Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/306/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201259 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7012201259.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Milana Končeka, v právnej veci žalobkyne: Y. W. C. P. Á. Č. C. P. Á., bytom T. XX, W., zastúpená advokátkou: JUDr. Alica Verešová, Advokátska kancelária so sídlom Kuzmányho 57, Košice, proti žalovanému: Primátor mesta W., O. U. XX/X, W., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. augusta 2012 číslo: A/2012/18784-2, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobkyni n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobkyňa podanou žalobou žiadala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného z 27.08.2012 č. A/2012/18784-2, ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) odvolanie žiadateľky Y. W.C. zamietol a rozhodnutie Magistrátu mesta W. sp. zn. A/2012/17015-1 zo dňa 30.07.2012 potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že niet žiadnych pochybnosti o tom, že dotknutá zmluva o dielo je zmluvou povinne zverejňovanou podľa § 5a ods. 1 zákona č. 111/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon o informáciách“), pričom táto skutočnosť sa správne konštatuje aj v článku 8 ods. 2 zmluvy. Poukázal na § 5a ods. 4 prvá a druhá veta zákona o informáciách „ustanovenie povinne zverejňovanej zmluvy, ktoré obsahuje informáciu, ktorá sa podľa tohto zákona nesprístupňuje, sa nezverejňuje. Rovnako sa nemusia zverejniť časti povinne zverejňovanej zmluvy, ktorými sú technické predlohy, návody, výkresy, projektové dokumentácie, modely, spôsob výpočtu jednotkových cien a vzory“. To pripúšťa možnosť, že niektoré časti povinne zverejňovanej zmluvy sa podľa zákona o informáciách nesprístupňujú, t. j. ani na základe žiadosti tretej osoby o sprístupnenie. Ide tu o zmluvu, ktorá je povinne zverejňovanou zmluvou, avšak niektoré jej časti sa nemôžu zverejniť (a to ani na základe žiadosti o sprístupnenie informácie). Žiadateľka posúdila predmetnú zmluvu ako povinne zverejňovanú zmluvu, v ktorej niektoré časti nie je potrebné zverejniť, ale na požiadanie sa však sprístupnia aj tieto nezverejnené časti zmluvy. Žalobkyňa vôbec nespochybnila, že položkovitý rozpočet bol nesprávne posúdený ako obchodné tajomstvo, a preto ani neposudzoval právnu otázku, či položkovitý rozpočet za predpokladu, že by nebol považovaný za súčasť obchodného tajomstva spoločnosti, bolo potrebné zverejniť už v procese prvotného zverejnenia zmluvy podľa § 5a ods. 1 zákona o informáciách. Poukázal na ustanovenie §§ 17 a 18 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a § 10 ods. 1 a 2 zákona o informáciách a preskúmal, či sa na položkovitý rozpočet ako súčasť obchodného tajomstva spoločnosti v zmysle jej vyjadrenia nevzťahuje zákonná výnimka podľa § 10 ods. 2 zákona o informáciách. Rozhodujúcim kritériom vo verejnom obstarávaní, ktoré predchádzalo uzatvoreniu zmluvy bola celková výška ceny diela (bez ohľadu na spôsob jej výpočtu), táto musí byť vždy zverejnená (resp. informácia o cene musí byť sprístupnená aj keby ju spoločnosť označila za dôvernú informáciu). So zreteľom na nesúhlasné stanovisko spoločnosti však nič nebránilo spoločnosti označiť položkovitý rozpočet ako obchodné tajomstvo, keďže tento z formálneho hľadiska nebol pre uzavretie zmluvy rozhodujúci a spôsob rozčlenenia celkovej ceny môže pre spoločnosť predstavovať aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, ktorú si chce zachovať aj do budúcnosti (§ 17 Obchodného zákonníka). Žiadateľka žiadala v bode č. 4 v žiadosti doplniť informáciu o nezodpovedanú časť a to z akého celkového množstva stromov bude, resp. už bolo vyrúbaných 140 stromov. Povinná osoba uvedenou informáciou nedisponuje, a preto ju nemôže poskytnúť. V zmysle § 15 zákona o informáciách ak povinná osoba nedisponuje požadovanou informáciou a ak má vedomosť o tom kde možno požadovanú informáciu získať, postúpi žiadosť do 5 dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii. Povinná osoba nemá a nemala ani vedomosť o inej povinnej osobe, ktorá by mohla mať požadovanú informáciu k dispozícii, nebolo možné v tejto časti žiadosť postúpiť. Nepopiera právo každého, teda aj žiadateľky na slobodný prístup k informáciám, avšak zdôrazňuje, že toto právo nie je absolútne, sú situácie (predpokladané zákonom) kedy má oprávnený záujem tretej osoby alebo všeobecný záujem spoločnosti na nezverejnený (neposkytnutí) informácie prednosť pred záujmom žiadateľa o poskytnutie informácie. Okruh týchto nezverejňovaných informácií upravuje zákon o slobodnom prístupe k informáciám v ustanovení §§ 8 až 11. Má za to, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je správne, odôvodnenie i keď je stručné, ale bolo jasné a zrozumiteľné. Vo včas podanej žalobe žalobkyňa zopakovala skutočnosti, ktoré uviedla v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu a uviedla, že položkovitý rozpočet je zosumarizovaný súhrnom jednotlivých položiek potrebných na uskutočnenie s uvedeným súčinom jednotkovej ceny a množstva každej položky, teda nič, čo by bránilo zverejneniu informácie. Navyše v zmysle zmluvy o dielo sa v článku 4 ods. 3 uvádza, že rozpočet je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Uviedla, že nepopiera označenie týchto informácií ako obchodné tajomstvo spoločnosti Doprastav, a.s., ale podľa jej názoru označenie týchto informácií ako obchodného tajomstvá nestačí, pretože aby mohla byť informácia nesprístupnená z dôvodu ochrany obchodného tajomstva, musí kumulatívne spĺňať všetky znaky uvedené zákonom, t. j. Obchodným zákonníkom. V zmysle § 17 Obchodného zákonníka ide o „všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne nedostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečí“. Takýto výklad potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č. k. 6Sž 73/01 z 28.11.2001 a obdobne to uviedol aj v rozsudku č. k. 3 Sž 16/2004 z 08.04.2005. Podľa jej názoru povinná osoba nemôže odmietnuť informácie, ktoré sú obsahom zmluvy, či iného dokumentu s poukazom na jeden, prípadne dva aspekty, napr. obchodné tajomstvo a dôverný charakter informácií, ak čo i len jedna časť zmluvy, či iného dokumentu alebo jednotlivé informácie v ňom obsiahnuté nemajú takýto charakter. Práve že v skutočnosti tieto informácie sú v obchodných kruhoch bežne dostupné, robí z tejto informácie informáciu, ktorú povinná osoba nemôže označiť za obchodné tajomstvo, a preto ju musí sprístupniť. Položkovitý rozpočet neznamená model, ani spôsob výpočtu jednotlivých cien, ide len o zosumarizovanie jednotlivých položiek potrebných na uskutočnenie s uvedením súčinu jednotkovej ceny a množstvá každej položky. Ide o informáciu, ktorú nie je výrazným problémom získať od konkurenčných spoločností. Má za to, že zo strany žalovaného, resp. povinnej osoby došlo k nedostatočne zistenému skutkovému stavu a v súvislosti s bodom IV jej žiadosti a síce zneprístupnenie informácie, že z akého celkového počtu stromov bude, resp. už bolo vyrúbaných 140 stromov, keď v štúdii o vplyve na životné prostredie a v projektovej dokumentácii musí byť uvedený existujúci stav objektov. V prípade výrubu stromov musí byť zaznamenaný aj počet a rozmiestnenie pôvodných drevín. Má za to, že zistenie skutkového stavu žalovaným, ale aj povinnou osobou je nedostačujúce na posúdenie veci a vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia, preto považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné, nepreskúmateľné a navrhuje, aby ho súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiaden z dôvodov, ktorý uvádza v žalobe o preskúmanie rozhodnutia a ktoré majú podľa jeho názoru za následok nesprávnosť rozhodnutia odvolacieho orgánu. Uviedol, že s námietkami, ktoré žalobkyňa uviedla v odvolaní sa dôsledne vysporiadal v preskúmavanom rozhodnutí. Predmetom súdneho prieskumu v prípade právoplatného rozhodnutia potvrdeného odvolacím orgánom môžu byť len tie námietky skutkového a právneho charakteru, ktoré boli obsiahnuté v odvolaní, v ktorej súvislosti poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. 4Sž 67-68/01 z 01.01.2001 a 4 Sž 69-70/01 z 01.01.2001. Má za to, že v záujme čo najviac naplniť zásadu presvedčivosti rozhodnutia (ako imanentnú súčasť práva žalobcu ako účastníka správneho konania na to, aby jej postupom správneho orgánu nebolo odňaté právo konať pred týmto orgánom) sa v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, jeho tretej časti obsiahlejšie vyjadril aj k samotnému dôvodu nesprístupnenia informácie povinnou osobou, hoci to žalobkyňa v odvolaní nespochybnila. Vzhľadom na to, že k otázke obchodného tajomstva musí primárne zaujať postoj dotknutá spoločnosť, požiadal o písomné stanovisko, ktoré je súčasťou administratívneho spisu aj spoločnosť Doprastav, a.s.. Zo stanoviska tejto spoločnosti vyplýva, že prijala interný riadiaci organizačný dokument (internú normu), ktorou pristúpila zodpovedným spôsobom k ochrane obchodného tajomstva za účelom prijatej platnej a účinnej Smernice generálneho riaditeľa č. 14/2010 „Ochrana obchodného tajomstva“. Spoločnosť Doprastav, a.s. stanovila predmet obchodného tajomstva, pravidlá na jeho ochranu v rámci spoločnosti vrátane úpravy, zodpovednosti za jeho ochranu s cieľom zabezpečiť ochranu záujmov spoločnosti proti zneužitiu informácií v obchodnej, výrobno- technickej a finančno-ekonomickej oblasti, ktoré s činnosťou spoločnosti súvisia a majú materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, a preto majú byť chránené zodpovedajúcim spôsobom. V týchto podmienkach a v zmysle bodu 2.2 prílohy č. 1 Smernice generálneho riaditeľa č. XX/XXXX a súvisiacej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku za obchodné tajomstvo spoločnosti sa považujú okrem iných aj skutočnosti z obchodnej oblasti a to kalkulácia a tvorba cien, pričom sem patria „všetky údaje a informácie o kalkuláciách a tvorbe cien spojených s poznatkami konkrétnych skutočností technických, výrobných, obchodných, personálnych a organizačných, ktoré ovplyvňujú kalkulácie a tvorbu cien, a to na všetkých zákazkách, či úspešných alebo neúspešných a to i po dobu realizácie, resp. i po skončení zákazky, pričom uvedená kalkulácia sa vzťahuje najmä na všetky cenové databázy, vnútropodnikové cenníky, rozbory cien v elektronickej a tlačovej podobe“. Poukázal v tejto súvislosti na § 10 ods. 1 zákona o informáciách, v zmysle ktorého, ak skutočnosti označené spoločnosťou Doprastav, a.s. ako obchodné tajomstvo, povinná osoba nemôže sprístupniť. Namieta tvrdenie žalobkyne, že skutočnosti tvoriace položkovitý rozpočet sú informáciami bežne dostupnými v obchodnom styku a považuje ich za nepravdivé a zavádzajúce. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu podľa bodu IV žiadosti o sprístupnenie informácií zotrváva na svojom stanovisku, že nedisponuje informáciou, z akého množstva stromov bolo vyrúbaných 140 stromov v dôsledku vykonanej rekonštrukcie KULTURPARKU a vyjadriť by sa k tomu mohla Ing. Q., ktorá konala v správnom konaní vo veci výrubu drevín. Predmetom príslušného výrubového konania boli len tie dreviny, ktoré boli v kolízií so zamýšľanou stavbou. Účelom zákona o informáciách je sprístupnenie informácií, ktorými povinná osoba disponuje, a preto je toho názoru, že nemožno od neho očakávať, že bude zisťovať informácie, ktorými nedisponuje z dôvodu žiadosti „tretej osoby“, alebo takéto informácie zhromažďovať z dôvodu takejto žaloby. Na základe uvedených skutočností navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalobkyni nepriznať náhradu trov konania. Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, administratívnym spisom žalovaného a prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Z obsahu pripojených spisov súd zistil, že žalobkyňa ako žiadateľka Y. W. žiadosťou zo dňa 11.07.2012 požiadala o poskytnutie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. a žiadala, aby v súvislosti so stavbou Rekonštrukcia bývalých kasární - KULTURPARK W. jej bola poskytnutá informácia 1. Zmluvného položkovitého rozpočtu k Zmluve o dielo č. XXXXXXXXXX 2. Informácie, či je suma uvedená v Zmluve o dielo č. XXXXXXXXXX vrátane DPH 3. Informácie, v akej výške a ktorým záujemcom bola doručená v poradí druhá ponuka 4. Informácie, koľko stromov a z akého celkového počtu stromov bude v súvislosti s touto akciou vyrúbaných Prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 30.07.2012 č. A/2012/17015-1 podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní nevyhovel žiadosti o sprístupnení informácií „v súvislosti so stavbou: Rekonštrukcia bývalých kasární - KULTURPARK, W. a to: 1. Zmluvného položkovitého rozpočtu k Zmluve o dielo č. XXXXXXXXXX 2. Informácie, či je suma uvedená v Zmluve o dielo č. XXXXXXXXXX vrátane DPH, 3. Informácie, v akej výške a ktorým záujemcom bola doručená v poradí druhá ponuka 4. Informácie, koľko stromov a z akého celkového počtu stromov bude v súvislosti s touto akciou vyrúbaných, v bode 1. Rozhodnutie odôvodnila tým, že v zmysle § 5a ods. 4 zákona o informáciách sa nemusia zverejniť časti povinne zverejňovanej zmluvy, ktorými sú predlohy, návody, výkresy, projektové dokumentácie, modely, spôsob výpočtu jednotlivých cien a vzory. Súčasne podľa § 10 zákona o informáciách povinná osoba nesprístupní informácie označené ako obchodné tajomstvo na základe § 17 až § 20 Obchodného zákonníka. Požadované informácie v bode I príslušných zákonných ustanovení boli označené ako obchodné tajomstvo, a preto povinná osoba túto informáciu nesprístupní. Uviedla aj to, že spoločnosť Doprastav, a.s. nesúhlasí so sprístupnením tejto informácie. V spise je aj informácia podľa zákona č. 211/2000 Z. z., ktorá bola zaslaná žalobkyni s tým, že informácie jej boli poskytnuté k bodom II až IV jej žiadosti, teda boli sprístupnené. Podľa § 2 ods. 1 zákona o informáciách osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tieto právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb z oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona. Podľa § 5a ods. 1 zákona o informáciách povinne zverejňovaná zmluva je písomná zmluva, ktorú uzaviera povinná osoba a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy vrátane neštátnych účelových fondov alebo sa týka používania týchto finančných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom alebo na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia povinne zverejňovaná zmluva je aj písomná zmluva, ktorú uzaviera povinná osoba podľa § 2 ods. 3, v ktorej má štát alebo povinná osoba podľa § 2 ods. 1 a 2 výlučnú účasť alebo v ktorej majú štát a povinná osoba podľa § 2 ods. 1 a 2 spoločne výlučnú účasť alebo v ktorej majú štát a viaceré povinné osoby podľa § 2 ods. 1 a 2 spoločne výlučnú účasť a ktorá sa týka nakladania s jej majetkom; to neplatí, ak je zmluva uzatvorená v bežnom obchodnom styku v rozsahu predmetu podnikania alebo činnosti zapísanej v obchodnom registri alebo v inej úradnej evidencii. Podľa ods. 3 uvedeného ustanovenia namiesto zmluvy uzatvorenej v bežnom obchodnom styku, v rozsahu predmetu podnikania alebo činnosti zapísanej v obchodnom registri alebo v inej úradnej evidencii povinnej osoby podľa ods. 2 a namiesto zmluvy podľa § 5a ods. 5 písm. c), d), i), j), r) a s) sa zverejňuje informácia o uzatvorení takejto zmluvy; to neplatí, ak sa zmluva uzavrela s fyzickou osobou, ktorá nie je podnikateľom. Na zverejňovanie informácie podľa prvej vety sa použijú ods. 6, 7, 9 a 14 rovnako. Podľa ods. 4 uvedeného ustanovenia ustanovenie povinne zverejňovanej zmluvy, ktoré obsahujú informáciu, ktorá sa podľa tohto zákona nesprístupňuje sa nezverejňujú. Rovnako sa nemusia zverejniť časti povinne zverejňovanej zmluvy, ktorými sú technické predlohy, návody, výkresy, projektové dokumentácie, modely, spôsob výpočtu jednotkových cien a vzory. Ustanovenia všeobecných obchodných podmienok sa nemusia zverejniť ak časť obsahu povinne zverejňovanej zmluvy je určená odkazom na ne a zároveň totožné ustanovenie všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli zverejnené tou istou povinnou osobou spolu s inou povinne zverejňovanou zmluvou, ktorá už nadobudla účinnosť; pri takto povinne zverejňovanej zmluve sa uvedie v centrálnom registri zmlúv (ďalej len „register“) alebo na webovom sídle odkaz na inú povinne zverejňovanú zmluvu, ktorá už nadobudla účinnosť. Podľa § 10 ods. 1 zákona o informáciách informácie označené ako obchodné tajomstvo, povinná osoba nesprístupní. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva nie je najmä sprístupnenie informácie: a) týkajúcej sa závažného vplyvu na zdravie ľudí, svetové, kultúrne a prírodné dedičstvo, životné prostredie vrátane biologickej diverzity a ekologickej stability, b) o znečisťovaní životného prostredia, c) ktorá sa získala za verejné prostriedky alebo sa týka používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie, d) o štátnej pomoci a informácie podľa § 3 ods. 2. Podľa ods. 3 uvedeného ustanovenia porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva nie je ani zverejnenie zmluvy podľa § 5a. Podľa § 17 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka predmetom práv patriacich podniku je aj obchodné tajomstvo. Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu, materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje. Z odôvodnenia prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného a jeho písomného vyjadrenia, ako aj z odvolania žalobkyne a obsahu podanej žaloby je zrejmé, že účastníci považujú Zmluvu o dielo č. XXXXXXXXXX zhotoviteľa spoločnosti Doprastav, a.s. za povinne zverejňovanú zmluvu v zmysle § 5a zákona o informáciách. Zo zákona o informáciách vyplýva, že môžu nastať prípady, ktoré zmluvy sa zverejňujú v celom rozsahu a ktoré iba sčasti a to tak, že zmluva je povinne zverejňovaná a zverejňuje sa v celom rozsahu; zmluva je povinne zverejňovaná avšak niektoré jej časti nie je potrebné zverejniť (najmä s poukázaním na § 5a ods. 1 druhá veta zákona o informáciách), ale na požiadanie sa sprístupnia aj nezverejnené informácie; zmluva je povinne zverejňovaná avšak niektoré jej časti sa nemôžu zverejniť a to ani na základe žiadosti o sprístupnenie informácie; zmluva nie je povinne zverejňovaná, však na požiadanie sa sprístupní; zmluva nie je povinne zverejňovaná a nemožno ju sprístupniť na základe žiadosti podľa zákona o informáciách. Citované ustanovenie § 5a ods. 4 prvej vety zákona o informáciách jednoznačne pripúšťa možnosť, že niektoré časti povinne zverejňovanej zmluvy sa podľa tohto zákona nesprístupňujú, t. j. ani na základe žiadosti tretej osoby o sprístupnenie. Podľa žalobkyne zmluva o dielo, ktorú žiada zverejniť je zmluvou povinne zverejňovanou, ale niektoré jej časti nie je potrebné zverejniť, no na požiadanie sa však sprístupnia aj nezverejňované informácie majúc za to, že položkovitý rozpočet bol nesprávne posúdený ako obchodné tajomstvo, a preto, keď sa nezverejňuje, tieto údaje môžu byť sprístupnené na žiadosť tretej osoby. Zo stanoviska spoločnosti Doprastav, a.s. zo dňa 19.07.2012, ktorý je súčasťou administratívneho spisu a je zhotoviteľom Zmluvy o dielo č. XXXXXXXXXX vyplýva, že táto spoločnosť si svojim interným predpisom a to Smernicou generálneho riaditeľa č. XX/XXXX chráni okrem iného aj kalkuláciu a tvorbu cien do ktorých spadajú aj jednotlivé ceny, spôsob ich výpočtu a rekapitulácia cien stavebných objektov, teda spoločnosť Doprastav, a.s. prejavila zákonným spôsobom vôľu chrániť tieto skutočnosti prostredníctvom inštitútu obchodného tajomstva v zmysle citovaného ustanovenia § 17 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe uvedeného stanoviska spoločnosti Doprastav, a.s. povinná osoba bola povinná zmluvu o dielo zverejniť, ale nie je povinná sprístupniť informácie, ktoré sú obchodným tajomstvom v zmysle jej Smernice generálneho riaditeľa č. XX/XXXX. Sprístupneniu žiadaných informácií v súvislosti so zmluvou o dielo bráni aj ustanovenie § 10 ods. 1 zákona o informáciách, t. j. informácie označené ako obchodné tajomstvo povinná osoba nesprístupní. K námietke žalobkyne, že položkovitý rozpočet predstavuje bežne dostupnú informáciu v obchodnom styku, súd považuje za neopodstatnenú, lebo bolo dostatočným spôsobom preukázané, že v tomto konkrétnom prípade spoločnosť Doprastav, a.s. splnila svoju povinnosť a zverejnila celkovú sumu diela v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, ako aj ďalšie skutočnosti, ktoré bola povinná zverejniť, nakoľko ide jednak o povinne zverejňovanú zmluvu podľa § 5a zákona o informáciách, ako aj podmienku vyplývajúcu zo zákona o verejnom obstarávaní (sprístupnenie celkovej ceny za zhotovenie diela). Ako už bolo uvedené spoločnosť Doprastav, a.s. vo svojej Smernici generálneho riaditeľa č. XX/XXXX Ochrana obchodného tajomstva chráni kalkuláciu a tvorbu cien, do ktorej spadajú aj jednotkové ceny, spôsob ich výpočtu a rekapitulácia cien stavebných objektov, ktoré sú obchodným tajomstvom a ona nesúhlasí so sprístupnením tejto informácie, t. j. položkovitým rozpočtom, ktorý je súčasťou zmluvy o dielo. K námietke žalobkyne, že rozhodnutie nie je dostatočne jasné a zrozumiteľné treba uviesť, že rozhodnutie žalovaného je dostatočne jasné, zrozumiteľné a žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní a dokonca nad rámec svojich povinností zdokumentoval a aj odôvodnil čo považuje spoločnosť Doprastav, a.s. za obchodné tajomstvo. Obchodným tajomstvom podľa neho je aj kalkulácia cien, čo vo svojej podstate predstavuje položkovitý rozpočet tak, ako ho zadefinovala aj samotná žalobkyňa vo svojej žalobe. K námietke žalobkyne, že dostala od povinnej osoby neúplnú odpoveď pokiaľ ide o bod IV jej žiadosti o poskytnutie informácie, t. j. koľko stromov a z akého celkového počtu stromov bude v súvislosti s touto akciou vyrúbaných. Žalobkyni bola poskytnutá informácia, že celkový počet drevín určených na výrub je 140. Neposkytnutie úplnej informácie, ktorú žalobkyňa žiadala žalovaný zdôvodnil tým, že takouto informáciou nedisponuje, a preto v súlade s ustanovením § 15 zákona o informáciách ak takouto informáciou povinná osoba nedisponuje, nemôže ju ani sprístupniť. Povinná osoba urobila všetko preto, aby mohla aj túto informáciu žalobkyni sprístupniť a oznámiť, keďže takouto informáciou nedisponovala, obrátila sa o poskytnutie informácie na oddelenie životného prostredia a špeciálneho stavebného úradu, ktorý jej oznámil písomne, že takouto informáciou nedisponuje. Z uvedeného dôvodu povinná osoba žalobkyni ako žiadateľke o poskytnutie informácie poskytla iba takú informáciu akou disponovala. Zároveň je potrebné uviesť, že nemožno spravodlivo očakávať, že povinná osoba poskytne informáciu žiadateľovi pokiaľ ňou nedisponuje, resp. ňou nedisponujú ani jej zložky a nemožno od nej ani očakávať, aby nad rámec svojich povinností zisťovala kto by mohol takouto informáciou disponovať a mu ju oznámiť. Žalobkyňa v žalobe poukázala aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 3Sž 16/2004 a podľa tohto rozsudku súd neskúmal možný rozsah informácií, ktorý žalovaný mohol a mal zverejniť, ale len právny dôvod na absolútne odmietnutie sprístupnenia informácií vyplývajúcich zo zmluvy, aj to len s poukazom na obchodné tajomstvo, resp. dôverný charakter zmluvy ako celku, pričom v danom prípade povinná organizácia sprístupnila zmluvu o dielo a nebola poskytnutá, resp. sprístupnená iba informácia zo zmluvy o dielo, ktorá je obchodným tajomstvom tak, ako ju označil zhotoviteľ zmluvy, t. j. Doprastav, a. s. v zmysle a v súlade so Smernicou generálneho riaditeľa č. XX/XXXX Ochrana obchodného tajomstva. Ohľadne množstva výrubu drevín v súvislosti so stavbou „Rekonštrukcia bývalých kasární - KULTURPARK W.“ v pripojenom administratívnom spise je založené rozhodnutie Mesta W. zo 04.05.2011 č. A/2011/10991, podľa ktorého mesto dalo súhlas žiadateľovi na výrub drevín rastúcich na ulici W. - bývalý areál kasární, kde je konkrétne uvedené koľko kusov akých drevín sa má vyrúbať a ide o celkový počet 140 kusov, ktorá informácia bola žalobkyni aj sprístupnená. Súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby bol v súlade so zákonom č. 211/2000 Z. z. a zákonom č. 71/1967 Zb., preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O. s. p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. a žalobkyni, ktorá v konaní úspešná nebola nepriznal právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v platnom znení). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach a to písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.