Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/54/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200397 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7013200397.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a z členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Milana Končeka v právnej veci žalobcu: Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II, so sídlom Mojmírova 5, Košice, proti žalovanému: Mesto Košice, so sídlom Trieda SNP 48/A, Košice, za účasti: 1. Rabaka reklamné panely, s.r.o., IČO: 36 213 136 , so sídlom Rampová 5, Košice, 2. M. M., trvale bytom V. XX, K. a 3. K. K., trvale bytom V. XX, K., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.j.: A/2012/00339 - 15/II/Ber zo dňa 27.06.2012, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobca podanou žalobou zo dňa 26.03.2013 sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa ust. § 71 ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) v spojení s ust. § 16 vyhl. 453/2000 Z. z. a ust. § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej „Správny poriadok“) povolil umiestnenie reklamného zariadenia bigboard o rozmeroch 9600x3600 mm na Tr. KVP Košice na pozemku parcela registra "E." číslo XXXX/XX, katastrálne územie R., pre stavebníka: spoločnosť Rabaka reklamné panely, s.r.o., Rampová č. 5, 040 01 Košice IČO: 36 213 136 za tam stanovených podmienok. Žalobca konštatoval, že žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie na základe žiadosti spoločnosti Rabaka reklamné panely, s.r.o., ktorý k žiadosti pripojil vyjadrenie Útvaru hlavného architekta č.k. C /2010/01909-2, v ktorom uviedol, že v zmysle zásad Asociácie vonkajšej reklamy nie je možné vzhľadom na umiestnenie zariadenia požadovaných rozmerov v jednej lokalite umiestňovať zariadenia rôznych formátov a preto nesúhlasil s umiestnením reklamného zariadenia v uvedenej lokalite, ako aj stanovisko Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Krajského dopravného inšpektorátu (ďalej len „KDI“) zo dňa 08.02.2011 č. KRPZ-KE-KDI-54-016/2011 (dôkaz č. 2), v ktorom KDI vyjadril nesúhlas s umiestnením žiadaného reklamného zariadenia z dôvodu ochrany života, zdravia a majetku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, nakoľko v danom úseku je umiestnené množstvo reklamných zariadení, ktorých počet je nevyhovujúci a umiestnenie dopravného značenia je neviditeľné a ľahko prehliadnuteľné v množstve reklamných zariadení a navyše sa v poslednom období v tomto úseku stali dve dopravné nehody so smrteľným následkom s účasťou chodca. Žalobca uviedol, že dňa 14.04.2011 Stavebný úrad Mesto Košice - pracovisko Západ zamietol žiadosť o povolenie na umiestnenie predmetného zariadenia z dôvodu, že reklamné zariadenie nesmie svojím vyhotovením a umiestnením rušiť krajinný ráz, ohrozovať verejnú bezpečnosť a poriadok, brániť rozhľadu na pozemnej komunikácii a na ceste nad prípustnú mieru obťažovať okolie a obytné prostredie hlukom alebo osvetlením v zmysle § 55 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.. Zároveň stavebný úrad zistil, že výlepová plocha reklamného zariadenia (rám) lícuje s okrajom obrubníka cesty. V zákonnej lehote podal stavebník proti rozhodnutiu o zamietnutí odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský stavebný úrad rozhodnutím č. 2011/00643 zo dňa 29.07.2011 a zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, kde mu uložil povinnosť postupovať podľa jeho právneho názoru. Na tomto základe Stavebný úrad pracovisko Košice -Západ rozhodnutím zo dňa 27.06.2012 povolil umiestnenie predmetného reklamného zariadenia. Proti rozhodnutiu stavebného úradu č. k.: A/2012/00339-15/II/ber podala Okresná prokuratúra Košice II protest prokurátora zo dňa 04.12.2012 sp. zn. Pd 106/2012. Stavebný úrad tomuto protestu prokurátora nevyhovel a predložil ho listom zo dňa 09.01.2013 sp. zn. A/2013/09151-02/II/Ber na rozhodnutie Obvodnému úradu Košice, Odboru výstavby a bytovej politiky, ktorý rozhodnutím z 30.01.2013 sp. zn. ObU-KE-OVBP2-2013/00171 protestu prokurátora nevyhovel. Podľa žalobcu rozhodnutím stavebného úradu bol porušený zákon, a to § 46, § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ustanovenie § 55 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívaných osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, § 8 ods. 11, 12 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) a § 60 ods. 9 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Žalobca citoval ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c), § 140a ods. 1 písm. a) a § 126 ods. 1 stavebného zákona a konštatoval, že v danom prípade ak sa konanie podľa stavebného zákona dotýka záujmov chránených „predpismi o pozemných komunikáciách“, je takýmto predpisom nielen cestný zákon, ale aj zákon o cestnej premávke, ktorý upravuje pravidlá cestnej premávky na pozemných komunikáciách. V konaniach vedených na stavebných úradoch pri povoľovaní zariadení podľa § 71 ods. 1 písm. c) stavebného zákona, pokiaľ sa tieto umiestňujú na miestach viditeľných z verejných priestorov a pokiaľ sú spojené so stavbou alebo pozemkom, v blízkosti pozemnej komunikácie, je dotknutým orgánom v zmysle § 140a ods. 1 stavebného zákona aj Policajný zbor SR, ktorý podľa zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobí pri jej riadení. Žalobca ďalej uviedol, že podmienky umiestňovania informačných, reklamných a propagačných zariadení, ako aj zákaz ich umiestňovania na niektorých miestach, upravujú osobitné predpisy, a to ustanovenie § 55 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ustanovenia § 8 ods. 11, 12 cestného zákona a ustanovenie § 60 ods. 9 zákona o cestnej premávke. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je možné zistiť, ako sa stavebný úrad vysporiadal s nesúhlasným stanoviskom KDI, ani akými úvahami bol vedený pri hodnotení zadovážených dôkazov. Tým došlo k porušeniu ustanovenia § 34 ods. 5 a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho treba považovať napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre absenciu jeho náležitého odôvodnenia. Súlad s ustanovením § 249 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého prokurátor pri podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b) dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté, žalobca odôvodnil tým, že podaná žaloba slúži k plneniu úloh prokuratúry v zmysle ustanovení zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. Táto žaloba prioritne chráni objektívne právo, pričom ochrana práv účastníka správneho konania je pri tejto žalobe až sekundárna a môže prípadne aj úplne absentovať. Zmyslom ingerencie prokurátora je chrániť materiálnu stránku princípu právneho štátu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11.08.2009 sp. zn. 1Sžo/283/2008, podľa ktorého dodržiavanie zákonnosti a jej ochrana je základným predpokladom právneho štátu v zmysle článku 1 Ústavy SR, pretože právny štát charakterizuje výkon štátnej moci na základe ústavne vydaných zákonov, ktoré majú za cieľ ochraňovať slobodu, spravodlivosť a právnu istotu. Konštatoval, že slovenský právny poriadok je súčasťou európskeho právneho systému, z dôvodu ktorého je potrebné, aby aj rozhodovanie správnych orgánov odrážalo princípy dobrej správy, ktoré sú vyjadrené v odporúčaniach Rady Európy a na tieto princípy odkazuje aj európska judikatúra. Jedným z týchto princípov je princíp proporcionality výsledku zamýšľaného žalobou prokurátora a práv účastníka nadobudnutých v dobrej viere (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/187/2010). V konkrétnom prípade bude podľa názoru žalobcu zrušením rozhodnutia žalovaného tento princíp zachovaný. Poukázal tiež na verejný záujem na ochrane života, zdravia a majetku fyzických alebo právnických osôb na úseku bezpečnosti a plynulosti verejnej premávky, ktorý musí mať prednosť pred individuálnym záujmom podnikateľského subjektu, ktorý získal povolenie na zriadenie reklamného zariadenia len za účelom dosiahnutia zisku. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe prokurátora poukázal na ustanovenia § 140a ods. 1, ods. 3, § 140b ods. 1 a § 126 ods. 1 stavebného zákona a uviedol, že ak by sa vychádzalo priamo z ustanovení stavebného zákona a osobitných predpisov (zákon č. 135/1961 Zb., zákon č. 8/2009 Z.z.), dopravný inšpektorát Policajného zboru nie je orgánom verejnej správy a nie je správnym orgánom, nie je vlastníkom sietí a zariadení technického vybavenia územia a žiadny osobitný predpis neuvádza, že by mal byť dotknutým orgánom v konaní o povolení reklamného zariadenia. Zo zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov vyplýva, že cestným správnym orgánom sú ministerstvo, obvodné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídlach krajov, obvodné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie. Miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Postavenie dopravných inšpektorátov bolo upravené v zákone č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, ktorý bol zrušený zákonom č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V žiadnom platnom predpise nie je upravená pôsobnosť dopravných inšpektorátov pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky; túto pôsobnosť má „policajt“, resp. policajný zbor a týka sa priamo jazdy a kontroly vozidla (§ 69 a nasl. zákona č. 8/2009 Z.z., § 2 ods. 1 písm. j) zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov). Žalovaný konštatoval, že z uvedeného vyplýva, že dopravný inšpektorát by nemal byť ani len dotknutým orgánom v konaní stavebného úradu o povolení reklamného zariadenia. V žiadnom všeobecne záväznom právnom predpise nie je uvedené, že by mal dopravný inšpektorát vydávať v konaniach o povolení reklamných zariadení „záväzné stanovisko“, preto stanoviská dopravných inšpektorátov nemôžu byť záväznými stanoviskami podľa ustanovenia § 140b stavebného zákona. Ďalej uviedol, že ustanovenia § 140a a § 140b boli vložené do stavebného zákona jeho novelou č. 479/2005 Z.z. s účinnosťou od 01.11.2005, ktorou zároveň došlo k novelizácii ďalších 18 zákonov, v ktorých sa mimo iného doterajšie pojmy „stanovisko, vyjadrenie“ nahrádzali novým pojmom „záväzné stanovisko“. Žalovaný ďalej uviedol, že si uvedomuje, že problematika povoľovania reklamných informačných propagačných zariadení je nedostatočne riešená v zákone, dlhodobo opomínaná, hoci sa už roky na ňu poukazuje, ale podľa jeho názoru si vyžaduje i komplexnú jednoznačnú právnu úpravu formou všeobecne záväzných právnych predpisov a pokus o jej vyriešenie protestami prokurátora a následne žalobami proti prvostupňovým rozhodnutiam, je podľa jeho názoru nedostatočný, nehospodárny a míňa sa účinkom. Vo vyjadrení poukázal, že aj útvar hlavného architekta (ďalej „ÚHA“) mesta Košice je referátom patriacim pod Magistrát mesta Košice a zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu, ani internej normy nevyplýva, že by sa mal vyjadrovať do konaní stavebného úradu. Vyjadrenia ÚHA stavebný úrad interne vyžiada do niektorých územných a stavebných konaní v prípade, že je potrebné zistiť súlad stavby s Územným plánom HSA Košice, resp. v prípade pochybností o súlade stavby s Územným plánom HSA Košice. Keďže územný plán HSA Košice nemá žiadnu úpravu, týkajúcu sa reklamných zariadení, stanoviská ÚHA pri povoľovaní reklamných zariadení nie sú potrebné ani podporne. Zásady Asociácie vonkajšej reklamy nie sú dokumentom, ktorý by mal akúkoľvek všeobecnú záväznosť. Poukázal na § 55 ods. 1 vyhlášky, ako aj na § 8 ods. 12 zákona č. 135/1961 Zb. a § 60 ods. 9 zákona č. 8/2009 Z.z. a uviedol, že predmetné reklamné zariadenie neruší krajinný ráz, neohrozuje verejnú bezpečnosť ani poriadok, nebráni rozhľadu na pozemnej komunikácii, neobťažuje okolie hlukom ani osvetlením, nie je umiestnené na križovatke ani v rozhľadovom poli vodiča v križovatke, nemôže viesť k zámene s dopravnou značkou alebo s dopravným zariadením ani ich nezakrýva, nerozptyľuje ani neupútava pozornosť účastníka cestnej premávky, ani ho neoslňuje. Vzhľadom na to, že reklamné zariadenie je osadené 6m od vozovky, nie je umiestnené na ceste, ani na mieste pri ceste. Stavebný úrad všetky podklady zhodnotil podľa svojej úvahy a v súlade so zákonom. Zdôraznil, že vodič je podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. V ďalšom odkázal na argumenty preukazujúce nedôvodnosť žaloby žalobcu uvedené v rozhodnutí Obvodného úradu v Košiciach z 30.01.2013 č. ObU-KE-OVBP2-2013/00171, ktorým bolo nevyhovené protestu prokurátora a ktorý je súčasťou spisového materiálu. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd žalobu zamietol. Účastník konania Rabaka reklamné panely, s.r.o., Košice uviedol, že považuje rozhodnutie žalovaného za správne a zákonné a nesúhlasí s tvrdeniami Okresnej prokuratúry Košice II a preto navrhol žalobu zamietnuť. Účastník konania M. M. navrhol konanie zastaviť z dôvodu, že žalobca nevyužil riadny opravný prostriedok proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného, čím podľa jeho názoru nie je naplnená zákonná podmienka uvedená v § 247 ods. 2 O.s.p. a zároveň je toho názoru, že žaloba nebola podaná v zákonnom stanovenej lehote 2 mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s kompletným administratívnym spisom žalovaného, ako aj vyjadreniami účastníkov konania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný rozhodnutím z 27.06.2012 č. A/2012/00339-15/II/ Ber podľa § 71 ods. 1 písm. c) stavebného zákona v spojení s § 16 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. povolil 1 ks reklamného zariadenia typu bigboard s rozmermi 9600x3600 mm, na Tr. KVP Košice na pozemku parcela registra „E.“ číslo XXXX/XX (správne má byť XXXX/X), katastrálne územie R., pre žiadateľa Rabaka reklamné panely, s.r.o., Rampová 5, Košice. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27.07.2012. K žiadosti o umiestnenie reklamného zariadenia predložil účastník list vlastníctva, kópiu katastrálnej mapy, nájomnú zmluvu, vyjadrenie Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajského dopravného inšpektorátu Košice a vyjadrenia dotknutých orgánov, ako aj statické posúdenie. Po posúdení predložených materiálov žalovaný nezistil právne dôvody, ktoré by bránili ďalšiemu užívaniu stavby. V rozhodnutí sa opieral o stanovisko Obvodného úradu pre cestnú dopravu a ustanovenia stavebného zákona. Na základe výsledkov konania bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti citovaného rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu podal dňa 11.12.2012 protest prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II. V proteste namietal, že správny orgán povolil umiestnenie reklamného zariadenia napriek tomu, že orgán, ktorý má zo zákona povinnosť dohliadať nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, s umiestnením žiadaného zariadenia nesúhlasil a preto stavebný úrad porušil zákon, pretože takéto rozhodnutie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými osobitnými predpismi. Konštatoval, že napriek absencii právnej úpravy, ktorá by výslovne v právnej norme dávala vyjadreniu Krajského dopravného inšpektorátu charakter záväzného stanoviska, je toho názoru, že vyjadrenie KDI ako orgánu, ktorý v praxi dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, je nutné akceptovať a v procese rozhodovania na ne prihliadať. Vyjadrenie KDI je riadnym listinným dôkazom, ktorý stavebný úrad musí vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 34 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov. I preto, že prvostupňový stavebný úrad sám nevyhovel protestu prokurátora, o proteste rozhodoval Obvodný úrad Košice, Odbor výstavby a bytovej politiky, ktorý rozhodnutím z 30.01.2013 č. ObU-KE- OVBP2-2013/00171 protestu nevyhovel. Prokurátor preto podal žalobu na preskúmanie rozhodnutia stavebného úradu, ktorou žiadal, aby súd žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Medzi žalobcom a žalovaným je sporná tá skutočnosť, či stanovisko Krajského riaditeľstva Policajného zboru, KDI Košice zo dňa 08.02.2011 č. KRP-DI-54-016/2011(dôkaz č. 3) resp. č. KRPZ-KE- DI-50-80/2012 zo dňa 21.05.2012 (dôkaz č. 26), v ktorom tento orgán vyjadril nesúhlas s umiestnením žiadaného reklamného zariadenia, vyjadrením dotknutého orgánu v zmysle ustanovenia § 140a ods. 1 stavebného zákona vzhľadom o povoľovanie stavby v blízkosti pozemnej komunikácie. Namietal ďalej, že z napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, akým spôsobom sa stavebný úrad vysporiadal s nesúhlasným stanoviskom KDI a preto toto rozhodnutie je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľným. Podľa § 126 ods. 1 stavebného zákona ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi, okrem iných o pozemných komunikáciách, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov. Podľa § 140a ods. 1 písm. a) stavebného zákona dotknutým orgánom podľa tohto zákona je orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami, nemôže rozhodnú vo veci. Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť a údaj, či týmto záväzným stanoviskom zároveň nahrádza stanovisko pre konanie nasledujúce podľa tohto zákona (§ 140b ods. 2 stavebného zákona). Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie sú: a) ministerstvo, b) krajské úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, c) obvodné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie. Pôsobnosť týchto cestných správnych orgánov je upravená v § 3 ods. 3 pre ministerstvo, v odseku 2 pre krajské úrady dopravy a v odseku 5 pre obvodné úrady dopravy. Ustanovenie § 3 ods. 4 a 5 cestného zákona, ktoré upravujú pôsobnosť obvodných a krajských úradov pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, neobsahujú právo ani povinnosť týchto orgánov vyjadrovať sa, resp. poskytovať stanoviská v konaní stavebného úradu o povolení, dodatočnom povolení alebo odstránenie reklamných, informačných a propagačných zariadení v zastavanom území obce, neupravujú v takých prípadoch ani oprávnenie, resp. povinnosť týchto orgánov vydávať záväzné stanoviská. Stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný právny úkon dotknutého orgánu by mohol byť považovaný za záväzné stanovisko pre účely tohto stavebného konania len vtedy, ak by bolo ako záväzné stanovisko upravené v osobitnom predpise, v preskúmavanom prípade by išlo o cestný zákon. Cestný správny orgán má však podľa tohto zákona postavenie dotknutého orgánu len v prípadoch upravených v ustanovení § 3b, podľa ktorého ak konanie podľa odseku 1 súvisí s umiestnením stavby alebo využitím územia, o ktorom rozhoduje stavebný úrad v územnom konaní, je konanie podľa § 3b ods. 1 súčasťou územného konania. Cestný správny orgán má v územnom konaní postavenie dotknutého orgánu podľa § 140a ods. 1 písm. a) stavebného zákona, ktorý v konaní uplatňuje svoju pôsobnosť pri ochrane pozemnej komunikácie záväzným stanoviskom v zmysle § 140b stavebného zákona. Cestný zákon vydanie záväzného stanoviska v zmysle § 145b stavebného zákona upravuje v ustanovení § 11 ods. 2 cestného zákona, v zmysle ktorého je v cestných ochranných pásmach zakázaná alebo obmedzená činnosť, ktorá by mohla ohroziť diaľnice, cesty alebo miestne komunikácie alebo premávku na nich; príslušný cestný správny orgán povoľuje v odôvodnených prípadoch výnimky z tohto zákazu alebo obmedzenia záväzným stanoviskom. Podľa § 11 ods. 1 cestného zákona na ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a premávky na nich mimo zastavaného územia alebo určeného na súvislé zastavanie slúžia cestné ochranné pásma. V preskúmavanom prípade sa však reklamné zariadenie nachádza v zastavanom území obce, v ktorom sa v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 cestného zákona ochranné pásma nezriaďujú a príslušný cestný správny orgán preto v danom prípade nemá právomoc vydávať záväzné stanovisko v zmysle § 11 ods. 2 tohto zákona. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že stanovisko Krajského riaditeľstva Policajného zboru, KDI nemá charakter stanoviska dotknutého orgánu v zmysle § 140b zákona a preto jeho písomný nesúhlas s umiestnením reklamného zariadenia nebolo pre žalovaného záväzné. K námietke prokurátora, že žalovaný mal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviesť ako sa vysporiadal s týmto nesúhlasným stanoviskom Krajského riaditeľstva PZ, KDI pre tento nedostatok je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, súd uvádza, že policajný zbor nebol účastníkom správneho konania, ani dotknutým orgánom podľa § 140a ods. 1 stavebného zákona. V správnom konaní bolo vyhovené všetkým účastníkom konania v plnom rozsahu a preto v zmysle ustanovenia § 47 ods. 1 druhá veta zákona č. 71/1967 Zb. odôvodnenie nebolo ani potrebné. Z toho dôvodu túto žalobnú námietku súd nepovažuje za opodstatnenú. Súd poukazuje aj na právny názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v obdobnej veci v rozsudku zo dňa 24.09.2014 č.k. 7Sžp/10/2013, ktorý si súd v tejto veci osvojil. Na základe uvedených skutočností súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby je v súlade so zákonom, preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal právo na ich náhradu. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší úd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postupu súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.