Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Co/386/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213204635 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7213204635.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci navrhovateľky C.H. P.R., J. T., C.W. Č.. XX, proti odporcovi J. G. C. T., s.r.o., T., I. nábrežie č. XX, IČO: 44 518 684, o návrhu na obnovu konania sp. zn. 13C 121/2003 Okresného súdu Košice II, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu 36C 30/2013-26 z 20.6.2013 Okresného súdu Košice II r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uznesením zamietol návrh na obnovu konania. Rozhodol tak po zistení, že navrhovateľka, ktorá v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. 13C 121/2003 Okresného súdu Košice II vystupovala v procesnom postavení žalovaného podala návrh na obnovu konania sp. zn. 13C 121/2003, ktorým sa domáhala zrušenia rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 13C 121/2003-147 z 22.9.2010, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Co 12/2011-180 z 21.2.2012 a nadobudol právoplatnosť dňa 13.3.2012. Keďže podanie navrhovateľky zo dňa 1.3.2013 neobsahovalo náležitosti návrhu na obnovu konania, preto súd prvého stupňa navrhovateľku predvolal na informatívny výsluch a poučil ju o náležitostiach návrhu. Navrhovateľka uviedla, že disponuje dôkazmi, ktoré bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní a tieto by pre ňu mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci a tieto preukazujú predovšetkým zlý zdravotný stav jej syna. Vychádzajúc z ust. § 228 ods. 1, 3, § 234 ods. 1,2 O.s.p. súd prvého stupňa po posúdení podania navrhovateľky ako návrhu na obnovu konania (so zreteľom na jeho obsah) dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. b/ O.s.p., nakoľko žiadateľka obnovy žiadnym spôsobom neuviedla, prečo nepredložila lekárske správy už v pôvodnom konaní a mal tiež za to, že predkladané dôkazy nesúvisia s nárokom, o ktorom sa rozhodovalo v pôvodnom konaní (užívanie bytu navrhovateľkou bez právneho dôvodu po vypovedaní nájomnej zmluvy) a teda nemôžu ani privodiť priaznivejšie rozhodnutie v jej prospech. Upozornil, že sociálne pomery navrhovateľky, teda jej zdravotný stav aj zdravotný stav jej syna mohol súd v pôvodnom konaní zohľadniť len pri rozhodovaní o tom, či sa jej prizná nárok na náhradné ubytovanie alebo nie a s týmito skutočnosťami sa súd v pôvodnom konaní vysporiadal tak, že aj keď navrhovateľka v tej dobe nepredložila požadované doklady, súd bral do úvahy jej kritickú sociálnu situáciu a preto v snahe zabezpečiť jej aspoň minimálny bytový štandard jej priznal právo na náhradné ubytovanie. Nakoľko neboli preukázané dôvody pre povolenie obnovy konania, súd návrh zamietol. Uznesenie napadla včas podaným odvolaním navrhovateľka a domáhala sa obnovenia nájomnej zmluvy, keďže v r. 2007 bola vyplatená celá dlžná istina vo výške 202.000,- Sk požadovaná bytovým podnikom. Poukazovala ďalej na to, že jej syn je odkázaný na inzulínovú pumpu, čo si vyžaduje hygienu a čistotu a v tomto smere náhradné ubytovanie na Krčméryho ulici nie je adekvátne. Požiadala preto o zváženie iného náhradného bývania, ktoré by bolo v blízkosti aspoň pohotovosti alebo nemocnice. Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu. Obnova konania je prípustná len z dôvodov uvedených v § 228 ods. 1 O.s.p. a návrh na obnovu konania možno podať len v lehotách stanovených v § 230 ods. 1 a 2 O.s.p. Tieto lehoty nemožno predĺžiť, lebo ide o zákonné lehoty, a nie je prípustné ani navrátenie lehoty na obnovu konania (§ 203 ods. 3 O.s.p.). Subjektívna lehota na podanie návrhu na povolenie obnovy konania je tri mesiace a plynie od času, keď sa navrhovateľ dozvedel o dôvode obnovy (pri dôvodoch obnovy podľa § 228 ods. 1 písm. a/ a c/) alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť (pri dôvodoch obnovy podľa § 228 ods.1 písm. b/, d/ a e/ O.s.p.). Objektívna lehota na podanie návrhu je trojročná a začína plynúť odo dňa, kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Po uplynutí tejto trojročnej lehoty môže byť návrh na obnovu konania podaný iba v prípadoch (z dôvodov) ustanovených v § 228 ods. 1 písm. a/, c/, d/ a e/ O.s.p. (§ 230 ods. 2 O.s.p.). Podľa obsahu návrhu na obnovu konania, podstatu obnovy konania 13C 121/2003 navrhovateľka vidí v nových dôkazoch - lekárskych správach preukazujúcich nepriaznivý zdravotný stav jej syna - čo z hľadiska podmienok povolenia obnovy konania spadá pod § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Podľa tohto ustanovenia, z ktorého súdu prvého stupňa vychádzal, spôsobilým dôvodom obnovy konania je nový listinný dôkaz, ktorý musel existovať v čase vydania rozsudku, ale ktorý účastník nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, ak ním súčasne možno preukázať skutočnosť privodenia priaznivejšieho rozhodnutia vo veci preňho. Je tak zrejmé, že nepoužitie takého dôkazu musí mať povahu objektívnej prekážky. Nemožnosťou použiť dôkaz bez svojej viny v pôvodnom konaní je mienená tak nemožnosť označiť dôkaz, ako aj nemožnosť ho predložiť v súdnom konaní, a to preto, že o ňom účastník nevedel a že ani inak nesplnenie svojej povinnosti túto skutočnosť tvrdiť a ponúknuť o nej dôkazy, z procesného hľadiska nezavinil. Pokiaľ ide o posúdenie tohto zákonného predpokladu v danej veci, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žiadateľka obnovy konania relevantným spôsobom nevysvetlila, prečo nepredložila lekárske správy o nepriaznivom zdravotnom stave jej syna už v pôvodnom konaní a správny je i záver, že tieto dôkazy priamo ani nesúvisia s nárokom, o ktorom sa rozhodovalo v pôvodnom konaní. Situácia navrhovateľky i jej syna bola v pôvodnom konaní zohľadňovaná adekvátnym spôsobom pri rozhodovaní o bytovej náhrade. Je potrebné zdôrazniť, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok a je prípustná len z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 228 ods. 1 O.s.p. Pre povolenie obnovy konania je tak potrebné, aby boli splnené dve podmienky a to existencia skutočností, rozhodnutia alebo dôkazov, ktoré bez svojej viny nemohol účastník použiť v pôvodnom konaní a že tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy sú spôsobilé privodiť pre účastníka - navrhovateľa obnovy konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa skúmal dôsledne splnenie týchto dvoch podmienok a správne návrh na obnovu konania zamietol. Vzhľadom na to, že účastníci konania nenavrhli rozhodnúť o náhrade trov odvolacieho konania, nebolo potrebné o náhrade trov rozhodnúť. Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.