Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/199/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201225 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7013201225.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobcu A. Z. P. W. T. G. C. J. D. Q., bytom G. Č.. XXX, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Košice, Zádielska 2, Košice, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 08.07.2013 č. UPS/US6/GRPRKEPPK/BEZ/2013/11316, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím žalovaného zo dňa 08.07.2013 č. UPS/US6/ GRPRKEPPK/BEZ/2013/11316, žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi zo dňa 25.03.2013 č. SN3/PPK/SOC/2013/39922, ktorým bol žalobcovi od 01.07.2011 odňatý peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla podľa § 38 ods. 1 písm. b/ bod 2 a § 45 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov z dôvodu, že podľa komplexného posudku oddelenia posudkových činností Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica zo dňa 28.02.2013 žalobcovi bola stanovená miera funkčnej poruchy na 50 %, v dôsledku čoho sa žalobca považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalobcovi však nebola navrhnutá kompenzácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia formou peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, pretože podľa aktuálneho lekárskeho nálezu a odborných lekárskych nálezov špecifikovaných v tomto rozhodnutí žalobca nespĺňa podmienky odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle § 14 ods. 6 citovaného zákona. Napadnutým rozhodnutím žalovaný po zamietnutí odvolania žalobcu potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Poukázal na lekársky posudok posudkového lekára Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Košice zo dňa 19.06.2013, v ktorom sa tento stotožnil s názorom posudkového lekára prvostupňového správneho orgánu. Pri lekárskej posudkovej činnosti vychádzal z diagnostického záveru vyplývajúceho z predložených odborných lekárskych nálezov a zohľadnil všetky nálezy, nachádzajúce sa v spisovej dokumentácii, vedenej na prvostupňovom správnom orgáne vrátane tých, ktoré boli predložené v rámci odvolacieho konania tak, ako boli v rozhodnutí špecifikované. Podľa tohto posudku bola miera funkčnej poruchy žalobcu stanovená vo výške 50% podľa časti V, bodu 7, písm. b/ príl. č. 3 k predmetnému zákonu pre roztrúsenú mozgovú sklerózu (disseminované poruchy centrálnej nervovej sústavy), ako postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením. Posudkový lekár uviedol, že u žalobcu sa jedná o viac druhov zdravotného postihnutia. Obmedzenie funkcie v pravom kolennom kĺbe, slepota pravého oka, stredne ťažká bronchiálna astma a poruchy chrbtice už nie sú tak závažné, aby dosahovali zákonom stanovenú 50%-nú mieru funkčnej poruchy. Tieto zdravotné postihnutia neovplyvňujú zdravotné postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením a nespôsobujú znevýhodnenie posudzovaného. Žalovaný v odôvodnení zároveň uviedol, že zvýšenie miery funkčnej poruchy o 10 % by pre žalobcu malo význam v prípade, keby bez tohto zvýšenia nedosiahol zákonom stanovenú hranicu miery funkčnej poruchy 50% a nepovažoval by sa za ťažko zdravotne postihnutú fyzickú osobu. Žalobcovi však bol priznaný status ťažko zdravotne postihnutej fyzickej osoby, pričom výška miery funkčnej poruchy pri posudzovaní sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a odkázanosti na jednotlivé formy kompenzácie nie je podstatná ani rozhodujúca. Dňa 29.05.2013 bol žalobca osobne vyšetrený posudkovým lekárom, ktorý zistil, že posudzovaný je strednej postavy, hyperstenického habitu, s dobrým kontaktom a adekvátnymi odpoveďami na kladené otázky. Je správne miestom a časom orientovaný, vidí a počuje dobre, kardiopulmonálne je kompenzovaný, brucho bpn., pohyb v horných končatinách je fyziologický, sila primeraná, má obmedzený pohyb v pravom kolene a pravom bedrovom kĺbe, flexia v kolene je do 90 stupňov, ext. voľná, v pravom koxe je flexia do 80 stupňov, obmedzené funkcie, rotácie len naznačené. Chôdza v miestnosti je bez opory, s našľapovaním na pravú dolnú končatinu, na dlhšiu vzdialenosť s oporou vychádzkovej palice. V uvedený deň bola zároveň z úrovne druhostupňového správneho orgánu vykonaná sociálna posudková činnosť, pri ktorej bolo zistené, že posudzovaný je odo dňa 01.04.2013 poberateľom starobného dôchodku, je ženatý, žije v rodinnom dome v spoločnej domácnosti s manželkou. Pri tejto posudkovej činnosti žalobca uviedol, že v detstve prekonal úraz pravej dolnej končatiny, poranil si pravé oko, na ktoré nevidí. Dlhšie sa lieči pre vysoký krvný tlak a prieduškovú astmu. Od roku 2005 je sledovaný v neurologickej ambulancii pre sklerózu multiplex. Je v dispenzárnej starostlivosti viacerých odborných lekárov. Je mobilný, chôdzu má neistú s došľapovaním na pravú dolnú končatinu, pri samostatnom pohybe pre pocity závrate používa vychádzkovú palicu. Na pravom kolene nosí látkovú ortézu. Problém mu spôsobuje prekonávanie dlhších vzdialeností a terénnych nerovností. Pri chôdzi si svoje fyzické schopnosti koriguje prestávkami a odpočinkom podľa aktuálnej fyzickej záťaže. Dlhšie nepostojí, udáva pretrvávajúce bolesti celej chrbtice, dolných končatín, ako aj všetkých prstov, slabosť dolných končatín, ich opuch a bolesti hlavy. Pri námahe sa zadýchava, je všestranne správne orientovaný, cíti sa slabý a fyzicky nevýkonný. Svoju prepravu motorovým vozidlom potrebuje riešiť do zdravotníckych zariadení na odborné vyšetrenia. Využíva ho aj rodinné návštevy, na nákupy, kultúrne a spoločenské podujatia a na vybavovanie osobných záležitostí na úradoch a inštitúciách. Keďže osobné motorové vozidlo nevlastní, jeho preprava je zabezpečovaná na osobnom motorovom vozidle v rámci rodiny. Nie je držiteľom vodičského oprávnenia. Druhostupňový posudkový lekár vyhodnotil v lekárskom posudku odkázanosť žalobcu na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a uviedol, že v minulosti bola menovanému priznaná odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom pre ťažké obmedzenie funkcie v pravom kolennom kĺbe. Po liečbe je stav funkcie zlepšený, t.č. je flexia 90 stupňov, ext. voľná, chôdza v miestnosti je bez opory, na dlhšiu vzdialenosť s oporou vychádzkovej palice. Podľa odborného lekárskeho nálezu zo dňa 16.03.2011 a 14.11.2012 sa jedná o poúrazovú artrózu pravého kolena s poruchou stredného stupňa. Pravá dolná končatina je skrátená o 1 cm, flexia je 90 stupňov. Podľa zdravotnej dokumentácie sa posudzovaný liečil v r. 2008 pre zápal pravého kolena s ťažkou poruchou funkcie. Z uvedeného vyplýva, že jeho zdravotný stav je v súčasnosti zlepšený, v zmysle posudkových kritérií vyplývajúcich zo zákona č. 447/2008 Z.z., účinného od 01.01.2009 uvedené ochorenie - jednostranné obmedzenie funkcie v kolennom kĺbe stredného stupňa je hodnotené mierou funkčnej poruchy 30%, podľa časti XII.B.B.2.27.b/1 prílohy č. 3 k cit. zákonu, t.j. pre toto ochorenie by sa nepovažoval za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Citujúc ustanovenia § 2 a § 14 ods. 6 citovaného zákona s poukazom na uvedený lekársky posudok i svoj komplexný posudok zo dňa 24.06.2013 žalovaný konštatoval, že žalobca i napriek svojmu ťažkému zdravotnému postihnutiu nespĺňa základnú podmienku na poskytovanie príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ktorou je odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, preto v oblasti mobility nebolo navrhnuté ťažké zdravotné postihnutie žalobcu naďalej kompenzovať predmetným príspevkom v zmysle § 38 ods. 1 písm. b/2 cit. zákona. Z uvedeného dôvodu považoval odňatie predmetného príspevku za opodstatnené. Námietku žalobcu, týkajúcu sa súvislosti odkázanosti na sprievodcu s odkázanosťou na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, považoval žalovaný za neopodstatnenú s poukazom na to, že v zmysle platnej právnej úpravy (ide o dva samostatné druhy odkázanosti, pre priznanie ktorých zákon stanovuje nezávisle osobitné podmienky. Včas podanou žalobou zo dňa 06.09.201, podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach v ten istý deň, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. a) až e) O.s.p.. Uviedol, že nesúhlasí s percentuálnym ohodnotením miery funkčnej poruchy posudkovými lekármi ani s ich tvrdeniami, uvedenými v posudkoch. Poukázal na to, že jeho bolesti v dolnej časti chrbta súvisia s jeho diagnózou skleróza multiplex, čo títo nebrali do úvahy rovnako ako aj to, že sa lieči na hypertenziu. Preto miera funkčnej poruchy mala byť stanovená na hornej hranici 60%. Nesúhlasil tiež s konštatovaním zlepšenia jeho zdravotného stavu a spochybňoval objektivitu jeho posúdenia s poukazom na vzťah posudkového lekára a žalovaného. Poukázal tiež na nedostatočné zhodnotenie jeho ortopedickej diagnózy, pri ktorej došlo oproti roku 2007 k zhoršeniu. V tejto súvislosti uviedol, že špecialista v pôvodných odborných lekárskych nálezoch uvádza, že ide u neho o chronické ochorenie, ktoré vyžaduje nevyhnutnosť odstraňovania infektov z dierkovej jazvy v oblasti pravého stehna z vnútornej i vonkajšej strany, pričom nie je predpoklad zlepšenia s vylúčením možnosti endoprotézy. Zastáva názor, že správne orgány ani po zrušení ich predchádzajúcich rozhodnutí v tejto súvislosti nezistili dostatočne skutkový stav veci a postupovali v rozpore s § 32 ods. 1 a § 46 zákona o správnom konaní. Komplexný posudok považoval za účelový a nesprávny. Za účelom jeho objektivizácie navrhol doplniť dokazovanie znaleckým posudkom. Konštatoval, že napadnuté rozhodnutie odporuje cieľom, zámerom a zmyslu zákona č. 447/2008 Z.z., pričom v správnom konaní neboli rešpektované jeho práva ako účastníka konania v zmysle zákona o správnom konaní, pretože pred vydaním rozhodnutia nemal možnosť vyjadriť sa k jeho podkladom, prípadne navrhnúť doplnenie dokazovania. V písomnom vyjadrení zo dňa 05.11.2013 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že v rámci odvolacieho konania boli správnemu orgánu predložené časovo aktuálne odborné lekárske nálezy (neurologický, CT mozgu, ortopedický), ktoré boli vyhodnotené posudkovým lekárom odvolacieho posudkového orgánu. Konštatoval, že tento posudkový orgán sa, ako to vyplýva z jeho posudku zo dňa 19.06.2013, stotožnil so závermi prvostupňového posudkového lekára, pričom vychádzal z diagnostického záveru, vyplývajúceho z predložených odborných lekárskych nálezov ako aj z vyšetrenia posudkovým lekárom dňa 29.05.2013, vykonaným za účelom objektivizácie posúdenia zdravotného stavu žalobcu. Pri posudzovaní boli zohľadnené všetky odborné lekárske nálezy nachádzajúce sa v spisovej dokumentácii vrátane tých, ktoré boli predložené v priebehu odvolacieho konania. Miera funkčnej poruchy žalobcu bola stanovená podľa časti V., bodu 7, písm. b) prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. pre roztrúsenú mozgovú sklerózu ako postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením a táto bola určená v dolnej hranici určeného percentuálneho rozpätia na 50%. Aj keď žalobca trpí viacerými zdravotnými postihnutiami, okrem uvedeného ostatné nie sú tak závažné, aby odôvodňovali mieru funkčnej poruchy 50%. Poukázal na to, že z ust. § 12 ods. 3 cit. zákona vyplýva, že zvýšenie miery funkčnej poruchy o 10% prichádza do úvahy v prípade, ak zvýšením možno dosiahnuť mieru funkčnej poruchy 50% a bez zvýšenia by sa fyzická osoba nepovažovala za ťažko zdravotne postihnutú. Podkladom pre vydanie rozhodnutia bol tiež záver sociálnej posudkovej činnosti zo dňa 29.05.2013, vykonanej žalovaným, ktorej cieľom bolo objektívne posúdenie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia žalobcu. Žalovaný ďalej konštatoval, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle § 14 ods. 6 cit. zákona. V minulosti mu táto odkázanosť bola priznaná pre ťažké obmedzenie funkcie v pravom kolene, pričom po liečbe je stav funkcie zlepšený, čo dokumentuje aj odborný lekársky nález z vyšetrenia ortopédom zo dňa 16.03.2011 a 14.11.2012. Uvedené ochorenie je hodnotené mierou funkčnej poruchy 30%, t.j. pre toto ochorenie by sa posudzovaný nepovažoval za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. K žalobným dôvodom uviedol, že podľa § 2 ods.1 cit. zákona kompenzáciou sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona, pričom sociálnym dôsledkom ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. Vychádzajúc z lekárskeho posudku žalovaného žalobca i napriek svojmu ťažkému zdravotnému postihnutiu nespĺňa základnú podmienku na poskytnutie predmetného peňažného príspevku, ktorou je odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, preto v tejto súvislosti mu nevznikajú zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Preto odňatie predmetného príspevku považuje žalovaný za opodstatnené. K ďalšej námietke žalobcu uviedol, že tento bol počas výkonu sociálnej posudkovej činnosti dňa 29.05.2013 osobne oboznámený s následným postupom a bolo mu poskytnuté odborné poradenstvo. Počas konania nevzniesol žiadne námietky k spôsobu získavania informácií o sociálnych dôsledkoch ťažkého zdravotného postihnutia, s obsahom záznamu bol oboznámený, súhlasil s ním, čo potvrdil vlastnoručným podpisom v prítomnosti zamestnancov druhostupňového správneho orgánu. Zároveň poukázal na to, že na predmetné konanie sa nevzťahujú ním špecifikované ustanovenia zákona o správnom konaní, na porušenie ktorých poukazoval žalobca. K vyjadreniu pripojil i stanovisko k žalobe vypracované posudkovým lekárom žalovaného zo dňa 05.11.2013, týkajúce sa posudzovania zdravotného stavu žalobcu, z ktorého vyplýva, že tento bol posúdený objektívne a v súlade s platnou právnou úpravou. Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa i spisom tunajšieho súdu sp. zn. 6S/161/2011 jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že na základe žiadosti žalobcu boli v roku 2008 Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, detašované pracovisko Gelnica dvakrát posudzované sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia žalobcu (posudky vydané podľa § 50 až 57 zákona č. 195/1998 Z. z.). Žalobca bol poberateľom peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, detašované pracovisko Gelnica, zo dňa 19.02.2008 č.: 2008/01355/01 LD/POMN, podkladom pre vydanie ktorého bol posudok zo dňa 23.01.2008, v zmysle ktorého sa žalobca podľa § 51 zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím a priznáva sa mu preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom bez časového obmedzenia, pričom v oblasti mobility má sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia z dôvodu postihnutia pohybového aparátu, pretože má zmeny na panve, chrbtici, artrózu pravého kolena so skrátením končatiny pri demyelinizačnom ochorení centrálnej nervovej sústavy. Nemá schopnosť premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy a prostriedku železničnej dopravy a späť, nastupovať do a z nich alebo zvládnuť inú situáciu v týchto prostriedkoch rovnakým spôsobom ako zdravý občan, pri mobilite na dlhšie vzdialenosti je odkázaný na doprovod a na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ktorým sa mu zabezpečuje preprava do zamestnania a späť. Navrhnutá bola kompenzácia peňažným príspevkom na kúpu osobného motorového vozidla a peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Miera jeho funkčnej poruchy bola stanovená v rozsahu 50% podľa prílohy č. 4, bodu V-1-b a XII.B2-23/b zákona č. 195/1998 Z.z. Zo záznamu lekára posudkovej činnosti k stanoveniu miery funkčnej poruchy zo dňa 07.01.2008 vyplýva, že táto bola v rozsahu 50% stanovená pre každú z uvedených diagnóz. Aj v posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves č. GL 2008/06309 zo dňa 22.09.2008 sa u žalobcu ako občana s ťažkým zdravotným postihnutím konštatovali v oblasti mobility sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia v dôsledku cievneho ochorenia mozgu a ochorenia pohybového aparátu s tým, že žalobca je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. V oblasti zvýšených výdavkov sa konštatovali sociálne dôsledky z dôvodu zabezpečenia prevádzky osobného motorového vozidla v dôsledku odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Je odkázaný na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Preto bolo navrhnuté sociálne dôsledky v týchto oblastiach kompenzovať peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 31.05.2012 č.k. 6S/161/2011-32, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.07.2012 bolo podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. zrušené rozhodnutie žalovaného AA/2011/03190 zo dňa 21. septembra 2011, ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, detašované pracovisko Gelnica č. 2008/01355/Br/4/POMV zo dňa 20. júna 2011, ktorým bol žalobcovi podľa § 38 ods. 1 písm. b), ods. 2 a §45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 447/2008 Z. z.) odňatý peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ktorý poberal na základe rozhodnutia č. 2008/01355/br/3 zo dňa 29.07.2010 vo výške 30,96 Eur mesačne, s účinnosťou od 01.07.2011, pre nedostatočne zistený skutkový stav veci s poukazom aj na nedostatočné odôvodnenie záverov správnych orgánov, rozhodujúcich vo veci. Podľa lekárskeho posudku posudkového lekára správneho orgánu prvého stupňa, vydaného v ďalšom konaní dňa 28.01.2013 žalobca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 % podľa časti V., bod 7 písm. b/ prílohy č.3 zákona č. 447/2008 Z. z. (demyelinizačné ochorenie a iné podobné zriedkavé ochorenia - stredná porucha - EDSS 3,5 - 5,5; 50 až 60 %). Z diagnosticko-funkčného hodnotenia tohto posudku tiež vyplýva, že žalobca trpí aj obmedzením funkcie v kolennom kĺbe (vystretie/ohnutie) stredný stupeň (flexia do 70 %, prípadná flekčná kontraktúra do 20 stupňov jednostranne s mierou funkčnej poruchy 30 % - XII./B.2.27.b.1.). Posudkový lekár konštatoval, že žalobca je v liečbe neurológa pre demyelizačné ochorenie CNS s kvadruparézou akcentovanou vpravo - podľa kontroly na MRI je jeho stav od roku 2006 stacionárny. Pri poslednej neurologickej kontrole bol bez poruchy mobility so samostatnou chôdzou bez opory. Trpí poúrazovým postihnutím pravého kolena III.-IV. stupeň so skrátením pravej končatiny o 1 cm s hybnosťou pri vyšetrení 90 stupňov, čo je stredný stupeň obmedzenia. Pri chôdzi nepoužíva žiadne kompenzačné pomôcky. Nespĺňa kritériá pre odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle § 14 ods. 6 cit. zákona. K námietkam žalobcu v predchádzajúcom konaní uviedol, že výška miery funkčnej poruchy pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, t.j. ktorá dosiahla mieru funkčnej poruchy 50%, nie je pri posudzovaní jej odkázanosti na jednotlivé druhy kompenzácií podstatná, pričom jej zvýšenie o 10% by bolo odôvodnené v prípade, ak by pri posúdení zdravotného stavu nedosiahla mieru funkčnej poruchy 50%, ktorá je rozhodujúca pre to, aby mohla byť považovaná za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Navyše ochorenie zraku a hypertenzia u žalobcu nedosahujú také štádium, ktoré by mu spôsobovalo znevýhodnenie podľa § 12 ods. 3 citovaného zákona. Posudkový lekár tiež uviedol, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v dôsledku zlepšenia jeho zdravotného stavu vychádzajúc z ortopedickej diagnózy, na základe ktorej mu bol v minulosti poskytnutý peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, pričom odstraňovanie infektov z dierkovej jazvy nespôsobuje jeho neschopnosť premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy a prostriedku železničnej dopravy a späť, nastupovať do a z nich alebo zvládnuť inú situáciu v týchto prostriedkoch. K námietke žalobcu týkajúcej sa súvislosti predmetnej odkázanosti s odkázanosťou na sprievodcu uviedol, že tieto druhy odkázanosti sú v zákone vymedzené samostatne a navzájom sa nepodmieňujú. Podľa komplexného posudku správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 28.02.2013 je žalobca fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. s mierou funkčnej poruchy 50 % podľa § 12 a prílohy č. 3, časti V, bodu 7 písm. b) cit. zákona. Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia žalobcu sa nenavrhujú kompenzovať peňažnými príspevkami na kompenzáciu, pričom žalobca je z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia odkázaný na sprievodcu. V oblasti mobility a orientácie nemá sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia. Nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a na kúpu osobného motorového vozidla, vyžaduje však pomoc druhej osoby pri zabezpečovaní pohybu a orientácie, preto je odkázaný na sprievodcu. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o peňažnom príspevku na kompenzáciu stráca platnosť posudok č. GL/2011/04950-Oá zo dňa 28.09.2012. Dôvody tohto posudku korešpondujú s odôvodnením vyššie citovaného lekárskeho posudku. Podľa lekárskeho posudku posudkového lekára žalovaného zo dňa 19.06.2013 žalobca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 % podľa časti V., bod 7 písm. b/ prílohy č.3 zákona č. 447/2008 Z. z. (demyelinizačné ochorenie CNS typu sclerosis multiplex s kvadruparézou akc. vpravo, Kurtzkého st. 5. Ochorenia poúrazová gonartróza pravého kolena IV. st. so skrátením o 1 cm, slepota pravého oka, bronchiálna astma stredne ťažká a chronický VAS LS chrbtice s ľahkou poruchou funkcie nedosahujú mieru funkčnej poruchy 50%, jej zvýšenie o 10% nepovažoval za opodstatnené. V odôvodnení tento posudkový lekár konštatoval, že posúdenie zdravotného stavu žalobcu sa v podstate zhoduje s jeho posúdením prvostupňovým posudkovým lekárom dňa 28.01.2013. Podľa priloženej lekárskej dokumentácie tento nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pretože nespĺňa podmienky § 14 ods. 6 cit. zákona. V minulosti mu bola priznaná odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom pre ťažké obmedzenie funkcie v pravom kolene, po liečbe je stav jeho funkcie zlepšený, t. č. je flexia 90 stupňov, ext. voľná, chôdza v miestnosti je bez opory, na dlhšiu vzdialenosť s oporou vychádzkovej palice. Podľa ortopedického vyšetrenia MUDr. A. zo dňa 16.03.2011 a 14.11.2012 ide o poúrazovú artrózu pravého kolena s poruchou funkcie stredného stupňa. Pravá dolná končatina je skrátená o 1 cm, flexia v kolene je 90 stupňov. Podľa prílohy č. 3 miera funkčnej poruchy nedosahuje 50% - kap. XII, skupina B.B.2. ods. 27 písm. b.1 - 30%. Podľa zdravotnej dokumentácie sa v r. 2008 liečil pre zápal pravého kolena s ťažkou poruchou funkcie, oproti tomuto vyšetreniu je stav zlepšený, pretože t.č. má stredné obmedzenie funkcie pravého kolena. Podľa komplexného posudku žalovaného zo dňa 24.06.2013 je žalobca fyzickou osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 % % podľa prílohy č. 3, časti V, bodu 7 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z. V oblasti mobility a orientácie sa kompenzácie nenavrhujú. Menovaný je mobilný, chôdzu má neistú, sprevádzanú poruchami stability. Pri samostatnom pohybe používa vychádzkovú palicu. Pri chôdzi si svoje fyzické schopnosti koriguje prestávkami a odpočinkom podľa aktuálnej fyzickej záťaže. Je schopný na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jeho prirodzenej dôstojnosti premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy a prostriedku železničnej dopravy a späť, nastupovať do a z nich alebo zvládnuť inú situáciu v týchto prostriedkoch. Z odôvodnenia tohto posudku vyplýva, že druhostupňový posudkový lekár sa vo svojom posudku stotožnil s názorom prvostupňového posudkového lekára, pričom obaja vychádzali z diagnostického záveru vyplývajúceho z predložených odborných lekárskych nálezov. Pri posudzovaní zohľadnili všetky nálezy, nachádzajúce sa v spisovej dokumentácii, ako aj tie, ktoré boli predložené v priebehu odvolacieho konania. Za účelom objektívneho posúdenia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia žalobcu bola dňa 29.05.2013 z úrovne žalovaného vykonaná sociálna posudková činnosť, pri ktorej bolo zistené, že žalobca je poberateľom starobného dôchodku, je ženatý, žije v rodinnom dome v spoločnej domácnosti s manželkou. Menovaný uviedol, že v detstve prekonal úraz pravej dolnej končatiny, poranil si pravé oko, na ktoré nevidí. Dlhšie sa lieči na vysoký krvný tlak a prieduškovú astmu. Od r. 2005 je sledovaný v neurologickej ambulancii pre sklerózu multiplex. Je v dispenzárnej starostlivosti viacerých odborných lekárov. Je mobilný, chôdzu má neistú s došľapovaním na pravú dolnú končatinu. Pri samostatnom pohybe pre pocity závrate používa vychádzkovú palice. Na pravom kolene nosí látkovú ortézu. Problém mu spôsobuje prekonávanie dlhších vzdialeností a terénnych nerovností. Pri chôdzi si svoje fyzické schopnosti koriguje prestávkami a odpočinkom podľa aktuálnej fyzickej záťaže. Dlhšie nepostojí. Udáva pretrvávajúce bolesti celej chrbtice, hlavy, bolesti dolných končatín sú výraznejšie pri zmene počasia. Tŕpnu mu končatiny, pociťuje slabosť a opuch dolných končatín. Prepravu osobným motorovým vozidlom potrebuje riešiť hlavne do zdravotníckych zariadení, na odborné vyšetrenia, aj na rodinné návštevy, na nákupy, na kultúrne a spoločenské podujatia a na vybavovanie osobných záležitostí na úradoch a inštitúciách. Sám motorové vozidlo nevlastní, jeho preprava motorovým vozidlom je zabezpečovaná v rámci rodiny. Nie je držiteľom vodičského oprávnenia. Súčasťou odôvodnenia komplexného posudku aj obsah vyššie citovaného lekárskeho posudku druhostupňového posudkového lekára so zameraním na zdravotný stav žalobcu a mieru funkčnej poruchy. Z jeho záveru vyplýva, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Žalobca sa na pojednávanie, na ktoré bol riadne a včas predvolaný nedostavil, pričom svoju neprítomnosť na ňom ospravedlnil písomným podaním zo dňa 18.05.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.05.2015, v ktorom vyslovil svoj súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Preto súd v súlade s ustanovením § 250g ods. 2 O.s.p. pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti. Zástupkyňa žalovaného zotrvala na písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené a v jeho zmysle navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na to, že v roku 2008, kedy bola žalobcovi priznaná odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, malo jeho zdravotné postihnutie - gonartróza pravého kolena iný charakter, ako v súčasnej dobe. V uvedenom období bol u neho zistený zápal, čo negatívne ovplyvňovalo funkčnú schopnosť tohto kolenného kĺbu. V čase vydania napadnutých rozhodnutí jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie dosahovalo stredne ťažký stupeň, pri ktorom nie je možné priznať odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Uviedla tiež, že výška miery funkčnej poruchy nemá vplyv na formu kompenzácie, dôležité sú sociálne dôsledky a fyzická schopnosť občana ťažko zdravotne postihnutého, ako sa vysporiada s prekážkami v živote. K tvrdeniu žalobcu o nezlepšení zdravotného stavu uviedla, že v minulosti bola flexia pravého kolenného kĺbu 100% a v čase posudzovania pred vydaním napadnutého rozhodnutia 90%. Tento rozsah zdravotného poškodenia zodpovedá skôr ľahkému stupňu, aj keď žalobcovi bol priznaný stredný stupeň tohto postihnutia. K načítaniu percent v tomto prípade nedošlo z dôvodu, že toto ortopedické ochorenie nemá priamy súvis s jeho rozhodujúcim zdravotným postihnutím. Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti: a/ premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy a prostriedku železničnej dopravy a späť, b/ nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo c/ zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy a v prostriedku železničnej dopravy, najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov. Podľa § 38 ods.1 písm. b) bod 2 citovaného zákona fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Podľa § 11 ods. 11 cit. zákona č. 447/2008 Z.z. výsledkom lekárskej posudkovej činnosti realizovanej na účely tohto zákona je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely kompenzácie posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 3 zákona. Ak má fyzická osoba viac funkčných porúch, miera funkčnej poruchy sa určí podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením. Mieru funkčnej poruchy určenej podľa ods. 1, 2 možno zvýšiť o 10 % s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie (§ 12 ods. 1 až 3 citovaného zákona). Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods.11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje okrem iného mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, názov druhu peňažného príspevku na kompenzáciu a vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z. z. v platnom znení, kapitola V bod 7b/ dyseminované poruchy CNS (demyelinizačné ochorenia a iné podobné zriedkavé ochorenia) v štádiu strednej poruchy (EDSS 3,5 - 5,5) majú za následok mieru funkčnej poruchy 50 - 60 %. Podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z., časť XII., B.B.2. ods. 27 písm. a.1 zdravotné postihnutie obmedzenie funkcie v kolennom kĺbe (vystretie/ohnutie) je hodnotené podľa závažnosti na úrovni ľahkého stupňa - flexia do 100 stupňov - jednostranné postihnutie - miera funkčnej poruchy 10 %, na úrovni stredného stupňa (časť XII., B.B.2. ods. 27 písm. b.1 ) - flexia do 70 stupňov, prípadná flekčná kontraktúra do 20 stupňov - jednostranné postihnutie - miera funkčnej poruchy 30 % a na úrovni ťažkého stupňa - flexia do 30 stupňov, prípadná flekčná kontraktúra nad 20 stupňov - jednostranné postihnutie - miera funkčnej poruchy 40 %. Pri tejto položke sa miera funkčnej poruchy určí v závislosti od rozsahu funkčných porúch, rtg zmien v zmysle degeneratívnych zmien a deformácií a od dosiaľ vykonanej liečby, prípadne možnosti ďalšej liečby. Posudzovaný kĺb má hodnotiť komplexne, nielen jeden rozsah pohybu, do úvahy treba vziať aj RTG popis, za hlavný pohyb je považovaná flexia. Podľa § 45 ods. 3 cit. zákona opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu sa odníme, jeho výplata sa zastaví alebo jeho výška sa zvýši alebo zníži, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu alebo na jeho výplatu. Ak sa zmenia rozhodujúce skutočnosti v priebehu kalendárneho mesiaca a za časť mesiaca patrí opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške, vyplatí sa opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške za celý kalendárny mesiac. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správne oba orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. Tieto zodpovedajú zákonu aj po ich formálnej stránke. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho vyvodený aj správny právny záver. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva z dôvodov preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s určenou mierou funkčnej poruchy v rozsahu 50 % pre dyseminované poruchy CNS (demyelinizačné ochorenia a iné podobné zriedkavé ochorenia) v štádiu strednej poruchy. Z ostatných ochorení, ktorými žalobca trpí žiadne iné nedosahuje mieru funkčnej poruchy 50 %, ktorá je podmienkou uznania fyzickej osoby za ťažko zdravotne postihnutú. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že žalobca sa nepovažuje za osobu ťažko zdravotne postihnutú pre jeho zdravotné problémy súvisiace s pohybovou schopnosťou a v tejto súvislosti aj s odkázanosťou na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Oproti obdobiu, kedy mu bol predmetný kompenzačný príspevok priznaný (r.2008) došlo k zlepšeniu jeho zdravotného stavu v tomto smere, pričom jeho ochorenie obmedzenie funkcie v kolennom kĺbe v čase posledného posudzovania dosahovalo štádium stredného stupňa, ktoré ako to vyplýva z už uvedeného, odôvodňuje mieru funkčnej poruchy 30%. Posudkové orgány, ktorým zákon zveruje právomoc posudzovať zdravotný stav fyzických osôb pre daný účel vyhodnotili všetky zdravotné postihnutia, ktorými žalobca trpí, pričom vychádzali z odborných lekárskych nálezov, nachádzajúcich sa v jeho zdravotnej dokumentácii, predložených v priebehu správneho konania (vrátane tých, na ktoré sa žalobca odvolával v odvolaní i žalobe) i z vlastných vyšetrení posudkovým lekárom. Vychádzajúc z uvedeného nebolo možné akceptovať ani námietku žalobcu, týkajúcu sa neobjektívnosti a nekompetentnosti komplexného posudku, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia s poukazom na závislosť posudkového lekára odboru posudkových činností od žalovaného ako jeho zamestnávateľa. V oblasti mobility teda nebola u žalobcu preukázaná miera funkčnej poruchy nad 50 % a tento aj napriek svojmu zdravotnému postihnutiu, ako to vyplýva z jednotlivých komplexných posudkov je schopný s pomocou sprievodcu premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, je schopný nastupovať a vystupovať do takýchto a z takýchto prostriedkov, udržať sa v nich počas jazdy a zvládať z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu v týchto prostriedkoch. Preto nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a vychádzajúc z cit. zák. ustanovení mu nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla zanikol. Za neopodstatnenú považoval súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa navýšenia stanovenej miery funkčnej poruchy o 10 % v zmysle § 12 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z., pretože tak, ako to vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, výška miery funkčnej poruchy u fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dosiahla zákonom stanovenú hranicu pre priznanie uvedeného statusu, nie je podstatná a nemá vplyv na priznanie formy kompenzácie. V danom prípade postihnutie pravého kolenného kĺbu, ako aj ďalšie jeho zdravotné postihnutia, ktoré nedosiahli mieru funkčnej poruchy 50% a ktoré boli už vyššie špecifikované, u žalobcu neovplyvňujú jeho zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, žeby mu spôsobovali znevýhodnenie. Za právne irelevantnú považoval súd aj námietku žalobcu, ktorá sa týkala nedostatočného posúdenia jeho ortopedickej diagnózy a konštatovania zlepšenia jeho zdravotného stavu správnymi orgánmi z ortopedického hľadiska, pretože podkladom pre toto konštatovanie boli odborné lekárske nálezy MUDr. G. zo dňa 24.03.2011, neurologického vyšetrenia NsP v Levoči zo dňa 24.03.2011, MUDr. A. zo dňa 14.11.2012 i vlastné vyšetrenie posudkovými lekármi, z ktorých nevyplynulo, žeby žalobca trpel ťažkými poruchami chôdze, odôvodňujúcimi odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Pokiaľ bola táto v minulosti odôvodnená „hendikepom čo sa týka mobility“, túto skutočnosť, ako to konštatovali aj posudkové orgány, nie je možné na základe aktuálnej zdravotnej dokumentácie potvrdiť. V minulosti bola táto odkázanosť priznaná pre zápal kolenného kĺbu a pozápalové artrotické zmeny, pričom zlepšenie zdravotného stavu nastalo ústupom zápalu a zlepšením funkcie kolena. Rozsah flexie či už 90 alebo 100 stupňov v danom prípade nie je rozhodujúci, pretože v oboch prípadoch ide podľa prílohy č. 3 k cit. zákonu o stredne ťažkú poruchu, ktorá neodôvodňuje odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Súd nevyhovel požiadavke žalobcu na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom, pretože závery správnych orgánov vychádzajú z podkladov, nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii, pri hodnotení ktorých neboli zistené žiadne zásadné rozpory. Navyše k požiadavke žalobcu na zadováženie znaleckého posudku zaujal tunajší súd stanovisko už v rozsudku zo dňa 31.05.2012, č.k. 6S/161/2011-32 ( str. 9, ods. 4). Súd tiež nezistil v postupe správnych orgánov žiadne procesné pochybenia, ktoré by mohli ovplyvniť zákonnosť rozhodnutia a ktoré by boli dôvodom pre jeho zrušenie podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa § 250j ods. 1 O.s.p. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. 5. 2011) žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 250k ods.1 O.s.p., v zmysle ktorého neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.