Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/43/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200362 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014200362.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu: Občianske združenie ZA ŠTADIÓNOM, so sídlom Za štadiónom 12, Košice, práv. zast.: PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., Kmeťova 24, Košice proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, Košice, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 10.02.2014 č. OU-KE-OVBP-2014/00092 takto r o z h o d o l : Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 10.02.2014 č.k. OU-KE-OVBP-2014/00092, ako aj rozhodnutie Mesta Košice, pracovisko Košice - Staré mesto zo dňa 09.12.2013 č. A/2013/06855-34/I/SEL a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 608,81 eur, ktorú sumu je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku potvrdil rozhodnutie Mesta Košice, pracovisko Košice- Staré mesto zo dňa 09.12.2013 č. A/2013/06855-34/I/SEL, ktorým tento nepriznal žalobcovi postavenie účastníka stavebného konania vo veci povolenia stavby „Výstavba ubytovania pre športovcov apartmánového typu, Košice“ na pozemkoch parc. č. XXXX/XX až XXXX/XX a XXXX/X, v kat. území M. W., evidovaných v registri „H.“, pre stavebníka Y. F..M.., Č. H. X, N., v podstate z tohto dôvodu, ako to žalovaný v žalovanom rozhodnutí uviedol, že daná stavba nepolieha povinnému posudzovaniu vplyvu na životné prostredie podľa zákona č. 24/5006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov, lebo pri stavbách, ktoré nepodliehajú povinnému posudzovaniu vplyvu na životné prostredie, posúdenie ochrany zložiek životného prostredia spadá do kompetencie dotknutých orgánov štátnej správy, ktoré konajú vo veci podľa ust. § 126 stavebného zákona v spojení s ust. § 140a a § 140b stavebného zákona. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 14.02.2014. Včas podanou žalobou zo dňa 05.03.2014, podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.03.2014, sa žalobca domáhal zrušenia žalovaného rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. V dôvodoch svojej žaloby argumentoval ust. článkov 2 bodu IV a V, článkov 6 ods. 4, článkov 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru a tiež sa odvolával na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 2Sžp 29/2012 z 30.01.2013, a preto tvrdil, že mu bola odňatá možnosť konať v právnej veci, ktorá sa ho týka, čím žalovaný porušil jeho ústavné právo na súdnu alebo inú právnu ochranu, ako aj právo na účasť v konaní vyplývajúce z Aarhuského dohovoru. Vytýkal žalovanému, že v predmetnej veci nesprávne aplikoval ustanovenia vnútroštátneho práva, pričom neaplikoval na zistený skutkový stav príslušné ustanovenia Aarhuského dohovoru, čím nesprávne právne posúdil predmetnú vec a nepostupoval v súlade s euro konformným výkladom, na ktorý bol povinný. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na dôvodoch svojho rozhodnutia a uviedol, že cit.: „v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia na str. 3 až 5 sa dostatočne a kvalifikovane zaoberal aj Aarhuským dohovorom, kde žalobcovi vysvetlil, že Aarhuský dohovor, podpísaný v Aarhuse v Dánsku, 25. júna 1998, hlavne jeho časť o účasti verejnosti na rozhodovacom procese (čl. 6 Aarhuského dohovoru) bol na základe prijatej smernice 2003/35/ES Európskeho parlamentu a rady premietnutý do slovenského právneho systému najmä v novom zákone č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvom na životné prostredie, ktorý nadobudol účinnosť 01.02.2006, ako aj do novelizovaného zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečistenia životného prostredia. Zároveň žalobcovi vysvetlil postup účasti verejnosti zúčastňovať sa na verejných prerokovaniach v súlade s Aarhuským dohovorom cez proces posudzovania vplyvom na životné prostredie (proces „EIA“). Stavba „Výstavba ubytovania pre športovcov apartmánového typu, Košice“, o ktorej stavebný úrad viedol stavebné konanie a v rámci ktorého sa žalobca domáhal byť účastníkom konania, nepodliehala povinnému posudzovaniu vplyvu na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov, t.j. nepodliehala procesu EIA, a preto nemohlo byť žalobcovi podľa § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona s odkazom na ust. § 24 a § 27 zákona o posudzovaní vplyvov na ŽP, priznané právo účastníka konania vo veci povolenia stavby „Výstavba ubytovania pre športovcov apartmánového typu, Košice“.“ Preto navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p., podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobu žalobcu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a postupom podľa § 250f O.s.p., za súhlasu účastníkov konania po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žalobe žalobcu treba priznať úspech, preto dňa 24.09.2015 vyhlásil rozsudok, ktorým žalobe žalobcu v zmysle žaloby vyhovel z ďalej uvedených dôvodov. Podľa čl. 142 ods. 1 veta za bodkočiarkou Ústavy SR súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí o opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.). Podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí (§ 249 ods. 2 O.s.p.). Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Podľa § 59 ods. 1 písm. a) - e) zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastníctvo alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich, vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant časti, ktorá sa týka projektu stavby. V ustanovení § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona je odkaz na ustanovenia § 24 - 27 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov. Tento zákon v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného upravuje postup odborného a verejného posudzovania predpokladaných vplyvom na životné prostredie, strategických dokumentov pred ich schválením, navrhovaných činností pred rozhodnutím o ich umiestnení alebo pred ich povolením podľa osobitných predpisov, pôsobnosť orgánov štátnej správy a pôsobnosť obcí pri posudzovaní vplyvov a práva a povinnosti účastníkov procesu posudzovania pri posudzovaní vplyvov (§ 1 citovaného zákona). Podľa § 24 písm. d) citovaného zákona zainteresovaná verejnosť je verejnosť, ktorá má záujem, alebo môže mať záujem na postupoch enviromentálneho rozhodovania. Medzi zainteresovanú verejnosť patrí najmä občianske združenie podporujúce ochranu životného prostredia podľa § 26. Podľa § 26 citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania správneho orgánu ak založia fyzické osoby na ďalšiu podporu stanoviska občianskej iniciatívy alebo priamo na účel ochrany životného prostredia občianske združenie podľa osobitného predpisu a podá písomné stanovisko podľa § 23 ods. 4, § 30 ods. 5 alebo podľa § 35 ods. 3, je také občianske združenie v rámci následného povoľovacieho konania podľa osobitného predpisu účastníkom konania. Také združenie sa na účely tohto zákona považuje za zainteresovanú verejnosť, ktorej právo na priaznivé životné prostredie môže byť rozhodnutím dotknutá. Uvedeným zákonom č. 24/2006 Z.z. boli do nášho právneho poriadku prebrané právne akty európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré boli prijaté na vykonávanie Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia z 25.06.1998 (najmä smernica 2003/35/ES Európskeho parlamentu a Rady z 26.05.2003, ktorou sa zabezpečuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia) a ktorou sa menia a dopĺňajú s ohľadom na účasť verejnosti a prístup k spravodlivosti smernice Rady 85/337/ES a 96/61/ES. Žalobca je občianskym združením, ktorého cieľom je v zmysle stanov podieľať sa na kontrole a analyzovaní stavebných činností z hľadiska dodržiavania predpisov a zákonov, so zvláštnym zameraním na ochranu životného prostredia, ochrana rešpektovania územného plánu v Mestskej časti Košice - Sever a kontrola realizácie národného programu rozvoja športu s orientáciou na mladú generáciu. Športové areály, zachovávanie cvičných ihrísk pre športový dorast a harmonický rozvoj mladej generácie, sledovanie ich efektívneho využívania. Svoje ciele žalobca chce dosahovať okrem iného aj účasťou povereného odborného zástupcu občianskeho združenia na územnom a stavebnom konaní. Pretože Slovenská republika je viazaná spomínanou medzinárodnou zmluvou, je nepochybné, že žalobcovi patrí v predmetnom stavebnom konaní postavenie účastníka konania. Súd je toho názoru, že v záujme korektného prístupu orgánu verejnej správy riadnemu vybaveniu žiadosti verejnosti na rozhodovacom procese v záležitostiach životného prostredia bolo potrebné a nevyhnutné, aby tento orgán v rámci svojej organizačnej štruktúry venoval vybaveniu žiadosti občianskeho združenia potrebnú pozornosť. Súd svoj rozsudok opiera aj o rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-240/09 zo dňa 08.03.2011, ktorý rozhodol, že čl. 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia schváleného v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo dňa 17.02.2005 nemá síce priamy účinok v práve Európskej únie, avšak prináleží vnútroštátnemu súdu, aby poskytol taký výklad procesného práva týkajúceho a podmienok, ktoré je potrebné splniť na podanie správneho opravného prostriedku alebo žaloby, ktorý bude v čo najväčšej možnej miere v súlade tak s cieľmi čl. 9 ods. 3 tohto dohovoru, ako aj s cieľom účinnej súdnej ochrany práv poskytovaných právom Európskej únie, aby mohla organizácia na ochranu životného prostredia napadnúť na súde rozhodnutie prijaté v rámci správneho konania, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom únie v oblasti životného prostredia. Pretože podľa čl. 2 bodu IV Aarhuského dohovoru sa pod pojmom verejnosť rozumie jedna alebo viac fyzických osôb alebo právnických osôb a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou ich združenia, organizácie alebo skupiny je nepochybné, že žalobcu je potrebné považovať za verejnosť v zmysle Aarhuského dohovoru. Postavenie žalobcu vo veci povolenia stavby „Výstavba ubytovania pre športovcov apartmánového typu, Košice“ na predmetných pozemkoch vyplýva aj z čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru, podľa ktorého každá strana umožní včasnú účasť verejnosti v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti môže prebiehať účinne (pozri napr. aj Nález Ústavného súdu II.ÚS 140/2010-50; rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sžp 29/2012 a 5Sžp 25/2009). Preto z vyššie uvedených dôvodov súd nemohol akceptovať tvrdenie žalovaného, že predmetná výstavba nepodlieha povinnému posudzovaniu vplyvu na životné prostredie s poukazom na ust. § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona, a preto vychádzajúc z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-240/09, z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.01.2013 sp.zn. 2Sžp 29/2012 majúc za to, že judikatúra Európskeho súdneho dvora, ako aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v kontinentálnom právnom systéme, do ktorého patrí aj Právny poriadok Slovenskej republiky, aj keď netvorí prameň práva v právnom slova zmysle, avšak pokiaľ by sa orgán verejnej správy alebo aj súd odchýlil od právneho názoru Európskeho súdneho dvora alebo aj od názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v obdobnej veci, podmienil by zákonnosť svojho rozhodnutia nesprávnou aplikáciou práva, ktorého výklad vykoná Európsky súdny dvor alebo Najvyšší súd Slovenskej republiky alebo Ústavný súd Slovenskej republiky v obdobnej veci, majúci za následok zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy, z čoho možno teda vyvodiť záver, že judikatúra Európskeho súdneho dvora alebo Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky je právne záväzná tak pre orgány verejnej správy, ako aj pre súdy. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je potrebné podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, lebo nebolo vydané v súlade s výkladom Európskeho súdneho dvora, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ani s výkladom Ústavného súdu Slovenskej republiky v obdobnej veci. Žalobca si prostredníctvom právneho zástupcu uplatnil právo na náhradu trov právneho zastúpenia vyúčtovaním trov podaním doručeným súdu dňa 30.09.2015, ktoré vyčíslil nasledovne: A) Trovy právneho zastúpenia: 1. Odmena podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v sume 134,- eur/úkon (1/6 výpočtového základu za rok 2014) a v sume 139,83 eur/úkon (1/6 výpočtového základu za rok 2015): úkony právnej pomoci: odmena - prevzatie a príprava zastúpenia..................................................134,- eur - podanie žaloby...........................................................................134,- eur - návrh na odklad vykonateľnosti..................................................67,- eur - vyjadrenie zo dňa 26.05.2014....................................................134,- eur - účasť na pojednávaní dňa 24.09.2015.......................................139,83 eur - DPH 20 % spolu........................................................................121,77 eur Odmena spolu (vrátane 20 % DPH)............................................730,60 eur 2. Hotové výdavky podľa § 15 a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a podľa časti II, III zmluvy - režijný paušál: 4x8,04 eur......................................................................................32,16 eur 1x8,39 eur........................................................................................8,39 eur DPH 20 % spolu..............................................................................8,11 eur Spolu..............................................................................................48,66 eur Trovy konania spolu.....................................................................779,26 eur Súd o trovách konania v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že žalobcovi priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov právneho zastúpenia, ktoré mu vznikli právnym zastúpením právnym zástupcom z radov advokátov v sume 608,81 eur, ktoré pozostávali z odmeny za úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, vychádzajúc z výpočtového základu za rok 2014 v sume 134,- eur/úkon právnej služby (§ 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), za návrh na odklad vykonateľnosti žalovaného rozhodnutia v sume 67,- eur (§ 13a ods. 2 a 5 vyššie cit. vyhlášky), za účasť na pojednávaní súdu dňa 24.09.2015 v sume 139,83 eur (§ 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhlášky), ako aj náhradu hotových výdavkov na režijnom paušály v roku 2014 3x8,04 eur a 1x8,39 eur na režijnom paušály v roku 2015. Pretože právny zástupca žalobcu je platcom DPH, čo dokladoval osvedčením, súd mu priznal na dani z pridanej hodnoty sumu 101,468 eur (§ 18 ods. 3 cit. vyhlášky), čo spolu na odmene a náhrade hotových výdavkov vrátane DPH činí 608,81 eur, ktorú sumu je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi súd nepriznal odmenu za úkon právnej služby - vyjadrenie zo dňa 26.05.2014, pretože vyjadrenie od žalobcu si súd nežiadal, a preto tento úkon právnej pomoci uplatnený žalobcom podľa názoru súdu nebol taký úkon, ktorý by zodpovedal účelne vynaloženému úkonu právnej pomoci. Súd si totiž od žalobcu vyžiadal len súhlas s postupom súdu podľa § 250f O.s.p. a nie vyjadrenie žalobcu. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.