povolania ani k strate zamestnania. Nejde teda o prípad hodný osobitného zreteľa, kedy by prichádzalo do úvahy zvýšenie odškodnenia nad dvojnásobok základnej sadzby bodového hodnotenia, ako toto bolo žalobcovi už vyplatené, preto súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, ak žalobu o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v požadovanej výške 40 násobku základného bodového hodnotenia zamietol ako nedôvodnú. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny potvrdil. Vecne správne rozhodol súd prvého stupňa aj o trovách konania účastníkov a štátu, preto odvolací súd potvrdil rozsudok v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. aj v týchto výrokoch o trovách konania. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Neúspešnému žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, úspešný žalovaný a vedľajšia účastníčka si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.