KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Košice17. 11. 2015plný text

Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/1/2014 z 17. 11. 2015

CitáciaRozsudok Krajského súdu Košice z 17. novembra 2015, sp. zn. 6S/1/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7014200005.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/1/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200005
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014200005.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: 808, s.r.o. so sídlom Jarmočná 2, 040 01 Košice,
IČO: 46 150 706, právne zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom so sídlom Gelnická
č. 33, 040 11 Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63,
974 01 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1100303/1/81689-558009/2013/5309 z
25.11.2013, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O. s. p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č.
1100303/1/81689-558009/2013/5309 z 25.11.2013, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č.
9801402/5/3598567/2013/Kreš z 29.07.2013 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania v sume 761,98 Eur titulom trov právneho zastúpenia a
náhrady súdneho poplatku v sume 70,- Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu
žalobcu do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobca sa v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O. s. p.) žalobou z 02.01.2014
domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1100303/1/81689-558009/2013/5309 z 25.11.2013,
ktorým žalované Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako správny orgán druhého stupňa podľa §
74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdilo prvostupňové rozhodnutie
Daňového úradu Košice č. 9801402/5/3598567/2013/Kreš z 29.07.2013, ktorým bol podľa § 68 ods.
5, 6 daňového poriadku žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 30 101,56 € za
zdaňovacie obdobie november 2011.

2. Z obsahu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Košice
z 29.07.2013 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty v sume 30 101,56 € za zdaňovacie obdobie
november 2011, ktorým správca dane žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie
november 2011 v sume 28 702,19 € a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v
sume 1 399,37 € vyplýva, že Daňový úrad Košice vykonal u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie november 2011, o výsledku ktorej
vyhotovil protokol č. 9801402/5/2006747/2013/Kreš z 20.05.2013.

Vlastné závery správcu dane po potrebe vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty za dané zdaňovacie
obdobie boli opreté o doklady a vysvetlenia predložené správcovi dane žalobcom ako daňovým



subjektom, ako aj o kontrolné zistenia vyplývajúce z obsahu dokazovania vykonaného správcom dane
vzťahujúceho sa na dodanie tovaru pre odberateľa NETAGENS Limited podľa faktúry č. FV 110001 z
30.11.2011 v sume 150 507,80 €.

Výsledky vykonaného dokazovania v rámci daňovej kontroly správca dane zhrnul do nasledovných
kontrolných zistení:

- podľa šetrenia v dodávateľskej spoločnosti RK Expo, s.r.o. a podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti
808 s.r.o. V.. C. Y., tovar fakturovaný spoločnosti 808 s.r.o. mal byť uskladnený v prenajatých skladoch v
Gabčíkove, odkiaľ mal byť dodaný do Maďarska. Na základe údajov uvedených na CMR bol však tovar
naložený aj v Zlatnej na Ostrove (CMR č. SK6346331, 6346332, 6346333), podľa zistení u prepravcov
miestom nakládky bolo aj Urbovo nad Váhom a Sokolce (CMR č. 6346341,6346434,6346345).

- podľa šetrenia v dodávateľskej spoločnosti RK Expo, s.r.o. tovar dodaný spoločnosti 808, s.r.o. a
následne prepravený do Maďarska mal byť nadobudnutý od tuzemských dodávateľov, ale v prípade
prepravy na základe CMR č. SK6346337, 6346344 bolo preukázané šetrením u prepravcu MOLNÁR
ÁRUFUVAROZÁSI Kft, že tovar bol nadobudnutý v Maďarsku a následne mal byť opäť dodaný do
Maďarska.
- v prípade dodania tovaru do Maďarska na základe CMR č. SK6346340, 6346346 bolo šetrením u
prepravcu AP-FI TRANS TEHERFUVAROZÁSI ÉS SZOLGÁLTATÓ Kft., preukázané, že tovar nebol
prepravený zo Slovenska do Maďarska, prepravca nevykonal prepravu tovaru na základe týchto CMR
- v prípade dodania tovaru na základe CMR, že SK6346342, 6346331, 6346364 bolo šetrením u
prepravcu G. Y. zistené, že prepravu tovaru uskutočnil na objednávku spoločnosti Topánka s.r.o., ktorú
zastupovala F. W.. Faktúry za prepravu neboli vystavené, pretože Topánka s.r.o. nezaplatila za prepravu.
- šetrením u prepravcov bolo zistené, že ak bola preprava tovaru zo Slovenska do Maďarska
uskutočnené, vo väčšine prípadov na objednávku F. W., ktorá zastupovala spoločnosť RK Expo, s.r.o.
alebo Topánska s.r.o. Faktúry za prepravu ak boli vystavené, tak pre spoločnosť RK Expo, s.r.o. Platby
za prepravu mali byť realizované v hotovosti, ale doklady o platbách neboli predložené. Prepravcovia
nepoznajú spoločnosti 808, s.r.o. ani NETAGENS Limited a nevedia, kto bol vlastníkom tovaru a kto
tovar prijal, teda komu bol v skutočnosti tovar dodaný.
- kúpna zmluva s odberateľom NETAGENS Limited bola podpísaná zástupcom odberateľa až
20.12.2011, teda po uskutočnení dodávok, s dodávateľom RK Expo s.r.o. dňa 18.11.2011, prvá dodávka
bola uskutočnená 23.11.2011, ale podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti 808, s.r.o. opečiatkované CMR
doklady dodal dodávateľovi asi mesiac pred dodávkou, teda ešte pred uzatvorením obchodu.
- overením u odberateľa NETAGENS Limited nebolo potvrdené, že platba za tovar bola realizovaná
spoločnosťou NETAGENS Limited, pretože finančné prostriedky boli v hotovosti vložené na účet
spoločnosti 808, s.r.o. osobou, ktorej vzťah k spoločnosti NETAGENS Limited nie je známy.
- podľa šetrenia u prepravcov, vyjadrenia konateľa spoločnosti 808, s.r.o. , ako aj dodávateľskej
spoločnosti RK Expo, s.r.o. prepravu tovaru zabezpečovala spoločnosť RK Expo, s.r.o. V niektorých
prípadoch boli prepravcami vystavené faktúry za prepravu, ale doklady o platbách neboli preukázané aj
napriek tvrdeniu prepravcov, že platby boli uskutočnené v hotovosti. Overením dokladov u dodávateľa
tovaru RK Expo s.r.o. neboli zistené zaúčtované faktúry za prepravu tovaru ani platby za prepravu.
Kontrolou bolo preukázané, že odberateľská spoločnosť NETAGENS Limited nemá faktúry za prepravu
a nerealizovala platby za prepravu. Prepravu tovaru nezabezpečovala ani nevykonala spoločnosť
NETAGENS Limited ako nadobúdateľ tovaru, ani 808, s.r.o. ako predávajúci.

Daňový subjekt 808, s.r.o. pri dodaní tovaru pre odberateľa NETAGENS Limited na základe faktúry
č. FV 110001 zo dňa 30.11.2011 na sumu 150.507,80 EUR nesplnil podmienky, za ktorých je dodanie
tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodené od dane. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH č.
222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný
alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
Kontrolou bolo preukázané, že prepravu tovaru nevykonal predávajúci ani nadobúdateľ, a tiež preprava
nebola uskutočnená na účet predávajúceho ani nadobúdateľ, a tiež preprava nebola uskutočnená na
účet predávajúceho ani nadobúdateľa tovaru. V prípade prepravy tovaru prepravcom AP-FI TRANS na
základe CMR č. SK6346340, 6346346 tovar nebol prepravený z tuzemska do iného členského štátu.

3. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí z 25.11.2013 reagujúc na odvolacie námietky



žalobcu obsahovo zhodné so žalobnými námietkami uvedenými v žalobe z 02.01.2014 poukázal na
kontrolné zistenia správcu dane vzťahujúce sa na fakturovanú dodávku tovaru do iného členského štátu
EÚ a predovšetkým na prepravu uvedeného tovaru, pričom po zhrnutí dôkazných zistení formuloval aj
vo vzťahu k odvolacím námietkam nasledovné závery:

„Správca dane na základe vykonaného dokazovania vyvodil záver, že daňový subjekt 808, s.r.o. pri
dodaní tovaru pre odberateľa NETAGENS Limited na základe faktúry č. FV 110001 nesplnil podmienky
uvedené v § 43 ods. 1 zákona o DPH č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, za ktorých je
dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodené od dane. Kontrolou bolo preukázané,
že prepravu tovaru nevykonal predávajúci ani nadobúdateľ, a tiež preprava nebola uskutočnená na
účet predávajúceho ani nadobúdateľa tovaru. V prípade prepravy tovaru prepravcom AP-FI TRANS na
základe CMR č. SK6346340, 6346346 tovar nebol prepravený z tuzemska do iného členského štátu.

Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov je miestom dodania
tovaru spojeného s prepravou miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa preprava tovaru začína
uskutočňovať. V uvedenom prípade je to tuzemsko, preto podľa § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.
z. v znení neskorších predpisov platiteľ, ktorý dodáva tovar v tuzemsku je povinný platiť daň. Daňová
povinnosť vznikla platiteľovi podľa § 19 ods .l zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov
dňom dodania tovaru.

Finančné riaditeľstvo SR k uvedeným zisteniam a vyvodeným záverom správcu dane uvádza, že
dokazovanie je procesný postup, cieľom ktorého je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre
vyrubenie dane, pričom tieto musia byť zistené čo najúplnejšie. Dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno)
rozdeľuje Daňový poriadok medzi správcu dane a daňový subjekt.

V zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov je od dane
oslobodené dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu
predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou
pre daň v inom členskom štáte. V zmysle § 43 ods. 5 tohto zákona je platiteľ povinný preukázať,
že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať
dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené
miesto určenia, a inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom
o prijatí platby za tovar. V zmysle § 43 ods. 8 tohto zákona ak prepravu tovaru z tuzemska do iného
členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať
doklady podľa odseku 5 písm. a) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru.

Odvolací orgán z vyššie uvedených skutočností, z predloženého spisového materiálu a z vykonaného
dokazovania zistil, že správca dane daňovou kontrolou objektívne spochybnil preukázanie splnenia
zákonom stanovených podmienok pre oslobodenie od dane. Správca dane pri posudzovaní
opodstatnenosti uplatneného oslobodenia od dane z pridanej hodnoty nevychádzal len z predložených
faktúr, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť,
či im neabsentuje materiálny podklad a či boli splnené podmienky pre oslobodenie od dane. Z vyššie
uvedených skutočností je zrejmé, že správca dane preveroval skutočnosti týkajúce sa predložených
faktúr a obchodných vzťahov medzi odvolávajúcim sa daňovým subjektom, jeho dodávateľom,
odberateľom i prepravnými spoločnosťami formou dožiadaní i medzinárodnej výmeny daňových
informácií, čo je v súlade s ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku.

Finančné riaditeľstvo SR vychádzajúc z ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku konštatuje, že
splnenie podmienok pre oslobodenie od dane preukazuje daňový subjekt. Daňový subjekt preukazuje
skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,
hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového
konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených
daňovým subjektom.

V daňovom konaní dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Správca dane dôkazy predložené
daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia



dôkazov, pričom hodnotením dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového
stavu veci. Preto správca dane hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy
vo vzájomnej súvislosti, prioritou je pritom ich pravdivosť a preukazná hodnota. Dôkazná povinnosť
je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi a preto je povinnosťou
kontrolovaného daňového subjektu predložiť správcovi dane všetky relevantné doklady riadne a
nepochybne osvedčujúce splnenie všetkých podmienok pre oslobodenie od dane. Dôkazná povinnosť
je pre daňovníka - platiteľa dane nie iba povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré daňový
subjekt nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach
uvedených v daňovom priznaní a v predmetných faktúrach. V prvom rade malo byť v záujme daňového
subjektu a v nadväznosti na to aj povinnosťou, aktívne sa starať o to, aby svoje procesné práva využil.

Finančné riaditeľstvo SR z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia a z predloženého
spisového materiálu zistilo, že správca dane vykonaným dokazovaním zistil také skutočnosti, ktoré
nepreukázali opodstatnenosť uplatneného oslobodenia od dane.

Finančné riaditeľstvo SR dospelo k záveru, že v danom prípade boli spornou vecou skutočnosti v
súvislosti s prepravou fakturovaného tovaru a dôvody, pre ktoré správca dane konštatoval porušenie ust.
§ 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov vychádzali z nasledujúcich zistení
a dôkazov:
- odvolávajúci sa ako dodávateľ nezabezpečoval prepravu tovaru
- opečiatkované CMR doklady nechal konateľ odvolávajúcej sa spoločnosti daňovému subjektu RK
Expo, s.r.o. asi mesiac pred dodávkou tovaru
- prepravu tovaru zabezpečovala spoločnosť RK Expo, s.r.o. prostredníctvom prepravcov
- v niektorých prípadoch boli prepravcami vystavené faktúry za prepravu spoločnosti RK Expo, s.r.o.,
ale doklady o platbách neboli preukázané aj napriek tvrdeniu prepravcov, že platby boli uskutočnené
v hotovosti
- prepravcovia nepoznajú spoločnosti 8C8, s.r.o. ani NETAGENS Limited a nevedia, kto bol vlastníkom
tovaru a kto tovar prijal, teda komu bol v skutočnosti tovar dodaný
- u dodávateľa tovaru RK Expo, s.r.o. neboli zistené zaúčtované faktúry za prepravu tovaru ani platby
za prepravu
- odberateľská spoločnosť NETAGENS Limited nemá faktúry za prepravu a nerealizovala platby za
prepravu
- prepravu tovaru nezabezpečovala ani nevykonala spoločnosť NETAGENS Limited ako nadobúdateľ
tovaru, ani 808, s.r.o. ako predávajúci

K námietke odvolávajúceho sa týkajúcej sa nesprávnej aplikácie hmotnoprávneho predpisu odvolací
orgán uvádza, že podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov je oslobodené
od dane dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu
predávajúcim, alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou
pre daň v inom členskom štáte. Preprava tovaru na účet predávajúceho alebo nadobúdateľa tovaru
znamená, že táto preprava bude realizovaná na náklady predávajúceho či nadobúdateľa.

Dokazovaním správcu dane bolo preukázané, že preprava tovaru nebola realizovaná na náklady
spoločnosti 808, s.r.o. ako dodávateľa, ani na náklady spoločnosti NETAGENS Limited ako
nadobúdateľa tovaru. Tieto spoločnosti neplatili za prepravu tovaru a nemajú zaúčtované náklady za túto
prepravu. Skutočnosť, že prepravu mal zabezpečiť podľa kúpnej zmluvy odberateľ, ešte neznamená,
že v skutočnosti ju aj zabezpečil. Z odpovede nemeckej finančnej správy je zrejmé, že odberateľ
NETAGENS Limited nezabezpečil prepravu tovaru.

Realizovať prepravu na účet dodávateľa či nadobúdateľa tovaru znamená to isté, ako zabezpečiť
prepravu dodávateľom či nadobúdateľom tovaru. V každom prípade musí byť preukázané, že jedna či
druhá strana znášala náklady za prepravu. Táto skutočnosť nebola preukázaná ani v priebehu kontroly,
ani vo vyrubovacom či odvolacom konaní. Daňový subjekt vo svojom odvolaní tvrdí, že podmienkou
oslobodenia od dane podľa § 43 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov je
zabezpečenie prepravy tovaru odberateľom prostredníctvom prepravcu (čo je podľa odvolacieho orgánu
to isté, ako na účet odberateľa), nie podmienenie spojenia „ alebo na ich účet“ faktúrami či platbami
za prepravu. Daňový subjekt však v odvolaní neuvádza, čo preukazuje túto skutočnosť, že odberateľ
zabezpečil prepravu, ak tvrdí, že nie je podstatné, či za prepravu odberateľ platil, a či má zaúčtované



náklady za prepravu. Odvolávajúci sa poukazuje na výklad znenia čl. 138 ods. l Smernice Rady
2006/112/ES, ako aj na právny názor JUDr. Zuzikovej, čo však nie je v rozpore so skutočnosťou, že
zabezpečenie prepravy musí dodávateľ, či odberateľ (nadobúdateľ) preukázať a zároveň musí znášať
náklady súvisiace s prepravou.

Z dokazovania správcu dane vyplýva, že celý obchod vrátane prepravy bol riadený spoločnosťou
RK Expo, s.r.o., táto spoločnosť disponovala tovarom, ktorý bol vo vlastníctve spoločnosti 808, s.r.o.,
vystavovala CMR, zabezpečovala prepravu.

Keďže tovar nebol prepravený z tuzemska do iného členského štátu ani predávajúcim ani
nadobúdateľom tovaru, nebol prepravený ani na ich účet, ale ani „v ich mene“, neboli splnené podmienky
oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K tvrdeniu odvolávajúceho sa, že správca dane mal dokazovanie zamerať na to, či odberateľ podľa
kúpnej zmluvy zabezpečoval prepravenie tovaru prostredníctvom spoločnosti RK Expo, s.r.o. alebo
prostredníctvom inej spoločnosti (napr. Topánka s.r.o.) a ako to zabezpečoval, odvolací orgán uvádza,
že správca dane prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií zistil, že spoločnosť NETAGENS
Limited nemá okrem CMR žiadne iné doklady preukazujúce zabezpečenie prepravy, faktúry za prepravu
a neboli preukázané ani platby za prepravu.

V tejto súvislosti však odvolací orgán poukazuje aj na skutočnosť, že procesná povinnosť preukázať
opodstatnenosť uplatneného oslobodenia od dane je na strane daňového subjektu a ten si túto
povinnosť nemôže vysvetľovať ako svoje právo požadovať od správcu dane, aby prevzal jeho aktívnu
úlohu pri preukazovaní tejto skutočnosti. Je povinnosťou daňového subjektu, aby v záujme objasnenia
skutočností predložil také dôkazy, ktorými by túto opodstatnenosť oslobodenia od dane preukázal.

K námietke odvolávajúceho sa, že daňovému subjektu bolo odňaté jeho právo vyjadrovať sa v priebehu
kontroly k zisteným skutočnostiam odvolací orgán uvádza, že podľa § 45 ods. 1 písm. c) a písm.
f) Daňového poriadku má daňový subjekt právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť
a vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia a zároveň
má daňový subjekt v zmysle § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku predkladať v priebehu daňovej
kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, teda oprávnenosť uplatniť si oslobodenie od dane. Správca
dane vykonal dňa 25.04.2013 ústne pojednávanie s odvolávajúcim sa daňovým subjektom práve z
dôvodu, aby sa daňový subjekt mal možnosť vyjadriť k spôsobu realizovania a zabezpečenia obchodu
a prepravy, aby správca dane neposúdil ako dôkaz len predložené doklady a výsledky overovania
formou dožiadaní. Daňový subjekt nepredložil žiadne iné doklady a dôkazy ako tie, ktoré ním boli
predložené k výkonu kontroly. Túto skutočnosť preukazuje aj priebeh vyrubovacieho konania, keď
správca dane dňa 03.07.2013 pri prerokovaní pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom
k protokolu poskytol daňovému subjektu časový priestor na predloženie dôkazov podľa jeho požiadavky
(do 22.07.2013) - zápisnica č. 9801402/5/3210483/2013/Kreš. Dňa 29.07.2013 konateľ odvolávajúceho
sa správcovi dane oznámil, že nedisponuje žiadnymi novými dokladmi a dôkazmi, ktoré mal predložiť
do 22.07.2013 (zápisnica č. 9801402/5/3595566/2013/Kreš).

Námietky uvedené v III. bode odvolania týkajúce sa medzinárodnej výmeny informácií považuje odvolací
orgán za neopodstatnené. Výsledky overovaní u prepravcov, ktoré poskytla maďarská finančná správa
sú uvedené tak v protokole, ako aj v rozhodnutí na stranách 5-7 a správca dane nemal dôvod
spochybňovať spôsob a výsledky týchto šetrení.

Keďže daňový subjekt nepreukázal splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok a neuniesol
dôkazné bremeno vyplývajúce tak z ust. § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov,
ako aj z ust. § 24 Daňového poriadku, bol postup správcu dane, ktorý zdanil predaj tovaru slovenskou
daňou, v súlade s platnými právnymi predpismi.

Finančné riaditeľstvo SR z obsahu spisu, ako aj z predložených listinných dôkazov dospelo k záveru, že
správca dane postupoval v súlade s ustanovením § 3 a § 24 Daňového poriadku a posúdenie skutkového
stavu veci a prijaté závery týkajúce sa uplatnenia oslobodenia od dane pri intrakomunitárnych dodávkach



tovaru bolo vecne správne a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona
č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ako aj Daňového poriadku.“

II.

1. V žalobe z 02.01.2014 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu namietal
dôvodnosť a zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného z 25.11.2013, ako aj rozhodnutia
správcu dane z 29.07.2013, uvádzajúc, že závery daňových orgánov o nesplnení právnych podmienok
pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z.“) v súvislosti s prepravou
tovaru pre odberateľa žalobcu NETAGENS Limited so sídlom v Nemecku sú predčasné a nepodložené.
Zároveň namietal nezákonný procesný postup správcu dane počas daňovej kontroly.

Konštatoval, že správca dane nespochybňuje uskutočnenie prepravy alebo samotného obchodu medzi
žalobcom a spoločnosťou NETAGENS Limited so sídlom v Nemecku, keď správca dane z dokazovania
vyvodil záver, že prepravu zabezpečovala spoločnosť RK Expo s.r.o., no nebola podľa správcu dane
uskutočnená na účet predávajúceho, ani na účet nadobúdateľa tovaru. K uvedenému záveru správca
dane dospel na základe toho, že odberateľská spoločnosť NETAGENS Limited nemá faktúry za prepravu
a nerealizovala platby za prepravu. Overením u odberateľa NETAGENS Limited nebolo potvrdené,
že platba za tovar bola realizovaná spoločnosťou NETAGENS Limited, pretože finančné prostriedky v
hotovosti boli vložené na účet spoločnosti 808, s.r.o. osobou, ktorej vzťah k spoločnosti NETAGENS
Limited nie je známy. V súvislosti s týmito závermi správcu dane žalobca uviedol zhodne s odvolacími
námietkami, že predmetom sporu je posúdenie hmotno-právnej otázky, či boli alebo neboli splnené
podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., teda či tovar prepravený z
tuzemska do iného členského štátu Európskej únie bol prepravený predávajúcim alebo nadobúdateľom,
alebo na ich účet. Správca dane výklad slovného spojenia „alebo na ich účet“ výlučne podľa žalobcu
podmieňuje faktúrami alebo platbami za prepravu a nie so zabezpečením prepravy tovaru odberateľom
prostredníctvom dopravcu. Žalobca poukázal na anglickú verziu článku 138 ods. 1 Smernice Rady
2006/112/ES, z ktorej vyplýva, že slovné spojenie „by or on behalf“ je možné preložiť ako „alebo v jeho
mene“. Správca dane podľa žalobcu z dôvodu nesprávnej aplikácie hmotnoprávneho predpisu svoje
dokazovanie zameral nesprávne. Ak správca dane tvrdí, že prepravu zabezpečovala spoločnosť RK
Expo s.r.o., potom mal dokazovanie zamerať na to, či odberateľ podľa kúpnej zmluvy zabezpečoval
prepravenie tovaru prostredníctvom spoločnosti RK Expo, s.r.o. alebo prostredníctvom inej spoločnosti
a ako to zabezpečoval. Keďže správca dane takéto dokazovanie nevykonal, jeho záver, že preprava
nebola uskutočnená na účet predávajúceho, ani nadobúdateľa tovaru je predčasný a nepodložený.

Ďalej žalobca v reakcii na odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia z 25.11.2013 poukázal na
závery žalovaného, podľa ktorých „v danom prípade boli spornou vecou skutočnosti v súvislosti s
prepravou fakturovaného tovaru a dôvody, pre ktoré správca dane konštatoval porušenie ustanovenia
§ 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. preprava tovaru
na účet predávajúceho alebo nadobúdateľa tovaru znamená, že táto preprava bude realizovaná na
náklady predávajúceho, či nadobúdateľa. Dokazovaním bolo preukázané, že preprava tovaru nebola
realizovaná na náklady spoločnosti 808 s.r.o. ako dodávateľa, ani na náklady spoločnosti NETAGENS
Limited ako nadobúdateľa tovaru. Tieto spoločnosti neplatili za prepravu tovaru a nemajú zaúčtované
náklady za túto prepravu. Skutočnosť, že prepravu mal zabezpečiť podľa kúpnej zmluvy odberateľ ešte
neznamená, že v skutočnosti ju aj zabezpečil. Z odpovede nemeckej finančnej správy je zrejmé, že
odberateľ NETAGENS Limited nezabezpečoval prepravu tovaru.“

Poukazujúc na obsah odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného z 25.11.2013 žalobca
formuloval nasledovné žalobné námietky:

- Predmetom súdneho sporu je, či žalobca preukázal splnenie všetkých zákonom stanovených
podmienok a uniesol dôkazné bremeno vyplývajúce z ustanovenia § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. ako aj
z ustanovenia § 24 Daňového poriadku
- Žalovaný v rozhodnutí poukazuje na to, že žalobca v odvolaní neuvádza, čo preukazuje skutočnosť,
že odberateľ zabezpečil prepravu. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku daňový
subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je



povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných
predpisov. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 Daňového poriadku podľa tohto zákona sa postupuje, ak
osobitné predpisy neustanovujú inak. Ustanovenie § 24 Daňového poriadku predstavuje všeobecnú
úpravu dokazovania. Osobitným predpisom v danom prípade je zákon č. 222/2004 Z.z., ktorý v
ustanovení § 43 ods. 5 obsahuje osobitnú úpravu dokazovania a preukazovania splnenia podmienok
oslobodenia od dane podľa § 43 odsekov 1 až 4. Podľa právneho princípu „lex specialis derogat legi
generali“, pochádzajúceho z rímskeho práva, ak existuje v dvoch alebo viacerých právnych predpisoch
právna úprava, prednosť má konkrétnejší právny predpis oproti všeobecnejšiemu. V danom prípade je
rozsah dôkazného bremena žalobcu vymedzený v ustanovení § 43 ods. 5 písm. c) zákona č. 222/2004
Z.z. a toto dôkazné bremeno nie je možné svojvoľne rozširovať a požadovať od žalobcu dôkazy, ktorými
sa oslobodenie od dane podľa uvedeného ustanovenia zákona nepreukazuje.
- Podľa kúpnej zmluvy medzi žalobcom a odberateľom NETAGENS Limited prepravu tovaru z tuzemska
do iného členského štátu mal zabezpečovať odberateľ. Podľa ustanovenia § 43 ods. 5 písm. c) zákona č.
222/2004 Z.z. (podľa právnej úpravy platnej v novembri 2011) platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené
podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru
do iného členského štátu kópiou faktúry, a ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením
odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu. Žalobca oslobodenie
od dane preukazoval faktúrou č. FV 110001 z 30.11.2011, čestným prehlásením o vývoze tovaru a
preprave tovaru mimo územia SR do iného členského štátu. Žalobca oslobodenie od dane preukazoval
faktúrou č. FV 110001 z 30.11.2011, čestným prehlásením o vývoze tovaru a preprave tovaru mimo
územia SR do iného členského štátu z 30.11.2011 zástupcu spoločnosti NETAGENS Limited, G. Y., ktorý
prehlasuje, že tovar na základe uvedenej faktúry a CMR vyvezie mimo územia SR do iného členského
štátu a ďalej kúpnou zmluvou medzinárodnými nákladnými listami CMR, ktoré sú podrobne uvedené v
prvostupňovom rozhodnutí. Žalobca predložením uvedených dôkazov splnil svoju dôkaznú povinnosť
vyplývajúcu mu z ustanovenia § 43 ods. 1 a ods. 5 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z. a nebol dôvod
zdaniť predaj tovaru slovenskou daňou, v súlade s platnými právnymi predpismi.
- Vzhľadom na rozsah dôkazného bremena žalobcu vymedzeného v ustanovení § 43 ods. 1 a ods. 5
písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z. zistenia, že odberateľ NETAGENS Limited, ktorý podľa kúpnej zmluvy
mal zabezpečovať prepravu tovaru nemá faktúru za prepravu od spoločnosti RK Expo, s.r.o. nie je možné
prijať záver, že žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a neboli splnené podmienky oslobodenia od
dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. Obdobne ani iné zistenia (napr. podpísanie kúpnej
zmluvy pred notárom 20.12.2011, platba osobou, ktorej vzťah k NETAGENES Limited nie je jasný) sa
nemôžu posúdiť na ťarchu žalobcu ako nesplnenie jeho dôkazného bremena.
- V tejto súvislosti žalobca poukazuje aj na ustanovenie § 43 ods. 5 písm. d) zákona č. 222/2004
Z.z, podľa ktorého platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou
faktúry a inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí
platby za tovar. Z ustanovenia § 43 ods. 5 písm. d) zákona č. 222/2004 Z.z. nevyplýva, kedy a za
akých podmienok sa toto ustanovenie použije. V komentári JUDr. Zuzikovej k zákonu č. 222/2004 Z.z.
(Poradca, s.r.o. 9/2012, zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty a komentárom, Poradca, s.r.o.
- Vydávateľ, Žilina 2012, str. 125) sa uvádza: „Platiteľ dane musí mať predovšetkým kópiu faktúry, ktorú
vyhotovil pre odberateľa. Daňový úrad môže požadovať taktiež kúpnu zmluvu, dodací list, prípadne
doklad o prijatí platby. Tieto doklady vyžaduje daňový úrad najmä v prípadoch, keď nemá dostatočne
preukázané dodanie tovaru do iného členského štátu.“ Z obsahu rozhodnutí daňový orgánov vyplýva,
že nespochybňujú realizáciu obchodu ani preukázanie dodania tovaru do iného členského štátu.
- Na základe uvedeného je možné prijať záver, že žalobca splnil svoju dôkaznú povinnosť vyplývajúcu
mu z ustanovenia § 43 ods. 1 a ods. 5 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z. a nebol dôvod zdaniť predaj
tovaru slovenskou daňou.
- Keďže procesné pochybenia sa vzhľadom na argumentáciu uvedenú v čl. II sa javia ako druhoradé
žalobca iba stručne uvádza nasledovné. Ústne pojednávanie, ktoré vykonal správca dane so žalobcom
25.04.2013 bolo jediným v priebehu celej kontroly. Jeho obsahom však nebolo oboznámenie žalobcu s
výsledkami medzinárodnej výmeny daňových informácií, ktoré mal správca dane najneskôr 27.02.2013
a ani so zisteniami v spoločnosti RK Expor, s.r.o. Správca dane žalobcovi neoznámil pochybnosti podľa
ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ktoré vznikli z týchto úkonov. O uvedených pochybnostiach
sa žalobca dozvedel až po doručení protokolu. Z ustanovenia § 3 ods. 3 a ods. 8 a § 45 ods. 1
Daňového poriadku vyplýva, že žalobca v postavení daňového subjektu bude môcť uplatniť svoje právo
na súčinnosť v priebehu daňovej kontroly, čo v danom prípade znamenalo najneskôr do 22.05.2013.
Doručením protokolu je podľa ustanovenia § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku daňová kontrola
ukončená. V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a § 3 ods. 1 Daňového poriadku, ak zákon pre určitý



úkon stanovuje spôsob, ktorým sa má tento úkon vykonať, je správca dane povinný postupovať
ústavne konformným spôsobom a tento úkon vykonať tak, ako ukladá zákon. Protokol o kontrole nie je
úkonom pre oznámenie pochybnosti o pravdivosti dokladov predložených daňovým subjektom, pretože
protokol musí v zmysle § 47 písm. h) Daňového poriadku obsahovať už preukázané kontrolné zistenia
a vyhodnotenie dôkazov. Pochybnosti o pravdivosti dokladov predložených daňovým subjektom bol
správca dane povinný oznámiť v priebehu kontroly podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Postupom
správcu dane bolo žalobcovi odňaté jeho právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným
skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia, predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho
tvrdenia a navrhovať vykonanie dôkazov, resp. klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.

Žalobca navrhol zrušiť preskúmavané rozhodnutie žalovaného z 25.11.2013, ako aj rozhodnutie
Daňového úradu Košice z 29.07.2013 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil
právo na náhradu trov konania.

2. Podaním z 11.11.2015 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu doplnil žalobu
o ďalšie tvrdenia a právne závery skutkovo a právne korešpondujúce so vznesenými žalobnými
námietkami v žalobe z 02.01.2014, pričom zároveň predložil súdu listinné dôkazy na podporu svojich
tvrdení a právnych záverov.

V predmetnom podaní z 11.11.2015 právny zástupca žalobcu uviedol:

„Podľa správcu dane žalobca pri dodaní tovaru pre odberateľa NETAGENS Limited, so sídlom v
Nemecku nesplnil podmienky ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., za ktorých je dodanie
tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodené od dane. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004
Z. z. oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do
iného členského štátu predávajúcim, alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ
je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Správne orgány konštatujú, ţe prepravu
nezabezpečovala spoločnosť RK Expo, s. r. o. na účet predávajúceho ani nadobúdateľa tovaru, pretože
odberateľská spoločnosť NETAGENS Limited nemá faktúry za prepravu a nerealizovala platby za
prepravu. To znamená, že správne orgány slovné spojenie z ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004
Z. z., ako aj čl. 138 ods. 1 Smernice Rady 2006/112/ES „alebo na ich účet“ podmieňujú existenciou
faktúr, resp. platieb za prepravu.

Žalobca v prílohe predkladá súdu protokol Daňového úradu Košice č. 9801402/5/4169900/2014 z 10.
09. 2014 o kontrole dane z pridanej hodnoty u daňového subjektu C. Y. za zdaňovacie obdobie január
2012 a protokol Daňového úradu Košice č. 9801402/5/4174307/2014 z 10. 09. 2014 o kontrole dane z
pridanej hodnoty u daňového subjektu C. Y. za zdaňovacie obdobie február 2012. V osobe C. Y. ide o
otca konateľa spoločnosti 808, s. r. o. V.. C. Y..

Z oboch uvedených protokolov vyplýva, že C. Y. rovnako ako žalobca dodával tovar pre odberateľa
NETAGENS Limited, so sídlom v Nemecku, pričom prepravu zabezpečovala spoločnosť RK Expo, s.
r. o. za rovnakých podmienok, ako pre žalobcu. Správca dane v oboch prípadoch prijal záver, že C.
Y. pri dodaní tovaru pre odberateľa NETAGENS Limited splnil podmienky podľa § 43 ods. 1 zákona
č. 222/2004 Z. z., za ktorých je dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodené
od dane. K uvedenému uvádzame, že daňová kontrola u žalobcu v spoločnosti 808, s. r. o. bola
ukončená protokolom z 20. 05. 2013, teda správca dane pri ukončení kontrol u C. Y. (protokoly sú z
10. 09. 2014) disponoval nie len protokolom z kontroly u žalobcu, ale aj rozhodnutím Daňového úradu
Košice č. 9801402/5/3598567/2013/Kreš z 29. 07. 2013 a rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č.
1100303/1/81689- 558009/2013/5309 z 25. 11. 2013, ktorým žalovaný potvrdil predmetné prvostupňové
rozhodnutie.

Podľa čl. 124 Ústavy SR Ústavný súd SR je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Ak
Ústavný súd SR v niektorom zo svojich rozhodnutí sformuluje ústavne konformný výklad právneho
predpisu, je nutné tento výklad rešpektovať aj v ďalších obdobných prípadoch, napriek tomu, že ide o
procesne samostatné konania. Rozhodnutia Ústavného súdu SR predstavujú interpretačné pravidlo a
sú záväzné nielen pre súdy, ale aj pre orgány štátnej správy, medzi ktoré patria aj daňové orgány. Táto



skutočnosť vyplýva z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe
Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Žalobca poukazuje na Nález Ústavného súdu SR I. ÚS 241/07-44 z 18. 09. 2008 v ktorom Ústavný
súd SR okrem iného uvádza, že za situácie, kde právo umožňuje rozdielny výklad, nemožno pri riešení
prípadu obísť fakt, že na poli verejného práva (daňového práva) štátne orgány môžu konať len to, čo im
zákon výslovne umožňuje (na rozdiel od občanov, ktorí môžu konať všetko, čo nie je zakázané). Z tejto
maximy potom vyplýva, že pri ukladaní a vymáhaní daní podľa zákona, teda pri de facto odnímaní časti
nadobudnutého vlastníctva, sú orgány verejnej moci povinné šetriť podstatu a zmysel základných práv a
slobôd. Inak povedané, v prípade pochybností sú povinné (orgány verejnej moci) postupovať miernejšie
- in dubio mitius (Ústavný súd Českej republiky rozhodnutie sp. zn. IV. ÚS 666/02).“ Daňový subjekt
dodáva, že podľa ústavného princípu zákonnosti ukladania daní zákony s viac než jedným možným
výkladom je nutné vykladať v prospech subjektívnych práv, a nie v prospech záujmov verejnej moci (in
dubio pro libertate).

Z obsahu spisu vyplýva, ţe predmetom sporu je posúdenie otázky, či boli alebo neboli splnené podmienky
oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., teda či tovar prepravený z tuzemska
do iného členského štátu bol prepravený predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet.
Sporným ostal výklad pojmu „na ich účet“. Ak výklad pojmu „na ich účet“ v rozhodovacej praxi správnych
orgánov umožňuje v úplne identickej veci prijímať diametrálne odlišné právne závery, potom tento pojem
a samotné ustanovenie § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. je nejasné a nezrozumiteľné.

Podľa žalobcu, ak právna norma obsiahnutá v ustanovení zákona nie je formulovaná jednoznačne a pre
jej adresáta nie je dostatočne zrozumiteľná, potom v súlade s článkom 152 ods. 4 Ústavy SR jej obsah
nie je v súlade s obsahom princípu právneho štátu, vyjadreným v článku 1 Ústavy SR. Žalobca má za to,
že pochybnosti pri výklade ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. sú dôvodom k postupu súdu
v súlade so zásadou in dubio mitius v zmysle Nálezu Ústavného súdu SR I.ÚS 241/07-44 z 18.09.2008.“

Prílohou daného podania právneho zástupcu žalobcu boli dva protokoly z daňovej kontroly na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty u kontrolovaného
subjektu C. Y..

3. V priebehu súdneho preskúmavacieho konania právny zástupca žalobcu doručil
Krajskému súdu žiadosť z 27.01.2014 o odklad vykonateľnosti rozhodnutia Daňového úradu Košice z
29.07.2013, ktorej predseda senátu písomným podaním z 18.12.2014 nevyhovel.

III.

V písomnom vyjadrení z 18.02.2014 (č.l.28-30 spisu) žalované Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky k obsahu vznesených žalobných námietok argumentovalo nasledovne:

„Podstatou žalobných dôvodov žalobcu je skutočnosť, že správca dane, ako aj žalovaný nesprávne
posúdili dôkaznú povinnosť žalobcu v súvislosti s uplatnením oslobodenia podľa ustanovenia § 43
zákona č. 222/2004 Z. z.

Žalobca v odsekoch 14. a 15 namieta, že v danom prípade je rozsah dôkazného bremena žalobcu
vymedzený v ustanovení § 43 ods. 5 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. a toto dôkazné bremeno nie
je možné svojvoľne rozširovať a požadovať od žalobcu dôkazy, ktorými sa oslobodenie od dane podľa
uvedeného ustanovenia zákona nepreukazuje. Žalobca oslobodenie od dane preukazoval faktúrou č.
FV 11 0001 z 30.11.2011, čestným prehlásením o vývoze tovaru a preprave tovaru mimo územia
SR do iného členského štátu zástupcu spoločnosti NETAGENS Limited, G. Y., kúpnou zmluvou
a medzinárodnými nákladnými listami CMR. Žalobca predložením uvedených dôkazov splnil svoju
dôkaznú povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z.

V bodoch 16. a 17. žalobca poukazuje na znenie ustanovení § 43 ods. 1, ods. 5 písm. c) a písm. d) zákona
č. 222/2004 Z. z. v zmysle ktorých skutočnosť, že odberateľ NETAGENS Limited, ktorý podľa kúpnej
zmluvy mal zabezpečovať prepravu tovaru nemá faktúru za prepravu od spoločnosti RK Expo, s.r.o.
nie je možné prijať záver, že si žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a neboli splnené podmienky



oslobodenia od dane. Z ustanovenia § 43 ods. 5 písm. d) citovaného zákona nevyplýva, kedy a za
akých podmienok sa toto ustanovenie použije, Doklady požadované v zmysle citovaného ustanovenia
zákona vyžaduje daňový úrad najmä v prípadoch, keď nemá dostatočne preukázané dodanie tovaru do
iného členského štátu (komentár JUDr. Zuzikovej ). Z obsahu rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že
nespochybňujú realizáciu obchodu ani preukázanie dodania tovaru do iného členského štátu.
V ustanovení § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. sú upravené hmotnoprávne podmienky pre uplatnenie
nároku na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Správca dane
v rámci daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za november 2011 preveroval u žalobcu skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane, ktorou je aj splnenie podmienok pre oslobodenie od dane podľa
zákona (vrátane povinnosti vyplývajúcej pre žalobcu z ustanovenia § 43 ods. 5 písm. c ) zákona č.
222/2004 Z. z.), uplatneného žalobcom v daňovom priznaní za november 2011. Správca dane splnenie
účelu kontroly zabezpečuje v procese dokazovania upravenom v ustanovení § 24 Daňového poriadku.
Správca dane vykonanou daňovou kontrolou, za použitia dôkazných prostriedkoch zabezpečených
v procese dokazovania, spochybnil splnenie povinnosti žalobcu vyplývajúcich pre neho zo znenia
ustanovenia § 43 ods. 5 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z., z ktorého dôvodu požadoval od žalobcu
doklady, ktorými by preukázal oslobodenie od dane.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. je od dane oslobodené dodanie tovaru, ktorý je
odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom
tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že žalobca by si mohol uplatniť oslobodenie od dane len v
prípade, ak by dodaný tovar od dodávateľa RK Expo, s.r.o. z jeho skladových priestorov (pevná dodávka
bez dopravy), v rámci následnej obchodnej transakcie medzi ním a spoločnosťou NETAGENS Limited,
odoslal alebo prepravil ako predávajúci alebo tento tovar prepravila spoločnosť NETAGENS Limited,
ako nadobúdateľ tovaru, prípadne bol tovar odoslaný (prepravený) na ich účet.

Aj v prípade, keby bola uskutočnená preprava maďarskými prepravcami, ktorú skutočnosť výpovede
jednotlivých prepravcov spochybnili, zistenia správcu dane a zabezpečené dôkazné prostriedky
preukázali, že táto preprava nebola vykonaná žalobcom a ani spoločnosťou NETAGENS Limited a ani
na ich účet ( náklady), ktorá skutočnosť je rozhodujúca pre uplatnenie oslobodenia od dane v zmysle
ustanovenia § 43 zákona č. 222/2004 Z. z.

Ustanovenie § 43 ods. 5 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z., na ktorého znenie poukazuje žalobca
v odvolaní, upravuje dôkaznú povinnosť v prípade, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ. Z vyššie
uvedeného však vyplýva, že platiteľ hodnoverným spôsobom nepreukázal, že prepravu tovaru vykonal
odberateľ, alebo že preprava bola vykonaná na jeho účet ( výsledky šetrenia u spoločnosti RK, Expo
s.r.o., prepravcov tovaru, vyjadrenie konateľa žalobcu V.. C. Y., odpoveď nemeckej finančnej správy).
Kúpna zmluva zo dňa 18.11.2011 uzavretá medzi žalobcom a spoločnosťou NETAGENS Limited, ktorá
obsahuje ustanovenia všeobecného charakteru ( absentuje identifikácia tovaru, ktorý je predmetom
zmluvy, neboli vyhotovené požadované objednávky), ako aj čestné prehlásenie zástupcu menovanej
spoločnosti G. Y. zo dňa 30.11.2011 (nepodpísané) o vývoze tovaru a preprave tovaru mimo územia
SR do iného členského štátu EÚ, nedokumentujú skutočnosť, že preprava bola vykonaná spoločnosťou
NETAGENS Limited, alebo na jej účet. Žalobca nepreukázal (mimo CMR) žiadne doklady preukazujúce
zabezpečenie prepravy ( napr. faktúru za prepravu, platby za prepravu) menovanou spoločnosťou.
Žalovaný tiež poukazuje na rozporné vyjadrenia zástupcu spoločnosti NETAGENS Limited G. Y. a
riaditeľa tejto spoločnosti X. Y..

V bode III. odvolania žalobca namieta procesné pochybenia.

Neopodstatnená je námietka, že postupom správcu dane bolo odňaté jeho právo vyjadrovať sa v
priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia kontroly, predkladať v
priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať vykonanie dôkazov, resp.
klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.

Žalobca mal možnosť oboznámiť sa s výsledkami kontroly, zisteniami správcu dane aj jednotlivými
dôkazmi obsiahnutými v administratívnom spise správcu dane, z ktorých správca dane pri vydaní
rozhodnutia vychádzal. Žalobcovi bol doručený protokol o výsledku daňovej kontroly, ktorého obsahom



boli aj výsledky medzinárodnej výmeny informácii a zistenia v spoločnosti RK Exp s. r. o, pričom
výsledky kontroly a jeho písomné vyjadrenie boli obsahom zápisnice o ústnom pojednávaní číslo
9801402/5/3210483/2013/Kreš zo dňa 03.07.2013 (dôkaz 4 príl.8). Žalobcovi neboli odňaté práva
vyplývajúce zo znenia ustanovenia § 45 Daňového poriadku a k uvedeným skutočnostiam sa
mohol vyjadriť a j v priebehu daňovej kontroly. Odôvodnenie rozhodnutia o prerušení kontroly č.
9800402/5/3300813/2012/Kreš zo dňa 12.11.2012 obsahuje informáciu o podaní žiadostí správcu dane
o medzinárodnú výmenu daňových informácií. Žalobca bol listom č. 9801402/5/825117/2013 zo dňa
04.03.2013 informovaný, že konečná odpoveď na zaslané žiadosti bola daná 27.02.2013. Bolo v záujme
žalobcu oboznámiť sa u správcu dane s výsledkami medzinárodnej výmeny informácií, vyjadriť sa k
týmto výsledkom a tiež navrhnúť dôkazy, ktoré by vyvrátili skutočnosti, ktoré boli obsahom tejto výmeny.“

Žalovaný navrhol zamietnuť žalobu a nepriznať žalobcovi právo na náhradu trov konania.

IV.

Súd v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti O. s. p. (§247 a nasl. O. s. p.) preskúmal rozhodnutie
žalovaného napadnuté žalobou v jej právnych medziach (§ 249 ods. 2 O. s. p., oboznámil sa s obsahom
administratívneho spisu žalovaného a správcu dane a dospel k záveru o potrebe zrušenia rozhodnutí
daňových orgánov oboch stupňov z právnych dôvodov uvedených v ustanoveniach § 250j ods. 2 písm.
c), d) O. s. p.

Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa § 251 ods. 2 písm. c), d) O. s. p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu
na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu dospel k záveru, že
zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť
spisov správneho orgánu, alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené.

Základné zásady správy daní upravené v § 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravujú zásadné procesnoprávne
požiadavky na postup daňových orgánov v súvislosti so správou daní (§ 1 ods. 1 daňového poriadku).
Popri ochrane záujmov štátu a obcí ide o povinnosť daňových orgánov dbať na zachovávanie práv a
právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Základné zásady správy daní obsahujú
aj povinnosť správcu dane postupovať pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými
osobami a poskytovať im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach a povinnosť správcu dane
zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo pri
správe daní vyšlo najavo. Jednou zo základných zásad správy daní je pritom povinnosť pri uplatňovaní
osobitných predpisov brať do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej
pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Zákonodarca v ustanovení § 3 ods. 6, druhá veta daňového
poriadku stanovil výkladové pravidlo na posudzovanie právnych vzťahov rozhodujúcich pre určenie
dane, podľa ktorého na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo
vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie
daňových povinností alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový
subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní
neprihliada.

Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane (§ 24 ods. 3, prvá veta daňového poriadku).



Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty oslobodené od dane je dodanie
tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo
nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom
členskom štáte.

Podľa § 86 zákona o DPH týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v
prílohe č. 6. Súčasťou prílohy č. 6 uvedeného zákona pod bodom 7 je aj Smernica Rady 2006/112/ES
z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.

Uvedená smernica nahradzujúca Šiestu smernicu platnú v európskom systéme DPH vo svojom článku
138 ods. 1 (nahradzujúcom článok 28c časti A písm. a) Šiestej smernice) obsahuje dikciu, podľa
ktorej „Členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepravovaného do miesta
určenia mimo ich územia alebo v rámci Spoločenstva predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet,
uskutočnené pre ich zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu konajúcu ako takú v inom
členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala.“

Je povinnosťou členských štátov Európskej únie vykladať vnútroštátne právo v súlade s právom EÚ, a
to pri aplikácii právnej výkladovej metódy nepriameho účinky komunitárneho práva. „Povinnosť vykladať
vnútroštátne právo v súlade s právom Európskej únie sa nazýva nepriamy účinok. Rozlišuje sa nepriamy
účinok nápravný, nepriamy účinok určujúci a potvrdzujúci nepriamy účinok“ (Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. II.ÚS 440/2011 z 11.10.2012).

Z dikcie dotknutých zákonných ustanovení vnútroštátneho práva a práva Európskej únie, súd v
preskúmavanej právnej veci dospel k záveru o neúplnosti zistení a predčasnosti skutkových a právnych
záverov daňových orgánov oboch stupňov pri stanovení povinnosti žalobcu uhradiť rozdiel dane z
pridanej hodnoty v sume 30 101,56 € za zdaňovacie obdobie november 2011.

Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu správcu dane a žalovaného, správca dane neuznal
oslobodenie žalobcu od dane z pridanej hodnoty v súvislosti s dodaním tovaru pre odberateľa
NETAGENS Limited na základe faktúry č.FV 110001 z 30.11.2011 v sume 150 507,80 € tvrdiac, že
kontrolou bolo preukázané, že prepravu tovaru nevykonal predávajúci, ani nadobúdateľ a tiež preprava
nebola uskutočnená na účet predávajúceho, ani nadobúdateľa tovaru. Správca dane pritom vychádzal
z obsahu dôkazov obsiahnutých v listinách získaných z medzinárodnej výmeny informácii zo Spolkovej
republiky Nemecko.

Obsahom prvostupňového rozhodnutia z 29.07.2013 je konštatovanie opierajúce sa o obsah
administratívneho spisu, podľa ktorého daňový subjekt 808 s.r.o. (žalobca) si v kontrolovanom
zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane z nákupu slnečnice olejnej v množstve 442,67 ton
od dodávateľa RK Expo, s.r.o. Vydrany na základe dodávateľskej faktúry č. 110190001, a to
na základe kúpnej zmluvy z 18.11.2011 uzatvorenej žalobcom s dodávateľom RK Expo, s.r.o.,
predmetom ktorej bol záväzok predávajúceho na základe jednotlivých budúcich objednávok kupujúceho
dodať poľnohospodárske plodiny za cenu, ktorá bude dohodnutá pri objednávaní tovaru. Z obsahu
dokazovania vykonaného správcom dane a takisto z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia z
29.07.2013 je zároveň zrejmé, že daňový subjekt 808, s.r.o. ako predávajúci uzatvoril so spoločnosťou
NETAGENS Limited ako kupujúcim Kúpnu zmluvu z 18.11.2011. O existenciu daného právneho vzťahu
naplneného konkrétnou obchodnou dodávkou nespochybnenou správcom dane ani žalovaným oprel
žalobca svoj právny nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe faktúry č. FV 110001 z
30.11.2011 na sumu 150 507,80 €, pričom daňové orgány konštatovali nenaplnenie právnych podmienok
pre oslobodenie dane z pridanej hodnoty v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH
tvrdiac, že preprava tovaru nebola vykonaná predávajúcim, ani kupujúcim, ani na ich účet. Z obsahu
administratívneho spisu zároveň vyplýva, že prepravu tovaru tvoriaceho obsah dodávky fakturovanej



faktúrou z 30.11.2011 v prospech NETAGENS Limited v Nemecku mala uskutočniť spoločnosť RK Expo
s.r.o., ktorá bola zároveň dodávateľom predmetného tovaru pre žalobcu.

V preskúmavanej právnej veci ide teda o tzv. intrakomunitárne obchody posudzované v rámci právnej
úpravy platnej pre Európsku úniu a takisto v právnom režime vnútroštátneho práva jednotlivých
členských štátov EÚ, pri akcentovaní povinnosti členských štátov vykladať vnútroštátne právo v súlade
s právom Európskej únie.

Ako už súd konštatoval, správca dane a žalovaný nespochybnili skutočnosť, že v danej právnej veci
došlo podľa dokladov k dodávke tovaru v reťazci firiem AGROFORNEX Kft. (HU) - RK Expo s.r.o. (SK)
- 808 s.r.o. (SK) - NETAGENS Limited (Nemecko).

Dôvod neuznania nároku žalobcu na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty v súvislosti s deklarovanou
medzinárodnou dodávkou tovaru spočívajúcou v konštatovaní správcu dane o nepreukázaní
skutočnosti, že k preprave tovaru došlo na účet predávajúceho alebo kupujúceho (§ 43 ods. 1 zákona
o DPH) súd považuje za predčasný právny záver nemajúci jednoznačný dôkazný základ v obsahu
dokazovania vykonaného správcom dane v súčinnosti so žalobcom, ako aj z vlastného podnetu.

Súd predovšetkým v tejto súvislosti konštatuje, že daňové orgány oboch stupňov nespochybnili
existenciu dodávky tovaru medzi žalobcom a jeho zahraničným obchodným partnerom, pričom išlo o
dodávku tovaru zakúpeného žalobcom od spoločnosti RK Expo s.r.o., ktorá mala zároveň zabezpečovať
prepravu tovaru medzi žalobcom a príjemcom tovaru NETAGENS Limited. v Nemecku.

V právnej nadväznosti na danú skutočnosť súd uvádza, že právo Európskej únie pri uplatňovaní nárokov
daňových subjektov na odpočítanie dane z pridanej hodnoty akceptuje aj dodávky tovaru v právnom
režime „delivery by long hand“, ku ktorému malo dôjsť v právnom vzťahu medzi žalobcom a jeho
dodávateľom (RK Expo s.r.o.). Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obsiahnutá napr. v
rozsudkoch NS SR č.k. 4Sžf/32/2012 z 27.11.2012 a č.k. 3Sžf/45/2013, ako aj judikatúra SD EÚ (EAMG,
C-254/04) poskytuje právnu ochranu daným obchodnoprávnym vzťahom pre účely odpočítania dane
z pridanej hodnoty. Podľa názoru súdu zistenie, že spoločnosť RK Expo s.r.o. ako dodávateľ žalobcu
zároveň mal zabezpečovať prepravu tovaru v obchodnom vzťahu žalobcu s odberateľom NETAGENS
Limited sama o sebe nie je skutočnosťou vyvracajúcou nárok žalobcu na oslobodenie od dane z pridanej
hodnoty z titulu tzv. intrakomunitárnych obchodov. Daný záver napokon nevyvodil z obsahu dokazovania
ani správca dane ani žalovaný.

Obsah záverov správcu dane vyplývajúcich z medzinárodnej výmeny informácií v daňovom styku, ktorý
bol pre správny orgán prvého stupňa dôvodom pre vyrubenie dane z pridanej hodnoty u žalobcu za
zdaňovacie obdobie november 2011 je však v rozpore s obsahom dokazovania vykonaného správcom
dane dožiadaním doručeným Daňovému úradu Trnava, ktorý podľa správy z 10.05.2012 obsiahnutej v
administratívnom spise správcu dane oznámil, že predmetná preprava bola vyfakturovaná faktúrou č.
110110008 z 30.11.2011 pre odberateľa NETAGENS Limited DE 251105350 práve daňovým subjektom
RK Expo s.r.o., teda obchodnou spoločnosťou, ktorá podľa obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní
pred Daňovým úradom Trnava, pobočka Dunajská Streda z 10.05.2012 tvrdí, že prepravu tovaru pre
odberateľa NETAGENS Limited zabezpečovala prostredníctvom prepravcov z Maďarska. Existencia
faktúry č. 110110008 z 30.11.2011 má byť teda podľa názoru súdu v právnom kontexte ďalších listinných
a iných dôkazov tým dôkazným stavom, z ktorého má správca dane v priebehu administratívneho
konania vyvodzovať ďalšie dôkazné povinnosti smerujúce k objasneniu skutočného stavu veci. Dané
konštatovania právneho subjektu zabezpečujúceho prepravu tovaru medzi žalobcom a jeho obchodným
partnerom v zahraničí totiž nie sú v súlade s tvrdeniami zástupcu odberateľa NETAGENS Limited Y.Á. G.,
čo je podľa názoru súdu nesporne potrebné v ďalšom konaní objasniť za účelom správneho vyvodenia
záverov o nároku žalobcu na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty.

V nadväznosti na obsah podania právneho zástupcu žalobcu z 12.11.2015 a jeho príloh súd
poznamenáva, že rovnako bude povinnosťou správcu dane vyhodnotiť právne závery Daňového
úradu Košice obsiahnuté v protokoloch č. 9801402/5/4169900/2014 a č. 9801402/5/4174307/2014 z
10.09.2014 vzťahujúcich sa na dodávky tovaru a jeho prepravy v rovnakom skutkovom a právnom
režime.



Podľa § 3 ods. 9 daňového poriadku správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných
prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav veci súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa z právnych dôvodov uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní
úspech, priznal právo na náhradu trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku
v sume 70,- Eur a z trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení
v nasledovnom rozsahu:
1.) Prevzatie a príprava zastúpenia (05.12.2013) .......................... 130,16 Eur + 7,81 Eur,
2.) Podanie žaloby zo dňa 03.01.2014 ......................................... 134,00 Eur + 8,04 Eur,
3.) Podanie na súd (doplnenie dôkazov) ....................................... 139,93 Eur + 8,39 Eur,
4.) Zastupovanie na KS v Košiciach ............................................ 139,93 Eur + 8,39 Eur,
t. j. spolu 576,65 Eur.

Keďže právny zástupca žalobcu je platiteľom dane z pridanej hodnoty, patrí mu podľa ust. § 18 vyhlášky
k odmene a náhradám aj 20 % DPH vo výške 115,33 Eur (zo sumy 576,65 Eur).

Právny zástupca žalobcu si vo vyčíslení trov konania uplatnil aj nárok na trovy právneho zastúpenia
za ďalší úkon právnej služby, ktorý špecifikoval ako žiadosť o odklad vykonateľnosti na súd zo dňa
30.01.2014 vo výške 134,- Eur + 8,04 Eur. Súd mu však za tento úkon právnej služby odmenu nepriznal,
nakoľko súd žiadosti o odklad vykonateľnosti nevyhovel a podľa názoru súdu teda nešlo o náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie práva.

Súdom priznané trovy konania spolu predstavujú sumu 761,98 Eur (trovy právneho zastúpenia vo výške
691,98 Eur vrátane DPH a zaplatený súdny poplatok vo výške 70,- Eur), ktorú je žalovaný povinný
zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu, a to v lehote do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p..

Podľa § 250j ods. 7 O. s. p. správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods.9, posledná veta zákona č.
757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje