Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/262/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201470 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7013201470.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobcu L. X., bývajúceho v N., D. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Kulom, so sídlom v Košiciach, Mäsiarska 30, proti žalovanému Okresnému úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky, Košice, Komenského 52, za účasti pribratého účastníka DAJAN SK s.r.o., so sídlom Textilná 5, Košice, v konaní o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Obvodného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky z 26.09.2013 č. ObU-KE-OVBP2-2013/00712, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Stavebný úrad Mesto Košice, pracovisko Košice - Juh vydal dňa 19.07.2013 rozhodnutie č. A/2013/15830-04/IV, ktorým podľa § 88 ods.1 písm.a) a § 88a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku („stavebný zákon“) dodatočne povolil stavbu „stavebné úpravy a prístavba k rodinnému domu“ na L. U. XX O. N. na pozemkoch evidovaných v registri C parc.č. XXXX/ X a XXXX v katastrálnom území N. - V. W., podľa geometrického plánu č. 5/2013 zo dňa 10.05.2013 overeného Správou katastra Košice dňa 21.05.2013 pod č. 444/2013 - parc.č. XXXX/X - zastavaná plocha (rodinný dom) o výmere 189 m2 v kat. území N. - V. W. (pozemok evidovaný v registri „C“) pre žiadateľa DAJAN SK s.r.o., Textilná 5, Košice, a zároveň povolil užívanie stavby podľa ustanovenia § 82 stavebného zákona. Uviedol, že predmetom dodatočného povolenia je existujúci rodinný dom. Pôvodným zámerom stavebníka bola len výmena strešnej krytiny a bežné udržiavacie práce. Dôvodom k zmenám boli skutočnosti, ktoré sa prejavili až počas stavebných prác. Išlo najmä o narušenie nosnej konštrukcie krovu pôvodnej strechy z dôvodu zatekania, narušenou strešnou krytinou a statické poruchy vonkajšieho schodiska s balkónom zapríčinené vlhkosťou a teplotnými zmenami na nechránenú nosnú konštrukciu. Z týchto dôvodov bol pôvodný krov demontovaný a následne zrealizovaný nový drevený krov so zateplením a s plechovou strešnou krytinou. Narušené vonkajšie schodisko s balkónom bolo vybúrané a nové schodisko bolo riešené v rámci vnútornej dispozície objektu. Týmto došlo k dispozičným zmenám a plošným obmedzeniam, z dôvodu ktorých sa stavebník rozhodol rozšíriť pôvodnú zastavanú plochu o dvojpodlažnú prístavbu a kryté terasy. Strecha objektu je drevenej konštrukcie, sedlová s valbou a vonkajším odvodnením. Kryté terasy majú strechu s vnútorným odvodnením. Konštrukcie ide o murovanú trojpodlažnú budovu, ktorá je už stavebne ukončená. Pre užívanie stavby stavebný úrad určil podľa § 82 ods.2 a 3 stavebného zákona a § 20 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. dve podmienky, podľa ktorých je povinnosťou pri užívaní stavby dodržať všetky do úvahy prichádzajúce hygienické, protipožiarne a bezpečnostné predpisy a stavbu užívať na účel povolený v tomto rozhodnutí. Stavebný úrad ďalej uviedol, že stavba bola ukončená podľa projektovej dokumentácie, ktorú vypracoval R.. X. R.. Počas konania si účastník L. X. (žalobca) uplatnil námietky, ktoré stavebný úrad zamietol ako neopodstatnené. Uviedol, že toto rozhodnutie nahrádza územné rozhodnutie, stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia stavebný úrad konštatoval, že dňa 31.05.2013 uskutočnil z vlastného podnetu výkon štátneho stavebného dohľadu na už uvedených pozemkoch v N. I. L. U. XX a zistil, že predmetná stavba, ktorou je rodinný dom, ako aj pozemok, je vo vlastníctve spoločnosti DAJAN SK s.r.o., ktorá uskutočnila aj stavebné úpravy na rodinnom dome. Zrealizované stavebné úpravy podliehali vydaniu stavebného povolenia. Stavebný úrad preto dňa 04.06.2013 vyzval vlastníka stavby k predloženiu dokladov preukazujúcich, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom. Z predložených dokladov vyplynulo, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi, preto stavebný úrad dňa 18.06.2013 vyzval stavebníka na predloženie žiadosti o vydanie dodatočného povolenia stavby v lehote 30 dní. Po podaní tejto žiadosti bolo začaté konanie o odstránení stavby, resp. o dodatočnom povolení stavby, v ktorom stavebný úrad usúdil, že prestavbou existujúceho rodinného domu nebol zmenený účel stavby a naďalej plní funkciu rodinného bývania, preto konštatoval, že stavba je v súlade s platnou územnou plánovacou dokumentáciou. Stavebný úrad následne vydal oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby účastníkom konania a dotknutým orgánom a vykonal miestne zisťovanie spojené s ústnym pojednávaním. Žalobca L. X. si v konaní o dodatočnom povolení stavby uplatnil námietky, v zmysle ktorých namietal, že uvedené stavebné úpravy neboli konzultované s dotknutým susedom a stavebník nemal súhlas bezprostredného suseda, ďalej že stavebník pri realizácii demontáže pôvodného krovu narušil podkrovnú výmurku jeho domu, čo spôsobuje zatekanie dažďovej vody, a tiež poškodil vonkajšiu podmurovku (štablon). Ďalej namietal, že dvojpodlažnou prístavbou bolo spôsobené výrazné zníženie svetelného prístupu do jeho obytného priestoru, ako aj na ostatnú časť nehnuteľnosti a pôvodnej pohody v užívaní jeho domu a záhrady. Na základe toho žiadal, aby stavebník na vlastné náklady zabezpečil opravu poškodených častí jeho domu a za znehodnotenie a obmedzenie užívania nehnuteľnosti žiadal finančné vyrovnanie. Stavebný úrad tieto námietky ako neopodstatnené zamietol. Konštatoval, že stavebný zákon a proces stavebného konania nevyžaduje písomný, resp. ústny súhlas vlastníkov susedných nehnuteľností. Tí majú možnosť v prípade nesúhlasu vzniesť v rámci stavebného konania námietky, ktorými sa stavebný úrad zaoberá a vyhodnocuje ich opodstatnenosť. K námietke o poškodení nehnuteľnosti žalobcu stavebný úrad uviedol, že za výkon stavebných práce je zodpovedný stavebník, stavebný dozor a zhotoviteľ stavebných prác. V prípade spôsobenia škody na cudzích nehnuteľnostiach nemá stavebný úrad vecnú príslušnosť na riešenie otázky náhrady škody spôsobenej stavebnými prácami. Túto skutočnosť musí účastník konania preukázať v občiansko-právnom konaní, kde má právo domáhať sa náhrady škody. K námietke o znížení svetelného prístupu stavebný úrad uviedol, že z pohľadu preslnenia je hodnotiacim kritériom čas preslnenia posudzovaných miestností, pričom normovaná požiadavka na minimálny čas preslnenia je dodržaná. Otázku zamedzenia výhľadu, resp. pôvodnej pohody v užívaní domu a záhrady nerieši žiadny právny predpis, a takúto preukázateľnú ujmu spôsobenú prístavbou je možné riešiť len v občiansko-právnom konaní. Stavebný úrad uviedol, že pri miestnom zisťovaní nezistil poškodené časti susedného objektu, uviedol, že námietky v tejto časti si môže žalobca uplatniť taktiež v občiansko-právnom konaní. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že stavebník svojvoľne porušil pôvodný zámer, ktorým bola len výmena strešnej krytiny a bežné udržiavacie práce, a to tým, že pôvodnú zastavanú plochu rozšíril skoro dvojnásobne a pristaval vedľa trojpodlažnú budovu na hranici susedného pozemku. Namietal, že stavebný úrad nesprávne zistil skutkový stav, pretože skutočný stav preslnenia a spôsobenú škodu nezisťoval priamo u dotknutého suseda. Poukázal na ustanovenie § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. v spojení s výkladovým stanoviskom MVaRRSR, odbor štátnej stavebnej správy, ktorým sa uvádza, že vzdialenosti medzi stavbami sú regulatívom, ktorý zohľadňuje okrem iného aj požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Zachovanie pohody bývania je napríklad tienenie pozemku obmedzenie výhľadu. Ďalej uviedol, že pri návrhu stavby je nutné prihliadať aj na výškové pomery, kedy je nutné odborné posúdenie aj z hľadiska svetelno- technického osvetlenia a preslnenie obytných miestností, tak ako je uvedené v § 6 ods.2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., kedy stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. Ďalej uviedol, že v prípade ak chce stavebník stavať bližšie k hranici susednej parcely, musí mať písomný súhlas suseda, a v prípade ak mu sused nedá písomný súhlas, stavebník sa musí obrátiť na súd. Prístavba postavená bez riadneho stavebného povolenia je podľa žalobcu zastavanou plochou omnoho väčšia ako pôvodný rodinný dom, ktorý sa mal iba zrekonštruovať. Dodatočné povolenie tejto stavby podľa žalobcu predstavuje neoprávnený zásah do jeho vlastníckeho práva, preto žiadal, aby ho odvolací správny orgán napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie. V doplňujúcom podaní žalobca uviedol, že po rekonštrukčných prácach stavebníka vzniklo nebezpečenstvo zatekania dažďovej vody do jeho podkrovia, pričom k náprave došlo až po námietkach udaných dňa 08.07.2013. Opätovne namietal zhoršenie prenikania svetla v dôsledku postavenia prístavby, čo má za následok zvýšenie nákladov na elektrické osvetlenie a vykurovanie. Namietal, že stavbou na hranici pozemku je trvalo obmedzené riadne užívanie jeho nehnuteľnosti. Žalovaný rozhodnutím z 26.09.2013 č. ObU-KE-OVBP2-2013/00712 odvolanie zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že stavebník splnil podmienky, ktoré stanovuje stavebný zákon na to, aby mohla byť stavba dodatočne povolená, a súčasne aby mohlo byť povolené jej užívanie. V konaní bolo preukázané, že dodatočne povoľovaná stavba nijakým spôsobom nezasahuje do subjektívnych práv účastníkov konania vlastniacich susedné nehnuteľnosti. Akceptovanie stavebných úprav vykonaných pri zmene dokončenej stavby je preukázané aj technickou správou odborne spôsobilej osoby - špecialistom požiarnej ochrany R.. X. N.N. (vypracovaná v máji 2013), svetlo-technickým posudkom vypracovaným odborne spôsobilou osobou R.. W. T.F. (v júni 2013), z ktorého vyplýva, že stavba vyhovuje zo skúmaných hľadísk podľa STN 73 43 01 budovy na bývanie a STN 73 05 80 denné osvetlenie budov. Stavba sa posudzovala aj s ohľadom na stavbu, ktorej vlastníkom je žalobca. Žalovaný poukázal na to, že žalobca nevyužil svoje právo zúčastniť sa ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním, hoci mu termín pojednávania bol riadne oznámený. Žalobca v rozhodnom čase, t.j. do dňa ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním, ktoré bolo nariadené na deň 16.07.2013, neuniesol námietky k obsahu žiadneho z podkladov napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na námietky uvedené v odvolaní nemohli byť dôvodom pre zrušenie alebo zmenu rozhodnutia stavebného úradu. Dôvodom odvolania okrem iného poukázal na to, že práve tá skutočnosť, že stavebník namiesto stavebných prác na dokončenej stavbe, ktoré nemali podliehať vydaniu stavebného povolenia, zrealizoval stavebné práce podliehajúce vydaniu stavebného povolenia, viedla k tomu, že stavebný úrad začal konanie podľa ustanovenia § 88 ods.1 písm.b) v spojení s ustanovením § 88a stavebného zákona. V konaní nebolo preukázané, že by stavba nemohla byť dodatočne povolená z toho hľadiska, že zasahuje do subjektívnych práv účastníkov konania vlastniacich susedné nehnuteľnosti na účel, na ktorý sú určené, čo preukázal svetlo-technický posudok a technická správa špecialistu požiarnej ochrany. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v tomto prípade nešlo o novostavbu, ale stavebné úpravy existujúcej stavby, ktorá bola aj pred jej zmenou umiestnená na hranici pozemku žalobcu. Zmenou bola bola aj prístavba, ktorá lícuje pôvodnú stavbu, v ktorej sa stala súčasťou. Stavebný zákon v prípade dodatočného povolenia stavby, ako aj v prípade riadneho povoľovania stavby neupravuje možnosť „písomného súhlasu suseda stavať stavbu bližšie k hranici susednej stavby“. Stavebný úrad musí hodnotiť dodatočne povoľovanú stavbu z hľadiska jej umiestnenia jedine podľa ustanovenia § 6 vyhlášky č. 523/2002 Z.z., čo sa aj v tomto prípade stalo. K ostatným odvolacím námietkam žalovaný uviedol, že za prípadné škody na susedných nehnuteľnostiach, ktoré vznikli stavebnou činnosťou, zodpovedá stavebník a prípadnú náhradu škody je potrebné uplatniť si v občiansko-právnom konaní. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobca žalobu, ktorou žiadal preskúmať zákonnosť a rozhodnutie žalovaného, a napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania. Žalobca konštatoval, že napadnuté rozhodnutie žalovaný oprel najmä o technické správy svetlo- technickým posudkom, ktorý predložil stavebník, že denné osvetlenie budov vyhovuje. Toto konštatovanie však vyhovuje iba pre stavebníka, lebo posudzovanie sa na jeho stavbe nerobilo. Nesúhlasil so záverom žalovaného, že dodatočne povolená stavba nespôsobila nemožnosť trvalého užívania susedných nehnuteľností, keďže nešlo o novostavbu, ale stavebné úpravy existujúcej stavby, ktorá lícuje pôvodnú stavbu. Podľa žalobcu sa toto konštatovanie nezakladá na pravde, lebo pred postavením prístavby pôvodnú stavbu rodinného domu lícoval iba drôtený plot, ktorý skutočne neobmedzoval užívanie jeho nehnuteľnosti. Obmedzenie svojich práv žalobca vidí v tom, že 8-metrová prístavba na južnej hranici jeho pozemku zmarila jeho zámer nainštalovania solárnych panelov na strechu jeho garáže. Ďalšie žalobné dôvody sú totožné s odvolacími námietkami, žalobca opätovne namietal nedostatočné preslnenie a zachovanie pohody bývania. Poukázal na ustanovenie § 39a stavebného zákona, v ktorom zákon jednoznačne určuje, že na umiestnenie stavby sa určia požiadavky na výškové a polohové umiestnenie stavby, vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb a výšku stavby. Uvedené sa nevyžaduje iba v prípade, ak sa nemení vonkajší pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru, čo sa podľa žalobcu na tento prípad nevzťahuje, lebo ohraničenie a najmä výškové usporiadanie bolo výrazne zmenené. V doplňujúcom podaní zo dňa 19.11.2013 žalobca uviedol, že pozemky stavebníka a jeho bezprostredne susedia z južnej strany. Počas žalobcovej neprítomnosti stavebník rozšíril pôvodnú zastavanú plochu rodinného domu o dvojpodlažnú prístavbu a kryté terasy, čím došlo k značnému obmedzeniu využitia žalobcovho pozemku, jeho letnej terasy, ktorú svojou nepovolenou stavbou zatienil. Ďalej uviedol, že na oznámenie o začatí konania reagoval listom zo dňa 08.07.2013, v ktorom popísal uplatnené námietky k stavbe, ktorá bola predmetom konania o dodatočnom povolení stavby. Podľa názoru žalobcu napadnutým rozhodnutím žalovaný nerešpektoval ustanovenie § 6 ods.1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. o požiadavke na denné preslnenie a na zachovanie pohody bývania, pričom odstupy musia umožňovať okrem iného užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využitím územia. V tejto súvislosti žalobca namietal, že sa nevykonalo posúdenie osvetlenia jeho nehnuteľnosti. Namietal aj nerešpektovanie ustanovenia § 6 ods.5 citovanej vyhlášky, podľa ktorého iné riešenia vzdialenosti rodinných domov, ako sú stanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1, alebo podľa územného plánu zóny. Napokon namietal aj nerešpektovanie ustanovenia § 39a ods.2 písm.b) stavebného zákona. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že jeho právny predchodca postupoval v odvolacom konaní správne, a preto navrhol, aby súd žalobu zamietol. Žalobca nevyužil svoje právo zúčastniť sa ústneho pojednávania vo veci, ktoré nariadil prvostupňový stavebný úrad na deň 16.07.2013, pričom mu bolo riadne oznámené začatie konania vo veci. V rozhodnom čase žalobca ako účastník konania nevzniesol žiadne námietky a pripomienky. Počas prvostupňového konania vo veci nebolo zistené, a ani odvolací orgán nezistil, že by dodatočným povolením stavby v spojení s povolením jej užívania boli dotknuté stavebným zákonom chránené subjektívne práva žalobcu ako účastníka konania, a že by bolo znemožnené trvalé užívanie nehnuteľnosti v jeho vlastníctve na účel, na ktorý sú určené. Vo veci bol predložený okrem iného svetlo-technický posudok, v ktorom sa posudzoval podľa STN 73 43 01 a STN 73 0580 práve susedná stavba žalobcu, ktorej je vlastníkom. Poukázal tiež na to, že nešlo o dodatočné povoľovanie a povoľovanie užívania novostavby, ale realizovanej zmeny existujúcej stavby, ktorá je umiestnená na hranici pozemku. Súčasťou zmeny predmetnej stavby bola aj prístavba, ktorá lícuje stavbu, v ktorej sa stala súčasťou. Napokon žalovaný uviedol, že v konaniach podľa stavebného zákona týkajúcich sa už povoľovania stavby, alebo dodatočného povoľovania stavby, sa zo svetlo-technického hľadiska neposudzuje susedný nezastavaný pozemok, či jeho časť, ale vždy stavba na takom pozemku, a to taká, na ktorú sa vzťahuje príslušná STN. Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s administratívnym spisom, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Na ústnom pojednávaní žalobca opätovne poukazoval na to, že počas jeho neprítomnosti stavebník vykonal zásadnú zmenu na svojej nehnuteľnosti, na ktorej postavil viac-poschodovú budovu, pričom pôvodne mal stavebník s ním dohodnuté, že vymení krov a strešnú krytinu. Poukázal na to, že stavebný úrad nevykonal miestne šetrenie a nezistil teda, akým spôsobom stavba zasahuje a bráni užívaniu nehnuteľnosti žalobcu, ktorý tento stav zavinil tým, že nerešpektoval zákon. Tvrdil, že žalovaný zavádza, že stavba lícuje pôvodnú stavbu, pretože išlo o vybudovanie čiernej stavby na hranici pozemku. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že v predmetnom prípade nejde o novostavbu, ale o prístavbu, ktorá lícuje s pôvodnou časťou stavby. Tvrdenie žalobcu, že nebolo vykonané miestne šetrenie, sa nezakladá na pravde, pretože bol zvolané na deň 16.07.2013, na ktorom sa žalobca nezúčastnil, ale podal písomné námietky, o ktorých stavebný úrad rozhodol. Na tomto miestnom šetrení stavebník predložil už príslušné materiály, v ktorými sa mohol žalobca oboznámiť. Konštatovala, že nepovolená stavba nie je v rozpore s verejným záujmom, teda s územno-plánovacou dokumentáciou, a následne stavebný úrad postupoval primerane tak, ako v stavebnom konaní. Pribratý účastník DAJAN SK s.r.o. navrhol, aby súd žalobu zamietol z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného je správne. Podľa § 88 ods.1 písm.b) stavebného zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods.2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. Podľa § 80 ods.1 stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce, a určí podmienky na dokončenie stavby, alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby (§ 88a ods.4 stavebného zákona). Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby (§ 88a ods.5 stavebného zákona). Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 - § 66 (§ 88a ods.7 stavebného zákona). Podľa § 62 ods.1 písm.a), b) stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä: a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny, alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi. Podľa § 66 ods.1 stavebného zákona v stavenom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami, najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, i komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenia alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. Predpokladom začatia stavebného konania podľa § 88a a nasledujúcich stavebného zákona je zistenie stavebným úradom, že stavba, jej zmena alebo jej časť bola postavená, alebo sa začala stavať bez stavebného povolenia, alebo bez splnenia ohlasovacej povinnosti, prípadne v rozpore s nimi. V takomto prípade stavebný úrad začne z vlastného podnetu konania vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a závermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Pojem verejného záujmu nie je v stavebnom zákone presne definovaný, ale z judikatúry Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR vyplýva, že verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a podobne. Posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Povinnosťou stavebného úradu je posúdiť najmä súlad nepovolenej stavby, resp. jej zmeny alebo jej časti s platnou územno-plánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, s určenými záväznými limitmi a regulatívami, ktoré vykonáva obec. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správne orgány v oboch stupňoch sa s vecou náležitým spôsobom zaoberali, keď stavbu stavebníka začatú bez platného stavebného povolenia posudzovali na základe vyjadrení a stanovísk dotknutých orgánov. Stavebník predložil aj svetlo-technický posudok vyhotovený oprávnenou osobou, úlohou ktorého bolo vyjadriť sa k svetlo-technickým pomerom okolitej zástavby. V posudku sa jednoznačne uvádza, že na základe vypočítaných hodnôt a hodnôt stanovených graficky, susedný rodinný dom žalobcu je preslnený v súlade s požiadavkou STN 73 4301. Po grafickom stanovení ekvivalentného uhla tienenia vyhotoviť posudku konštatoval, že nedôjde k prekročeniu miery možného zatienenia. Posudzovanie sa vykonávalo predovšetkým s ohľadom na susednú nehnuteľnosť, ktorá je vo vlastníctve žalobcu. Výsledkom posúdenia je záver, že posudzovaná stavba z hľadiska doby preslnenia vyhovuje podmienkam STN 73 4301 budovy na bývanie z júna 2005 a z hľadiska denného osvetlenia budov vyhovuje podmienkam STN 73 0580 denné osvetlenie budov. V konaní ďalej bolo zistené, že posudzovaná stavba je v súlade s územno-plánovacou dokumentáciou, ktorá pre územie, v ktorom sa predmetná stavba nachádza, určuje funkciu obytných plôch viacpodlažnej zástavby. Prestavbou existujúceho rodinného domu nebol zmenený účel stavby a naďalej plní funkciu rodinného bývania, v dôsledku čoho to stavebný úrad nezistil rozpor s platnou územno-plávacou dokumentáciou. Stavebník doložil v konaní doklady, z ktorých vyplýva, že nedošlo k rozporu s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, ani k ohrozeniu záujmov spoločnosti a nedošlo k neprimeranému obmedzeniu alebo ohrozeniu práva a právom chránených záujmov účastníkov konania. K námietke žalobcu ohľadom umiestnenia stavby na hranici pozemku v rozpore s ustanovením § 6 ods.2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, ktoré vyplýva z obsahu prístavba lícuje pôvodnú stavbu, v dôsledku čoho nedošlo k žiadnym zmenám týkajúcich sa vzdialenosti oboch stavieb. Ostatné námietky žalobcu týkajúce sa zmeny zhoršenia pohody bývania vzhľadom na zmenu výhľadu do okolia, prípadne spôsobená škoda na jeho nehnuteľnosti, je právne významná vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu, pretože ide o námietky, ktoré majú občiansko-právny charakter. Pretože z výsledkov dokazovania v konaní o dodatočnom povolení stavby nevyplynulo, že by stavebné úpravy, ktoré realizoval stavebník DAJAN SK s.r.o. boli v rozpore s verejným záujmom, žalovaný, ako aj stavebný úrad prvého stupňa neporušil zákon, keď pribral rozhodnutie o dodatočnom povolení predmetnej prístavby. Z uvedeného dôvodu súd podľa § 250j ods.1 O.s.p. žalobu zamietol. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.1 O.s.p.). Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach jednomyseľne (ustanovenie § 3 ods.9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z.z. účinnej od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.