Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/148/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200894 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7013200894.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobcu U.. U. O., bytom P., T. X, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru (PZ) v Košiciach, Krajskému dopravnému inšpektorátu, Košice, Kuzmányho 8, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 29. 05. 2013 č.: KRPZ-KE-KDI2-70/2013-P takto r o z h o d o l : Žalobu zamieta. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím zo dňa 29. 05. 2013 č.: KRPZ-KE-KDI2-70/2013-P žalovaný podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ v Michalovciach zo dňa 01. 03. 2013 č.: ORPZ-MI-ODI2- P-20/2013, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 11. 12. 2012 v čase o 14:15:02 hod. viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky W. XXX B.. Č.. P. XXX I. po štátnej ceste číslo I/50 v Sečovciach, pričom prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy vozidiel v obci určenú všeobecne záväzným právnym predpisom o cestnej premávke 50 km/h o 46 km/h, t. j. meraným úsekom prechádzal rýchlosťou 96 km/h, čo bolo zistené počas vykonanej kontroly hliadkou PZ cestným radarovým rýchlomerom, čím závažným spôsobom porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 4 s poukázaním na § 137 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Za uvedený priestupok mu bola podľa § 22 ods. 2 písm. c) cit. zák. o priestupkoch uložená pokuta vo výške 400 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 2 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací správny orgán po preskúmaní predloženého spisového materiálu a po zhodnotení predložených dôkazov dospel k záveru, že vykonané dokazovanie postačuje na spoľahlivé zistenie stavu veci a skutkové zistenia prvostupňového správneho orgánu majú v ňom oporu. Konštatoval, že vykonané dôkazy špecifikované v rozhodnutí boli obstarané zákonným spôsobom a tieto potvrdzujú, že obvinený sa dopustil priestupku, ktorý mu bol kladený za vinu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy správneho orgánu a zabezpečil presné a úplné zistenie skutkového stavu veci. Podľa názoru žalovaného bol predmetný priestupok dostatočným spôsobom zistený, zadokumentovaný a zhromaždené dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. K námietke žalobcu, týkajúcej sa nezákonnosti ústneho pojednávania priestupku, ktoré bolo vykonané dňa 01. 03. 2013 o 8.00 hod. bez prítomnosti priestupcu, čím došlo k porušeniu jeho ústavných a zákonných práv garantovaných v § 33 Správneho poriadku žalovaný uviedol, že žalobca bol prvostupňovým správnym orgánom riadne predvolaný na ústne pojednávanie na deň 17. 02. 2013, ktoré predvolanie prevzal dňa 13. 02. 2013. Dňa 14. 02. 2013 tento telefonicky kontaktoval prvostupňový správny orgán a ospravedlnil svoju neúčasť na tomto pojednávaní z dôvodu kolízie s pojednávaním na súde, čo bolo správnym orgánom rešpektované a správny orgán určil nový termín ústneho pojednávania na deň 01. 03. 2013 o 8.00 hod., ktorá skutočnosť bola žalobcovi pri tomto telefonickom rozhovore oznámená s poučením o následkoch nedostavenia sa bez náležitého ospravedlnenia a bez dôležitého dôvodu. Uvedené vyplýva z úradného záznamu spísaného dňa 01. 03. 2013. Keďže žalobca sa na ústne pojednávanie v novom termíne nedostavil a svoju neprítomnosť pred jeho uskutočnením náležite neospravedlnil, správny orgán prerokoval priestupok v súlade s § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch v jeho neprítomnosti. Žalovaný uviedol, že pokiaľ by žalobca svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní včas a riadne ospravedlnil, nebol by priestupok prerokovaný v jeho neprítomnosti. Argument žalobcu, že v uvedený deň o 11.00 hod po vykonaní úkonov v trestnej veci, kde zastupoval obvineného, kontaktoval správny orgán prvého stupňa a dodatočne sa ospravedlnil, pričom mu už nebolo umožnené k veci sa vyjadriť, považoval odvolací správny orgán za neopodstatnený. Tým, že sa na ústne prerokovanie priestupku bez náležitého ospravedlnenia nedostavil žalobca len nevyužil svoje právo, vyplývajúce mu z § 33 ods. 1 Správneho poriadku. K námietke týkajúcej sa porušenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku, t. j. nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaný uviedol, že správny orgán prvého stupňa svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil, špecifikoval všetky dôkazy, z ktorých pri jeho vydaní vychádzal a náležite odôvodnil aj výšku uloženej pokuty. Preto postup prvostupňového správneho orgánu v tejto súvislosti bol súladný s citovaným zákonným ustanovením. Námietku týkajúcu sa porušenia základných zásad správneho konania uvedených v § 3 ods. 1 až 6 Správneho poriadku považoval odvolací správny orgán za neopodstatnenú s poukazom na obsah administratívneho spisu, najmä dôkazy v ňom obsiahnuté, ku ktorým sám zaujal stanovisko. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobcovi bola daná možnosť aj na mieste priestupku k tomuto sa v rámci správy o objasňovaní priestupku vyjadriť, pričom tento správu iba podpísal. K ďalšej námietke odvolací správny orgán uviedol, že súčasťou spisového materiálu je aj evidenčná karta vodiča, z ktorej vyplývajú skutočnosti správnym orgánom prvého stupňa v súvislosti s osobou páchateľa priestupku tvrdené a keďže táto je rozsiahla, správny orgán poukázal iba na tie priestupky, ktoré boli spáchané v sledovanom období jedného roka. Nejde o všeobecné tvrdenie, pretože toto sa opiera o konkrétny dôkaz. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia zároveň uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou a v konaní o priestupku boli zachované všetky základné práva a slobody žalobcu. Zdôraznil, že obsluhu meracieho zariadenia vykonával odborne školený príslušník PZ a certifikát meracieho prístroja bol platný do 19. 03. 2013. Preto aj námietky žalobcu v tejto súvislosti považoval za neopodstatnené. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa považoval za správne aj pokiaľ ide o uloženú sankciu, pretože pri jej ukladaní správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade s § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch. Túto aj náležite odôvodnil s poukazom na kritériá uvedené v § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch. Uloženú sankciu preto považoval za primeranú a dostatočnú. Tvrdenia a námietky uvedené žalobcom v podanom odvolaní považoval odvolací správny orgán za účelové a neopodstatnené v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok. Včas podanou žalobou zo dňa 17. 06. 2013 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 19. 06. 2013 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe uviedol, že odvolací orgán sa nevysporiadal s dôvodmi a námietkami, ktoré boli uvedené v písomnom odvolaní. Tieto vôbec neboli vzaté na vedomie a preto rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné. Konštatoval, že žalovaný správny orgán si osvojil právne názory a závery prvostupňového správneho orgánu a jeho tvrdenia a vyhodnotenie dôkazov prevzal do svojho rozhodnutia. Vykonané dôkazy boli vyhodnotené jednostranne v prospech odvolateľa, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 34 ods. 5 zákona o správnom konaní. Zdôraznil, že rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v rozpore so základnými zásadami správneho konania v zmysle § 3 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona o správnom konaní a tiež v rozpore s § 74 zákona o priestupkoch, pretože priestupok bol prejednaný bez prítomnosti priestupcu, ktorý svoju neprítomnosť telefonicky ospravedlnil v deň prejednania priestupku. Zdôraznil, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s námietkou, že certifikát o overení cestného radarového rýchlomeru nesmie byť starší ako tri mesiace. Z obsahu spisu je zrejmé, že priestupok mal byť spáchaný 11. 12. 2012 a žalovaný v napadnutom rozhodnutí tvrdí, že certifikát o overení cestného radarového rýchlomeru značky Multanova MultaRadar CD bol v platnosti do 19. 03. 2013. Z uvedeného je zrejmé, že to presahuje dobu troch mesiacov. Konštatoval, že je všeobecne známe, že aj tie najmodernejšie cestné radarové rýchlomery sa musia každé tri mesiace podrobiť novej certifikácii. V našom prípade sa uvedený radarový rýchlomer používa dlhšie ako tri mesiace a z tohto dôvodu na výsledky takéhoto merania nemôže správny orgán prihliadať. Rovnako sa žalovaný nevysporiadal ani s námietkou týkajúcou sa certifikátu o absolvovaní odborného školenia pre operátora. Podľa jeho názoru v konaní nebolo preukázané, že príslušníci PZ, ktorí dňa 11. 12. 2012 merali rýchlosť vozidiel cestným radarovým rýchlomerom v obci Sečovce, ako príslušníci PZ boli zaradení do funkcie „operátora“. Podľa jeho názoru neobstojí tvrdenie žalovaného s poukazom na nejaký „certifikát o absolvovaní odborného školenia operátora“. Ide len o všeobecné tvrdenie, ktoré má údajne preukázať, že príslušník Policajného zboru U. Q. úspešne absolvoval odborné školenie pre operátora cestného radarového rýchlomeru. Podľa jeho názoru neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že pri ukladaní druhu a výmery sankcie správny orgán vzal do úvahy osobu páchateľa, pričom v sledovanom období jedného roka v troch prípadoch mal byť postihnutý za obdobné priestupky, prekročenie povolenej rýchlosti v blokovom konaní. Ďalej žalovaný poukázal na priestupky z konkrétnych dní a to na skutok zo dňa 31. 01. 2013, 12. 11. 2012 a 27. 09. 2012. Zo spisu je zrejmé, že priestupok dňa 27. 09. 2012 uložením pokuty vo výške 10 eur nepatril medzi obdobné priestupky, t. j. za prekročenie povolenej rýchlosti. Tento priestupok bol menej závažný a išlo o porušenie povinností uvedené v § 3 ods. 2 písm. b/ zák. č. 8/2009 Z. z., t. j. porušenie dopravnej značky zákazu státia. Vychádzajúc z uvedeného neobstojí tvrdenie žalovaného, že správny orgán v prvom stupni rozhodol v súlade so zákonom. Správny orgán na prvom stupni sa unáhlil, keď konal a rozhodol o priestupku bez prítomnosti obvineného. Tento konal v rozpore s § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch, pretože obvinený svoju účasť v deň pojednávania ospravedlnil. Tým ho pozbavil ústavných a zákonných práv. Správny orgán teda konal v rozpore s § 33 ods. 1 a 2 zákona o správnom konaní. Konštatoval, že účastník konania má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenia, klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke, pričom správny orgán je povinný dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. V rozpore so zákonom v odôvodnení rozhodnutia len poukázal na priestupkový spis a jeho spisovú značku bez toho, aby jeho jednotlivé dôkazy boli náležite vyhodnotené tak, ako to vyžaduje zákon. Týka sa to prvostupňového rozhodnutia. Absencia takéhoto rozhodnutia nemôže byť nahradená v rozhodnutí správneho orgánu na druhom stupni. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 15. 08. 2013 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Zastáva názor, že so všetkými námietkami žalobcu obsiahnutými v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa sa odvolací správny orgán náležitým spôsobom vysporiadal a zaujal k nim v odôvodnení svojho rozhodnutia stanovisko. Žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov a podkladov, ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu a ktoré boli obstarané zákonným spôsobom a možno ich považovať za hodnoverné a presvedčivé. Správny orgán na dokazovanie použil všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy, zabezpečil presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Priestupok bol dostatočným spôsobom zistený, zadokumentovaný a zhromaždené dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Preskúmavaný spisový materiál obsahuje dôležité skutočnosti, ktoré potvrdzujú, že žalobca svojím konaním porušil § 16 ods. 4 s poukazom na § 137 ods. 2 písm. d/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, správneho orgánu prvého stupňa a oboznámení sa s obsahom ich administratívnych spisov dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy vyhotovenej dňa 11. 12. 2012 Okresným riaditeľstvom PZ v Trebišove, okresným dopravným inšpektorátom, oddelením výkonu služby vyplýva, že dňa 11. 12. 2012 bolo na uvedený útvar PZ oznámené spáchanie skutku, z ktorého je podozrivý žalobca. Tento skutok bol spáchaný dňa 11. 12. 2012 v čase o 14.15 hod. v meste Sečovce, Dargovských hrdinov na štátnej ceste č. I/50, po ktorej premávalo osobné motorové vozidlo značky W. XXXxDrive B. P., ktoré bolo následne zastavené a kontrolované a pri kontrole bolo zistené, že uvedené vozidlo riadil žalobca, ktorý prekročil stanovenú rýchlosť 50 km/h o 46 km/h, pričom nameraná rýchlosť bola 96 km/h. Tým zo strany žalobcu došlo k porušeniu § 16 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z. z. a naplneniu skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h/ zák. č. 372/1990 o priestupkoch. Menovanému bola podľa sadzobníka uložená bloková pokuta vo výške 440 eur, ktorú menovaný odmietol zaplatiť a žiadal spísať správu o výsledku objasňovania priestupku. Správu o výsledku objasňovania priestupku podpísal žalobca bez komentára. V administratívnom spise sa nachádza CD nosič, na ktorom je zaznamenaný výsledok merania rýchlosti vozidla žalobcu dňa 11. 12. 2012 v čase o 14.15.02 hod. v Sečovciach, pričom nameraná bola rýchlosť 96 km/h. Táto rýchlosť bola nameraná cestným radarovým rýchlomerom typu MultaRadar. Súčasťou administratívneho spisu je certifikát o overení č. 064/210/16/12 cestného radarového rýchlomeru typu Multanova MultaRadar CD s konkrétnym výrobným číslom výrobcu Jenoptik robot GmbH, pričom z tohto certifikátu vyplýva, že overenie platí do 19. 03. 2013. Z výsledku overenia vyplýva, že meradlo zodpovedá schválenému typu a spĺňa metrologické požiadavky na daný druh meradla ustanovené príslušným predpisom. Z certifikátu o absolvovaní odborného školenia pre operátora cestného radarového rýchlomeru MultaRadar CD výrobcu Jenoptik vyplýva, že F.. U. Q. úspešne absolvoval odborné školenie pre operátora cestného radarového rýchlomeru uvedeného typu. Certifikát platí bez časového obmedzenia a bol vystavený v Banskej Bystrici dňa 26. 04. 2012. Zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 02. 02. 2013 spísaného Okresným riaditeľstvom PZ v Trebišove, ODI s U. Q. vyplýva, že menovaný policajt zaradený ako na ODI v Trebišove ako referent oddelenia výkonu služby dňa 11. 12. 2012 v čase od 10. hodiny vykonával hliadkovú službu z A.. P. P.Č., ako motorizovaná hliadka na služobnom motorovom vozidle Škoda Fabia bielej farby so zabudovaným meračom rýchlosti MultaRadar. V čase okolo 14. hodiny vykonávali službu podľa inštruktáže, plánované meranie rýchlosti v meste Sečovce, pričom U. Q. obsluhoval merač rýchlosti MultaRadar. V čase o 14.15 týmto meračom rýchlosti bolo na štátnej ceste č. 1/50 v meste Sečovce na ul. Dargovských hrdinov zaznamenané prekročenie rýchlosti osobného motorového vozidla zn. W. B.. Č.. P. XXXCE čiernej farby, ktoré šlo rýchlosťou 96 km/h v meste a toto vozidlo následne znamením na zastavenie zastavili. Vodiča podozrivého z priestupku vyzval, aby mu predložil doklady na premávku a vedenie vozidla, kde zistil, že ide o žalobcu, ktorému zároveň oznámil, že v meste Sečovce prekročil rýchlosť o 46 km/h. Následne mu bola uložená bloková pokuta podľa sadzobníka blokových pokút za prekročenie rýchlosti vo výške 440 eur, ktorú menovaný odmietol zaplatiť a žiadal spísať správu o výsledku objasňovania priestupku. Z uvedeného dôvodu bola spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku a podozrivý z priestupku podpísal poučenie a k veci sa nevyjadril. Po vykonaní objasňovania priestupku bola zaslaná správa na Okresný dopravný inšpektorát v Michalovciach na prejednanie. Menovaný U. Q. uviedol, že o obsluhe meracieho prístroja bol náležite preškolený a poučený, o čom má aj certifikát o absolvovaní odborného školenia. Zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 04. 02. 2013 spísaného Okresným riaditeľstvom PZ v Trebišove, ODI s P. P. vyplývajú obsahovo totožné skutočnosti, ako sú uvedené v predchádzajúcom zázname. Menovaný uviedol, že v čase vykonávania kontroly merač rýchlosti obsluhoval F.. U. Q., ktorý bol v obsluhe merača preškolený. Z obsahu administratívneho spisu súd zároveň zistil, že žalobca bol predvolaný na ústne pojednávania, ktoré sa malo konať dňa 27. 02. 2013 v čase o 7.30 hod. na ORPZ v Michalovciach, ODI, odd. bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií Michalovce, pričom predvolanie na toto pojednávanie prevzal dňa 13. 02. 2013. Z úradného záznamu spísaného na ORPZ, ODI, OBCPaDE v Michalovciach dňa 14. 02. 2013 súd zistil, že dňa 14. 02. 2013 o 7.44 hod. telefonicky ospravedlnil žalobca svoju neúčasť na ústnom pojednávaní, ktoré bolo vytýčené na deň 27. 02. 2013 o 7.30 hod z dôvodu, že bude mať pojednávanie na súde. Z úradného záznamu zároveň vyplýva, že správny orgán prijal ospravedlnenie menovaného a stanovil termín nového ústneho pojednávania na deň 01. 03. 2013 o 8.00 hod., s čím bol žalobca telefonicky oboznámený s poučením, že ak sa nedostaví na ústne pojednávanie v ďalšom stanovenom termíne bez náležitého ospravedlnenia alebo dôležitého dôvodu, bude dňa 01. 03. 2013 o priestupku rozhodnuté v jeho neprítomnosti. Z úradného záznamu spísaného dňa 01. 03. 2013 ORPZ ODI OBCPaDE Michalovce vyplýva, že dňa 01. 03. 2013 v čase okolo 13. hod. sa telefonicky ospravedlnil U.. U. O. z neúčasti na ústnom pojednávaní o priestupku so stanoveným termínom pojednávania na 01. 03. 2013 v čase o 7.30 hod. z dôvodu, že má pojednávanie na súde v Trebišove. Správny orgán neprijal ospravedlnenie žalobcu a upovedomil ho o skutočnosti, že o priestupku rozhodol dňa 01. 03. 2013 v čase konania ústneho pojednávania v jeho neprítomnosti. Zo zápisnice z prejednania priestupku zo dňa 01. 03. 2013 vyplýva, že obvinený sa na ústne pojednávanie k správnemu orgánu bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, preto bolo o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, z ktorého je žalobca podozrivý rozhodnuté dňa 01. 03. 2013 v súlade s § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch v jeho neprítomnosti. Z evidenčnej karty vodiča obsiahnutej v administratívnom spise vyplýva, že žalobca bol postihnutý za rovnaké priestupky, ktoré spáchal dňa 31. 01. 2013, 12. 11. 2012, 07. 06. 2012 a okrem týchto sa dopustil dňa 05. 04. 2012 a 27. 09. 2012 ďalších menej závažných priestupkov. Dňa 01. 03. 2013 pod č. OR PZ - MI-ODI2-P-20/2013 Okresné riaditeľstvo PZ v Michalovciach ODI OBCP v Michalovciach vydalo rozhodnutie, ktorým žalobcu uznalo za vinného zo spáchania priestupku dňa 11. 12. 2012 v čase o 14.15.02 hod., kedy žalobca viedol po štátnej ceste I/50 v Sečovciach osobné motorové vozidlo továrenskej značky W. XXX ev. č. P. XXXCE, pričom prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy vozidiel v obci určenou všeobecne záväzným právnym predpisom o cestnej premávke 50 km/h o 46 km/h, t. j. meraným úsekom prechádzal rýchlosťou 96 km/h, čo bolo zistené počas vykonanej kontroly hliadkou PZ cestným radarovým rýchlomerom. Žalobca teda závažným spôsobom porušil povinnosť uloženú v § 16 ods. 4 zákona s poukazom na § 137 ods. 2 písm. d/ zákona o cestnej premávke, čím bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h/ zákona o priestupkoch. Podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch mu bola uložená pokuta vo výške 400 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. O odvolaní žalobcu zo dňa 28. 03. 2013, podanom proti tomuto rozhodnutiu, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutia správnych orgánov musia vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 4 cit. zákona). Podľa § 34 ods. 4, 5 cit. zákona vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 43 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie a akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 16 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km.h-1, a ak ide po diaľnici v obci alebo po rýchlostnej ceste v obci, najviac 90 km.h-1. Podľa § 137 ods. 2 písm. d) cit. zákona porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je prekročenie rýchlosti jazdy vozidiel ustanovenej týmto zákonom alebo vyplývajúcej z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia v obci o 20 km.h-1 a viac alebo mimo obce o 30 km.h-1 a viac, Podľa § 22 ods. 1 písm. h/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením v obci o 20 km.h-1 a viac alebo mimo obce o 30 km.h-1 a viac. Podľa ods. 2 písm. c/ cit. zák. za priestupok podľa odseku 1 písm. e), g) až i) možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov. Podľa § 74 ods. 1 cit. zákona o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. V správnom konaní bol podľa názoru súdu dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Napadnuté rozhodnutie zodpovedá zákonu aj po formálnej stránke. Vyhodnotiac dôkazy vykonané v správnom konaní jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti aj súd dospel k záveru, že v danom prípade bolo preukázané, že žalobca predmetný priestupok spáchal, ako to vyplýva z administratívneho spisu žalovaného aj správneho orgánu prvého stupňa. Správne orgány pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzali z dôkazov v ňom obsiahnutých tak, ako boli špecifikované v napadnutých rozhodnutiach, pričom skutočnosť, že žalobca predmetný priestupok spáchal vyplýva predovšetkým zo správy o výsledku objasňovania priestupku, ako aj zo zápisníc o podaní vysvetlenia členmi policajnej hliadky, ktorá predmetný priestupok zistila a náležitým spôsobom zadokumentovala. V danom prípade sa súd stotožňuje s konštatovaním žalovaného, že na dokazovanie v správnom konaní možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s platnými právnymi predpismi, pričom vyššie špecifikované dôkazy atribút takéhoto dôkazu spĺňajú. Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladnú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať. Námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia základného práva na ústne prejednanie priestupku považoval súd za neopodstatnenú s poukazom predovšetkým na to, že v čase opakovaného ústneho prejednania predmetného priestupku dňa 01. 03. 2013 o 8.00 hod., o termíne ktorého bol žalobca upovedomený ako to vyplýva z úradného záznamu zo dňa 14. 02. 2013, sa žalobca na toto ústne pojednávanie neustanovil, pričom vopred svoju neprítomnosť neospravedlnil. Telefonicky sa ospravedlnil až v uvedený deň, v čase približne o 11.00, ako to vyplýva z úradného záznamu zo dňa 01. 03. 2013 i z tvrdenia samého žalobcu v odvolaní i žalobe, tzn. v čase, keď už bolo v predmetnej veci rozhodnuté. V tejto súvislosti súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR, najmä na rozhodnutia NS SR publikované pod č. 93/2007 ZSP, ako aj 48/1996 ZSP, v zmysle ktorých posúdenie otázky, či ospravedlnenie obvineného z priestupku na ústnom pojednávaní o prejednaní priestupku je náležité a z dôležitého dôvodu patrí výlučne do právomoci správneho orgánu, ktorý prejednáva priestupok v priestupkovom konaní. Prejednanie priestupku v neprítomnosti obvineného, hoci bol riadne ne ústne pojednávanie predvolaný, nemožno považovať za porušenie práva obvineného na obhajobu v zmysle § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch a nie je samo o sebe dôvodom pre zrušenie rozhodnutia o priestupku súdom. Vychádzajúc z uvedeného súd konštatuje, že uvedené právo žalobcu porušené nebolo a správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa názoru súdu žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami obsiahnutými v podanom odvolaní žalobcu tak, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Svoje stanovisko oprel o konkrétne dôkazy, obsiahnuté v administratívnom spise. Vychádzajúc z uvedeného aj súd konštatuje, že certifikát o overení radarového rýchlomeru, ako bol vyššie špecifikovaný, bol v čase vykonania cestnej kontroly zameranej na dodržiavanie najvyššej povolenej rýchlosti v platnosti, pretože tento platil do 19. 03. 2013. Tvrdenie žalobcu o tom, že certifikát nesmie byť starší ako 3 mesiace nie je ničím podložené a je irelevantné s prihliadnutím na uvedené skutočnosti. Z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že certifikát o absolvovaní odborného školenia pre operátora bol vydaný konkrétne vo vzťahu k osobe U. Q., tzn. jedného člena z hliadky PZ vykonávajúcej kontrolu, ktorý tento prístroj, tzn. cestný radarový rýchlomer aj obsluhoval, ako to vyplýva aj z vyjadrení jednotlivých členov hliadky. Rovnako opodstatnené je aj hodnotenie osoby páchateľa v súvislosti s ukladaním pokuty za spáchaný priestupok, kde správne orgány zhodne konštatujú, že žalobca bol za obdobné priestupky už postihnutý v sledovanom období jedného roka predchádzajúceho spáchaniu predmetného priestupku, pretože uvedené vyplýva z evidenčnej karty vodiča tak, ako to bolo už vyššie špecifikované. To, že priestupok spáchaný 27. 09. 2012 nenapĺňal znaky závažného priestupku je v danom prípade pre posúdenie tejto veci irelevantné. Právne irelevantná je aj námietka žalobcu týkajúca sa porušenia jeho práva v zmysle § 33 ods. 1,2 zákona o správnom konaní, pretože žalobca tým, že sa na ústne pojednávanie vo veci dňa 01.03.2013 nedostavil bez predchádzajúceho ospravedlnenia i keď bol naň riadne predvolaný, sám toto právo nevyužil. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami podľa § 250j ods. 1 O. s. p. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2011) žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok stanovených v § 250f O. s. p. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.