Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/92/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214200057 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7214200057.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletého K. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov Ing. K. N., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v J. na J. ul. č. XXXX/X a K. N., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v J. na A. ul. č. X, v konaní o nariadenie predbežného opatrenia na návrh otca, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 23P 2/2014-15 zo dňa 08.01.2014 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zveril maloletého K. do osobnej starostlivosti otca. V zákonom stanovenej lehote podala proti uzneseniu matka odvolanie z dôvodu, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko otec nepripojil k návrhu žiadne dôkazy, ktorými by osvedčil naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Zastávala názor, že z vyjadrení maloletého vyplýva len vôľa bývať u otca, čo na osvedčenie naliehavosti a potreby dočasnej úpravy pomerov nestačí. Uviedla, že otec maloletého neprejavil snahu zistiť čo predchádzalo odchodu maloletého dňa 16.12.2013 z jej domácnosti. Podotkla, že maloletého žiadnym spôsobom nenútila vrátiť sa späť k nej, rešpektovala jeho vôľu, avšak z jeho postoja je sklamaná a smutná. Uviedla, že jej hádka s maloletým dňa 16.12.2013 nebola bezdôvodná, ale jej príčinou bolo zatajenie zlých známok maloletého, jeho neskorý príchod domov a drzé a urážlivé správanie, v dôsledku ktorého mu dala zopár faciek. Následne maloletému vysvetlila, že jej záleží na jeho budúcnosti a na tom, aby z neho bol slušný a úspešný človek, čo však maloletý neprijal a odišiel k svojmu otcovi. Od vtedy s ňou maloletý odmieta komunikovať, v čom ho jeho otec podporuje. Uviedla, že obdobné správanie maloletého sa odohralo pred štyrmi rokmi, kedy sa odmietal stýkať so svojim otcom, preto s maloletým navštevovala psychológa. Zdôraznila, že konanie otca , ktorým nerešpektuje jej rodičovské práva nemôžu byť považované za súladné so záujmom maloletého. Poukázala na Dohovor o právach dieťaťa a ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine uviedla, že súd prvého stupňa nevzal do úvahy predmetné ustanovenie, keď predbežným opatrením zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca a neupravil jej styk s maloletým. Napadnuté rozhodnutie považovala za odporujúce záujmom maloletého. Podotkla, že maloletý vyjadril len želanie presťahovať sa k svojmu otcovi. Zhoršené výsledky maloletého v škole ju prinútili aplikovať výchovné opatrenia spočívajúce v obmedzení vychádzok alebo prístupu na internet, avšak len za tým účelom, aby maloletý využíval svoj potenciál. Navrhla napadnuté uznesenie zrušiť resp. zmeniť a upraviť jej styk s maloletým každý párny víkend v mesiaci od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod.. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že otec maloletého býva v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou, jej synom a maloletým. Otec pracuje v spoločnosti Huma - Lab Apeko s.r.o. ako zástupca riaditeľa s mesačným príjmom približne vo výške 1 500 Eur a jeho mesačne náklady predstavujú poplatky za byt vo výške 200 Eur, poistenie pre mal N. v sume 49,95 Eur, úrazové poistenie pre mal. Mareka vo výške 10 Eur, pôžičku vo výške 200 Eur. Otec zotrval na podanom návrhu a nežiadal upraviť styk matky s maloletým, pretože jej nechce brániť vo výkone rodičovských práv a povinností. Otec spolu s maloletým navštevuje psychologičku Mgr. Q. kvôli problémom v rodine. Dňa 22.01.2014 bol vykonaný pohovor s maloletým, ktorý uviedol, že s matkou sa sústavne hádal, nevedela ho pochváliť za úspech a negatívne sa vyjadrovala na adresu otca. Matka ho neustále vyhadzovala z domu, necítil sa u nej ako doma a nevychádzal dobre ani s jej priateľom, ktorý sa snažil zastávať rolu jeho otca, pričom pri jednom incidente ho aj udrel. Matku nekontaktuje a styk s ňou nechcel upraviť, kým sa situácia neustáli. Uviedol, že od kedy býva v spoločnej domácnosti s otcom, jeho známky v škole sa zlepšili, pričom súčasné situácia mu vyhovuje, preto chce byť zverený do osobnej starostlivosti otca. Dňa 29.01.2014 sa uskutočnil pohovor s matkou, ktorá k veci uviedla, že nariadenie predbežného opatrenia je predčasné. S maloletým by chcela navštíviť psychologičku, avšak od kedy maloletý odišiel k otcovi nemala možnosť sa s ním porozprávať. S maloletým sa naposledy stretla na Silvestra a raz, keď si bol maloletý vziať veci. S otcom maloletého komunikuje len sporadicky. Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti otca, určiť primeranú výšku výživného a styk neupraviť. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že maloletý dokáže posúdiť vzniknutú situáciu a vyjadriť svoj názor. Maloletý jednoznačne vyjadril svoju vôľu ostať bývať v jeho domácnosti a odmietol sa vrátiť späť k matke. Nariadenie predbežného opatrenia bolo nevyhnutné z dôvodu úpravy rodičovských práv a povinností. Matka udrela maloletého po hádke dňa 16.12.2013 z dôvodu, že sa ho maloletý pred matkou zastal. Maloletý odmieta vnímať nového priateľa matky ako svojho otca, pričom matka ho počas predchádzajúcich konfliktov vyhadzovala z domu, čo u maloletého narušilo pocit bezpečia a istoty u matky. Matka prvý krát od jeho odchodu kontaktovala maloletého na Štedrý večer dňa 24.12.2013. Podotkol, že prostredníctvom e - mailu informoval matku o študijných výsledkoch maloletého a o jeho psychickom stave. Poprel tvrdenia matky, že maloletého podporuje v jeho odmietavom postoji k nej. Uviedol, že s maloletým navštívil psychologičku Mgr. Q. Q., pričom maloletý sa stretnutí s psychologičkou zúčastňuje aj bez jeho prítomnosti. Vyjadril nesúhlas s výchovnými metódami matky, ktoré u maloletého spôsobili narušenie pocitu bezpečia a istoty a sú založené na neustálych trestoch a manipulácií so základnými potrebami dieťaťa. Od času kedy maloletý býva v jeho domácnosti sa upokojil, pribral a zlepšila sa mu kvalita spánku a taktiež prospech v škole. Matka pritom neprejavila záujem prispievať akýmkoľvek spôsobom na výživu maloletého. Poukázal tiež na obmedzovanie jeho styku s maloletým N. zo strany matky. Zdôraznil, že maloletý opakovane odmieta styk s matkou a k odvolaniu priložil správu o psychologickom vyšetrení maloletého v ambulancii u Mgr. Q., z ktorej vyplýva, že intelektová kapacita maloletého je v pásme nadpriemeru a je schopný formulovať svoj vlastný postoj, pričom kontakt s matkou neodmieta, avšak má predstavu len o krátkodobých stretnutiach. Navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť s prihliadnutím na vôľu maloletého. Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti; Predbežné opatrenie predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Ak by v konaní o nariadenie predbežného opatrenia bolo potrebné trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi a že nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie podľa ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a na zdôraznenie jeho správnosti dodáva, že doposiaľ zistené skutočnosti jednoznačne preukazujú naliehavú potrebu zásahu súdu vo forme predbežného opatrenia a zverenie maloletého K. do osobnej starostlivosti otca, a to vzhľadom na deklarovanú vôľu maloletého ostať bývať v domácnosti u svojho otca, kde sa zdržiava od 16.12.2013. Z obsahu spisu a z vyjadrení účastníkov je zrejmé, že vzťah maloletého a jeho matky je značne narušený a maloletý sa s ňou po hádke dňa 16.12.2013 odmieta stretávať. Zo správy o psychologickom vyšetrení maloletého u psychologičky Mgr. Q. Q. zo dňa 11.03.2014, ktorú otec priložil k svojmu vyjadreniu vyplýva, že maloletý je v psychologickej ambulancii sledovaný od januára 2014, pričom bol zrealizovaný aj pokus o spoločné stretnutie maloletého a matky, ktoré však maloletý odmietol. Vzťah maloletého a jeho matky vyhodnotila psychologička ako konfliktný. Maloletý pociťuje k svojej matke nakumulovaný hnev, vníma ju ako nespravodlivú, direktívnu a voči jeho osobe často krát hostilnú. Maloletý jednoznačne prejavil vôľu ostať v starostlivosti svojho otca, ktorého považuje za láskavejšieho a spravodlivého. Kontakt s matkou úplne nevylúčil, avšak jeho prianím sú len krátkodobé stretnutia, keďže medzi nimi existuje komunikačný problém. Súčasne psychologička v predmetnej správe konštatovala, že maloletý je spôsobilý rozumieť súvislostiam a vyjadrovať svoje vlastné postoje a názory. Vzhľadom na to, že matka v podanom odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu napadnutého uznesenia, odvolací súd ho potvrdil ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.. Na záver odvolací súd len poznamenáva, že matke nič nebráni podať samostatný návrh na úpravu styku s maloletým, preto bola neopodstatnená odvolacia námietka matky, že súd prvého stupňa napadnutým uznesením predbežne zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca bez toho, aby upravil jej styk s maloletým. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.