Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Co/97/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7507204603 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7507204603.2 Rozhodnutie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Angely Čechovej a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej vo veci navrhovateľky G. X., bytom O. XXX, zast. Mgr. Monikou Dunčákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti odporcovi D. X., bytom O. XXX, zast. JUDr. Mariánom Prievozníkom, PhD., advokátom, Košice, Krmanova 1, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolanie navrhovateľky proti rozsudku 11C/46/2007 zo 06.08.2013 v znení opravného uznesenia 11C/46/2007-370 z 30.10.2013 Okresného súdu Košice - okolie takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v znení opravného uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa (ďalej aj „súd“) rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - účastníkov (ďalej „BSM“) tak, že do výlučného vlastníctva odporcu prikázal byt č. 5 v dome č.s. XXX, kat. úz. O., zapísaný na LV č. XXX na parc.č. 559/7 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 1814/10000, vedený na LV č. XXX kat. úz. O.. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke sumu 10.104,70 eur do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Do výlučného vlastníctva odporcu prikázal hnuteľné veci: priamočiara píla, pokosová píla, rezačka na obklady, vibračná brúska, aku-skrutkovač, uhlová brúska, sušiak na prádlo, žehliaca doska, nádoby z jenského skla, vianočný stromček, vianočné ozdoby, koberec kovral, 5 ks záclony, garniže, chladnička s mrazničkou, mixér zn. Philips, vstavané skrine, 2 ks nočné stolíky, všetko o zostatkovej hodnote 0,00 eur. Rozhodol aj o náhrade trov účastníkov tak, že žiaden nemá právo na náhradu trov konania. Posledným výrokom zaviazal účastníkov spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok v sume 708,- eur na účet svojho súdu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Opravným uznesením 11C 46/2007-370 z 30.10.2013 opravil súd rozsudok v odseku 3 prvá veta tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 10.237,07 €. V odôvodnení rozsudku uviedol čoho sa navrhovateľka podaným návrhom na začatie konania domáha, a že odporca súhlasil s vyporiadaním BSM, avšak nie takým spôsobom, ako to navrhovateľka navrhla. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo 09.09.2000, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie 16C/187/2006 z 03.11.2006, s nadobudnutím jeho právoplatnosti 30.11.2006. Z manželstva pochádza maloletá G., ktorá pre čas po rozvode bola zverená do výchovy matke a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu. Výsluchom navrhovateľky súd zistil, že počas trvania manželstva nadobudli účastníci zo spoločných prostriedkov trojizbový byt č.5 na II. poschodí obytného domu č. XXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach vo veľkosti 1814/10000 nachádzajúcich sa na parcele 559/007 zapísanej na LV č. XXX kat. úz. O.. Navrhovateľka tvrdila, že na základe dohody si hnuteľné veci rozdelili a preto navrhla vyporiadať ich BSM iba k predmetnému bytu a k úverom, ktoré im boli poskytnuté počas trvania. Ohľadne bytu navrhla vyporiadať BSM tak, aby jej bol prikázaný do výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť odporcovi sumu 370.000,- Sk a uložením povinnosti vyplatiť zostatok úverov. K návrhu pripojila znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. J. W., ktorý hodnotu označeného bytu vyčíslil vo výške 740.000,- Sk. Odporca navrhol predmetný byt pri vyporiadaní prikázať jemu vzhľadom na to, že išlo o byt, v ktorom žil jeho starý otec a ku ktorému má aj on dlhé roky vzťah s tým, že on vyplatí navrhovateľke polovicu bytu po odrátaní polovice zaplatenia úverov, ktoré im boli poskytnuté počas trvania manželstva. V konaní súd ďalej zistil, aké úvery mali účastníci za trvania manželstva a ďalej skutočnosti o splácaní týchto úverov. Keďže odporca nesúhlasil s hodnotou bytu podľa znaleckého posudku predloženého navrhovateľkou, nariadil súd znalecké dokazovanie na určenie všeobecnej hodnoty predmetného bytu. Ustanovený znalec Ing. S. X. v znaleckom posudku č. 21/2009 určil všeobecnú hodnotu bytu vo výške 24.300,- eur. Odporca so znaleckým posudkom súhlasil, pôvodne tiež navrhovateľka, neskôr však obidvaja nesúhlasili s takto určenou všeobecnou hodnotou bytu a tak znalecký posudok bol doplnený doplnkom vyhotoveným ustanoveným znalcom, ktorým bola určená všeobecná hodnota nehnuteľnosti vo výške 23.600,- eur. Právna zástupkyňa navrhovateľky tvrdila, že reálna kúpna cena je oveľa vyššia ako v znaleckom posudku, ale nepredložila žiadnu zmluvu, prípadne nenavrhla iný dôkaz o ňou tvrdenej kúpnej cene. Predložila kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola kúpa bytu v obci H.. Na tento dôkaz súd nevzal zreteľ vzhľadom na tvrdenie znalca, ktorý uviedol, že pri použití porovnávacej metódy sa musia brať parametre, ktoré sa najviac približujú danej lokalite a keďže ide o inú obec, nie je to približný parameter, a teda sa nedá použiť. Súd preto dospel k záveru, že správne treba vychádzať zo všeobecnej hodnoty bytu určenej v znaleckom posudku, čo potvrdzuje aj znalec Ing. U. W. v znaleckom posudku z 05.06.2007 predloženého navrhovateľkou, ktorú súd použil ako dôkaz listinou, že ide o hodnotu bytu taktiež vo výške 740.000,- Sk. Po vykonaní dokazovania súd ustálil, že BSM účastníkov tvoria hnuteľné veci - priamočiara píla, pokosová písa, rezačka na obklady, vibračná brúska, aku-skrutkovač, uhlová brúska, sušiak na prádlo, žehliaca doska, nádoby z jenského skla, vianočný stromček, vianočné ozdoby, koberec kovral, záclony 5 ks, garniže, chladnička s mrazničkou, mixér zn. Philips, vstavané skrine, nočné stolíky 2 ks, všetko o zostatkovej hodnote 0,00 eur a tiež aj veci, ktoré už boli predmetom mimosúdnej dohody medzi účastníkmi označenej inak ako darovacia zmluva z 13.04.2007, a to obývacia stena, nábytok do detskej izby, televízor, DVD prehrávač, video, stolík pod televízor, kuchynský robot, počítačová zostava s tlačiarňou. Do masy BSM patrí aj byt č.5 na II. poschodí obytného domu č. 269 a spoluvlastnícky podiel na spoločných priestoroch v pomere 1814/10000 na LV č. XXX kat. úz. O.. Uvedenú masu BSM vyporiadal súd podľa zásady vyplývajúcej z § 150 OZ, keďže v danom prípade nevyšla najavo žiadna skutočnosť, ktorá by zakladala odchýlku od zásady rovnosti podielov účastníkov na spoločnom majetku a ani jeden z účastníkov sa toho nedomáhal. Byt s príslušenstvom prikázal do výlučného vlastníctva odporcu, ktorý v súčasnosti užíva odporca spolu s terajšou manželkou a v ktorom previedol aj rekonštrukciu. Pri určení výšky vyporiadaceho podielu na vyplatenie navrhovateľky vychádzal zo všeobecnej hodnoty bytu určenej dodatkom znaleckého posudku č. 21/2009 znalca Ing. S. X., t.j. 23.600 €. Od tejto polovice, t.j. 11.800,- eur odrátal polovicu vyplatenej sumy odporcom za úvery, poskytnuté účastníkom počas trvania manželstva vo výške 11.155,- eur, taktiež úver poskytnutý spoločnosťou Cetelem vo výške 1.311,34 eur, spolu zaplatil odporca 12.466,34 eur. Navrhovateľka zaplatila úver na OK - karte vo výške 1.792,- eur, teda navrhovateľka zaplatila za odporcu sumu 896,24 eur, ktorú sumu odrátal od polovice úveru 6.233,17 eur, ktorú zaplatil za navrhovateľku odporca. Zohľadnil aj sumu, ktorá bola splatná zo spoločných finančných prostriedkov na leasing vo výške 3.774,- eur. Po odrátaní tejto sumy vznikla povinnosť odporcu vyplatiť navrhovateľke sumu 10.104,70 eur, po oprave uvedenej sumy opravným uznesením sumu 10.237,07 eur. Pri vyporiadaní hnuteľných vecí súd zohľadnil mimosúdnu dohodu účastníkov, podľa ktorej boli veci dané do výlučného vlastníctva navrhovateľky a o ostatných veciach, ktoré účastníci ohodnotili nulovou hodnotou rozhodol tak, že ich nadobudol odporca. Rozhodol aj o trovách konania účastníkov. Rozsudok a aj opravné uznesenie napadla včas podaným odvolaním navrhovateľka. Odvolanie podala proti všetkým výrokom rozsudku. V odvolaní uviedla, že proti opravnému uzneseniu okresného súdu z 30.10.2003, ktorým súd opravil výrok rozsudku vo výške sumy, ktorú jej má vyplatiť odporca, podáva samostatné odvolanie. Proti prvému výroku namieta nasledovné: Z LV č. XXX, obec O., kat. úz. O. vyplýva, že ona spolu s odporcom sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v podiele 1/1 spoluvlastníckeho podielu vo výške 1814/10000 na pozemku par.č. 559/7 o výmere 162 m2, zastavané plochy a nádvoria. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je však zrejmé, že s touto právnou skutočnosťou sa súd nevyporiadal a nevysvetlil, z akého dôvodu nezahrnul spoluvlastnícky podiel na tomto pozemku do aktív BSM napriek tomu, že ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku boli zapísaní obidvaja v katastri nehnuteľnosti ako bezpodieloví spoluvlastníci predmetného pozemku. Ďalšia námietka smeruje voči tomu, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov v časti, v ktorej súd, cituje: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 10.104,70 eur do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku“. Tento výrok je podľa nej nepreskúmateľný, lebo je v rozpore s obsahom odôvodnenia napadnutého rozsudku. Ďalej uviedla výhrady, že napadnutý rozsudok je nevykonateľný taktiež aj v tej časti, v ktorej súd rozhodol o tom, ktoré hnuteľné veci určuje do výlučného vlastníctva žalovaného, a to z dôvodu, že hnuteľné veci v napadnutom výroku rozsudku nie sú špecifikované a popísané tak, aby nemohli byť zameniteľné s inými obdobnými hnuteľnými vecami napriek tomu, že odporca do dnešného dňa hnuteľné veci užíva a mal možnosť ich v predmetnom prvostupňovom konaní riadne špecifikovať a označiť takými identifikačnými znakmi, aby neboli zameniteľné s inými obdobnými hnuteľnými vecami. Skutočnosť, že účastníci konania pre účely vyporiadania BSM sa dohodli na nulovej hodnote hnuteľných vecí sama o sebe nezbavuje súd povinnosti hnuteľné veci v rozsudku špecifikovať a označiť tak, aby neboli zameniteľné s inými obdobnými hnuteľnými vecami. Ďalej namieta, že súd sa nevyporiadal s písomným podaním jej právnej zástupkyne zo 06.08.2013, ktorým predložila dôkazy o tom, že plynutím času došlo k zníženiu znalcom určenej trhovej ceny bytu, ktorý je predmetom vyporiadania BSM. Na základe toho navrhla zmeniť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odporca v podanom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že pokiaľ ide o namietané opravné uznesenie, je zrejmé, že opravné uznesenie bolo vydané pre chybu v počítaní súdu pri určení sumy, ktorú má vyplatiť navrhovateľke. Odhliadnuc od uvedeného konštatoval, že opravné uznesenie bolo vydané v jej prospech. Pokiaľ ide o podstatnú výhradu navrhovateľky ohľadne nevyporiadania sa súdom s pozemkom, na ktorom je postavený obytný blok, v ktorom sa nachádza byt zahrnutý do BSM účastníkov uviedol, že tento nedostatok pravdepodobne vychádza z návrhu navrhovateľky, keďže v pôvodnej žalobe neuvádza na vyporiadanie aj podiel na pozemku. Vzhľadom na to, že by mohli vzniknúť problémy pri zápise vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, súhlasí s tým, aby tento nedostatok odstránil odvolací súd zmenou rozsudku, prípadne dopĺňacím rozsudkom podľa § 166 O.s.p. Nesúhlasil s výhradami navrhovateľky o nepreskúmateľnosti rozsudku ani o namietanej nevykonateľnosti rozsudku ohľadne hnuteľných vecí, ktoré sú jemu určené do výlučného vlastníctva. Pokiaľ namieta navrhovateľka, že súd sa nevyporiadal s jej podaním, ktorým predložila, dôkazy o tom, že plynutím času došlo k zníženiu znalcom určenej trhovej ceny bytu uviedol, že je to predovšetkým „zásluha“ navrhovateľky, že vec trvá tak dlho, a že počas konania dochádza postupne k zníženiu hodnoty nielen bytu, ale všetkých vecí patriacich do BSM. Zdôraznil, že opakovane ponúkal navrhovateľke uzavretie mimosúdnej dohody s tým, že jej vyplatí 10.000,- eur, že takúto dohodu je možné podpísať aj teraz, čo je lepšie ako naťahovať tento súdny spor o ďalšie roky. Poukázal napokon na to, že vec je na súde od roku 2007 a že aj Ústavný súd SR konštatoval porušenie jeho práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Navrhol, aby sa odvolací súd, pokiaľ to bude možné, priklonil k možnosti zmeny prvostupňového rozsudku doplnením vety o spoluvlastníckom podiele k pozemku. Odvolací súd pre jednal vec v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že rozsudok a opravné uznesenie z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov navrhovateľky je vecne správny, preto po doplnení dokazovania (§ 213 ods. 4, 5, 6 O.s.p.) ho potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd prejednal vec na nariadenom pojednávaní (11.6.2014) bez účasti zástupkyne navrhovateľky, ktorá prostredníctvom navrhovateľky ospravedlnila svoju neúčasť (údajne pre chorobu - vysoké teploty), ale nežiadala odročiť pojednávanie; navrhovateľka súhlasila s prejednaním veci v neprítomnosti jej právnej zástupkyne. Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ich obsahového vymedzenia. Vzhľadom na uvedené, v danej veci odvolací súd preskúmal vecnú správnosť rozsudku z hľadiska toho, ako navrhovateľka obsahovo odôvodnila svoje odvolanie. Prvou (v poradí) odvolacou námietkou navrhovateľka vytýka súdu prvého stupňa, že sa nevyporiadal s právnou skutočnosťou, že z LV č. XXX vyplýva, že účastníci sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. č. 559/7 o výmere 162 m2 v podiele 1/1 spoluvlastníckeho podielu 1814/10000, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. Uvedenú odvolaciu námietku odvolací súd nepovažuje za náležitú. Návrh na začatie konania o vyporiadanie BSM podala navrhovateľka na súd dňa 25.4.2007. V návrhu uviedla, že s odporcom počas trvania manželstva nadobudli byt zapísaný na D.. 913 k.ú. O. spolu s príslušenstvom a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 1814/10000. Z opisu rozhodujúcich skutočností podaných v návrhu na začatie konania je zrejmé, že v ňom navrhovateľka hore označený pozemok nezahrnula do BSM účastníkov. Ani v petite návrhu navrhovateľka neuviedla, že by predmetom vyporiadania mal byť aj označený pozemok. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu musí konštatovať aj to, že k návrhu na začatie konania LV č. XXX k.ú. O. navrhovateľkou ani nebol pripojený. V spise sa nachádza fotokópia znaleckého posudku č. 34/2007 vypracovaného na požiadanie navrhovateľky znalcom Ing. J. W. dňa 30.6.2007, teda po podaní návrhu na začatie konania, ktorého súčasťou je aj LV č. XXX (č.l. 45) vyhotovený správou katastra 31.5.2007, ktorý obsahuje údaje, že účastníci konania nadobudli byt č. 5 a to zmluvou o prevode vlastníctva bytu - V 2147/98 a tiež údaje, že kúpnou zmluvou z 30.5.2007 nadobudli aj spoluvlastnícky podiel 1814/10000 k pozemku parc. č. 559/7 o výmere 162 m2, zastavané plochy a nádvoria vo veľkosti 1/1, na ktorom je postavený obytný dom. Uvedená kúpna zmluva bola uzavretá 21.3.2007 medzi Obcou O. ako predávajúcim a vlastníkmi bytov predmetného obytného domu, teda aj účastníkmi konania, ako kupujúcimi. Uvedená kúpna zmluva vo fotokópii je súčasťou znaleckého posudku č. 34/2007 znalca Ing. J. W.. Zo znaleckého posudku je zrejmé, že znalec ocenil aj tento pozemok a to sumou 5.726,36 Sk. Kúpna cena za nadobúdajúci spoluvlastnícky podiel, pokiaľ ide o účastníkov konania, bola dohodnutá vo výške 1.620 Sk. Zo zmluvy vyplýva, že kúpna cena bola vyplatená kupujúcimi pred podpisom zmluvy. Ďalej odvolací súd konštatuje, že zo spisu nevyplýva, že by navrhovateľka v priebehu konania rozšírila masu BSM aj o spoluvlastnícky podiel 1814/10000 k uvedenému pozemku a že by navrhla jeho vyporiadanie. Takýto návrh počas konania nepodal ani odporca. Z uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania je zrejmé, že súd prvého stupňa uložil znalcovi oceniť pre účely vyporiadania BSM iba byt č. 5 a nie aj pozemok. Vzhľadom na uvedený stav, výtku navrhovateľky v zmysle toho, že súd prvého stupňa sa nezaoberal vyporiadaním spoluvlastníckeho podielu účastníkov k uvedenému pozemku, nemožno považovať za náležitú. Navrhovateľka až v podanom odvolaní sa zmienila o tom (aj keď v súvislosti s vytýkaným pochybením súdu), že do BSM účastníkov patrí aj spoluvlastnícky podiel k označenému pozemku. Vzhľadom na povahu prejednávanej veci (vyporiadanie BSM) a aj na návrh odporcu, aby k vyporiadaniu aj tejto veci (pozemku) došlo v rámci odvolacieho konania, odvolací súd doplnil dokazovanie ohľadne zisťovania navrhovateľkou tvrdenej skutočnosti. Na odvolacom pojednávaní dňa 11.6.2014 odvolací súd oboznámil výpis z LV č. XXX, kat. úz. O., nachádzajúci sa v spise, vyhotovený 31.5.2007, na ktorom v časti A: Majetková podstata, je v registri „C“ zapísaný pozemok parc. č. 559/7 s výmerou 162 m2 - zast. plochy a nádvoria a tiež stavby, súp. č. 269 obytný dom postavený na parc. č. 559/7. V časti B: Vlastníci a iné oprávnené osoby, sú pod poradovým číslom 7 zapísaní X. D. r. O. a G. r. F., bytom O. XXX ako vlastníci bytu č. 5 na 2. poschodí obytného domu a spoluvlastníci podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo výške 1814/10000 a to všetko v rozsahu 1/1. Ako titul nadobudnutia bytu a príslušenstva je uvedená Zmluva o prevode vlastníctva bytu V 1824/01 a titul nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu k pozemku Kúpna zmluva V 675/07 z 30.5.2007. Na pojednávaní bola oboznámená aj kúpna zmluva uzavretá 21.3.2007 medzi Obcou O. a účastníkmi konania o prevode spoluvlastníckeho podielu 1814/10000 k pozemku parc. č. 559/7 kat. úz. O., s vkladom v katastri nehnuteľností V 675/07 z 30.5.2007. K oboznámeným listinám prítomná navrhovateľka uviedla, že vie o skutočnosti, že s odporcom nadobudli do vlastníctva aj označený pozemok, tiež že si bola vedomá, že ku kúpe tohto pozemku došlo až po právoplatnom rozvode manželstva, avšak na túto skutočnosť sa pri uzavretí zmluvy ich nikto nepýtal a ona nepovažovala za podstatné takúto skutočnosť Obci O. oznámiť. Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Vznikom manželstva vzniká aj BSM ku všetkému, čo môže byť predmetom vlastníctva fyzickej osoby a čo manželia, resp. niektorý z nich nadobudli za trvania manželstva okrem výnimiek uvedených v ust. § 143 a 143a. Subjektmi BSM môžu byť iba manželia. Vznik, trvanie a zánik BSM sú zásadne podmienené vznikom, trvaním a zánikom manželstva. Ide teda o právny vzťah, ktorý existuje v nerozlučnej spojitosti s manželstvom. Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (§ 148 OZ). Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Podľa ods. 2 cit. ust. údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam (a ďalšie tam uvedené) sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Podľa údajov na LV č. XXX kat. úz. O., účastníci konania nadobudli spoluvlastnícky podiel 1814/10000 k pozemku parc. č. 559/7 vo veľkosti 1/1, čo znamená, do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odvolací súd z vykonaného dokazovania označeným LV č. XXX, kúpnou zmluvou uzavretou účastníkmi konania dňa 21.3.2007 s Obcou O. - V 675/07 z 30.5.2007 a z rozsudku o rozvode manželstva účastníkov 16C 187/2006 z 3.11.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.11.2006 (č.l. 8 -11) urobil záver, že účastníci konania označený spoluvlastnícky podiel k pozemku pod obytným domom nemohli nadobudnúť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže v čase uzavretia zmluvy a povolenia vkladu správou katastra V 675/07 (30.5.2007) už neboli manželmi. Je zrejmé, že manželstvo účastníkov zaniklo 30.11.2006, právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva účastníkov. Údaj katastra nehnuteľností o bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov konania vykazovanom na LV č. XXX tak nie je hodnoverný a záväzný, keďže v konaní bol preukázaný opak. So zreteľom na uvedené, spoluvlastnícky podiel účastníkov konania k pozemku 1814/10000 sa nestal predmetom ich BSM, a preto nemohol byť ani zahrnutý do vyporiadania BSM v rámci tohto konania. Rozsudok súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacieho dôvodu navrhovateľky po doplnenom dokazovaní odvolacím súdom je vecne správny. Ani ďalšiu odvolaciu námietku navrhovateľky, že napadnutý rozsudok je v tej časti, v ktorej súd rozhodol o tom, ktoré hnuteľné veci určuje do výlučného vlastníctva odporcu je nevykonateľný, odvolací súd nepovažuje za dôvodnú. Navrhovateľka v odvolaní neuviedla, v čom spočíva možná zameniteľnosť týchto vecí s inými obdobnými hnuteľnými vecami a okrem toho je zrejmé, že takto - takými názvami sama označila tieto hnuteľné veci, a to jednak vo svojom písomnom podaní predloženom na pojednávaní 8.4.2008 a takto označila hnuteľné veci aj vo svojej výpovedi na pojednávaní 19.5.2008 (zápisnica o pojednávaní na č.l. 100). Rovnako navrhovateľka v odvolaní bližšie neodôvodnila, resp. neuviedla nič na svoj názor o nepreskúmateľnosti rozsudku vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť jej sumu 10.104,70 € do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Nevysvetlila, v čom spočíva tvrdený rozpor tohto výroku s obsahom odôvodnenia napadnutého rozsudku. Pokiaľ by nepreskúmateľnosť rozsudku mala spočívať v tom, že vo výroku je odporcovi uložená povinnosť zaplatiť jej na vyporiadanie sumu 10.104,70 € a v odôvodnení sa súd zmieňuje o sume 10.237,07 €, odvolací súd poukazuje na celé znenie odôvodnenia rozsudku, z ktorého nepochybne vyplýva, že vo vyhlásenom rozsudku v dôsledku nesprávneho výpočtu bola uvedená suma 10.104,70 €, ktorú súd neskôr odstránil vydaním opravného uznesenia. Odvolací súd prejednal aj odvolanie navrhovateľky podané proti opravnému uzneseniu (č.l. 370) a napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne, keďže súd prvého stupňa správne zrejmú nesprávnosť (počítaciu chybu) vo výroku odstránil správnym postupom (§ 164 O.s.p.). Navrhovateľka v odvolaní ani nenamieta, že by súd opravným uznesením nesprávne určil výšku jej vyporiadacieho podielu. K obsahu tejto odvolacej námietky, ako ju navrhovateľka odôvodňuje v odvolaní, odvolací súd uvádza, že úpravou podľa § 164 O.s.p. je vyriešený rozpor medzi zákonnou požiadavkou procesného práva, že len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný a požiadavkou, aby súdne rozhodnutie bolo určité, jasné a formálne bezchybné. Keďže sa nedá vylúčiť, aby sa niektoré chyby a nesprávnosti dostali do rozsudku, ust. § 164 O.s.p. umožňuje opraviť v rozsudku kedykoľvek a to i bez návrhu chyby v písaní a počítaní a iné zrejmé nesprávnosti. O takýto prípad ide aj v danej veci. V poradí poslednou námietkou v odvolaní navrhovateľka vzniesla výhradu, že súd prvého stupňa sa nezaoberal jej podaním zo 6.8.2013, ktorým predložila dôkazy o tom, že plynutím času došlo k zníženiu znalcom určenej trhovej ceny bytu, ktorý je predmetom vyporiadania BSM. Podľa obsahu spisu, navrhovateľka podaním zo 6.8.2013 doručeným súdu prvého stupňa TELEFAXOM o 8,34 hod. (č.l. 354) zaslala súdu potvrdenie realitnej kancelárie Orange Real s.r.o. z 5.8.2013 o aktuálnej trhovej cene predmetného bytu, ktorá sa pohybuje v rozmedzí od 33.000 - 35.000 €. Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ navrhovateľka v odvolaní tvrdí, že týmto podaním predložila dôkazy o tom, že „plynutím času došlo k zníženiu znalcom určenej trhovej ceny trhovej ceny bytu“, z uvedenej listiny takéto právne skutočnosti nevyplývajú. Odvolací súd doplnil dokazovanie vzhľadom na výtku navrhovateľky o nevykonaní tohto dôkazu súdom prvého stupňa a na odvolacom pojednávaní oboznámil uvedené „Potvrdenie“ označenej realitnej kancelárie a následne skonštatoval, že týmto listinným dôkazom sa nedá zistiť navrhovateľkou tvrdenú právnu skutočnosť, že „plynutím času došlo k zníženiu znalcom určenej ceny trhovej ceny bytu“. Realitná kancelária Orange Real s.r.o. podaním z 5.8.2013 oznámila navrhovateľke, že orientačná trhová cena ňou popísanej nehnuteľnosti sa pohybuje v rozmedzí 33.000 € - 35.000 €, ide však o orientačne stanovenú nezáväznú predajnú cenu, pričom sa berú do úvahy predajné ceny typovo podobných nehnuteľností v danej lokalite. Po vyhodnotení tohto dôkazu odvolací súd urobil záver, že sa ním nielen nepreukázala v odvolaní navrhovateľkou tvrdená skutočnosť, ale ani to, že by sa ním spochybnila správnosť názoru súdu prvého stupňa, pokiaľ pri určení hodnoty bytu vychádzal zo všeobecnej hodnoty určenej ustanoveným súdnym znalcom. Znalec v Doplnení č. 1 k znaleckému posudku č. 21/2009 (č.l. 263) uviedol, že na stanovenie všeobecnej hodnoty bytu použil metódu polohovej diferenciácie a to za stavu, že porovnávaciu metódu stanovenia všeobecnej hodnoty musel vylúčiť z dôvodu nedostatku podkladov pre danú lokalitu a typ stavby. V priebehu konania vysvetlil, že nemal k dispozícii podklady o tzv. už zrealizovaných predajov bytov v obci O.. Navrhovateľka, aj keď nesúhlasila so znalcom ustálenou hodnotou bytu, a teda ani s ním použitou metódou pre výpočet, v priebehu konania nepredložila ani jeden doklad (kúpnu zmluvu) o zrealizovaní prevodu podobného bytu v obci O.. Je zrejmé, že ani podaním zo 6.8.2013, na ktorý odkazuje v odvolaní, správnosť nijako nevyvrátila, keďže ani realitná kancelária, ktorá podala oznámenie, neopiera svoje údaje o konkrétne zrealizované prevody. O náhrade trov odvolacieho konania nebolo potrebné rozhodnúť, lebo ani jeden z účastníkov v odvolacom konaní nepodal návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.