Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/210/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214205276 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7214205276.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Andrey Mazákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú H. G. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov V. G. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v V. na Ž. ul. č. XX a C. G. nar. X.X.XXXX bývajúceho v V. na V. ul. č. X zastúpeného JUDr. Tomášom Zaletom advokátom so sídlom v Sabinove na Prešovskej ul. č. 17 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 23.5.2014 č.k. 45P 19/2014-45 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. H. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 19.5.2008 č.k. 20C 54/2007-36 z 50 € mesačne na 70 € mesačne v období od 1.3.2014 do 31.8.2014 a na 100 € mesačne od 1.9.2014 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné súd otcovi neurčil. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.d/ a f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom vyhovujúcom výroku o zvýšení výživného a konanie v zmysle § 221 ods. 2 O.s.p. zastavil, alternatívne, aby zmenil rozsudok tak, že zvýši výživné za obdobie od 1.3.2014 do 31.8.2014 na 60 € mesačne a od 1.9.2014 do budúcna na 75 € mesačne. Namietal, že súd prvého stupňa neprihliadal na aktuálny stav v čase vydania rozhodnutia, nakoľko je v súčasnosti nezamestnaný a nemá žiadne vlastné príjmy. V minulosti síce príležitostne zamestnaný bol, aktívne si hľadal prácu a mal príjmy, ktoré mu umožňovali hradiť výživné v doposiaľ stanovenej výške 50 €, avšak častokrát si musel požičiavať peniaze na plnenie vyživovacej povinnosti od svojich rodičov a rodiny. Ak mu to možnosti dovoľovali, poskytoval maloletej aktuálne rôzne finančné alebo vecné plnenia aj nad rámec súdom stanoveného výživného, ktoré boli preukázané na súde prvého stupňa a to v priemernej výške 50 € mesačne. Výrok rozsudku o zvýšení výživného pokladá za protiprávny, keďže preukázateľne nemá žiadne príjmy a súd mu uložil dvojnásobne vysoké výživné s odôvodnením, aby na plnenie výživného použil prostriedky poskytované jeho rodičmi. Domnieva sa, že sa nemôže domáhať finančných prostriedkov od svojich rodičov, aby ich následne mohol použiť na plnenie vyživovacej povinnosti k maloletej. Vyjadril názor, že pokiaľ je on nezamestnaný, ako aj matka maloletej, mala sa maloletá dožadovať zvýšenia výživného v osobitnom konaní priamo od starých rodičov podľa § 68 a nasl. Zákona o rodine. Súd prvého stupňa sa tiež nedostatočne vysporiadal s materiálnym predpokladom na zvýšenie výživného, nakoľko matke sa nepodarilo preukázať zvýšenie nákladov na výživu maloletej, ktorá aj doposiaľ chodí do školy nachádzajúcej sa v tom istom meste, nenavštevuje iné krúžky ako doposiaľ a jej zdravotný stav je rovnaký. Nebolo preukázané, že by sa náklady maloletej mali zmeniť zmenou školy od septembra 2014 okrem nákladov na cestovné. V tomto smere sa starí rodičia z jeho strany zaviazali, že budú náklady na cestovné hradiť priamo v plnom rozsahu vo výške približne 20 € mesačne. Na zvýšenie výživného teda nevidí žiaden relevantný, materiálny ani právny argument. Navyše sa dozvedel, že matka zamlčala skutočnosť, že podala z nájmu bytu, v ktorom žije, výpoveď. V súčasnosti žije matka spolu s maloletou u jej nového priateľa, u ktorého nájomné s vysokou pravdepodobnosťou neplatí a ak áno, určite nie v takej výške ako uvádzala 300 € mesačne v súčasnom byte. V tomto smere navrhuje, aby matka podala vo veci písomné vyjadrenie, prípadne, aby bola k tejto skutočnosti vypočutá, pretože ide o dôkaz, ktorý nemohol bez svojej viny označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Poukazuje tiež na to, že v poslednom období sa ich vzťahy s matkou maloletej zhoršili, matka maloletej na neho vyvíja nátlak, napríklad bráni mu v styku s maloletou, čím porušuje rozsudok súdu o rozvode. Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadrili. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje. Predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine je zmena pomerov na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí sa jednať o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, t.j. ust. § 62 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určení rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, medzi ktoré patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom zmysle slova, šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie, ako aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje v súčasnosti život kultúrneho človeka. Ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine rozšírilo východiská zisťovania a posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov rodičov aj o zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti preto nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje alebo či vôbec pracuje, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne. V tomto prejednávanom prípade bolo nepochybne preukázané, že u mal. H. došlo od poslednej úpravy výživného k podstatným a trvalým zmenám pomerov odôvodňujúcim zmenu doterajšieho rozhodnutia o výživnom, nakoľko jej odôvodnené potreby sa podstatným spôsobom zvýšili v dôsledku jej veku, rastu a školskej dochádzky. V čase predchádzajúcej úpravy výživného bola maloletá žiačkou prvého stupňa základnej školy, v čase podania návrhu bola žiačkou 9. ročníka základnej školy, teda žiačkou druhého stupňa základnej školy a od 1.9.2014 je študentkou strednej školy. Súd prvého stupňa pri zisťovaní a hodnotení pomerov povinného otca správne vychádzal z jeho potencionálnych možností a schopností, pretože od roku 2008 nemá trvalé zamestnanie, evidovaný na úrade práce nie je, pričom nepreukázal, že by mu objektívne skutočnosti bránili zamestnať sa a dosahovať taký príjem, aby si mohol riadne plniť vyživovaciu povinnosť. Otec nepreukázal, že by mu jeho vek, zdravotný stav, kvalifikácia a podobne bránili vo vykonávaní pracovnej činnosti. Matka aj na úkor svojho životného minima zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa a uspokojuje jeho potreby tak, ako postupne vznikajú, teda poskytuje mu stravu, ošatenie, bývanie a zabezpečuje mu potreby pre školskú dochádzku. Rovnakú povinnosť však má aj otec dieťaťa. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť aj takzvanú valorizačnú klauzulu obsiahnutú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene výživného, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá aj sama osebe odôvodňuje zmenu výšky výživného. Objektívne preukázaný vývoj životných nákladov v spoločnosti od roku 2008 do roku 2014 dovoľuje záver, že výživné 50 € mesačne pred šiestimi rokmi pokrylo potreby mal. H. spolu s podielom matky na výživnom v dostatočnom rozsahu, kým v súčasnosti zabezpečuje potreby dieťaťa už len na hranici prežitia. Ponechanie výživného na doterajšej úrovni by znamenalo posunúť zodpovednosť otca za zdravie a život dieťaťa na matku dieťaťa, ktorá sa osobne stará o dieťa a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu na hranici svojich možností vzhľadom na to, že je nezamestnaná, jej príjem tvorí dávka v hmotnej núdzi 86,51 € doplnená rodinnými prídavkami 23,52 € mesačne, čo by bolo nepochybne v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou aj spravodlivosťou. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa a z vyššie uvedených úvah vyplývajúcich z citovaných ustanovení Zákona o rodine dospel odvolací súd k presvedčeniu, že pomery otca sú lepšie ako ich prezentoval v priebehu konania na súde prvého stupňa, ako aj v priebehu odvolacieho konania a tento záver umocňuje aj fakt, že otec si svoje životné náklady vedel vždy zabezpečiť a nad rámec stanoveného výživného prispieval sumami, ktoré značne prevyšujú jeho deklarované príjmy (v roku 2012 prispel celkovo sumou 720 €, v roku 2013 645 € a za január až marec 2014 170 €). Pokiaľ otec v odvolaní poukazuje na zmenené pomery matky, ktoré odvodzuje od skutočnosti, že matka sa presťahovala k svojmu priateľovi, ktorému zrejme neplatí za nájom, odvolací súd dodáva, že vyživovaciu povinnosť k maloletej majú jej rodičia, pokiaľ aj matka má priateľa, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, tomuto vyživovacia povinnosť k maloletej nevzniká, preto je skúmanie pomerov matky v tomto smere právne bezvýznamné. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením. O trovách odvolacieho konania súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.