Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/28/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200213 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7013200213.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobkyne I. M., bytom I., N.. R. XX, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Košice, Zádielska 2, Košice, v konaní o žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. AA/2013/00194 zo dňa 04.01.2013, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobkyňa podanou žalobou zo dňa 12.02.2013 sa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo 04.01.2013 č. AA/2013/00194, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce z 21.09.2012 č. 2012/14677/2/ SA1. Týmto rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 40 ods.1 a 3 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon“) a § 2 písm.a) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevyhovel žiadosti žalobkyne a nepriznal jej peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je Š. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že posudzovaná osoba Š. C. najskôr nebol uznaný za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, až v odvolacom konaní v lekárskom posudku posudkového lekára Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Košice z 09.07.2012 č. AA/2012/02851 bola miera funkčnej poruchy u neho stanovená na 50 % s preklasifikovaním pre najzávažnejšie ochorenie pre obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺbu ťažký stupeň obojstranne podľa časti XII.BB.II.15c/2 prílohy č. 3 k zákonu, v dôsledku čoho sa menovaný považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Po zrušení prvostupňového rozhodnutia a vrátení veci Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce na ďalšie konanie bolo jeho úlohou v ďalšom konaní vydať lekársky posudok s rešpektovaním miery funkčnej poruchy určenej v lekárskom posudku odvolacieho orgánu, avšak s vyjadrením k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 zákona, a následne vypracovať komplexný posudok podľa § 15 ods.1 citovaného zákona, posúdiť sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia a navrhnúť formu kompenzácie. Na základe uvedeného prvostupňový správny orgán v novom konaní vydal podľa § 15 ods.1 zákona komplexný posudok č. 2012/14747/Ti zo dňa 23.08.2012 v nadväznosti na lekársky posudok posudkového lekára Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach zo dňa 06.08.2012, podľa ktorého miera funkčnej poruchy posudzovaného Š. C.Y. bola posudkovým lekárom stanovená na 50 % v súlade s posudkom vydaným v odvolacom konaní. Uviedol, že posudzovaný sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a bol mu priznaný preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom. Termín opätovného posúdenia zdravotného stavu posudkový lekár nestanovil. Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia posudzovaného v oblasti sebaobsluhy prvostupňový správny orgán nenavrhol kompenzovať peňažným príspevkom na opatrovanie z dôvodu, že posudzovaný nespĺňa podmienky pre jeho priznanie, pretože stupeň jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby nedosahuje stupeň V., alebo VI. v zmysle ustanovenia § 49 ods.10 a prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/2001 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (na základe prvostupňového komplexného posudku stupeň jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je II.). V odôvodnení rozhodnutia sa ďalej uvádza, že žalovaný dňa 30.11.2012 uskutočnil sociálno-posudkovú činnosť, pri ktorej bolo zistené, že posudzovaný je poberateľom starobného dôchodku, je vdovec a býva sám v rodinnom dome. Menovaný je v dispenzárnej starostlivosti ortopéda. V roku 1997 mal vykonanú implantáciu pravého bedrového kĺbu a je dlhodobo sledovaný ambulantným internistom pre postihnutie srdca. V dôsledku narušenia telesných funkcií má zníženú pohybovú schopnosť samostatne sa premiestňovať. Je mobilný, ale chôdzu má sťaženú sprevádzanú poruchami stability. Pohybuje sa s oporou vychádzkovej palice. Posudzovaný Š. C. uviedol, že nedokáže samostatne vystúpiť na schody a zostúpiť zo schodov, problém mu spôsobuje aj prekonanie dlhšej vzdialenosti, má bolesti pohybového aparátu, bolesti v drieku, ktoré sú výraznejšie pri zmene počasia. Opúchajú mu dolné končatiny, má bolesti hlavy, slabšie počuje, pri námahe sa zadýchava, trpí na závraty, je unavený, cíti sa celkovo slabý a fyzicky nevýkonný. Pri vykonaní sociálnej posudkovej činnosti bol kontakt s posudzovaným naviazaný na verbálnej úrovni, odpovede na kladené otázky boli adekvátne a primerané jeho veku. Je všestranne orientovaný. Žalovaný ďalej konštatoval, že z komplexného posudku vyplýva, že posudzovaný v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia má obmedzenú schopnosť zabezpečiť si úkony sebaobsluhy, úkony starostlivosti o svoju domácnosť a realizovať základné sociálne aktivity. Pomoc, na ktorú je odkázaný, mu zabezpečuje žalobkyňa, ktorá požiadala o peňažný príspevok na opatrovanie. Ďalej uviedol, že z komplexného posudku vyplýva, že posudzovaný Š. C. pomoc inej fyzickej osoby potrebuje v oblasti mobility a orientácie pri pohybe po schodoch a pohybe po rovine, v oblasti sebaobsluhy, pri celkovom kúpeli, pri obliekaní a vyzliekaní. Potrebná pomoc inej fyzickej osoby však nie je v takom rozsahu, aby posudzovaný bol občanom odkázaným na opatrovanie. Ďalej poukázal na obsah lekárskeho posudku odvolacieho orgánu, z ktorého vyplýva, že stupeň odkázanosti posudzovaného Š. C. na pomoc inej fyzickej osoby je II. (90 bodov) v zmysle § 49 ods.10 a prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, a preto v súlade s ustanovením § 14 ods.4 zákona nie je odkázaný na opatrovanie. Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia posudzovaného v oblasti mobility a orientácie a v oblasti sebaobsluhy pri súčasnom zdravotnom stave druhostupňový správny orgán nenavrhol kompenzovať peňažným príspevkom na opatrovanie. Žalobkyňa v žalobe namietala, že dňa 30.11.2012 nebola vykonaná sociálna posudková činnosť v mieste trvalého bydliska posudzovaného, tak ako je to uvedené v napadnutom rozhodnutí, ale posudzovaný bol predvolaný do bytu žalobkyne v I. dňa 27.11.2012, kedy prevzal komplexný posudok zo dňa 23.08.2012. S jeho obsahom je totožný komplexný posudok žalovaného zo dňa 20.12.2012, ktorý bol posudzovanému doručený dňa 15.01.2013. V žalobe uviedla, že nesúhlasí s posudkovým záverom, že jej otec Š. C. nie je odkázaný na opatrovanie inej osoby, pretože bez jej pomoci nie je schopný samostatne žiť. Nemôže samostatne chodiť, chodí s dvoma barlami, nedokáže sám vyjsť po schodoch, nevie sa sám obliecť, pripraviť si jedlo, okúpať sa, zabezpečiť si lieky a iné, v dôsledku čoho je odkázaný na denno-denné opatrovanie inou osobou. Napokon uviedla, že konštatovanie v posudku, že posudzovaný je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, vzhľadom k tomu navrhovaná forma kompenzácie je pre nich bezvýznamná a nepoužiteľná, pretože tak posudzovaný ani ona nevlastnia motorové vozidlo. Navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 22.03.2013 uviedol, že sociálna posudková činnosť bola zamestnancami žalovaného vykonaná v domácnosti posudzovaného dňa 30.11.2012 v obci G., pri ktorej boli zistené skutočnosti uvedené v zázname z vykonanej sociálnej posudkovej činnosti. Konštatoval, že žalovaný nepredvolával posudzovanú osobu Š. C. na adresu žalobkyne dňa 27.11.2012, a ani mu nebol doručovaný komplexný posudok zo dňa 23.08.2012, tak ako je to uvedené v žalobe. Komplexný posudok v rámci druhostupňového konania bol vydané až 20.12.2012, t.z. následne po vykonaní sociálnej posudkovej činnosti. Posudzovaný bol počas výkonu sociálnej posudkovej činnosti dňa 30.11.2012 oboznámený s následným postupom a bolo mu poskytnuté odborné poradenstvo v rámci zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Posudzovaný počas výkonu sociálnej posudkovej činnosti nepodal žiadne námietky k spôsobu získavania informácií o sociálnych dôsledkoch ťažkého zdravotného postihnutia, s jeho obsahom bol oboznámený a súhlasil s ním, a tieto skutočnosti potvrdil vlastnoručným podpisom v prítomnosti zamestnancov druhostupňového správneho orgánu. Pri vykonaní sociálnej posudkovej činnosti bola prítomná aj žalobkyňa, ktorá skutočnosti uvedené v zázname dňa 30.11.2012 rovnako potvrdila vlastnoručným podpisom. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v odvolacom konaní posudkový lekár opätovne zhodnotil odkázanosť Š. C.Y. na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy na základe predloženej zdravotnej dokumentácie a konštatoval, že úkony sebaobsluhy, pri ktorých potrebuje menovaný pomoc inej fyzickej osoby, sú: celkový kúpeľ, obliekanie a vyzliekanie, pohyb po schodoch a pohyb po rovine. Na základe lekárskeho posudku zo dňa 12.12.2012 je stupeň odkázanosti II. (v hodnotení Barthelovho indexu dosahuje 90 bodov) podľa prílohy č. III. zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 445/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Aby mohol byť navrhnutý peňažný príspevok na opatrovanie, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím by musela spĺňať kritériá odkázanosti na opatrovanie, t.j. stupeň V., alebo VI., v zmysle spomínanej prílohy zákona o sociálnych službách. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach v posudku z 23.08.2012 uviedol síce, že posudzovaná osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia nie je schopný na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní svojej prirodzenej dôstojnosti premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, a je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ale v oblasti zvýšených výdavkov mu nevznikajú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré by bolo potrebné kompenzovať. Žalovaný konštatoval, že peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla možno poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a preukáže, že osobné motorové vozidlo využíva na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity, alebo občianske aktivity. Podmienka poskytnutia peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla je podľa tohto zákona splnená aj v prípade, keď fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nie je vlastníkom alebo držiteľom osobného motorového vozidla a jej prepravu zabezpečuje fyzická osoba, ktorá nemá oprávnenie na vykonanie prepravy. V rámci odvolacieho konania sa žalovaný zaoberal tou častou komplexného posudku prvostupňového správneho orgánu, ktorá bola podkladom pre rozhodnutie napadnuté odvolaním. Posúdenie odkázanosti Š. C. na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom nebola predmetom druhostupňového konania. K žalobe vyhotovil stanovisko posudkový lekár Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Košice, z ktorého vyplýva, že ani z jedného z odborných nálezov, ktoré sú súčasťou spisovej dokumentácie, nevyplýva iné závažné postihnutie v rámci akéhokoľvek orgánového systému, vrátane postihnutia zmyslových, psychických funkcií, či intelektových schopností, resp. v zdravotnej dokumentácii nie je zmienka o inom závažnom stave, ktorý by mohol značne obmedziť schopnosť posudzovaného vykonávať základné úkony sebaobsluhy. V hodnotení Barthelovho indexu posudzovaný dosiahol 90 bodov, t.j. II. stupeň odkázanosti, a tým nesplnil kritériá na požadovanú kompenzáciu. Na pojednávaní žalobkyňa zotrvala na svojom tvrdení, že sociálna posudková činnosť sa neuskutočnila v dome posudzovaného Š. C.Í. v obci G.. Tvrdila, že večer 29.11.2012 jej pracovníci žalovaného alebo prvostupňového správneho orgánu zavolali domov, aby posudzovaného dopravila do svojho bytu z miesta jeho bydliska, čo sa aj udialo s veľkými komplikáciami. Uviedla, že v čase posudzovania jeho zdravotného stavu si vyžadoval pomoc pri obliekaní, obúvaní, pri chôdzi používal vždy dve palice alebo francúzske barly, podľa toho čo mu lepšie vyhovovalo. Vyžadoval si tiež pomoc pri kúpaní, tiež pri vchádzaní do vane a z vane, obliekaní. Uviedla, že hoci trvalé bydlisko má v G. v dome posudzovaného Š. C., ktorý je jej nevlastným otcom. Tvrdila, že vykonáva všetky činnosti za neho, musí mu nakúpiť, navariť, podať jedlo, ísť k lekárovi predpísať lieky. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na písomnom stanovisku, že sociálna posudková činnosť sa uskutočnila v dome Š. C.Č. v obci G. za prítomnosti žalobkyne. Ďalej poukázala na to, že posudzovaná osoba nespĺňala podmienku zákona pre priznanie príspevku na opatrovanie, a to každodennú starostlivosť, pretože pri zisťovaní z jeho výpovede bolo zrejmé, že žalobkyňa v tom čase chodila do jeho domu k nemu 3 - 4-krát v týždni. Úkony, na ktoré bol posudzovaný odkázaný v tom čase, bolo možné kompenzovať opatrovateľskou službou, o ktorej rozhoduje obec, a nie je v kompetencii žalovaného. V prípade, že sa zdravotný stav posudzovaného od rozhodnutia zmenil, je možné, aby žalobkyňa podala novú žiadosť o priznanie príspevku na opatrovanie. Odkázanie na pomoc inej osoby pri domácich prácach nestačí na priznanie príspevku na opatrovanie. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že komplexný posudok vyhotovený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, odborom sociálnych vecí a rodiny z 23.08.2012 č. 2012/14748/Ti bol doručený do vlastných rúk posudzovanému Š. C. dňa 31.08.2012 na adrese G. XX. Tento listinný dôkaz je v rozpore s tvrdením žalobkyne v žalobe, že komplexný posudok bol doručený posudzovanému 27.11.2012 v byte žalobkyne, kde sa mala uskutočniť aj sociálna posudková činnosť žalovaného. Na rozdiel od žaloby na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že večer 29.11.2012 na telefonickú žiadosť pracovníčok žalovaného alebo správneho orgánu prvého stupňa previezla posudzovaného do svojho bytu, kde sa na druhý deň dňa 30.11. uskutočnila sociálna posudková činnosť pracovníkmi žalovaného. Tieto rozporné tvrdenia žalobkyne spochybňujú tú skutočnosť, že by žalovaný nedôsledne zisťoval skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o žiadosti žalobkyne, nezisťoval a nevyhodnotil odkázanosť posudzovaného na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach. Zo záznamu z vykonanej sociálnej posudkovej činnosti vyplýva, že táto posudková činnosť bola vykonaná v domácnosti posudzovaného v obci G. Č.. XX za prítomnosti žalobkyne. Zo záznamu vyplýva, že sa prevažne zdržiava v domácom prostredí, ktorú opúšťa iba pre návštevy k odborným lekárom. Absolvuje kratšie vychádzky. Ďalej sa v zázname uvádza, že posudzovanú má sťaženú chôdzu, pohybuje sa za opory vychádzkovej palice. Problémy mu spôsobuje prekonanie dlhšej vzdialenosti a terénne nerovnosti. Ďalej zo záznamu vyplýva, že sa posudzovaný oblečie a vyzlečie sám, topánky si sám nevie obuť, pomoc potrebuje pri vstupe a výstupe do vane. Lieky si sám nadávkuje, pomoc potrebuje pri predpisovaní liekov. Ďalej sa v zázname uvádza, že domáce práce zabezpečuje žalobkyňa, ktorá je v obci G. prihlásená na prechodný pobyt a domácnosť posudzovaného navštevuje 3 - 4 dni v týždni. Z posudkového záveru a vyplneného dotazníka pre účely spôsobu posudzovania odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej osoby pri jednotlivých činnostiach vyplýva, že posudzovaný dosiahol stupeň odkázanosti II. v hodnotení Barthelovho indexu, v dôsledku čoho sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia posudzovaného neboli navrhované kompenzovať peňažným príspevkom na opatrovanie. Rovnaký záver vyplýva aj z lekárskeho posudku vyhotoveného posudkovým lekárom žalovaného dňa 12.12.2012, z ktorého vyplýva miera funkčnej poruchy posudzovaného 50 % s tým, že ide o klienta po implantácii endoprotézy pravého bedrového kĺbu v roku 1997, vľavo je prítomná artróza bedrového kĺbu IV. stupňa, v oboch bedrových kĺboch je hybnosť redukovaná na minimum. Ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ale v hodnotení Barthelovho indexu dosahuje 90 bodov, t.j. stupeň II., t.z. nie je odkázaný na opatrovanie. Uvedené skutočnosti boli podkladom pre vyhotovenie komplexného posudku zo dňa 20.12.2012, ktorý tvoril aj podklad pre žalobou napadnuté rozhodnutie. Podľa § 2 ods.3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %. Podľa § 6 ods.1 citovaného zákona v oblasti mobility a orientácie sa kompenzuje znížená pohybová schopnosť alebo znížená orientačná schopnosť. Účelom kompenzácie v tejto oblasti je zmierniť alebo prekonať znevýhodnenia v prístupe k veciam osobnej potreby a k stavbám podľa osobitného predpisu a uľahčiť orientáciu a premiestňovanie sa. Znížená pohybová schopnosť a znížená orientačná schopnosť je obmedzená schopnosť samostatne sa premiestňovať v dôsledku narušenia telesných funkcií, zmyslových funkcií alebo duševných funkcií (§ 6 ods.2 citovaného zákona). Podľa § 14 ods.4 citovaného zákona fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V. alebo VI. podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je ustanovenie § 49 ods.10 a príloha č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov). Podľa § 49 ods.10 citovaného zákona odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby na účely poskytnutia sociálnej služby sa posudzuje podľa prílohy č. 3. Pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa dosiahnuté body podľa prílohy č. 3 písmeno A v 1. bode až v 12. bode sčítajú. Stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a priemerný rozsah odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v hodinách sa určí na základe celkového počtu bodov. Podľa § 40 ods.1 zákona č. 447/2008 Z.z. ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila 6 rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods.1 odkázaná na opatrovanie, opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 - 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie. Podľa § 250i ods.1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v medziach žaloby, dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom. Žalobkyňa v podanej žalobe neuviedla také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že rozhodnutie bolo vydané na podklade nedostatočne zisteného skutkového stavu alebo že bolo nesprávne právne posúdené, eventuálne že sa v konaní vyskytli také nedostatky, ktoré by mali za následok nezákonnosť rozhodnutia. Posudzovaný Š. C. bol podľa komplexného posudku zo dňa 20.12.2012 uznaný a osobu ťažko zdravotne postihnutú z dôvodu miery funkčnej poruchy, ktorá je 50 % podľa prílohy č. 3 časť XII.B.B.2.15.c. k zákonu č. 447/2008 Z.z., ale nespĺňa kritériá odkázanosti na opatrovanie, t.j. stupeň 5 alebo 6. Odkázanosť posudzovaného na opatrovanie inou fyzickou osobou bola zisťovaná aj sociálnou posudkovou činnosťou žalovaného, pričom bol určený stupeň odkázanosti II. podľa § 49 ods.10 a prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. V čase posudzovania potreboval pomoc inej fyzickej osoby pri celkovom kúpeli, obliekaní a vyzliekaní, pri pohybe po schodoch a po rovine. Sociálna posudková činnosť podľa listinného dôkazu nachádzajúceho sa v administratívnom spise sa uskutočnila v dome posudzovanej osoby za prítomnosti žalobkyne. Tvrdenie žalobkyne, že sa táto posudková činnosť uskutočnila v jej byte dňa 27.11.2012, neskôr na pojednávaní uviedla 30.11.2012, sa podľa názoru súdu neukázalo vierohodné vzhľadom na to, že záznamy vyhotovené pri tejto sociálnej posudkovej činnosti boli podpísané bez akejkoľvek námietky tak posudzovanou osobou, ako aj žalobkyňou. Naviac, tvrdenie žalobkyne, že dňa 27.11.2012 bol zároveň posudzovanému doručovaný komplexný posudok z 23.08.2012, sa javí nevierohodný, pretože v spise je doklad o tom, že tento posudok bol posudzovanému doručený 31.08.2012 do vlastných rúk na adresu jeho bydliska, a komplexný posudok žalovaného bol vyhotovený až v decembri 2012. Táto okolnosť podľa názoru súdu však nemá vplyv na posudzovanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, keďže rozsah odkázanosti posudzovaného Š. C. na opatrovaniu inou fyzickou osobou bol zisťovaný priamo od neho a v čase tohto posudzovania neboli splnené zákonné kritériá na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia formou opatrovania. K námietke žalobkyne o bezvýznamnosti kompenzácie v oblasti odkázanosti na individuálnu prepravu motorovým vozidlom, súd uvádza, že táto forma kompenzácie nebola predmetom odvolania a z uvedeného dôvodu posudkový lekár v posudku z 20.12.2012 v oblasti mobility a orientácie nenavrhol žiadne kompenzácie. Z uvedených dôvodov súd podľa § 250j ods.1 O.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol. V prípade, že od posudzovania a rozhodnutia o žiadosti žalobkyne došlo k zmene skutkového stavu, a zdravotný stav posudzovaného Š. C.Í. sa zhoršil, žalobkyňa má právo podať novú žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná a preto jej súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250q ods.1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.