Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/89/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7708200558 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7708200558.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobcu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom v Michalovciach, Saleziánov 1, proti žalovanej Z. K., bytom Z., K. XXX/X, zast. A.. B. B., advokátom, so sídlom v C. XXX, o zaplatenie 132 000,70 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 12C/173/2008-214 zo 17.mája 2012 ako aj uzneseniu z 12.11.2013 č.k. 12C/173/2008-291 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok zo dňa 17.5.2012. P o t v r d z u j e uznesenie z 12.11.2013. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 120 378,43 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Súd vychádzal z toho, že v tejto právnej veci vydal Okresný súd Michalovce dňa 7.2.2008 platobný rozkaz pod sp. zn. 12Ro/4/2008. Proti nemu podala žalovaná včas odpor, o.i. namietala, že nebola oprávnená uzatvárať žiadne zmluvy, ako sa uvádza v žalobe. Táto činnosť patrila niekomu inému. Podľa pracovnej náplne z 2.2.2002 pracovala ako referentka vo funkcii nástroje aktívnej politiky trhu práce a na oddelení pre rozvoj a spoluprácu. Bez ďalších zamestnancov, najmä nadriadených pracovníkov nebolo možné zasielať z účtu žalobcu podvodným spôsobom peniaze. Poukázala na znenie ust. § 179 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh. Podľa § 187 ods. 1, 2 Zákonníka práce, ak škodu porušením povinnosti spôsobil aj zamestnávateľ, uhradí časť škody podľa miery svojho zavinenia. Ak zodpovedá niekoľko zamestnancov, každý z nich uhradí pomernú časť škody. Podľa uznesenia vyšetrovateľa sa žalovaná dopustila pokračujúceho trestného činu podvodu, ktorý mala páchať od 28.1.2003 do 9.9.2005. Celkom mala vykonať 584 operácií. Ako je možné, že v toľkých prípadoch nikto nezistil trestnú činnosť. Z pracovnej náplne žalovanej z 2.4.2002 vyplýva, že mala na starosti práce podľa katalógu prac. činností: zabezpečovanie agendy v oblasti uplatňovania nástrojov APTP. Plnila i ostatné úlohy, napr. spracovanie podkladov na uzatváranie dohôd o poskytnutí príspevku na jednotlivé nástroje APTP, kontrolu obsahovej a formálnej stránky predložených dokladov k refundácii finančných prostriedkov v rámci jednotlivých nástrojov APTP. Podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta z 2.2.2004 žalovaná plnila úlohy v rámci najnáročnejšej činnosti - vykonávala samostatnú odbornú činnosť na úseku realizácie nástrojov APTP, spolupracovala s inými organizačnými útvarmi. V rámci toho zabezpečovala agendu spojenú s poskytovaním príspevkov a nákladov na dopravu zamestnancov. V rámci ňou vypracovaných výstupov mala na starosti platobné poukazy a likvidačné listy, ktorých odberateľom bolo finančné oddelenie žalobcu. Súd zistil z výsluchu svedka P.. R.Í.Q. S., takmer s istotou potvrdzuje, že na predpise záväzku z 8.9.2005 pod č. ABTP 2005 sa nachádza jeho podpis. Ďalej uviedol: „Čo sa týka predpisu záväzku z 31.7.2005 pravdepodobne sa tu nachádza podpis, s istotou však uviesť neviem, to sa týka tiež predpisu záväzku z 31.8.2005. Čo sa týka predpisov záväzkov z 31.5.2005 na sumu 143 976,- Sk a 132 650,- Sk pravdepodobne sa tam môj podpis nenachádzal, to sa týka i predpisu záväzku z 30.6.2005 na sumu 154 050,- Sk. Ďalšie predpisy záväzkov z 30.6.2005 na 107 200,- Sk z 31.12.2006 na 73 900,- Sk, 31.10.2004 na 450 000,- Sk a 28.2.2005 na 115 466,- Sk vedel s väčšou istotou potvrdiť, že podpis jemu nepatrí. Čo sa týka môjho podpisu na účtovacom predpise B136, platobnom poukaze 3944/05 môj podpis sa tam nenachádza ale mal by sa nachádzať podpis na doklade preplatenie cestovných lístkov, ktorý tvorí prílohu tohto účtovacieho predpisu. Tvrdil však, že tento jeho podpis je pravdepodobne prefotený. Potvrdzuje svoj podpis na platobnom poukaze 4751/05 a jeho prílohe preplatenia cestovných lístkov podľa § 86. Čo sa týka podpisu na platobnom poukaze pod č. 5176/205, na tomto platobnom poukaze jeho podpis, nie som si úplne istý ohľadne svojho podpisu v prílohe tohto platobného poukazu preplatenia cestovných lístkov, avšak keď on podpisoval platobný poukaz pravdepodobne som podpísal i jeho prílohu. Potvrdil svoj podpis na platobnom poukaze 5.175/05 a tiež na jeho prílohe preplatenie cestovných lístkov. Pravdepodobne tiež sa jedná o jeho podpis na ďalšom platobnom poukaze č. 5396/05 a jeho prílohe, t.j. preplatenie cestovných lístkov § 86. Na účtovacom predpise 63/2004, platobnom poukaze č. 1331/04 a jeho prílohe sa môj podpis vôbec nenachádza. Súd citoval § 1 zák. č. 312/2001 Z.z., § 179 ods.1 Zák.práce a zistil, že žalovaná ako zamestnankyňa žalobcu do 31.1.2004, od 1.2.2004 ako štátna zamestnankyňa si svoje povinnosti z uzavretého pracovného, resp. štátnozamestnaneckého pomeru na úseku a úseku APTP neplnila. Zákonník práce v § 81, písm. a/, c/, d/, ukladal žalovanej pracovať svedomito a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na vykonávanú prácu, hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré jej zveril zamestnávateľ, chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením, zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Podľa § 53 ods.1 zákona o štátnej službe bolo jej povinnosťou okrem iného plniť si služobné úlohy zodpovedne, riadne a včas dodržiavať Ústavu, ústavné zákony, zákony a iné právne predpisy. Preplácanie stravného podľa § 86 zákon neumožňoval. Stravné bolo možné preplácať len podľa § 92 zák. o zamestnanosti na dohodnuté osobitné pracovné miesto, ako každé neobsadené pracovné miesto na ktoré zamestnávateľ prijme na dobu neurčitú buď dlhodobo nezamestnaného, staršieho ako 50 rokov, občana po uplynutí poberania rod. príspevku alebo ohrozeného stratou zamestnania. Preplácanie cestovného podľa § 86 bolo pritom možné uskutočniť len do 1.2.2004, pretože zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti odo dňa svojej účinnosti neumožňoval poskytnúť príspevok na úhradu cestovného, a to ani podľa prechodných ustanovení (§ 86 zák. č. 387/96 Z.z.). O.i. z predložených pl. poukazov z r. 2005 je však zrejmé, že ako titul plnenia sú uvádzané: preplatenie cestovných lístkov § 86 z r. 2004 (č. 3215/05 z 23.5.2005), preplatenie cestovného a stravného dohody uzatvorené v r. 2004 § 86 vyplácané v r. 2005 (č. 2489/05 z 19.4.2005), preplatenie cestovných výdavkov za § 86 cestovné lístky (č. 2863/05 zo 16.5.2005), preplatenie oprávnených výdavkov v rámci dohody § 86 za cestu, a stravu (č. 3739/05 zo 16.6.2005), preplatenie cestovných výdavkov v rámci § 86 - cestovné a stravné z r. 2003 (č. 610/05 zo 7.2.2005), preplatenie oprávnených výdavkov v rámci § 86 - cestov. stravné lístky (č. 3939/05 z 11.7.2005) a ďalšie doklady. Žalovaná síce nespochybňovala, že v rámci svojich pracovných, resp. služobných povinností oddelenia APTP mala na starosti príspevky na jednotlivé nástroje APTP vrátane žiadostí náhrady cestovných výdavkov podľa § 86 a tiež § 92 zákona o zamestnanosti. Z opisu štátnozamestnaneckého miesta žalovanej i pracovnej náplne, či písomného pokynu vedúcej oddelenia z 3.1.2005 i z výpovede žalovanej je nepochybné, že tá mala určené úlohy na oddelení APTP jednoznačne a bola si vedomá, že jej úlohou je realizácia preplácania príspevkov podľa § 86 a 92 zákona o zamestnanosti a to vrátane vyhotovení príloh k platobným poukazom a platobných poukazov. Práve takouto podvodnou činnosťou spôsobila žalobcovi škodu, čím porušila ust. § 53 ods. 1 o štátnej službe. Konanie žalovanej bolo úmyselné, s cieľom obohatiť sa, trestnú činnosť páchala od 28.1.2003 do 9.9.2005 a spáchala 27 skutkov, čím spôsobila žalobcovi škodu 3 976 653,- Sk. Zanedbanie povinností žalobcu tak, ako bolo uvedené v tomto rozhodnutí, by malo za následok to, že v rámci posúdenia jeho spoluzodpovednosti by bola miera účasti na spôsobenej škode určená 25%, čo v peňažnom vyjadrení predstavuje zo žalovanej sumy 795 330,60 Sk. V danom prípade žalovaná spôsobovala žalobcovi škodu od 28.1.2003 do 9.9.2005, čo znamená, že uplatnenie spoluzodpovednosti prichádza do úvahy len za neoprávnené poukazovanie peňazí na cudzie účty do 31.1.2004. Zo správy o výsledku následnej finančnej kontroly z 24.5.2006 a jej príloh (čl. 91-98 spisu a čl. 1809-1839 pripojeného trestného spisu) vyplýva, že na účet Z.. K. za r. 2004 od 1.1. do 31.1.2004 z titulu príspevkov podľa § 86 zákona o zamestnanosti neboli pripisované žiadne platby, obdobne ani na účet osôb Z.Š.P. B. Z.Š.P. (č.l. 1818, 1832, 1826 trestného spisu). Na účet K. boli za to isté obdobie poukázané štyri platby - 3 x 2 776,- Sk a 1 472,- Sk (č.l. 1811 trestného spisu). Na účet S.Č.X. 3 platby - 2 x 1 500,- Sk a 1x 1 880,- Sk (č.l. 1809 tr. spisu), na účet Č.P.Ž.Z.Á.Q. nebola poukázaná žiadna platba (č.l. 1837 tr. spisu), na účet K.É.D. 3 x 1 168,80 Sk, 2 x 1 326,- Sk, 3 x 2 417,- Sk a 1 x 4 200,- Sk (č.l. 1835 tr. spisu), na účet S.Č.B. 2 x 2 564,- Sk, 2 x 2 260,- Sk a 1 x 1 500,- Sk (č.l. 1812, 1813, tr. spisu), na ďalší účet S.Č.X. 3 x 3 000,- Sk a ďalšie. Po odrátaní z celkovo uplatneného nároku, výsledná výška náhrady škody predstavuje 3 626 520,50 Sk, čo po prepočítaní konverzným kurzom 30,126 činí 120 378,43 €. Z uvedeného teda vyplýva, že na náhradu škody spôsobnej žalovanou po 1.2.2004 bolo potrebné aplikovať ustanovenia o náhrade škody podľa zákona 312/2001 Z.z., teda 115 a 116. V zmysle § 115 ods.3 tohto právneho predpisu, ak štátny zamestnanec spôsobil škodu úmyselne, je povinný ju nahradiť v celom rozsahu. Ustanovenia zákona č. 312/2001 Z.z. o náhrade škody neupravuje spoluzodpovenosť žalobcu, ani na Zákonník práce neodkazuje, teda posúdenie miery spoluzavinenia žalobcu v danom prípade neprichádzal do úvahy. Preto úmyselne spôsobenú škoda žalovanou za obdobie od 1.2.2004 do 9.9.2005 musí žalovaná znášať výlučne sama. Povinnosťou žalovanej je tak zaplatiť 120 378,43 €. Zároveň vo zvyšku nároku 11 622,27 € bola žaloba zamietnutá, preto dôkazy sú jednoznačné v neprospech žalovanej. Výška škody spôsobenej žalovanou jednoznačne vyplynula z trestného rozsudku. Nebolo preto potrebné vykonať znalecké dokazovanie na určenie výšky škody. Výsluch svedkov, ktorí vykonávali finančnú kontrolu v septembri až novembri 2005 sa javí ako nadbytočný. O trovách konania nebolo rozhodnuté podľa ust. § 151 ods.1 O.s.p., lebo žalobca trovy konania priznať nenavrhol. V podanom odvolaní žiadala žalovaná v zákonnej lehote zmeniť rozsudok tak, že žaloba bude zamietnutá, lebo nebolo preukázané, že škoda bola spôsobená žalovanou alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie dokazovanie súdu prvého stupňa. Predovšetkým súd prvého stupňa nesprávne konal, ak nepovažoval za potrebné pribrať navrhovaného znalca z odboru účtovníctva, žalobca si neplnil povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov, opakovala tak ako aj v konaní, že zo zákona o kontrole v štátnej správe, zo zákona o finančnej kontrole a o účtovníctve a o správe majetku štátu a zo zákona o štátnej službe a smerníc Ústredia PSVR vyplývala nečinnosť žalobcu. Ak by si žalobca plnil svoje zákonné povinnosti, nemohlo sa stať, aby žalovaná po dobu troch rokov mohla nesprávne uvádzať údaje na podkladoch, ktoré kontrolovali ďalší najmenej piati pracovníci. O.i. poukázala na správu o výsledku následnej kontroly, keď predtým bola vykonaná finančná kontrola od 29.9.2005 od 30.11.2005, ku škode na majetku štátu prispeli aj viacerí zamestnanci, ktorí boli účastní na spôsobenej škode a títo sa aj podieľali na škode, ide o vedúcich oddelení žalobcu. Otázkou použitia finančných prostriedkov sa súd tiež nezaoberal, lebo použiť finančné prostriedky podľa § 86 a § 92 zák. č. 387/1996, ktorý platí len do 31.1.2004 bolo možné len do účinnosti uvedeného zákona, miera účasti žalobcu na spôsobenej škode predstavuje 25%, avšak len zo sumy 795 330,60 Sk, ktorá škoda bola spôsobená do 31.1.2004, kým bola žalovaná pracovníčkou žalobcu. Náhrada škody je síce upravená v zákona o štátnej službe, preto neobstojí tvrdenie súdu prvého stupňa, že nemohol rozhodnúť o spoluzodpovednosti žalobcu, zákon o štátnej službe v § 149 odkazoval na zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v neskorších predpisov a to § 13, 39 ods.1 až § 233 až § 236. Svedkovia C. U. B. P.. B. E. a ďalší mali byť vypočutí a nie tak ako pominul ich výsluchy súd. Na základe výpovede uvedených svedkov súd mal doplniť znalecké dokazovanie z odboru písmoznalectva. Súd toto dokazovanie nevykonal, ale je pochopiteľné, že zodpovední pracovníci za porušenie zákona odmietajú, aby podpisy boli ich na viacerých účtovných listinách, teda platobných dokladoch. Obávali sa totiž finančných postihov. Zodpovednosť žalobcu za porušenie právnych predpisov môže posúdiť aj Ústredie PSVR. Návrhy žalovanej na ďalšie dokazovanie súd potom odmietol. Vo vyjadrení žalobcu k odvolaniu žalovanej, ten navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny bez priznania trov odvolacieho konania, bolo vykonané rozsiahle dokazovanie a žalovaná sa dopustila úmyselného protiprávneho konania žalovanej, ktorá ako referentka žalobcu v rozhodnom období vyhotovovala a predkladala falošné prílohy k platobným príkazom na preplácanie náhrad za cestovné a stravné podľa § 86 a na dohodnuté pracovné miesto podľa ust. § 92 zák. č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti, na základe ktorých boli z bankových účtov žalobcu poukazované finančné prostriedky na osobný účet žalovanej a osobné účty jej rodinných príslušníkov, spolu v sume 132 000,70 €. Podiel spoluzodpovednosti žalobcu na vzniku škody z nedbanlivosti bol zohľadnený Okresným súdom Michalovce v konaní. Uznesením sp.zn. 12C/173/2008 z 4.9.2012 súd prvého stupňa nepriznal žalovanej oslobodenie od platenia súdneho poplatku za podané odvolanie a vznesenú námietku zaujatosti. Uznesením č.k. 12C/173/2008- 291 z 12.novembra 2013 súd prvého stupňa nepripustil vstup P.. R. S., bývajúceho v C. Č.. XX ako ďalšieho účastníka na strane žalovanej. V podanom odvolaní žiadala žalovaná napadnuté uznesenie zmeniť, lebo podľa § 92 ods.1 O.s.p. súd mohol pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastníka a na škode sa podieľali aj iní zodpovední pracovníci Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Michalovce včítane P.. S.. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne vec právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom sa iba opakuje skutočnosť, s ktorou sa súd presvedčivo vyrovnal a aj argumenty súdu, v uznesení sú presvedčivé. Žalovaná odôvodnila odvolanie odvolacími dôvodmi , že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods.2 písm. d) O.s.p.) a , že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 písm. f) O.s.p.). Ani jeden z ňou uvádzaných odvolacích dôvodov nie daný. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom a to v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, lebo príčinou nesprávnych skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov, ide tu o situáciu keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov. Z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, neopomenul žiadnu skutočnosť , ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula a nie je v danej veci ani logický rozpor v hodnotení dôkazov príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti , zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval. Keď je rozhodnutie súdu tak po skutkovej, ako aj právnej stránke nesprávne, pričom použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu, v takom prípade je odvolací súd nútený konštatovať, že súd nepoužil správny právny predpis a ak súčasne nezistil riadne skutkový stav, musí také rozhodnutie iba zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Súd použil správny právny predpis, správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach povinnostiach účastníkov konania), pričom na vecnej správnosti napadnutého rozsudku, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní. Odvolací súd k výstižným dôvodom uvedeným v rozsudku súdu prvého stupňa doplňuje: Žalovaná v trestnom konaní bola odsúdená za úmyselný trestný čin, charakter odsúdenia bol jednoznačný, pretože čo sa týkalo odsúdenia rozsudkom sp.zn. 1 T 106/2007-2338 zo dňa 5.9.2007 vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia žalovanej a to aj pri zistení výšky škody a zodpovednosti za škodu v dôsledku úmyselného protiprávneho konania žalovanej bola uzavretá v trestnom konaní uzavretá dohoda o vine a treste. V rozhodnom období žalovaná vyhotovovala a predkladala falošné prílohy k platobným poukazom (účtovným dokladom) na preplácanie náhrad za cestovné a stravné podľa § 86 zák. č. 387/1996 Z.z. Podiel spoluzodpovednosti žalobcu a jeho iných zamestnancov bol zohľadnený už rozsudkom súdu prvého stupňa, keď v prevyšujúcej časti žaloba bola zamietnutá. Nie je možné pri úmyselnom trestnom čine ešte vykonávať nadbytočné dokazovanie, ktoré by bolo v rozpore s § 120 ods.4, čo platí aj pre odvolacie konanie (§ 211, § 120 O.s.p.). Odvolanie žalovanej je hodnotené ako neopodstatnené, lebo súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil a jeho rozsudok je presvedčivý, preto ho potvrdil podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p. aj vo výroku o trovách konania. Uznesenie, ktorým nebol pripustený do konania na strane žalovanej ďalší účastník je zákonné a správne, a preto ho podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p. potvrdil odvolací súd, a aj v tomto rozsahu vzhľadom na obsah odvolania je treba hodnotiť toto odvolanie žalovanej ako bezpredmetné. Výrok o trovách odvolacieho konania sa odôvodňuje ust. § 224 ods.1, § 142 ods.1 a § 151 ods.1 prvá veta O.s.p., žalovaná bola neúspešná v konaní a žalobca sa zriekol práva na náhradu trov odvolacieho konania. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.