Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Saz/59/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201883 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:1014201883.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľa: K. I. K., R.. XX.XX.XXXX C. K. K., V. K., Q., Š. N. I.R. W. (Ď. Q. „.), O. R., J. N. U., X. C., posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu K. J., K. Č. O. Y., Š. I. A., I., toho času miesto pobytu B. I., D. X, XXX XX Ž. X, právne zastúpený Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou, Brečtanová 21, 831 01 Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková ul. č. 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia ČAS: MU-120-23/PO-Ž-2014 zo dňa 26.09.2014, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu ČAS: MU-120-23/PO-Ž-2014 zo dňa 26.09.2014 v časti o neudelení azylu. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Odporca napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-120-23/PO-Ž-2014 zo dňa 26.09.2014 podľa ustanovenia § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil azyl navrhovateľovi a súčasne podľa ustanovenia § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo svojom rozhodnutí odporca uviedol, že navrhovateľ dňa 01.04.2014 požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany v ÚPZC Sečovce z dôvodu obavy o svoj život v domovskej krajine. Bol s ním vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého uviedol, že v krajine pôvodu nebol členom, ani sympatizantom žiadnej politickej strany, organizácie, či hnutia, nikdy nebol v Sudáne trestne stíhaný, ani právoplatne odsúdený. Hlavným dôvodom jeho odchodu z krajiny pôvodu bola zlá bezpečnostná situácia. Okrem toho v Sudáne pociťoval diskrimináciu z dôvodu príslušnosti ku kmeňu U., ktorá sa prejavovala posmievaním a ponižovaním. Príslušníci tohto kmeňa sú často spájaní s opozičnými silami voči vládnej moci a štátnymi autoritami bezdôvodne zatýkaní. Sám bol niekoľkokrát zatknutý Ú. C. D.R.. Prvýkrát sa tak stalo v auguste 2003, kedy na mesto J. zaútočili vládne jednotky proti opozičným ozbrojencom, pričom obyvatelia mesta utiekli do mesta O.-F., kde ich bezpečnostné zložky pozatýkali, zatknutý a uväznený bol aj navrhovateľ po dobu troch mesiacov s ďalšími asi 50 ľuďmi. Nevedel uviesť, kde sa po túto dobu nachádzal, lebo pri prevoze mal zaviazané oči. Ďalej navrhovateľ uviedol, že v období medzi septembrom a decembrom 2006 bol opätovne zatknutý bezpečnostnými silami na dva týždne v budove Ú.T. C. D. v meste U.. Dôvodom mali byť demonštrácie študentov proti zníženiu štátnych sociálnych dávok na univerzite, kde študoval. Boli zatknutí všetci študenti, hoci on sa týchto demonštrácii nezúčastnil. Dôvod zatknutia mu nikto neoznámil, ale si myslí, že súvisel s jeho kmeňovou príslušnosťou. Opätovne bol zatknutý v auguste 2012 po zavraždení primátora mesta O.-L. menom O. W. počas návštevy mesta J., keďže bezpečnostné sily zatýkali podozrivých ľudí, no nič mu nedokázali a preto po šiestich dňoch ho pustili na slobodu. Naposledy bol zatknutý v októbri 2013 ako jediný na námestí v meste J., pretože ho podozrievali zo spolupráce s opozičnými stranami, čo mu nedokázali a preto bol po 20 dňoch prepustený na slobodu. Navrhovateľ sa domnieval, že jeho zaistenia Ú. C. D. súviseli s jeho kmeňovou príslušnosťou. Nikdy mu nič nedokázali a vždy ho prepustili, o zatknutiach nemá žiadne potvrdenie. Tvrdil, že bezpečnostné zložky Sudánu bezdôvodne zatýkajú príslušníkov U., prípadne ich okradnú alebo zabijú. Začiatkom roka bol zavraždený jeho starý otec a brat starého otca, o čom sa dozvedel telefonicky od svojho brata. Z týchto dôvodov sa obával o svoju bezpečnosť v Sudáne. K tomu odporca ešte uviedol, že dňa 08.08.2014 splnomocnená právna zástupkyňa navrhovateľa vo svojom stanovisku konštatovala, že na základe informácií, obsiahnutých v spisovom materiáli, možno konštatovať, že v plnej miere odôvodňujú jeho obavy pred akoukoľvek formou jeho návratu do krajiny pôvodu a opodstatňujú jeho požiadavky na poskytnutie medzinárodnej ochrany na území SR. Odporca posúdil skutočnosti uvedené žiadateľom v súlade s článkom IA Ženevského dohovoru z roku 1951 a vyhodnotil ich nasledovne: Odporca skúmal podmienky prenasledovania neštátnymi pôvodcami a na základe jeho vyjadrení dospel k záveru, že so žiadnymi neštátnymi zložkami navrhovateľ nemal nikdy v Sudáne žiadne problémy a nečelil z ich strany prenasledovaniu v zmysle definície podľa § 2 písm. d/ zákona o azyle a teda ani prenasledovaniu v zmysle § 8 zákona o azyle. Odporca vylúčil prenasledovanie osoby žiadateľa štátnymi orgánmi, ktoré by bolo možné subsumovať pod pojem prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle. Uviedol, že i keď možno pripustiť, že jeho údajné niekoľkonásobné zaistenie bezpečnostnými zložkami by mohlo byť v súlade s § 2 písm. d/ bod 2 zákona o azyle považované za istú formu prenasledovania, no Migračný úrad nedospel k záveru, že by sa v jeho konkrétnom prípade jednalo o prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle, respektíve Ženevskej konvencie z roku 1951. Všetky údajné zatknutia žiadateľa boli dôsledkom udalostí, ktoré súviseli buď - s nepokojmi v súvislosti s ozbrojenými rebelantskými skupinami, ako tomu malo byť v J. v roku 2003, - alebo s protestami a nepokojmi na univerzite v meste U. v roku 2006 - alebo po vražde okresného komisára z O.-L. O. W. K. X.. V súvislosti s týmito skutočnosťami Migračný úrad konštatoval, že bezpečnostné zložky v Sudáne zakročili a riešili buď nepokoje alebo sa snažili dolapiť vrahov komisára z O.-L.. Migračný úrad dospel k jednoznačnému záveru, že primárnym cieľom bezpečnostných zložiek bolo buď pacifikovať ozbrojené rebelantské skupiny v J. a nastoliť poriadok, respektíve zabrániť eskalácii napätia na univerzite a dolapiť vrahov komisára z O.-L.. Na otázku, či žiadateľ bol konkrétnym cieľom záujmu bezpečnostných zložiek a navyše z dôvodu jeho špecifického profilu, v danom prípade z dôvodu jeho kmeňovej príslušnosti odporca dospel k jednoznačnému záveru, že nie. Dokonca ani jeho údajne posledné zatknutie pre podozrenie, že spolupracuje so skupinami stojacimi v opozícii voči súčasnej administratíve z októbra 2013, nemožno podľa záveru odporcu považovať za prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle. Považoval za objektívny fakt, čo prehlásil sám žiadateľ, že sa nikdy politicky neangažoval a v dôsledku toho ho napokon aj samotné bezpečnostné zložky prepustili. V tomto prípade podľa záveru odporcu možno hovoriť maximálne o zákonných správnych policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom v zmysle § 2 písm. d/ bod 2 zákona o azyle. Nemožno ale v tomto konkrétnom prípade (podozrenie zo spolupráce s opozičnými silami) hovoriť o závažnom alebo opakovanom konaní bezpečnostných síl, spôsobujúcom vážne porušovanie jeho základných ľudských práv, keďže k tomu došlo len raz. Navyše odporca konštatoval, že vláda a jej bezpečnostné sily zasahujú voči ozbrojeným (rebelantským) opozičným (kmeňovým) skupinám bez rozdielu ich pôvodu rovnako a nie primárne pre ich kmeňové, či etnické pozadie, a to z dôvodu, že sú v opozícii voči vláde, respektíve tvoria ozbrojené rebelantské skupiny s vlastnou milíciou a patrí k nim aj kmeň U., ako súčasť I. V. H. (I.). Z verejne dostupných zdrojov, citovaných v rozhodnutí, je podľa odporcu zrejmé, že v samotnom meste J. dominujú etnické skupiny Fur, Tunjur a Berti, čiže primárnym cieľom zásahu bezpečnostných zložiek v J. v roku 2003 nemohli byť príslušníci kmeňa U., ale opoziční ozbrojenci ako takí. K výpovedi žiadateľa o zásahu bezpečnostných zložiek na univerzite v meste U. odporca uviedol, že zásah nebol zameraný na príslušníkov kmeňa U., ale voči študentom ako takým, keďže sa jedná o verejnú univerzitu. Navyše podľa verejne dostupných informácií (materiál Sudán/Sudan č. p. MU- ODZS-2014/000291-002) k zatýkaniu študentov na univerzite v meste U. došlo v marci roku 2007 a nie v roku 2006, ako to tvrdil žiadateľ. Odporca tiež konštatoval, že udalosti, ku ktorým došlo po zavraždení komisára z O.-L. majú na svedomí provládne arabské milície. Zavraždený komisár bol totiž vodcom arabskej kmeňovej skupiny O.-U. a arabské milície sa následne zamerali na odvetné akcie - represálie proti skupinám U., ktorých obviňovali z vraždy a ich útoky boli zamerané predovšetkým na tábor vnútorne presídlených osôb v J., kde sa mali vrahovia ukrývať. Žiadateľ však býval priamo v meste J., v mestskej časti O. Y. a bezpečnostnými zložkami mal údajne byť zatknutý na námestí v J.. Napokon odporca konštatoval, že navrhovateľ svoje vyhlásenia ničím nepodložil a o zatknutiach nemá žiadne dôkazy. Ak k nim aj naozaj došlo, súvislosť s jeho kmeňovou príslušnosťou predstavuje ničím nepodložené domnienky. Podobne vyhodnotil odporca aj tvrdenia o zavraždení jeho starého otca a brata starého otca, ktoré dostal len sprostredkovane od brata počas telefonického kontaktu. Taktiež žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal svoju totožnosť a svoj pôvod, keď tvrdil, že v krajine pôvodu pred odchodom stratil občiansky preukaz a falošný pas mu vybavil prevádzač. Odporca poukázal na to, že za účelom posúdenia žiadosti navrhovateľa boli využité najmä informácie z internej databázy Migračného úradu - Sudán/Sudan, č. MÚ-ODZS-2014/000291-002 z 20.06.2014, č. MÚ-ODZS-2014/000291-003 z 09.07.2014, ktoré čerpajú z verejne dostupných, vyvážených zdrojov. Na základe týchto skutočností dospel odporca k záveru, že žiadateľ nesplnil podmienky pre udelenie azylu, uvedené v § 8 alebo v § 10 zákona o azyle, keďže nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom a preto mu neudelil azyl na území SR. Súčasne mu však podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok - návrh, prostredníctvom pošty dňa 10.11.2014, v zákonnej lehote, prostredníctvom splnomocnenej advokátky. Namietal nesprávne zistenie skutkového stavu veci a jeho nesprávne právne posúdenie a preto navrhol napadnuté rozhodnutie odporcu zrušiť v plnom rozsahu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že jeho žiadosť je potrebné posudzovať minimálne v intenciách: - ako osobu, ktorá čelila opakovanému zatýkaniu, diskriminácii - ako osobu/príslušníka kmeňa U., príslušníci ktorého sú spájaní s opozičnými silami voči vláde. Podľa názoru navrhovateľa odporca nesprávne vyhodnotil správy z krajiny pôvodu, ktoré mal k dispozícii, pretože tieto potvrdzujú oprávnenosť obáv navrhovateľa, a to objektívnych, vzhľadom na informácie o situácii v Sudáne, ktoré navyše preukazujú veľmi zlé postavenie príslušníkov kmeňa U. a vzostup násilia v súčasnej dobe, ktoré destabilizuje A.. Príslušníci kmeňa U. čelia prenasledovaniu, pretože sú považovaní za opozičných v dlhodobo nestabilnom regióne, čo sa prejavuje rôznymi útokmi na civilné obyvateľstvo. O etnickej nevraživosti hovoria aj správy o hromadnom zabíjaní na základne etnického pôvodu a poukázala pritom na správy pod č. p. MU-ODZS-2014/000291-002 strany 5, 14, 15, 24. Represálie voči príslušníkom kmeňa U., aplikujúc princíp kolektívnej viny zo strany štátnych orgánov Sudánu, sú dôkazom prenasledovania osoby navrhovateľa z dôvodu jeho príslušnosti k tomuto kmeňu a nie len zásahom štátnych orgánov v snahe ozrejmiť vraždu, či vyriešiť nepokoje, ako to mylne uvádza odporca. Vztiahnutie dôvodu podania žiadosti o azyl iba na vážne bezprávie (z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie) bez zohľadnenia v súvislosti s kmeňovou príslušnosťou je nesprávne. Odporca vec nesprávne právne posúdil, respektíve dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navyše rozhodnutie trpí aj vadou rozporu s obsahom spisov, keď odporca tvrdil na strane 3 rozhodnutia, že navrhovateľ nečelil žiadnym problémom ani zo strany štátnych orgánov, nakoľko navrhovateľ bol opakovane väznený kvôli príslušnosti ku kmeňu U.. Navrhovateľ prostredníctvom svojej advokátky navrhol, aby súd rozhodnutie Migračného úradu zrušil v časti o neudelení azylu a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Odporca svojim podaním zo dňa 03.12.2014 sa písomne vyjadril k opravnému prostriedku navrhovateľa. Považoval napadnuté rozhodnutie za vecne správne a zákonné, nakoľko navrhovateľ počas konania o udelenie azylu, ani v opravnom prostriedku, neuviedol také dôvody, ktoré by oprávňovali správny orgán udeliť azyl, nakoľko absentuje odôvodnenosť navrhovateľovej obavy z prenasledovania z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle. K jednotlivým odvolacím dôvodom navrhovateľa odporca uviedol nasledovné: V napadnutom rozhodnutí sa odporca zaoberal tvrdeniami navrhovateľa o jeho opakovaných zatknutiach (diskriminácii) z dôvodu jeho príslušnosti ku kmeňu U., o jeho zatknutiach v rokoch 2003, 2006, 2012 a 2013. K zatknutiu v auguste 2003 odporca uviedol, že štátny orgán potreboval nastoliť po útoku ozbrojených stúpencov opozície na vládne sily poriadok v meste O.-F.. Navrhovateľ bol zatknutý s rebelantskými skupinami z dôvodu nepokojov, ktoré boli vyvolané v dôsledku stretu ozbrojených rebelantských skupín z rôznych kmeňov, nielen kmeňa U., s vládnymi zložkami. Štátne orgány nemali možnosť dopredu zistiť kmeňovú príslušnosť účastníkov nepokojov, ktorú štátne orgány zistili až počas vypočúvaní v čase nevyhnutne potrebnom na vyšetrenie udalostí. V prípade zatknutia navrhovateľa bezprostredne po proteste študentov bol navrhovateľ zatknutý ako študent v záujme vyšetrenia uvedených protestov, nakoľko na univerzite študujú študenti rôznych príslušností ku kmeňom. Navrhovateľ vyslovil iba subjektívnu domnienku zatknutia z dôvodu jeho príslušnosti ku kmeňu U., s čím sa odporca nestotožnil. Navrhovateľ počas vstupného pohovoru sám uviedol, že sa iba ocitol medzi podozrivými z vraždy primátora mesta O.-L. a po preukázaní neviny bol riadne prepustený na slobodu bez známky diskriminácie alebo iných opatrení, definovaných v § 2 písm. d/ zákona o azyle. Pri analýze navrhovateľovho štvrtého zatknutia odporca v napadnutom rozhodnutí uviedol, že uvedené konanie štátnych orgánov by bolo možné subsumovať pod zákonné, správne, policajné alebo súdne opatrenia, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom (§ 2 písm. d/ bod 2 zákona o azyle). Avšak navrhovateľ pri vstupnom pohovore uviedol, že sa nikdy politicky neangažoval, podozrenie zo spolupráce s opozičnými silami bolo vyvrátené, navrhovateľ bol prepustený a toto konanie zo strany štátnych orgánov sa nikdy neopakovalo a preto odporca dospel k záveru, že uvedené konanie nebolo tak závažné a opakované, aby mohlo vážne porušiť navrhovateľove základné ľudské práva. Podľa názoru odporcu uvedené zatknutie navrhovateľa, ani z pohľadu kumulácie jednotlivých opatrení štátnych orgánov krajiny pôvodu nenapĺňajú definíciu prenasledovania v zmysle § 2 písm. d/ zákona o azyle a v zmysle § 8 písm. a/ a b/ zákona o azyle a Ženevského dohovoru z roku 1951. Odporca považoval obmedzujúce opatrenia štátnych orgánov Sudánu voči navrhovateľovi za legitímne a nevyhnutné na ochranu záujmu chránených štátom. Obmedzenie navrhovateľových ľudských práv bolo primerané (na nevyhnutný čas vyšetrovania neboli dostatočne závažné, ani opakované, neboli objektívne namierené len proti určitej skupine obyvateľstva (proti kmeňu U.), ako to subjektívne prezentoval navrhovateľ. K odvolacej námietke ohľadom hodnotenia správ o krajine pôvodu, ktoré mal k dispozícii, odporca uviedol, že konštatoval existenciu konfliktu medzi bezpečnostnými zložkami Sudánu a ozbrojenými rebelantskými skupinami z rôznych kmeňov (nielen z kmeňa U.), pričom primárnym cieľom ozbrojených zložiek bola pacifikácia ozbrojených rebelantských zložiek bez rozdielu ich pôvodu a nastolenie poriadku v krajine pôvodu. Nepotvrdili sa navrhovateľove tvrdenia o tom, že by jednotlivé nepokoje, počas ktorých bol navrhovateľ zatknutý, boli spôsobené nevraživosťou (represáliami) voči kmeňu U. ako celku z toho dôvodu, že sú opozíciou voči vláde. Dostupnými správami o krajine pôvodu bolo preukázané, že navrhovateľovi počas obmedzenia jeho osobnej slobody nehrozilo a ani v súčasnosti nehrozí prenasledovanie výlučne z dôvodu jeho príslušnosti ku kmeňu U., ale z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie. Z dostupných správ o krajine pôvodu sa preukázali útoky Rapid Support Force na dediny a komunity podozrivých členov ozbrojených rebelantských skupín. Správy o útokoch na dediny obývané príslušníkmi kmeňa U. neznamenajú, že útoky vládnych bezpečnostných jednotiek sú primárne orientované na príslušníkov tohto kmeňa. Ak by aj takéto skutočnosti boli preukázané, dôvody zatknutia uvádzané navrhovateľom (až na jeden prípad) neboli preukázateľne motivované navrhovateľovou príslušnosťou ku kmeňu U.. Útoky spôsobuje aj súperenie o novo objavené zlato, dlhoročné spory o teritórium a moc, ako aj odvety z jednotlivé útoky. Odporca konštatoval, že navrhovateľ o svojich zatknutiach nemá dôkazy, iba subjektívne domnienky, rovnako ako tvrdenia o zavraždení príbuzných získal iba sprostredkovane, pričom odporca nemohol dôveryhodne ustáliť ani navrhovateľovu totožnosť a pôvod. Napokon k odvolacej námietke, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s obsahom azylového spisu, odporca uviedol, že v spise sa síce nachádzajú informácie o zabití niektorých príslušníkov kmeňa U. a o vysídľovaní civilistov, no pri individuálnom posudzovaní žiadosti navrhovateľa jeho zatknutia nemožno považovať za represálie voči kmeňu U.. Odporca preto navrhol, aby súd potvrdil napadnuté rozhodnutie o neudelení azylu navrhovateľovi. Na pojednávaní krajského súdu, nariadenom na deň 17.02.2015, vykonanom v neprítomnosti navrhovateľa, za prítomnosti splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa a odporcu, bol tiež oboznámený administratívny spis odporcu ČAS: MU-120/PO-Ž-2014. Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa sa pridržala písomných dôvodov, uvedených v opravnom prostriedku a navrhla, aby súd rozhodnutie odporcu zrušil v časti o neudelení azylu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K vyjadreniu odporcu zo dňa 03.12.2014 uviedla, že odporca svoj záver, že prenasledovanie nie je nasmerované iba výlučne k príslušníkom kmeňa U.H.O., podoprel jednou vetou zo súboru správ, založených v administratívnom spise, no zostávajúca časť hovorí o etnických čistkách a prenasledovaní príslušníkov kmeňa U.H.O. na strane 12 až 15 súboru správ. Ďalej namietala argumentáciu odporcu ohľadom nedôveryhodnosti navrhovateľa na základe toho, že nepodložil svoje tvrdenia žiadnymi dôkazmi, pričom poukázala na bremeno tvrdenia a bremeno dôkazné, rozdelené medzi žiadateľom a správnym orgánom, pričom v azylovom konaní sa vždy rozhoduje na základe dôkaznej núdze. Paradoxne odporca získal aj informácie v prospech navrhovateľa, ktoré však nezohľadnil. Iba zo všeobecnej zlej bezpečnostnej situácie bola navrhovateľovi poskytnutá doplnková ochrana napriek tomu, že informácie o krajine hovoria o etnických čistkách a prenasledovaní etnika U.H.O.. Informácie o krajine pôvodu preukazujú objektívnosť subjektívnych obáv navrhovateľa pred prenasledovaním. Splnomocnená zástupkyňa odporcu poukázala na štyri zatknutia navrhovateľa a ich vyhodnotenie odporcom v napadnutom rozhodnutí. V prípade posledného zatknutia citovala tiež napadnuté rozhodnutie pri aplikácii § 2 písm. d/ bod 2 zákona o azyle s poukazom na výpoveď navrhovateľa, že sa politicky neangažoval a keď ozbrojené zložky Sudánu vyvrátili podozrenie z jeho spolupráce s opozičnými silami, navrhovateľ bol prepustený, po prepustení nemal problémy z dôvodu svojej príslušnosti ku kmeňu U.H.O.. V konflikte v Sudáne nepôsobí primárne iba kmeň U.H.O., ale aj ostatné kmene, ako Fur, Masali alebo iné menšie kmene (strana 17 Informácie o krajine pôvodu). Ozbrojené zložky Sudánu teda potláčajú konflikt celkovo, teda voči ozbrojeným opozičným zložkám, chce potlačiť militantnosť a nie útočiť primárne na dediny obývané kmeňom U.H.O.. Navrhovateľ nebol prenasledovaný výlučne z dôvodu svojej príslušnosti ku kmeňu U.H.O. a odporca nezistil podmienky na udelenie azylu podľa § 8. Navrhovateľovi však, vzhľadom na hrozbu vážneho bezprávia v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu, poskytol doplnkovú ochranu. Zástupkyňa navrhovateľa napokon ešte dodala, že na základe informácií, ktoré správny orgán konaním o azyle získa, sa posúdi, či by bol navrhovateľ vystavený niektorej z formy prenasledovania v budúcnosti. Podľa jej názoru na strane 17 nie sú žiadne informácie vyvracajúce skutočnosť, že útoky vlády sú namierené iba všeobecne proti povstalcom a vyvracali by skutočnosť, že ide o konflikt voči etnickej skupine. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že za použitia ustanovenia § 250q ods. 2 O. s. p. je napadnuté rozhodnutie odporcu potrebné potvrdiť ako vecne správne. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). V zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Azyl predstavuje medzinárodnoprávnu ochranu osôb, ktoré majú v krajine svojho pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôžu alebo nechcú vrátiť do tohto štátu. Právo na azyl navyše nemožno považovať za právo nárokové; ani Ústava Slovenskej republiky, Listina základných práv a slobôd, ani medzinárodné zmluvy o ľudských právach, ktorými je Slovenská republika viazaná, nezaručujú, že právo azylu musí byť žiadateľovi poskytnuté. Dôvodom neudelenia azylu navrhovateľa bolo nesplnenie relevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. Navrhovateľ žiadosť o udelenie azylu zdôvodnil v Dotazníku žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 15.04.2014 skutočnosťou, že čelil opakovanému zatýkaniu a diskriminácii ako osoba, príslušník kmeňa U., ktorého príslušníci sú spájaní s opozičnými silami voči vláde. K navrhovateľom uvádzaným dôvodom odporca venoval dostatočnú pozornosť a vykonal dokazovanie okrem výsluchu navrhovateľa aj obsahom správ o krajine pôvodu, na ktoré poukázal vo svojom rozhodnutí s uvedením ich zdrojov. Krajský súd pri posudzovaní rozhodnutia odporcu poukazuje na skutočnosť, že odporca správne vyhodnotil výpoveď navrhovateľa vo všetkých dôvodoch jeho odchodu z krajiny pôvodu, v podrobnostiach na tieto krajský súd poukazuje a s týmito sa stotožňuje. K výroku o neudelení azylu navrhovateľovi krajský súd zdôrazňuje, že predpokladom udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle je existencia opodstatnených obáv z prenasledovania z dôvodov uvedených v tomto zákonnom ustanovení. Podľa názoru súdu k naplneniu a preukázaniu konania, ktoré zákon o azyle definuje ako prenasledovanie (§ 2 písm. d/ bod 2), okrem všeobecných predpokladov (objektívna situácia) musí pristúpiť aj individuálne konanie subjektov, smerujúce voči konkrétnej osobe - navrhovateľovi. V prejednávanej veci však faktor prenasledovania alebo jeho hrozby nebol naplnený. Iba za predpokladu naplnenia týchto predpokladov môže dôjsť k splneniu ďalšej podmienky udelenia azylu, teda opodstatnenosti prezentovaných obáv, čo v danom individuálnom prípade nebolo preukázané. Odporca sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal dôvodmi žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu. Tieto skutočnosti potom vyhodnotil z hľadiska kritérií uvedených v zákone o azyle a Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. Z uvedených dôvodov po právnej stránke neboli splnené predpoklady udelenia azylu navrhovateľovi v zmysle zákona o azyle. Podľa krajského súdu záver odporcu o tom, že navrhovateľ nesplnil podmienky pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle je vecne správny vzhľadom na záver odporcu o tom, že v danom prípade sa zjavne jedná o žiadateľa o azyl, ktorý objektívne nečelil prenasledovaniu zo strany štátnych orgánov. Obdobne navrhovateľ nečelil ani takému konaniu zo strany neštátnych pôvodcov. V prípade navrhovateľa nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o postavení utečencov a zo zákona o azyle. Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred odporcom neuviedol ani skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že by z dôvodu príslušnosti ku kmeňu U. zažíval nejaké problémy v krajine pôvodu. Z toho dôvodu sa krajský súd s námietkami navrhovateľa, týkajúcimi sa postavenia národnostných menšín, nestotožňuje. V súvislosti s konštatovaním odporcu, že navrhovateľ svoje vyhlásenia ničím nepodložil a o jeho zatknutiach nemá žiadne dôkazy, krajský súd uvádza, že to považuje iba za konštatovanie faktu, nakoľko odporca v takejto dôkaznej núdzi sa náležite zaoberal subjektívnymi obavami navrhovateľa, v spojitosti s jeho kmeňovou príslušnosťou, ktoré označil za ničím nepodložené domnienky, na základe objektívnych skutočností, ku ktorým odporca dospel na základe zadovážených správ o krajine pôvodu, nachádzajúcich sa v administratívnom spise odporcu, pri individuálnom posúdení navrhovateľom uvádzaných skutočností. Hodnotenie dôkazov odporcom nevybočovalo zo zásad rozdelenia dôkazného bremena medzi navrhovateľom a správnym orgánom. Poskytnutím doplnkovej ochrany, vzhľadom na právoplatnosť rozhodnutia v tejto časti, sa krajský súd nezaoberal. Krajský súd sa podrobne zaoberal všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými v opravnom prostriedku a postup odporcu považuje v celom rozsahu za správny, v súlade so zákonom o azyle, keď v zmysle ustanovení § 13 ods. 1 zákona o azyle odporca navrhovateľovi azyl neudelil. Krajský súd preto nepovažoval námietky opravného prostriedku navrhovateľa ohľadom nesprávneho vyhodnotenia správ z krajiny pôvodu a nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj rozporom s obsahom spisov, za dôvodné. Námietky navrhovateľa nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Krajský súd považoval za zrejmé, z akých argumentov odporca pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom dospel k záveru, že ten dokazovanie vykonal a vyhodnotil riadnym spôsobom. Riadne zistil skutkový stav veci a z tohto podkladu neskôr vychádzal pri svojom rozhodnutí o neexistencii dôvodov pre udelenie azylu v zmysle ustanovení § 8 a § 10 zákona o azyle, podľa ustanovenia § 13 ods. 1 zákona o azyle. Odporca sa podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami a preto bolo potrebné rozhodnutie odporcu v časti výroku o neudelení azylu ako vecne správne potvrdiť podľa § 250q ods. 2 O.s.p.. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O. s .p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O. s .p.. Navrhovateľ a jeho splnomocnená zástupkyňa boli v konaní neúspešní a nemali preto právo na náhradu trov konania. Odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.