Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/41/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200317 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014200317.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci žalobcu V. I., nar. X.X.XXXX, Z. Y. XXXX/X, XXX XX N., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Illeš, Šimčák, Bröstl s.r.o., so sídlom Štúrova 27, 040 01 Košice, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach, Krajskému dopravnému inšpektorátu, Kuzmányho 8, 041 02 Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-21/2014-P z 18.2.2014, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu žalobou podanou v lehote podľa § 250b ods. 2 O.s.p. domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-21/2014-P z 18.2.2014 v priestupkovej veci žalobcu, v ktorej žalovaný rozhodol o jeho odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Okresného dopravného inšpektorátu, oddelenia bezpečnosti cestnej premávky č. ORPZ-KE-ODI1-1100/2013-P z 18.12.2013. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ust. § 22 ods. 1 písm. c/, k/ zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a podľa § 22 ods. 2 písm. a/ uvedeného zákona mu bola uložená sankcia - pokuta vo výške 300 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Súčasne bol správnym orgánom prvého stupňa zaviazaný k úhrade trov konania vo výške 16 Eur. Priestupku sa žalobca mal dopustiť tak, že dňa 17.10.2013 v čase o 01.25 hod. po ulici Národná Trieda v Košiciach viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Z. XXXD, evidenčného čísla N.-XXXEG počas zadržania vodičského preukazu, kde bol riadne zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Sever. Počas kontroly žalobca nepredložil doklady na vedenie a prevádzku motorového vozidla a to vodičský preukaz, kde následnou lustráciou cez Operačné stredisko Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach bolo zistené, že vodičovi V. I. (žalobcovi) bol zadržaný vodičský preukaz č. N.-XXXXX-XX z 12.9.2013 z dôvodu insolventnosti. Správny orgán I. stupňa rozhodnutie z 18.12.2013 odôvodnil nasledovne: „Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach na základe doručeného spisového materiálu z obvodného oddelenia Policajného zboru Košice Sever Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach pod číslom písomnosti ORPZ-KE-OPP3-737/2013-P začal dňa 10. 12. 2013 konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, zo spáchania ktorého bol podozrivý V. I.. Z prejednávania o priestupku, o ktorom konal Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach dňa 18. 12. 2013 v čase o 15,00 hodine v neprítomnosti obvineného vyplýva, že V. I. dňa 17. 10. 2013 v čase o 01.25 hod. po ulici Národná Trieda v Košiciach, v čase spáchania skutku viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Z. XXXD, evidenčného čísla vozidla N.-XXXEG počas zadržania vodičského preukazu, kde bol riadne zastavený a kontrolovaný hliadkou obvodného oddelenia Policajného zboru Košice Sever Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach. Počas kontroly nepredložil vodič V. I. doklady na vedenie a prevádzku motorového vozidla a to vodičský preukaz, kde následnou lustráciou cez Operačné stredisko Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach bolo zistené, že vodičovi V. I. bol zadržaný vodičský preukaz čísla N.-XXXXX-XX dňa 12. 09. 2013 z dôvodu insolventnosti. Menovaný bol poučený o svojich právach a povinnostiach, ďalšia jazda bola menovanému zakázaná. K priestupku bola spracovaná správa o výsledku objasňovania priestupku, kde sa menovaný vyjadril a podpísal sa. Uvedeným konaním V. I. porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. b ), § 4 ods. 2 písm. a) s poukazom na § 137 ods. 2 písm. p) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 8/2009 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a uznáva sa vinným zo spáchania skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. c), k) zákona Slovenskej národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Obvinený V. I. sa na ústne pojednávanie o priestupku v stanovenom termíne na deň 18. 12. 2013 nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, preto bolo o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, z ktorého je obvinený, rozhodnuté v súlade s ustanovením § 74 ods. 1 ) zákona Slovenskej národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v jeho neprítomnosti. Pri rozhodovaní o priestupku vychádzalo Oddelenie bezpečnosti cestnej premávky Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach z nasledovných dôkazných materiálov : 1. Správa o výsledku objasňovania priestupku 2. Záznam o podaní vysvetlenia - B. N. zo dňa 17. 10. 2013 3. Záznam o podaní vysvetlenia- G. Y. zo dňa 03. 10. 2013 4. Záznam o podaní vysvetlenia - V. I. zo dňa 07. 11. 2013 5. Úradný záznam zo dňa 17. 10. 2013 6. Výpis z evidenčnej karty vozidla N.-XXXEG 7. Výpis z evidenčnej karty vodiča - V. I. Z uvedených dôkazov, ktoré boli zistené a získané zákonným spôsobom bolo preukázané, že obvinený z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky V. I. svojím konaním naplnil skutkovú podstatu priestupku v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 písm. c), k) zákona Slovenskej národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, preto bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Pri uložení druhu a výmery uložených sankcií správny orgán prihliadal na závažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania, na ktorý použil technický prostriedok - motorové vozidlo. Taktiež pri posudzovaní závažnosti priestupku správny orgán zobral do úvahy aj subjektívne a objektívne okolnosti, ktoré závažnosť priestupku znižujú alebo zvyšujú, ako aj mieru zavinenia, kde v predmetnom prípade sa jednalo zo strany obvineného o nedbanlivostné zavinenie. Správny orgán určil druh a výmeru uloženej sankcie v zmysle platnej právnej úpravy. Správny orgán vychádzal z predloženého spisového materiálu pričom zistil, že vodič svojím konaním porušil povinnosť vyplývajúcu zo všeobecne záväzného právneho predpisu o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ako vodič v čase spáchania skutku viedol motorové vozidlo počas zadržania vodičského preukazu, teda počas vedenia motorového vozidla nemal pri sebe predpísané platné doklady - vodičský preukaz. Správny orgán pri vydávaní rozhodnutia o priestupku vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, listinných dôkazov obsiahnutých v priestupkovom spise a vykonal všetky opatrenia potrebné na objasnenie rozhodujúcich okolností a pre posúdenie veci. Správny orgán podľa najlepšieho vedomia a svedomia, po vyhodnotení všetkých dôkazných prostriedkov v celku ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že obvinený sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dopustil. K priestupku sa mohol vyjadriť, pričom nevyužil túto možnosť ana ústne pojednávanie sa nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, preto bolo o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, z ktorého je obvinený, rozhodnuté v jeho neprítomnosti. Z výpisu evidenčnej karty vodiča vyplýva, že obvinený viedol motorové vozidlo počas zadržania vodičského preukazu, pričom za sledované obdobie posledných 24 mesiacov odo dňa spáchania skutku má evidované záznamy o priestupkoch v cestnej premávke. Čo sa týka uloženia sankcie a jeho odôvodnenia, správny orgán konštatuje, že sankciu za priestupok uložil správny orgán v súlade s ustanovením § 22 ods. 2 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V zmysle citovaného zákona môže «právny orgán za priestupok podľa § 22 ods.1 písm. c) uložiť pokutu od 300,- do 1.300,- Eur a zákaz činnosti vedenia vozidiel od 1 do 5 rokov.“ 2. Na základe plnomocenstva z 24.1.2014, ktoré je súčasťou administratívneho spisu správneho orgánu I. stupňa, právny zástupca žalobcu - Advokátska kancelária Illeš, Šimčák, Bröstl s.r.o. doručil správnemu orgánu I. stupňa odvolanie z 24.1.2014 (podané v zákonom stanovenej lehote) proti prvostupňovému rozhodnutiu z 18.12.2013. V predmetnom odvolaní právny zástupca účastníka administratívneho konania (žalobcu) uviedol: „Naša advokátska kancelária prevzala právne zastupovanie obvineného z priestupku: V. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom N. - I. V., Y. XXXX/X, ktorému bolo dňa 09.01.2014 doručené rozhodnutie o priestupku zo dňa 18.12.2013, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. c), k) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, bola mu uložená pokuta vo výške 300 Eur, zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov a povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 16 Eur. Proti uvedenému rozhodnutiu o priestupku podávame toto odvolanie, ktorým navrhujeme, aby príslušný odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.“ 3. Žalovaný správny orgán preskúmavaným rozhodnutím č. KRPZ-KE-KDI2-21/2014-P podľa § 58 ods. 1, 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnom konaní“) rozhodol „tak, že vo výrokovej časti rozhodnutia za textom v znení: „Obvinený V. I. sa mal dopustiť priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že dňa 17.10.2013 v čase o 01.25 hod. po ulici Národná trieda v Košiciach, v čase spáchania skutku viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Z. XXXD, evidenčného čísla vozidla N.-XXXEG...". vypúšťa text v znení: „počas zadržania vodičského preukazu" a v piatom odseku výrokovej časti rozhodnutia o priestupku vypúšťa text v znení: „Týmto svojim konaním V. I. porušil § 4 ods. 1 písm. b) a § 4 ods. 2 písm. a) s poukazom na § 137 od. 2 písm. p) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 8/2009 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a uznáva sa vinným zo spáchania skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. c), k) zákona Slovenskej Národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov." a nahrádza ho textom v znení: „Týmto svojim konaním V. I. porušil § 4 ods. 2 písm. a) s poukázaním na § 137 od. 2 písm. p) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a uznáva sa vinným zo spáchania skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. c) zákona Slovenskej Národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov." Ostatné časti prvostupňového rozhodnutia zostávajú nezmenené. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia z 18.2.2014 žalovaný zhrnul výsledky prvostupňového priestupkového konania, pričom vo vzťahu ku konaniu odvolaciemu uviedol: „Obvinený V. I. proti rozhodnutiu o priestupku okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, vydanému pod č.: ORPZ-KE-ODI1- 1100/2013-P zo dňa 18.12.2013, podal prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom viedol: „Naša advokátska kancelária prevzala právne zastupovanie obvineného z priestupku: „V. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom N. - I. V., Y. XXXX/X, ktorému bolo dňa 09.01.2014 doručené rozhodnutie o priestupku zo dňa 18.12.2013, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. c), k) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, bola mu uložená pokuta vo výške 300 Eur, zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov a povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 16 Eur. Proti uvedenému rozhodnutiu o priestupku podávame toto odvolanie, ktorým navrhujeme, aby príslušný odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. " Prvostupňový správny orgán nevyhovel podanému odvolaniu, preto ho spolu so spisovým materiálom a so svojím stanoviskom v zmysle § 57 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov predložil v lehote do 30 dní krajskému dopravnému inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach. Odvolací správny orgán začal dňa 13.02.2014 konanie o odvolaní, pričom preskúmal napadnuté rozhodnutie o priestupku zo dňa 18.12.2013 v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Nezistil pritom dôvody na jeho zrušenie. V rámci odvolacieho konania zmenil toto rozhodnutie tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia o odvolaní. K tejto zmene pristúpil z dôvodu, že v časti opisu skutku prvostupňový správny orgán uviedol, že V. I. viedol vozidlo v čase zadržania vodičského preukazu a následne bol kontrolovaný, pričom je zrejmé, že príslušníci Policajného zboru skutočnosť, že viedol v čase zadržania vodičského preukazu zistili až po lustrácii osoby. K ďalšej zmene rozhodnutia o priestupku odvolací správny orgán pristúpil z dôvodu, že prvostupňový správny orgán uviedol neplatný názov zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. (namiesto o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov použil názov o premávke na cestných komunikáciách). Taktiež odvolací správny orgán zmenil rozhodnutie z dôvodu, že V. I. sa rozhodnutím o priestupku zo dňa 13.06.2012 kládlo za vinu, že viedol vozidlo v čase zadržania vodičského preukazu a zároveň, že viedol vozidlo bez platného dokladu na vedenie a premávku vozidla. Vzhľadom k tomu, že už zo samotnej kvalifikácie skutku podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona SNR č.372/1992 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ako aj z opisu skutku je zrejmé, že V. I. viedol vozidlo v čase zadržania vodičského preukazu a teda tento doklad - vodičský preukaz nemohol mať z tohto dôvodu pri sebe, nie je možné kvalifikovať jeho konanie aj ako jazdu bez dokladov a preto bolo potrebné z právnej kvalifikácie skutku vypustiť ustanovenie § 4 ods. 1 písm. b) zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, teda V. I. naplnil len skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona SNR č. 372/1992 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Pri rozhodovaní odvolací správny orgán vychádzal z nazhromaždeného spisového materiálu: správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 17.10.2013, záznamu o podaní vysvetlenia G. Y. zo dňa 03.10.2013, B. N. zo dňa 17.10.2013 a V. I. zo dňa 07.11.2013, úradného záznamu zo dňa 17.10.2013, evidenčnej karty vodiča V. I. zo dňa 18.12.2013, výpisu zo systému REGOB osoby V. I., predvolania zo dňa 27.11.2013, zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku v neprítomnosti zo dňa 18.12.2013, rozhodnutia o priestupku zo dňa 18.12.2013, poverenia na nazretie do spisového materiálu, plnomocenstva, odvolania V. I. a stanoviska prvostupňového správneho orgánu k odvolaniu. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že obvinený V. I. sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia o priestupku. K tvrdeniam a námietkam, ktoré obvinený uviedol vo svojom odvolaní odvolací správny orgán uvádza nasledovné: V zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vodič nesmie viesť motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, v čase jeho odobratia alebo počas zadržania vodičského preukazu; to neplatí, ak sa učí viesť motorové vozidlo v autoškole, podrobuje sa skúške z vedenia motorového vozidla alebo má povolenú jazdu podľa § 70 ods. 4 a § 71 ods. 2. Zároveň porušenie vyššie uvedeného ustanovenia je považované za porušenie povinnosti závažným spôsobom, ktoré je definované v ustanovení 137 ods. 2 zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom v ustanovení 137 ods. 2 písm. p) citovaného zákona sa za porušenie povinnosti závažným spôsobom považuje vedenie motorového vozidla bez príslušného vodičského oprávnenia, bez osoby spolujazdca podľa § 74 ods. 2 alebo počas zadržania vodičského preukazu; to neplatí, ak sa osoba učí viesť motorové vozidlo v autoškole, podrobuje sa skúške z vedenia motorového vozidla alebo má povolenú jazdu podľa § 70 ods. 4 a § 71 ods. 2 citovaného zákona. Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je policajt oprávnený zadržať vodičský preukaz okrem dôvodov podľa § 71 ods. 1 aj vtedy, ak vodič motorového vozidla, ktorému je v blokovom konaní za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za priestupok spáchaný nezaplatením úhrady za užívanie diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy alebo za priestupok spáchaný porušením predpisov na úseku organizácie pracovného času v doprave uložená pokuta, je ochotný ju zaplatiť, ale nemôže tak urobiť na mieste. Podľa ustanovenia § 3 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Z uvedeného vyplýva, že aj nevedomá nedbanlivosť postačuje na uznanie viny za priestupok. Odvolací správny orgán uvádza, že prvostupňový správny orgán vykonal všetky úkony smerujúce k objasneniu priestupku apo zhodnotení dôkazov každého zvlášť ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že sa skutok stal tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia o priestupku. Odvolací správny orgán osobitnú pozornosť venoval postupu správneho orgánu pri ukladaní sankcie za priestupok a dospel k záveru, že sankcia za priestupok bola uložená v súlade s ustanovením § 22 ods. 2 písm. a) zákona SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch y znení neskorších predpisov. V zmysle tohto ustanovenia je totiž za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c) možno uložiť pokutu od 300 eur do 1300 eur a zákaz činnosti od jedného do piatich rokov. Prvostupňový správny orgán druhu a výšky sankcie, ktorú uložil obvinenému V. I. odôvodnil aj v rozhodnutí o priestupku, kde uviedol, že pri určení druhu a výmery uložených sankcií sa prihliadalo na závažnosť priestupku, spôsob, okolnosti za ktorých bo priestupok spáchaný, pričom správny orgán bral v úvahu subjektívne a objektívne okolnosti, ktoré závažnosť priestupkov znižujú alebo zvyšujú, mieru zavinenia, kde v uvedenom prípade páchateľ svojím konaním závažným spôsobom porušil všeobecne záväzný predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že viedol vozidlo v čase zadržania vodičského preukazu. Prihliadajúc na horeuvedené okolnosti, ako aj na kritériá uvedené v § 12 ods. 1 zákona SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, považuje odvolací správny orgán druh a výmeru sankcie uloženú prvostupňovým správnym orgánom za primeranú a j ej výšku za dostatočne odôvodnenú. Odvolací správny orgán má za to, že prvostupňový správny orgán pri ukladaní sankcie vzal do úvahy tak skutočnosti priťažujúce ako aj poľahčujúce, na výpis z evidenčnej karty vodiča V. I., z ktorej vyplýva, že za sledované obdobie sa dopustil priestupkov ana samotné vyjadrenie vodiča na mieste. Zároveň chce odvolací správny orgán poukázať na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán vydáva rozhodnutia aj za použitia správnej úvahy, ktorá je limitovaná zákonnými kritériami a medzami. Aj určenie výšky sankcie v rámci zákonného rozpätia je vecou voľného uváženia správneho orgánu. Odvolací správny orgán považuje za potrebné zdôrazniť, že prvostupňový správny orgán uložil V. I. najnižšiu možnú sankciu v zákonom stanovenom rozpätí. Odvolací správny orgán by túto mohol zmeniť, len ak by došlo k vybočeniu z rámca zákona. Podľa ustanovenia § 74 zákona SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia. V. I. bol riadne a včas predvolaný (predvolanie prevzal dňa 10.12.2013), avšak na ústne pojednávanie sa dňa 18.12.2013 bez náležitého ospravedlnenia nedostavil. Odvolací správny orgán má zato, že prvostupňový správny orgán konal v súlade so zákonom, keď prejednal priestupok V. I. v jeho neprítomnosti, pričom vychádzal len so spisového materiálu, ktorého súčasťou je evidenčná karta vodiča V. I., z ktorej vyplýva, že V. I. dňa 12.09.2013 porušil ustanovenie § 16 ods. 4 zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, za čo mu bol po splnení podmienok vystavený blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. 18008334 v sume 100 eur s lehotou splatnosti do 15 dní a zároveň práve z tohto dôvodu (insolventnosť) mu bol vodičský preukaz v súlade s ustanovením § 71 ods. 1 písm. a) zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zadržaný, pričom aj napriek tomu, že V. I. vedel, že má zadržaný vodičský preukaz, viedol dňa 17.10.2013 motorové vozidlo. Súčasťou spisového materiálu je aj správa o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 17.10.2013, v ktorej V. I. uviedol: „V nedeľu som sa vrátil z dovolenky a nechtiac som zabudol zaplatiť pokutu vo výške 100 €. Z toho dôvodu som mal zadržaný VP. Je mi to veľmi luto nikdy predtým som to neurobil, a stale som pokutu vyplatil včas. Ešte raz svoj čin ľutujem, viackrát sa to nezopakuje." Odvolací správny orgán je toho názoru, že táto skutočnosť V. I. nezbavuje viny spáchaní predmetného priestupku. V prípade, ak by si V. I. splnil svoju povinnosť a pokutu uhradil v termíne splatnosti, tak by k porušeniu ustanovení, ktoré sa mu rozhodnutím o priestupku kladú za vinu nebolo došlo. Po objektívnom preskúmaní predloženého spisového materiálu apo zhodnotení predložených dôkazov odvolací správny orgán dospel k záveru, že vykonané dokazovanie postačuje na spoľahlivé zistenie stavu veci a skutkové zistenia prvostupňového správneho orgánu majú v tom oporu. Preskúmaný spisový materiál obsahuje dôležité skutočnosti, ktoré potvrdzujú, že obvinený V. I. svojim konaním porušil § 4 ods. 2 písm. a) s poukázaním na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. p) zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy správneho orgánu a zabezpečil presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti hodnotí odvolací správny orgán tvrdenia obvineného V. I. v odvolaní ako neopodstatnené a jeho obranu považuje za účelovú, v snahe vyhnúť sa postihu za spáchaný priestupok. Keďže preskúmaním napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie, bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“ II. 1. V žalobe z 11.3.2014 právny zástupca žalobcu uviedol nasledovné tvrdenia a námietky, poukazujúce na nesprávny procesný postup žalovaného správneho orgánu pri vybavovaní jeho „blanketového odvolania“ z 24.1.2014, poukazujúc zároveň na ust. § 19 ods. 3 správneho poriadku a judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky: „Podľa názoru žalobcu žalovaný správny orgán porušil svojím postupom a rozhodnutím základné právo žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu, ktoré je garantované v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa ustanovenia § 19 ods. 3 Správneho poriadku: „Pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil". Vzhľadom na charakter blanketového odvolania mal žalovaný správny orgán v súlade s ustanovením § 19 ods. 3 Správneho poriadku vyzvať žalobcu na doplnenie odvolacích dôvodov, ktoré v podanom odvolaní absentovali. Túto povinnosť žalovaný opomenul a rozhodol o odvolaní bez toho, aby mal žalobca možnosť argumentovať proti nesprávnosti prvostupňového rozhodnutia. V tejto súvislosti je nepochopiteľné konštatovanie žalovaného uvedené na strane 3 ods. 4 a strane 5 ods. 3 napadnutého rozhodnutia, kde sa uvádza, že „ k tvrdeniam a námietkam, ktoré obvinený uviedol vo svojom odvolaní odvolací správny orgán uvádza nasledovné" ... „ Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti hodnotí odvolací správny orgán tvrdenia obvineného V. I. v odvolaní ako neopodstatnené". Nie je zrejmé aké tvrdenia mal v tomto smere žalovaný správny orgán na mysli, pretože žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne tvrdenia ani odvolacie námietky. Nesprávnosť postupu žalovaného správneho orgánu spočíva aj v nedodržaní základných pravidiel konania (§ 3 Správneho poriadku), podľa ktorých sú správne orgány povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy, poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Postup žalovaného správneho orgánu nebol v súlade s uvedenými základnými pravidlami správneho konania, nakoľko tento správny orgán nepostupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom, pretože ho nevyzval na doplnenie dôvodov odvolania. Týmto postupom bola žalobcovi odňatá možnosť účinne obhajovať svoje práva - tým, že žalovaný správny orgán nevyzval žalobcu na doplnenie neúplného odvolania, nevyužil všetky prostriedky, ktoré by viedli k správnemu vybaveniu veci v súlade so Správnym poriadkom. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky: „Ak súd alebo iný orgán koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava") inak, ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu alebo inú právnu ochranu. Právo na súdnu a inú právnu ochranu poskytuje ústava každému právu, ktoré je v právnom poriadku Slovenskej republiky upravené a ktorého sa zákonom ustanoveným postupom možno domáhať na súdnom alebo inom orgáne Slovenskej republiky. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu" (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 198/07 zo 6. marca 2008). Nevykonanie potrebných procesných úkonov za účelom zistenia dôvodov, na ktorých účastník správneho konania zakladá svoje odvolanie, považujeme s poukazom na uvedenú judikatúru za postup, ktorý je v rozpore so zákonom - takáto konanie správneho orgánu nespĺňa požiadavku a povinnosť správneho orgánu „svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou". Výkon spravodlivosti v právnom štáte musí dbať o procesnú čistotu (ustanovený postup) a dodržiavanie zákonných a ústavných pravidiel, pričom za ústavne konformné možno považovať len také rozhodnutie, ktorého výrok a odôvodnenie sú zavŕšením ústavne súladného postupu (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/08 z 26. februára 2009). Vzhľadom na uvedené skutočnosti napádame napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu čo do výroku, ktorým žalovaný správny orgán potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, a to z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie a konanie žalovaného správneho orgánu má také vady, ktoré majú vplyv na zákonnosť a ústavnosť postupu a rozhodnutia žalovaného. Žalobcovi bola postupom žalovaného odňatá možnosť konať pred odvolacím orgánom a bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhujeme, aby príslušný súd vydal nasledovné rozhodnutie: Rozhodnutie o odvolaní zo dňa 18.02.2014, č.: KRPZ-KE-KDI2-21/2014-P, ktoré vydalo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho 8, 041 02 Košice sa v celom rozsahu zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“ 2. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 16.4.2014 s poukázaním na výsledky správneho konania uviedol, že „priestupok bol dostatočným spôsobom zistený, zadokumentovaný a zhromaždené dôkazné prostriedky boli postačujúce na vydanie meritórneho rozhodnutia.“ Vo vzťahu k žalobným námietkam žalovaný argumentoval nasledovne: „Žalobca vo svojom žalobnom návrhu uvádza, že odvolací správny orgán pri vydávaní svojho rozhodnutia nevyzval odvolávateľa na doplnenie odvolania. K uvedenej námietke uvádzame, že podľa ustanovením § 19 ods. 3 zákona 71/1967 Zb. o správnom konaní sa podanie posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti. V. I. podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie s textom: „V. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom N.R. - I. V., Y. XXXX/X, ktorému bolo dňa 09.01.2014 doručené rozhodnutie o priestupku zo dňa 18.12.2013, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ustanovenia § 22 os. 1 písm. c), k) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, bola mu uložená pokuta vo výške 300 Eur, zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov a povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 16 Eur. Proti uvedenému rozhodnutiu o priestupku podávame toto odvolanie, ktorým navrhujeme, aby príslušný odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. " - Kto podáva odvolanie - V. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom N. - I. V., Y. XXXX/X", - Akej veci sa týka - „rozhodnutie o priestupku zo dňa 18.12.2013, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ustanovenia § 22 os. 1 písm. c), k) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, bola mu uložená pokuta vo výške 300 Eur, zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov a povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 16 Eur. " - Čo sa navrhuje - navrhujeme, aby príslušný odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. " Vzhľadom ku skutočnosti, že odvolanie bolo podané prostredníctvom právneho zástupcu: Advokátska kancelária Illeš, Šimčák, Bröstl, s.r.o. V tejto súvislosti považujeme za potrebné poukázať na ustanovenie § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je advokát povinný pri výkone advokácie konať čestne a svedomito, dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladá za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Keďže odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu spĺňalo náležitosti podľa ustanovenia § 19 ods. 3 zákona 71/1967 Zb. o správnom konaní, odvolací správny orgán preskúmal predmetné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu. Preskúmavaný spisový materiál prvostupňového správneho orgánu obsahuje len jedno tvrdenie obvineného V. I. (keďže sa na ústne pojednávanie nedostavil) a to uvedenej v správe o výsledku objasňovania priestupku, v ktorej uviedol: „V nedeľu som sa vrátil z dovolenky a nechtiac som zabudol zaplatiť pokutu vo výške 100 €, z toho dôvodu som mal zadržaný VP je mi to veľmi ľúto nikdy predtým som to neurobil, a stále som pokutu vyplatil včas. Ešte raz svoj čin ľutujem, viackrát sa to nezopakuje." Na základe vyššie uvedených skutočností hodnotí žalovaný tvrdenia žalobcu v žalobe ako neopodstatnené a jeho obranu považuje za účelovú, v snahe vyhnúť sa postihu za spáchaný priestupok.” Žalovaný preto navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. III. Súd v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti O.s.p. (§ 247 a nasl O.s.p.) preskúmal obsah napadnutého rozhodnutia v právnych medziach žaloby (§ 249 ods. 2 O.s.p.), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Podstatou právnej argumentácie žalobcu v žalobe z 11.3.2014 je ním prezentovaný právny názor, že v reakcii na tzv. blanketové odvolanie, za ktoré právny zástupca žalobcu považuje svoje podanie z 24.1.2014, tvoriace súčasť administratívneho spisu správneho orgánu I. stupňa, bolo povinnosťou žalovaného procesne postupovať podľa § 19 ods.3 Správneho poriadku a pomôcť tak účastníkovi konania k odstráneniu nedostatkov predmetného podania. Daný záver vyvodil žalobca zo skutočnosti, že odvolanie neobsahovalo odvolacie dôvody. Preto bol žalovaný podľa jeho názoru povinný vyzvať žalobcu na doplnenie odvolacích dôvodov. Súd sa s týmto žalobcom prezentovaným právnym názorom nestotožnil, a preto jeho danú zásadnú žalobnú námietku považoval za nedôvodnú, a to z nasledovných dôvodov: Na konanie v preskúmavanej právnej veci sa vzťahuje zákon o správnom konaní. Vychádzajúc z dotknutých ustanovení uvedeného zákona a ich systémového začlenenia do jeho jednotlivých častí (§ 19- tretia časť, priebeh konania, oddiel 1, všeobecné ustanovenia, § 53 a nasl.- štvrtá časť, preskúmanie rozhodnutí, oddiel 1, odvolacie konanie) súd konštatuje vzájomnú procesnoprávnu prepojenosť medzi ustanoveniami § 19, ktorý obsahuje procesnoprávne ustanovenia dotýkajúce sa podania adresovaného správnemu orgánu a ustanovení o odvolacom konaní (§ 53 a nasl. Správneho poriadku). Medzi účastníkmi napokon ani nie je sporným, či žalovaný správny orgán druhého stupňa mal pri posudzovaní obsahu odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu vziať do úvahy právne kritériá náležitostí podania upravené v § 19 správneho poriadku. Podľa § 19 ods. 1 prvá veta zákona o Správnom konaní, podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, alebo elektronickými prostriedkami, podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti. Pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ho v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví (§ 19 ods. 2, 3 uvedeného zákona). Ustanovenia § 53 a nasl. Správneho poriadku vzťahujúce sa na odvolacie konania neobsahujú špeciálne ustanovenie upravujúce náležitosti odvolania. Ide o ustanovenia o práve podať odvolanie, mieste jeho podania, najmä mieste a lehote jeho podania, právnej možnosti jeho späťvzatia, odkladného účinku odvolania, povinnosti správneho orgánu upovedomiť ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania a ďalších s tým súvisiacich povinnostiach správneho orgánu, možného použitia autoremedúry správnym orgánom prvého stupňa atď. (§ 53 - 58 Správneho poriadku). Podľa § 59 ods. 1 zákona o správnom konaní, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Súd, vychádzajúc z hore uvedených zákonných ustanovení a vychádzajúc z obsahu žaloby, viazaný pritom právne dispozičnou zásadou, ktorou je ovládané správne súdnictvo v Slovenskej republike, bol povinný posúdiť zásadnú námietku žalobcu, vzťahujúcu sa na dané konanie, či absencia dôvodov odvolania žalobcu z 24.1.2014 a jeho celkový obsah umožňovali žalovanému uskutočniť odvolacie konanie bez procesného postupu podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku (výzva účastníkovi konania na odstránenie vád podania). Podľa názoru súdu v danej právnej veci takáto povinnosť žalovanému správnemu orgánu nevznikla. V § 59 ods. 1 zákona o správnom konaní je daný právny rámec odvolacieho konania vyplývajúci z dikcie, podľa ktorej „odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni“. Výklad daného zákonného ustanovenia sa premietol do právnej praxe orgánov verejnej správy a taktiež súdnej praxe zakladajúcej sa na závere, že správne konanie pred správnymi orgánmi oboch stupňov tvorí jednotný procesnoprávny celok, v rámci ktorého odvolací správny orgán bez ohľadu na obsah podaného odvolania alebo neuvedenie dôvodov odvolania, je povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Z odvolania právneho zástupcu účastníka konania z 24.1.2014 sú pritom zrejmé všetky skutočnosti definované zákonodarcom v ust. § 19 ods. 2 zákona o správnom konaní ako nevyhnutné náležitosti podania vo všeobecnosti (kto podanie podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje). Absenciou dôvodov odvolania právneho zástupcu účastníka administratívneho konania v odvolaní z 24.1.2014 teda vznikla správnemu orgánu II. stupňa povinnosť preskúmať prvostupňové rozhodnutie a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v celom rozsahu, nie však procesnoprávna povinnosť vyzvať účastníka správneho konania na uvedenie dôvodov podaného opravného prostriedku. Takúto povinnosť by totiž žalovaný správny orgán mal iba v prípade, ak by podanie z 24.1.2014 označené ako odvolanie proti rozhodnutiu neobsahovalo tie náležitosti, ktoré priamo vyplývajú z dikcie § 19 ods. 2, druhá veta zákona o správnom konaní. Medzi takéto náležitosti nepatrí odôvodnenie písomného podania adresovaného správnemu orgánu. V širšej procesnoprávnej súvislosti teda možno konštatovať, že odvolací orgán v správnom konaní nie je procesnoprávne viazaný dispozičnou právnou zásadou, ktorá by mu prikazovala zaoberať sa len účastníkom konania označenými odvolacími dôvodmi. Je pritom vecou účastníka správneho konania, resp. jeho právneho zástupcu, že žiadne odvolacie dôvody vo svojom odvolaní neuviedol, a to napriek kvalifikovanému právnemu zastúpeniu advokátom. Bez ohľadu na obsah podaného odvolania a zvolený postup zo strany právneho zástupcu účastníka konania tak pri zachovaní všetkých práv účastníka konania vyplývajúcich so základných pravidiel konania (§ 3 Správneho poriadku) vznikla pre žalovaný správny orgán právna povinnosť v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky právne významné skutočnosti o ktoré oprel svoje druhostupňové rozhodnutie (§ 47 ods. 3, § 60a Správneho poriadku). Žalovaný správny orgán tak podľa názoru súdu jednoznačne učinil a jeho rozhodnutie súd považoval za náležite odôvodnené a právne vyčerpávajúce. Konštatovanie žalovaného v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, podľa ktorého „vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti hodnotí odvolací správny orgán tvrdenia obvineného V. I. v odôvodnení ako neopodstatnené“ síce obsahovo nekorešponduje s obsahom podaného odvolania, avšak podľa názoru súdu nemá za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Vzhľadom na celkový obsah vykonaného dokazovania a hodnotenie vykonaných dôkazov vrátane vyjadrenia žalobcu v správe o výsledku objasňovania priestupku súd považoval vykonané dokazovanie za dostačujúce a vec za náležite objasnenú. K judikatúre Ústavného súdu SR citovanej právnym zástupcom žalobcu v žalobe z 11.3.2014 súd uvádza, že ide o súdu známe nálezy upravujúce všeobecne právne povinnosti súdov a orgánov verejnej správy v záujme zachovania, resp. dodržania ústavou garantovaných práv účastníkov administratívnych a súdnych konaní. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu súdu však záver o porušení daných ústavou garantovaných práv účastníka administratívneho konania z postupu žalovaného nemožno podľa názoru súdu vyvodiť. Napokon, na podporu a ďalšie objasnenie právnych záverov súdu k žalobcom uplatnenej žalobnej námietke procesnoprávnej povahy súd poukazuje aj na obsah rozhodnutia Najvyššieho súdu SR - rozsudku č.k.: 6Sžp/26/2011 z 28.11.2012, v odôvodnení ktorého sa okrem iného uvádza: „Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného vrátane správneho orgánu prvého stupňa vyhodnotil odvolanie žalobcu ako nedôvodné. Žalobca sa nestotožnil s právnym záverom krajského súdu a naďalej vo svojom odvolaní namietal porušenie jeho procesných práv uvedených v ust. § 19 ods. 3 a ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku, nakoľko nebol správnym orgánom v správnom konaní vyzvaný na odstránenie nedostatkov odvolania a správny orgán mu pred vydaním rozhodnutia neumožnil vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia. Krajský súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia v dostatočnej miere vysporiadal so žalobnými dôvodmi, ktoré sú totožné s dôvodmi odvolacími a konštatoval, že žalovaný nebol povinný v zmysle ust. § 19 ods. 3 správneho poriadku vyzvať žalobcu na doplnenie jeho odvolania o dôvody jeho nesúhlasu s prvostupňovým rozhodnutím, nakoľko pre odvolacie správne konanie neplatí dispozičná zásada, t.j. povinnosť odvolacieho správneho orgánu preskúmať napadnuté rozhodnutie len z dôvodov uvedených v odvolaní, práve naopak správny orgán je povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, tak ako to vyplýva z ust. § 59 ods. 1 zákona o správnom konaní. Krajský súd sa taktiež nestotožnil s námietkou porušenia ust. § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní, kedy dôvodil, že žalovaný správny orgán nedoplnil dokazovanie a rozhodol iba na základe podkladov zabezpečených správnym orgánom prvého stupňa. Žalobca iba poukázaním na znenie ustanovení § 19 ods. 3 a ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku považuje rozhodnutie krajského súdu za rozhodnutie vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací považuje rozhodnutie krajského súdu za vecne správne. V prvom rade je potrebné uviesť, že za podanie v zmysle ust. § 19 správneho poriadku je možné v širšom zmysle považovať aj odvolanie, ktoré je však jeho špecifickou formou. Všeobecne musí byť z podania zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Jedná sa o tzv. formálne náležitosti podania. Je pravdou, že žalobca vo svojom odvolaní neuviedol čoho sa domáha, avšak vychádzajúc z odvolania ako riadneho opravného prostriedku, ktorého účelom je preskúmanie správnosti a zákonnosti vydaného rozhodnutia, pristúpil žalovaný v súlade s ust. § 59 správneho poriadku k preskúmaniu napadnutého rozhodnutia v celom jeho rozsahu, vychádzajúc pritom z charakteru odvolania ako takého. Správny poriadok neustanovuje žiadne dôvody pre podanie odvolania. Treba zdôrazniť, že týmto postupom žalovaného správneho orgánu, kedy preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom jeho rozsahu, napriek formálnej absencii náležitostí odvolania t.j. čoho sa žalobca domáha, nebol žalobca žiadnym spôsobom ukrátený na svojich právach, práve naopak, žalovaný preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom jeho rozsahu a nedospel k záveru o potrebe jeho zrušenia prípadne jeho zmeny. Takýto postup žalovaného nemožno považovať za také pochybenie, ktoré by malo vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného. Senát Najvyššieho súdu SR, na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie sa nezrušuje len preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (bližšie pozri R 122/2003 - rozhodnutie NS SR č. 4 Sž 98-102/02)“. Vychádzajúc zo zisteného skutkového a právneho stavu veci súd žalobu zamietol procesným postupom podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011 Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.