Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8Co/46/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614200050 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7614200050.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľa O. Z. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v N. na V. U. Č.. X proti odporkyni M. Z. nar. X.X.XXXX bytom v B., Z. Č.. XXX v konaní o zníženie výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 9C 1/2014-37 z 25.3.2014 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa zo 7.1.2014, ktorým sa domáhal zníženia výživného pre odporkyňu na minimálnu sumu výživného, t.j. 30% zo životného minima počnúc dňom podania návrhu. Uviedol, že u neho nastali závažné okolnosti, ktoré podľa jeho názoru sú tak závažného charakteru, že zníženie výživného odôvodňujú. V roku 2008 vycestoval do zahraničia za prácou, odkiaľ sa vrátil v júni 2013 z dôvodu zlého zdravotného stavu. Dňa 9.8.2013 sa zaregistroval na úrade práce a očakával, že bude poberať dávku v nezamestnanosti, preto pri poslednej úprave výživného súhlasil s výživným 100 Eur mesačne. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z 8.10.2013 mu bolo oznámené, že na dávku v nezamestnanosti nemá nárok. V dôsledku zmeny okolností, kedy mu dávka nebola priznaná, nie je schopný takto určené výživné platiť. Uviedol, že žije so svojou manželkou, ktorá má hrubý príjem 590 Eur mesačne a starajú sa o dve maloleté deti. Žijú u manželkiných rodičov, ktorým prispievajú na domácnosť 200 Eur mesačne a 60 Eur splácajú úver. Konajúci súd návrh navrhovateľa o zníženie výživného zamietol vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1, § 79 ods. 1 Zákona o rodine a vykonaného dokazovania, kedy dospel k záveru, že u navrhovateľa oproti poslednej úprave výživného nedošlo k žiadnej zmene pomerov. Tak, ako v čase poslednej úpravy, aj v súčasnej dobe je navrhovateľ nezamestnaný a nemá žiaden príjem. Zdravotné problémy mal aj v čase poslednej úpravy. Nezmenil sa ani počet vyživovacích povinností a jeho zdravotný stav.. Z uvedených dôvodov konajúci súd konštatoval, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný a v žiadnom prípade nie je možné v zmysle ust. § 78 Zákona o rodine meniť rozhodnutie o výživnom, keď nenastala žiadna zmena pomerov. Ďalej konajúci súd pre úplnosť uviedol, že pokiaľ navrhovateľ dlhodobo pracoval v zahraničí, mal možnosť uplatniť si nárok na priznanie dávky v štáte, v ktorom pracoval. Pokiaľ tak neurobil, sám sa pripravil o možný príjem a táto skutočnosť mu nemôže byť zohľadnená v jeho prospech. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za nesprávne, pretože súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z uvedených dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 221 ods. 1 písm. h/ Občianskeho súdneho poriadku podáva odvolanie proti rozsudku v celom jeho rozsahu. Vyslovil názor, že konajúci súd nevyhodnotil správne zmenu pomerov keď uviedol, že nedošlo k žiadnej zmene pomerov na jeho strane. Zmenu pomerov vidí predovšetkým v zhoršení svojho zdravotného stavu, keďže má diagnózu ankylozujúca spondylitída, ktorá je nezvratná, progredujúca a zasahuje postupne okrem chrbtice a kĺbov aj ostatné časti ľudského tela. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozhodnutie súd potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možná len na návrh. Odvolací súd na základe odvolania navrhovateľa preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol ak návrh navrhovateľa na zníženie výživného pre odporkyňu zamietol. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie o výživnom pre odporkyňu v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Dodáva, že konajúci súd správne posúdil a vyhodnotil dokazovanie keď konštatoval, že od poslednej úpravy nenastala žiadna podstatná zmena pomerov podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia. Odvolací súd v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. zvýraznenie správnosti odôvodnenia súdom prvého stupňa dodáva, že navrhovateľ tak, ako to konštatoval súd prvého stupňa, dlhodobo pracoval v zahraničí, kde bez ďalšieho dosahoval príjmy a mal si byť vedomý, že má vyživovacie povinnosti, ktoré je povinný si plniť. Preto v prípade, ak nemá nárok na dávky v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky, kde nebol poistený, je dôvodný predpoklad, že bol poistený v štáte, v ktorom dlhodobo pracoval, preto aj v tomto štáte si mal uplatniť nárok na dávky, resp. dôchodok. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa dospel k záveru, že nezamestnanosť otca pre zdravotné problémy v súčasnosti postihujúce veľkú časť populácie a nie je možné vyhodnotiť túto okolnosť ako jeho objektívnu neschopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť a v prípade, ak by skutočne vyvinul maximálne úsilie zamestnať sa, je dôvodné sa domnievať, že primeranú prácu by si našiel. Takto nepochybne zistený skutkový stav dovoľuje záver, že v tejto právnej veci nebola splnená zákonná podmienka uvedená v § 78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého zmeniť predchádzajúce súdne rozhodnutia môže súd iba po zistení podstatnej zmeny pomerov. Zmenené rozhodnutie na tom istom skutkovom základe by bolo zákonom neprípustnou reparáciou predchádzajúceho súdneho rozhodnutia. Vychádzajúc z uvedených úvah súd prvého stupňa zákonne rozhodol ak návrh navrhovateľa zamietol a odvolací súd ho preto ako zákonný potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.