Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/40/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713209651 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7713209651.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa Y.R. D., nar. XX.XX.J., bývajúceho v M. Č.. J. proti odporkyni U. D.bovej, nar. XX.XX.J., bývajúcej v M. Č.. J., právne zastúpenej JUDr. Alexejom Ivankom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach na Nám. osloboditeľov č. 73, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom Y. D., nar. XX.XX.J. a G. D., nar. XX.XX.J. obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 15P 163/2013 - 34 zo dňa 04.10.2013 takto r o z h o d o l : Zrušuje rozsudok v napadnutých výrokoch o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľa, výživnom, úprave styku a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov, na čas po rozvode zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľa, ktorý bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a odporkyňu zaviazal prispievať na výživu každého z maloletých detí vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku. Styk odporkyne s maloletými deťmi upravil neobmedzene a vyslovil, že účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 18.06.2013 domáhal, aby súd rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou, nakoľko ich vzťahy sú hlboko narušené a ich manželstvo neplní svoj účel a taktiež, aby súd zveril maloleté deti na čas po rozvode do jeho osobnej starostlivosti a odporkyňu zaviazal prispievať na výživu maloletých detí. Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasila, no súhlasila so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľa, platením výživného a úpravou styku v neobmedzenom rozsahu. Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľa podľa dohody účastníkov a súhlasil s navrhovanou úpravou styku. Z výpovede navrhovateľa súd prvého stupňa zistil, že odporkyňa bola liečená na P.. Počas manželstva odporkyňa zanedbávala starostlivosť o domácnosť, maloletému synovi podávala lieky na spanie, preto je aj maloletý liečený na psychiatrii. Nezhody medzi účastníkmi začali vznikať po autonehode, ktorú mal navrhovateľ a po ktorej sa presťahovali k jeho rodičom. Odporkyňa sa neustále hádala s jeho rodičmi a pobila sa s jeho otcom. Navrhovateľ je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 228,30 Eur mesačne, býva v dome spolu so svojimi rodičmi. S odporkyňou nemá záujem obnoviť manželské spolužitie, nakoľko už viac ako dva roky spolu nehospodária a nežijú spolu. Z výpovede odporkyne súd zistil, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí, avšak súhlasila so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľa, platením výživného a úpravou styku. S navrhovateľom nevedú spoločnú domácnosť, vzájomne sa citovo odcudzili, často sa hádajú a nezhody má aj s rodičmi navrhovateľa. Je psychiatricky liečená z dôvodu agresivity a výbušnosti. V súčasnosti je na materskej dovolenke a je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 199,60 Eur a rodinných prídavkov vo výške 46,20 Eur mesačne. Súd mal z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 17.07.2013 preukázané, že navrhovateľ je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 228,30 Eur a zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 01.10.2013 zistil, že rodina žije v 4 izbovom dome, ktorý je vo vlastníctve rodičov navrhovateľa, ktorí v ňom obývajú jednu izbu. Následne súd citoval ust. § 22, § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine a manželstvo účastníkov rozviedol, pretože neplní svoju spoločenskú úlohu, je trvalo rozvrátené a je len formálnym zväzkom. Súd s poukázaním na ust. § 24 ods. 1, 3 Zákona o rodine zveril maloleté deti na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľa, pretože má lepšie predpoklady na zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti ako odporkyňa, ktorá s tým súhlasila. Pri určení výšky výživného súd prihliadol na schopnosti a možnosti oboch rodičov a odôvodnené potreby maloletých detí. Styk odporkyne s maloletými deťmi upravil neobmedzene tak ako sa rodičia dohodli. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 O.s.p. a ich náhradu účastníkom nepriznal. V zákonom stanovenej lehote podala odporkyňa odvolanie proti výroku o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľa z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Uviedla, že nesúhlasila s rozvodom manželstva, pričom so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľa súhlasila len pod nátlakom zo strany navrhovateľa. Namietala, že maloletá je na ňu citovo naviazaná, pričom počas jej pobytu v nemocnici sa o maloletú starala jej matka a nie navrhovateľ. Súčasne súd nevzal do úvahy skutočnosť, že navrhovateľ je invalidný dôchodca a je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, preto nie je zrejmé ako sa dokáže postarať o maloletú, ktorá je vo veku 2,5 roka. Poprela tvrdenia navrhovateľa, že v minulosti bola liečená na psychiatrii a maloletému synovi podávala lieky na spanie. Maloletý bol dlhodobo liečený na neurológií z dôvodu hyperaktivity, preto bral lieky. Navrhla rozsudok v napadnutej časti zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že odporkyňa súhlasila so zverením maloletých detí do jeho starostlivosti, pričom na ňu nebol vyvíjaný žiadny nátlak. Zdôraznil, že o maloleté deti zabezpečuje riadnu starostlivosť. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu odporkyne nevyjadril. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zmenu, preto ho v napadnutom výroku podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia vec vrátil v rozsahu zrušenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Výrok rozsudku o rozvode manželstva nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (ust. § 206 ods. 2 O.s.p.). Podľa ust. § 221 ods. 2 písm. h) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Podľa ust. § 120 ods. 2 O.s.p., vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev ( § 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Podľa ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Z citovaného zákonného ust. § 120 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že v konaniach, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, pričom takýmto konaním je nepochybne aj konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, je sú povinný dbať na to, aby bol skutkový stav zistený čo najúplnejšie. Súd pritom určí, ktoré z navrhnutých dôkazov je potrebné vykonať a vykoná aj iné dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, aj keď ich účastníci konania nenavrhli. Po preskúmaní rozsudku v napadnutej časti a konania, ktoré mu predchádzalo zastáva odvolací súd názor, že súd prvého stupňa sa dôsledne neriadil ust. § 120 ods. 2 O.s.p. a nezisťoval všetky okolnosti významné pre rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa zveril maloleté deti na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľa bez toho, aby dôkladne prešetril a zisťoval pomery u navrhovateľa a jeho schopnosť zabezpečiť starostlivosť o obe maloleté deti, a to vzhľadom na skutočnosť, že maloletá je ešte v útlom veku (3 roky) a navrhovateľ je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Strohé konštatovanie, že navrhovateľ má vytvorené lepšie predpoklady pre výchovu maloletých detí ako odporkyňa nie je v danom prípade postačujúce. Súčasne sa súd prvého stupňa dôkladne nevysporiadal ani so zdravotným stavom odporkyne a s tým, či jej súčasný zdravotný stav bráni v zabezpečovaní starostlivosti o maloleté deti. Navyše zo správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov zo dňa 01.10.2013 vyplýva, že navrhovateľ žiadal, aby bol do jeho osobnej starostlivosti zverený len maloletý Y. a maloletá G. bola zverená do osobnej starostlivosti odporkyne, pričom s takýmto návrhom sa stotožnil aj kolízny opatrovník. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutom výroku o výchove podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a v súvisiacich výrokoch o výživnom a úprave styku a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, doplniť dokazovanie so zameraním, ktorý z rodičov je vzhľadom na záujem maloletých detí väčšmi spôsobilý na výkon osobnej starostlivosti o maloleté deti, resp. zverením komu by boli zabezpečené najpriaznivejšie podmienky pre vývoj detí a u koho sú lepšie predpoklady na výkon osobnej starostlivosti a to aj s prihliadnutím na prostredie, v ktorom obaja rodičia žijú. Súčasne je súd povinný prihliadnuť aj na citovú orientáciu a zázemie maloletých detí, na skutočnosť, ktorý z rodičov doposiaľ zabezpečoval starostlivosť o maloleté deti ako aj na hmotné zabezpečenie zo strany rodiča vrátane bytových pomerov. Súd prvého stupňa je pritom povinný svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.