Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/162/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200844 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7013200844.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, so sídlom Bratislava, Suché Mýto č. 19, zastúpený: Mgr. Róbert Bardač, konateľ a advokát Advokátska kancelária Bardač, s.r.o., so sídlom Bratislava, Búdková č. 4, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Obec Kostoľany nad Hornádom, so sídlom Košická č. 34, Družstevná pri Hornáde, IČO: XXXXXXXX, o p r e s k ú m a n i e zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, takto r o z h o d o l : Konanie z a s t a v u j e. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou žalobca žiadal, aby súd prvostupňové fiktívne rozhodnutie žalovaného, ktoré mu malo byť doručené dňa 08.04.2013, ktorým mu odmietol prístup k informáciám, ako aj odvolacie fiktívne rozhodnutie žalovaného, ktoré mu malo byť doručené dňa 07.05.2013 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. V dôvodoch žaloby uviedol, že požiadal žalovaného e-mailom zaslaným dňa 22.03.2013 o sprístupnenie viacerých informácií, ktoré má žalovaný k dispozícii. V súlade s § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. v spojení s § 19 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a pre vylúčenie pochybnosti bola táto e-mailom zaslaná žiadosť podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Žalovaný v zákonom stanovenej lehote 8 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti, t. j. najneskôr do 05.04.2013 požadované informácie nesprístupnil, ani nevydal rozhodnutie o odmietnutí prístupu k týmto informáciám. V súlade s § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. preto došlo k vydaniu fiktívneho prvostupňového rozhodnutia žalovaného. K doručeniu prvostupňového rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. došlo dňa 08.04.2013. Podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom toto rozhodnutie navrhol zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu podal žalovanému e-mailom dňa 20.04.2013, pričom aj toto podanie bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Vzhľadom na to, že odvolací orgán v lehote 15 dní odo dňa doručenia odvolania o tomto odvolaní nerozhodol, má sa podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. za to, že žalovaný vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým jeho odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Za deň doručenia tohto napadnutého rozhodnutia sa považuje deň 07.05.2013. Má za to, že hlavnými dôvodmi nezákonnosti je skutočnosť, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí vec nesprávne právne posúdil a že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Pri vydávaní rozhodnutia mal žalovaný postupovať v súlade so zákonom č. 211/2000 Z. z., teda ak bol toho názoru, že je daný dôvod pre odmietnutie prístupu k informáciám požadovaným v žiadosti, mal o tom vydať zákonom ustanoveným spôsobom rozhodnutie, ktoré by obsahovalo odôvodnenie podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. umožňujúce mu oboznámiť sa s dôvodmi pre odmietnutie prístupu k informáciám. To sa však nestalo, pretože došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3, resp. § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., ktoré je v celom rozsahu nepreskúmateľné. Z uvedených dôvodov sú splnené predpoklady pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a) a d) O. s. p.. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s tým, že žiadosť o informáciu mu nebola doručená technicky vykonateľným spôsobom, keď žalobca si nesprávne interpretuje zverejnenú e-mailovu adresu obce s adresou elektronickej podateľne, ktorých zoznam vedie Národný bezpečnostný úrad Slovenskej republiky a zverejňuje ich na svojej webovej stránke. Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. bez nariadenia pojednávania preskúmal obsah žaloby, ako aj písomné vyjadrenie žalovaného a dospel k tomuto záveru: Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „slobode informácií“) osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Podľa § 14 ods. 1 až 4 zákona o slobode informácií žiadosť o sprístupnenie informácií možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje. Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží. Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať. Podľa § 10 ods. 1, 2 písm. p) č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronickom podpise“) ústredným orgánom štátnej správy pre elektronický podpis je Národný bezpečnostný úrad. Úrad vedie zoznam elektronických adries umiestnenia elektronických podaní orgánov verejnej moci, ktorý zverejňuje na svojom webovom sídle. Pred rozhodnutím vo veci samej musel súd skúmať, či boli splnené podmienky konania, teda či došlo k začatiu konania o poskytnutie informácií pred povinnou osobou a či výsledkom konania bolo rozhodnutie, preskúmateľné súdom. Začatie konania o sprístupnenie informácií upravuje § 14 zákona o slobode informácií. Toto ustanovenie upravuje spôsob a formu podania žiadosti o sprístupnenie informácií a výsledne uvádza, že žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. V konaní nebola spochybnená skutočnosť, že žalovaný je povinnou osobou podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií. Zo spisov vyplýva, že žalobca doručil 22.03.2013 na adresu žalovaného e-mail s pripojeným zaručeným elektronickým podpisom. Samotný žalobca uviedol, že žiadosť o poskytnutie informácií, ktorú pripojil k žalobe ako prílohu č. 1, zaslal žalovanému v elektronickej podobe na elektronickú podateľňu žalovaného. V inej podobe žiadosť o informáciu, ktorú žalobca doložil až súdu v písomnej podobe žalovanému nedoručil. Žalovaný nespochybnil skutočnosť, že má e-mailovú adresu, ani nepoprel skutočnosť, že e-mailová správa, ktorú mu žalobca doručil, obsahovala zaručený elektronický podpis. Namietal ale, že nedisponuje programom, ktorý dokáže otvoriť dokumenty opatrené zaručeným elektronickým podpisom a naviac ani nedisponuje elektronickou podateľňou. Požiadal preto žalobcu, aby mu poslal žiadosť vo formáte, ktorý je bežne používaný a ktorý dokáže otvoriť. Odpoveď žalobca zaslal opäť e-mailom podpísaným zaručeným elektronickým podpisom. Na webovej stránke Národného bezpečnostného úradu, ktorý vedie zoznam elektronických podateľní orgánov verejnej moci podľa § 10 ods. 2 písm. p) zákona o elektronickom podpise súd zistil (a mohol tak urobiť aj samotný žalobca, pre ktorého pracujú osoby s právnickým vzdelaním a ktorý je aj elektronicky gramotný), že žalovaný nie je orgánom verejnej moci, ktorý má zriadenú elektronickú podateľňu. Doručovanie elektronických podaní na neexistujúcu adresu nemalo preto právne účinky doručenia a nemohlo vyvolať začatie konania podľa zákona o slobode informácií. Podanie žalobcu, ktoré mohol urobiť elektronicky, ale technicky vykonateľným spôsobom, preto nemalo za následok doručenie jeho obsahu žalovanému a žalovaný konanie o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode informácií nemohol začať. K uvedenému treba ešte uviesť, že žiadosť o poskytnutie informácií je pritom podľa § 14 ods. 3 zákona o slobode informácií až podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať. Nepostačuje preto, aby sa povinná osoba dozvedela o jej podaní, lebo z textu zákona vyplýva, že jej musela byť oznámená, teda že povinná osoba musela poznať aj obsah. Žalobca nepreukázal, že došlo k začatiu konania o poskytnutie informácií na základe jeho žiadosti zo dňa 22.03.2013, ktorú v písomnej podobe predložil až súdu. Iný dôkaz o jej doručení žalovanému v konaní žalobca nepredložil, ani jeho vykonanie nenavrhol. V dôsledku skutočnosti, že žalovaný nezačal konanie o poskytnutie informácií a ani ho začať nemohol, neplatí právna domnienka, že existuje rozhodnutie podľa § 17 ods. 3 zákona o slobode informácií, teda nenastúpila fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. V konaní bolo dostatočne preukázané, že konanie o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode informácií sa na základe žiadosti žalobcu nezačalo a že v dôsledku tohto neexistuje rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho preskúmania. Podmienky pre postup podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku preto splnené neboli, a preto súd konanie podľa § 104 O. s. p. zastavil, lebo konaniu a rozhodnutiu vo veci bránila neodstrániteľná preukážka konania, ktorou je nedostatok právomoci súdu na preskúmanie rozhodnutia, ktoré neexistuje. O trovách konania súd rozhodol podľa § 246c v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, lebo konanie bolo zastavené. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach a to písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.