Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Sp/16/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200394 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014200394.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci navrhovateľa O.. M. C.V., bývajúceho v N., F. X, proti odporcovi Okresnému úradu Poprad, pozemkový a lesný odbor, Poprad, Nábrežie Jána Pavla II., za účasti Slovenského pozemkového fondu, Regionálneho odboru Poprad, o návrhoch na preskúmanie rozhodnutí odporcu zo dňa 04.12.2013 č. OÚ-PP-PLO/2013/172-5-KJ a č. OÚ-PP-PLO/2013/172-4-KJ, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutia odporcu zo 04.12.2013 č. OÚ-PP-PLO/2013/172-5-KJ a č. OÚ-PP- PLO/2013/172-4-KJ z dôvodu uvedeného v § 250j ods.2 písm.d), e) O.s.p. s použitím § 250l ods.2 O.s.p. a v r a c i a ich odporcovi na ďalšie konanie. P r i z n á v a navrhovateľovi právo na náhradu trov konania vo výške 93,-- eur, ktoré je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi do lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Odporca rozhodnutím zo 04.12.2013 č. OÚ-PP-PLO/2013/172-5-KJ rozhodol podľa § 5 ods.2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon“) tak, že navrhovateľ O.. M. C., bytom F.Á. X, N. - syn pôvodnej vlastníčky V. O. C., A. C., bytom Z., D..Z..J.. XXX T. T., T. T. XXXX, V. - syn pôvodnej vlastníčky V.N. O. C. a A. C. s trvalým pobytom Z., D..Z..J.. N. N. XXXX, XX. M. Y., V. - syn pôvodnej vlastníčky V. O. C. podľa § 2 zákona spĺňajú podmienky uvedené v § 3 ods.1 písm.m) zákona na priznanie práva na náhradu za pozemok v katastrálnom území U. za časť parcely mpč. XXXX/X SPKV č. XXXX v kat. území U., ktorá bola vyvlastnená rozhodnutím Mestského národného výboru v Levoči, odbor výstavby a vodného hospodárstva č.: Výst. 410/1966 zo dňa 22.02.1966, vyvlastnenie nehnuteľností potrebných pre výstavbu rodinných domov na sídlisku „.A. A. S. U. bez poskytnutia náhradného pozemku. V ďalšej časti výroku tohto rozhodnutia sa uvádza, že z parcely č. XXXX/X bola vyvlastnená výmera 2760 m2 a oprávneným osobám sa nepriznáva vlastnícke právo z dôvodu, že vyvlastnený pôvodný pozemok po prechode do vlastníctva právnickej osoby MNV v Levoči - odbor výstavby a vodného hospodárstva bola zastavaná, resp. prešla do vlastníctva fyzických a právnických osôb, čo sú podľa § 6 ods.1 písm.a) a d) zákonnými prekážkami vydania pôvodnej nehnuteľnosti. Oprávneným osobám sa poskytne za vyvlastnenú časť pôvodného pozemku náhrada v podieloch každý po 1/3. Odporca rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 15.11.2004 si navrhovateľ uplatnil na bývalom Obvodnom pozemkovom úrade v Poprade podľa zákona nárok na vydanie nehnuteľností, ktoré boli pôvodne vedené v PKV č. XXXX, XXXX a XXX v kat. území U. po pôvodnej vlastníčke V. O. C., rod. N., zomrelej XX.XX.XXXX v Y.. Navrhovateľ nárok uplatnil na parcely v kat. území U. mpč. XXXX/X, XXXX/X pôvodne vedený v pozemkovej knihe vo vložke XXXX, parciel mpč. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X vedené v pozemkovej knihe vo vložke č. XXXX a parcely mpč. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X vedené v pozemkovej knihe vo vložke č. 898. V reštitučnom návrhu ako titul odňatia uviedol § 3 ods.1 písm.j) a písm.m) zákona. V odôvodnení rozhodnutia odporca ďalej uviedol, že dňa 22.12.2004 boli doložené rodné listy A. C. a A. C., hoci si neuplatnili nárok v lehote stanovenej zákonom, ani na jeho uplatnenie nikoho nesplnomocnili. Splnomocnenia na zastupovanie k úkonom súvisiacim s vybavovaním reštitučných nárokov od A. C.Č. a A. C. zo dňa 30.11.2004 boli doložené až s podaním odvolania na krajský súd navrhovateľom, a tieto splnomocnenia do odvolacieho konania neboli súčasťou spisu. Na základe týchto splnomocnení zo dňa 30.11.2004 odporca považuje za účastníkov konania aj A. V. A. C.. Odporca konštatoval, že okrem týchto dôkazných prostriedkov pri rozhodovaní vychádzal z identifikácie parciel č.j. K2 1355/08 zo dňa 01.12.2008 vyhotovenú Správou katastra v Poprade, fotokópie pozemnoknižných vložiek č. XXXX, XXX, v kat. území U. vyvlastňovacie rozhodnutie Mestského národného výboru v Levoči, odbor výstavby a vodného hospodárstva č. Výst. 410/1966 zo dňa 22.02.1966, uznesenie Nc1320/6 Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi zo dňa 19.02.1969, odpoveď Správy katastra v Levoči na žiadosť o pridelenie náhradného pozemku č. K2-379/13 zo dňa 23.05.2013 a odpoveď Štátneho archívu v Levoči na žiadosť správneho orgánu o pridelenie náhradného pozemku č. A/V-1/2013/00027 zo dňa 15.02.2013. Odporca ďalej konštatoval, že parcela mpč. 2630/1 bola vedená v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, ako roľa na B. o výmere 6925 m2, odpísaná z pozemnoknižnej vložky č. XXX. Z parcely bola vyvlastnená časť o výmere 5696 m2 vyvlastňovacím rozhodnutím č. XXX/XX z 22.02.1966 bývalým Mestským národným výborom v Levoči, odborom výstavby a vodného hospodárstva za účelom výstavby rodinných domkov na sídlisku „A. A.“ v U.. Za vyvlastnenú časť parcely č. XXXX/X spolu s parcelou mpč. XXXX/X bola podľa uznesenia Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi č. Nc1320/66 zo dňa 19.02.1969 vložená finančná náhrada do depozitu na č. účtu XXX v Štátnej sporiteľni v Spišskej Novej Vsi vo výške 1.840,-- Kčs, ktorá mala byť vyplatená pre V. O. C.. Pokiaľ bola vložená náhrada do depozitu, má sa za to, že náhrada bola vyplatená. Podľa vyvlastňovacieho rozhodnutia za časť vyvlastnenej parcely sa mal poskytnúť náhradný pozemok vo výmere 2670 m2. Odporca po obdržaní odpovede od Štátneho archívu v Levoči a Správy katastra v Levoči, právnej predchodkyni navrhovateľa náhradný pozemok nebol pridelený, rozhodol o poskytnutí za vyvlastnenú časť pôvodného pozemku. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13.12.2011 č.k. 5Sp/1/2011-23, podľa ktorého mal skúmať, či za predmetné nehnuteľnosti bola právnej predchodkyni žiadateľa poskytnutá v celom rozsahu náhradu tak, ako to vyplýva z vyvlastňovacieho rozhodnutia. Rozhodnutím odporcu zo 04.12.2013 č. OÚ-PP-PLO/2013/172-4-KJ odporca rozhodol o ďalších uplatnených reštitučných nárokoch oprávnených osôb tak, že O.. M. C., A. C. V. A. C., všetci synovia pôvodnej vlastníčky V. O. C. podľa § 2 zákona nespĺňajú podmienky uvedené v § 3 ods.1 a ods.2 zákona na navrátenie vlastníctva alebo priznanie práva na náhradu za pozemky v kat. území U. parcely mpč. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X z PKV č. XXX, parcely mpč. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X z PKV č. XXXX a parcely mpč. XXXX/X, XXXX/X z PKV č. XXXX z dôvodu, že vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam neprešlo na štát alebo inú právnickú osobu niektorým zo spôsobu ako sú uvedené v § 3 ods.1 ods.2 zákona. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že okrem matričných dokladov a dedičských rozhodnutí podkladom rozhodnutia bola identifikácia parciel, fotokópie pozemkovoknižných vložiek, vyvlastňovacie rozhodnutie Mestského národného výboru v Levoči, odboru výstavby a vodného hospodárstva z 22.02.1966 č. Výst. 410/1966, uznesenie Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi zo dňa 19.02.1969 č. Nc1320/6, kúpna zmluva uzavretá s P., S. W. L. G. zo dňa 21.11.1966, vyvlastňovacie rozhodnutie zo dňa 27.05.1968 č. Výst. 1051/1968-1, vyvlastňovacie rozhodnutie zo dňa 20.03.1957 č. Výst. 679/1956, uznesenie Okresného súdu v Spišskej Vsi zo dňa 16.07.1962 č. 6Nc536/61 a odpovede Správy katastra v Levoči a Štátneho archívu v Levoči na žiadosť odporcu ohľadom pridelenia náhradného pozemku pôvodnej vlastníčke. Niektoré z parciel uvedených vo výrokovej časti rozhodnutia neprešli do vlastníctva štátu a vlastníctvo pôvodnej pozemnoknižnej vlastníčky, resp. i jej právnych nástupcov ostalo zachované. Časť parcely mpč. XXXX/X vedená v PKV č. XXXX kat. územia U. bola vo výmere 64 m2 vyvlastnená rozhodnutím Mestského národného výboru v Levoči zo dňa 22.02.1966 č. Výst. 410/1966, ktoré bolo opravené rozhodnutím zo dňa 06.05.1966 pre výstavbu rodinných domov na sídlisku „. A. S. U.. Na túto parcelu spolu s parcelou mpč. XXXX/X bola podľa uznesenia Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi zo dňa 19.02.1969 č. Nc1320/66 zložená finančná náhrada do depozitu vo výške 1.840,-- Kčs. Odporca ďalej konštatoval, že na parcelu mpč. XXXX/X z PKV č. XXXX dňa 22.11.1966 pozemnoknižní vlastníci V. O. C. a M. C. ako predávajúci uzavreli kúpnu zmluvu s kupujúcim P., S.Ý. W. L. S. G.. Kúpna cena predstavovala XX.XXX,-- G. a bola vypočítaná podľa vyhlášky č. 73/1964 Zb. Kúpna cena zahŕňala okrem pozemku aj dreváreň, ploty, vodovodnú šachtu, ovocné a okrasné stromy. Zo zmluvy vyplýva, že jej uzavretiu predchádzalo rokovanie dňa 30.09.1966, ktoré bolo zvolané za účelom dobrovoľnej dohody o výkupe parcely. Na tomto rokovaní právni predchodcovia navrhovateľa vyslovili svoj nesúhlas s určenou kúpnou cenou a žiadali, aby za tento pozemok boli poskytnuté dva náhradné stavebné pozemky pre synov A. a A. C. a za zvyšnú časť aby bola poskytnutá náhradná nehnuteľnosť nachádzajúca sa v blízkosti Katastrálneho úradu Levoča, ktorá by vyhovovala záhradkárstvu. Zástupca investora s týmito podmienkami nesúhlasil, keďže ocenenie pozemku bolo uskutočnené v zmysle platnej právnej úpravy a pridelenie stavebných pozemkov pre právnych nástupcov predávajúcich na uvedenej parcele neprichádzala do úvahy z dôvodu narušenia výstavby areálu. Pokiaľ ide o pridelenie náhradného pozemku, resp. umiestnenie včiel, investor požiadal, aby táto záležitosť bola osobitne doriešená na Mestskom národnom výbore v Levoči. Odporca poukázal na prehlásenie Ľ. B., spracovateľky kúpnej zmluvy zo dňa 16.06.1969, predávajúci pri uzatváraní zmluvy trvali na tom, aby v zmluve bolo zakomponované, že z dôvodu dobrovoľného podpísania zmluvy dáva zástupca predávajúceho súhlas, že včelárska búda bude daná majiteľa bezplatne a tento si ju sám na vlastné náklady odvezie. Ďalej prehlásil, že záhradu môžu užívať, až kým nebude slúžiť svojmu účelu, pretože náhrada za túto bola poskytnutá iba za výmeru 3000 m2. Z listu MsNV v Levoči, odboru miestneho hospodárstva zo dňa 12.05.1967 adresovaným právnym predchodcom navrhovateľa, vyplýva, že MsNV, odbor miestneho hospodárstva v Levoči pridelil do bezplatného užívania dolnú polovicu pozemku - záhrady F. S. v kat. území U. PKV č. XXX, parcely č. XXXX/X, XXXX/X V. XXXX/X v celkovej výmere 4151 m2, t.j. polovicu výmery 2075 m2 na dobu neurčitú ako náhradu na používanie z dôvodov, že vlastná záhrada v U. D. Ž. F., na ktorej mali postavený včelín, museli odpredať pre výstavbu invalidného družstva S. P. S. U. a doposiaľ im nebol pridelený iný vhodný pozemok pre ďalší chov včiel. Z rozhodnutia ONV v Spišskej Novej Vsi, odboru územného plánovania a stavebného poriadku zo dňa 16.05.1986 č. ÚPaST 161/1986- Jev vyplýva, že toto užívanie bolo zrušené z dôvodu, že užívateľ nehnuteľnosť nevyužíval na dohodnutý účel, pozemok bol spustnutý, pôvodné oplotenie schátralé, t.z. že podmienky, za ktorých bol pozemok do užívania poskytnutý, neboli dodržané. Navrhovateľ vo svojom návrhu na reštitúciu tohto pozemku uviedol, že kúpna zmluva bola uzavretá pod nátlakom za vopred vynútených podmienok. Podľa jeho tvrdenia nátlak je dokumentovaný záznamom z rokovaní, ktoré prebiehali pred uzavretím kúpnej zmluvy pod hrozbou vyvlastnenia. Žalovaný k tomu uviedol, že samotné upozornenie, že ak nedôjde k odpredaju nehnuteľností, táto sa vyvlastní, nie je tieseň, lebo takýto postup pred vyvlastnením zákon vždy vyžadoval a vyžaduje. Pre uplatnenie § 3 ods.1 písm.j) zákona musia byť kumulatívne splnené dve podmienky, a to tieseň a nápadne nevýhodné podmienky. Kúpna cena však bola určená v kúpnej zmluve podľa vtedy platných právnych predpisov. Na návrh právnych predchodcov navrhovateľa Okresný súd v Spišskej Novej Vsi v konaní vedenom pod sp. zn. 4C/1264/69 rozsudkom zo 16.03.1970 síce vyhlásil uvedenú kúpnu zmluvu za neplatnú, ale v odvolacom konaní Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 24.09.1970 č.k. 18Co/175/70 zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalobu V. C. zamietol a konštatoval, že kúpna zmluva je platná, pretože bola uzavretá v súlade s ustanovením § 35 Občianskeho zákonníka. Žalovaný tiež odkázal na právny názor uvedený v rozsudku Krajského súdu v Košiciach, ktorý rozhodoval o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu bývalého obvodného pozemkového úradu zo 14.09.2010 č.j. 2010/469/2397-RV, ktorý vo svojom rozsudku č.k. 5Sp/1/2011-23 z 13.12.2011 konštatoval, že o neplatnosti tejto kúpnej zmluvy rozhodol súd a listinné dôkazy obsiahnuté v administratívnom spise odporcu nenasvedčujú tvrdeniu, že kúpna zmluva bola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Vyvlastňovacím rozhodnutím z 22.02.1966 č. Výst. 410/66 bola vyvlastnená aj časť parcely mpč. XXXX/ X vedená v pozemnoknižnej vložke XXXX kat. územia U. ako roľa na B. o výmere 6925 m2. Rozhodnutím bola vyvlastnená časť pozemku o výmere 5696 m2, za ktorú bola spolu s parcelou mpč. XXXX/X vyplatená finančná náhrada vo výške X.XXX,-- G., a to zložením tejto čiastky do depozitu na č. účtu XXX v Štátnej sporiteľni v Spišskej Novej Vsi. Z uznesenia Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi zo dňa 21.05.1969 vyplýva, že táto náhrada bola zložená do depozitu, čím sa považuje za vyplatenú. Navrhovateľ si ďalej uplatnil nárok na vydanie parcely XXXX/X vedenej v pozemnoknižnej vložke č. XXXX kat. územia U. druh pozemku - roľa W. Š., vo výmere 6080 m2. Časť tejto parcely o výmere 3610 m2 bola vyvlastnená rozhodnutím ONV, odboru pre výstavbu v Levoči z 20.03.1957 č. Výst. 679/1956 pre účely výstavby garážovacích objektov ČSAD. Vyvlastnená výmera bola pričlenená k parcele mpč. XXXX/X vedená v pozemnoknižnej vložke č. XXXX kat. územia U.. Za vyvlastnenú časť bola pôvodnej vlastníčke vymeraná náhrada podľa § 1 vyhlášky č. 258/51 v sume 1,60 Kčs/m2, t.j. celkom 5.776,-- Kčs, náhrada za ďatelinové semeno a umelé hnojivá bola vyčíslená na 282,40 Kčs. Náhrada za tieto nehnuteľnosti bola uložená do depozitu a považuje sa tak za vyplatenú. Zvyšok tejto parcely ostal vo vlastníctve pôvodnej pozemnoknižnej vlastníčky V.N. C.. Parcela mpč. XXXX/X o výmere 200 m2 vedená v pozemnoknižnej vložke č. XXXX kat. územia U., bola odpredaná právnou predchodkyňou navrhovateľa kúpnou zmluvou z 27.09.1983, ktorú uzavrela s kupujúcim Československým štátom - Cestným investorským útvarom Košice za kúpnu cenu X.XXX,-- G.. Kúpna zmluva bola do katastra nehnuteľností zapísaná pod položkou výkazu zmien č. 71/84. Parcela mpč. XXXX/X vedená v pozemnoknižnej vložke č. XXXX záhrada v intraviláne o výmere 2502 m2 bola v časti 180 m2 vyvlastnená Odborom výstavby a vodného hospodárstva MNV v Levoči rozhodnutím z 09.10.1961 č. Výst. 1681-2/1961 za účelom výstavby materskej škôlky a detských jasieľ. Zvyšok ostal vo vlastníctve V.N. C., ktorá časť darovala navrhovateľovi a zvyšok parcely s novým parcelným číslom XXXX/X o výmere 688 m2 zostal vo vlastníctve pôvodnej pozemnoknižnej vlastníčky. Za vyvlastnenú časť nehnuteľnosti bola vyplatená náhrada vo výške XXX,XX G. zložením do súdnej úschovy, čo vyplýva z uznesenia Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi zo dňa 16.06.1962 sp. zn. 6Nc/536/61. Odporca v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že postupoval podľa právneho názoru vysloveného v rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 13.12.2011 č.k. 5Sp/1/2011-23v ktorom uviedol, že je potrebné opätovne a dôsledne skúmať, či náhrada za nehnuteľnosti mpč. XXXX/X a mpč. XXXX/ X bola právnej predchodkyni navrhovateľa poskytnutá v celom rozsahu, tak ako to vyplýva z vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. 410/1966 z 22.02.1966 zabezpečiť do spisu vyvlastňovacie rozhodnutie 1051/1968-1. Po doplnení dokazovania v intenciách rozsudku krajského súdu odporca rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozhodnutia. Navrhovateľ podal opravné prostriedky proti obom rozhodnutiam odporcu. V návrhu na preskúmanie rozhodnutia zo 04.12.2014 č. OÚ-PP-PLO/2013/172-5-KJ namietal, že odporca priznal náhradu v reštitučnom konaní za vyvlastnenú nehnuteľnosť aj A. V. A. C., ktorí si však nárok neuplatnili, a ani nespĺňajú podmienku zákona uvedenú v § 2 ods.1 zákona č. 503/2003 Z.z., lebo nie sú občanmi Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území, ale žijú v Austrálii. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca toho istého dňa vydal dve rozhodnutia k tej istej nehnuteľnosti parc.č. XXXX/X, ktoré si obsahom protichodné. Podľa názoru navrhovateľa zákon neumožňuje z jedného podnetu na konanie vydať dve rozhodnutia. Odporca v jednom rozhodnutí tvrdí o nesplnení o podmienok na reštitúciu, a v druhom zas rozhodol o dôsledku splnenia podmienok pre náhradu. Napadnutým rozhodnutím odporca rozhodol o náhrade za časť vyvlastnenej nehnuteľnosti parc.č. XXXX/X, ktorá bola vyvlastnená bez náhradného pozemku za 2760 m2. Podľa navrhovateľa táto skutočnosť zakladá právo k reštitúcii pôvodnej parcely, a nie iba zbytku o výmere 2760 m2, pretože reštitúcia je náhrada škody, alebo obnovenie pôvodného stavu, t.j. pred poškodením majetku, a nie doplatok nedoplatku majetkovej krivdy. Ak tomu tak nie je, tak ustanovenie § 3 ods.5 nemá zmysel. Navrhovateľ ďalej poukázal na nedodržanie lehoty uvedenej v ustanovení § 49 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a doručením oboch rozhodnutí v jednej obálke toho istého dňa, čím mu odporca skrátil lehotu na odvolanie o polovicu z 30 na 15 dní. V opravnom prostriedku z 11.01.2014 podanom proti rozhodnutiu odporcu zo 04.12.2013 č. OÚ- PP-PLO/2013/172-4-KJ navrhovateľ opätovne namietal nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia vyplývajúce z ustanovenia § 49 správneho poriadku a konštatoval, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepreskúmateľné. Odporca nevzal do úvahy jeho doplnené podanie zo 07.09.2012, v ktorom žiadal v reštitučnom konaní rozhodovať iba o nehnuteľnostiach vedených v pozemnoknižnej vložke č. XXXX mpč. XXXX/X a XXXX/X, a nehnuteľnosť vedenú v pozemnoknižnej vložke XXXX mpč. XXXX/X. Aj v tomto opravnom prostriedku namietal skutočnosť, že jeho bratia A. a A. C. si neuplatnili reštitučný nárok a poukazuje, že ani v tomto rozhodnutí odporca neuvádza dôvod, prečo z vlastného podnetu vydal druhé rozhodnutie k tej istej žiadosti a k tej istej parcele mpč. XXXX/X. Navrhovateľ ďalej namietal, že odporca ignoroval svojím rozhodnutím nesplnený záväzok kúpnej zmluvy, čo má za následok jej absolútnu neplatnosť. Vyslovil nesúhlas s právnym názorom krajského súdu uvedeným v rozsudku sp. zn. 5Sp/1/2011-23, že súd je viazaný rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 24.09.1970 č.k. 18Co/175/70 ohľadom platnosti kúpnej zmluvy na parc.č. XXXX/X. Navrhol obe rozhodnutia odporcu zrušiť a uložil odporcovi rozhodnúť o vrátení vlastníctva k parc.č. XXXX/X v celom rozsahu pre absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy z nesplneného záväzku, rozhodnúť o vrátení vlastníctva k parc.č. XXXX/X v celom rozsahu pre jej vyvlastnenie bez vyplatenia náhrady za 2760 m2, čo zakladá právo na vrátenie majetku v zmysle § 3 ods.1 písm.m) zákona, rozhodnúť o vrátení vlastníctva k parc.č. XXXX/X v celom rozsahu pre jej vyvlastnenie bez vyplatenia náhrady za 610 m2, pretože vyvlastnených bolo 3610 m2, ktoré nemohli byť preplatené pre vtedy platnú právnu úpravu umožňujúcu preplatiť iba 3000 m2 a odporca nevie a nemôže preukázať preplatenie zbytku 610 m2. Žiadal tiež nahradiť trovy konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s prejednaním veci v súdnom konaní. Odporca vo svojom vyjadrení z 12.03.2014 uviedol, že o reštitučnom nároku navrhovateľa rozhodol rozhodnutím zo 14.09.2010 č. 2010/469/2397-RV, ktoré bolo rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Sp/1/2011 zrušené a vrátené na ďalšie konanie a rozhodnutie. Krajský súd vo svojom rozsudku vytkol, že nebolo dostatočne vykonané dokazovanie ohľadom poskytnutia náhrady za časť vyvlastnenej nehnuteľnosti formou náhradného pozemku. Ďalším dôvodom zrušenia bolo v spise chýbajúce vyvlastňovacie rozhodnutie č. 1051/1968-1. Po doplnení dokazovania a zistení, že právnej predchodkyni navrhovateľa nebol poskytnutý náhradný pozemok, opätovne rozhodol tak, že rozhodnutím zo 04.12.2013 č. OÚ-PP-PLO/2013/172-4-KJ rozhodol, že účastníci konania nespĺňajú podmienky na priznanie vlastníctva, ani na priznanie práva na náhradu a rozhodnutím z toho istého dňa č. OÚ-PP-PLO/2013/172-5-KJ priznal účastníkom právo na náhradu za časť vyvlastnenej parcely mpč. XXXX/X z PZV č. XXXX v kat. území U.. K námietke navrhovateľa, že jeho bratia A. a A. C. si nárok na reštitúciu neuplatnili, odporca uviedol, že plné moci od jeho bratov boli doložené do spisu až k odvolaniu proti jeho rozhodnutiu č. 2010/469/2397- RV 14.09.2010 a sám navrhovateľ v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu uviedol, že: „Popretie prevzatia plných mocí mojich bratov na ich zastupovanie v celej veci je lživé, a preto, aby stratili oprávnenie reštituovať“. Právny orgán v snahe zmierniť majetkové krivdy vzal za účastníkov konania aj bratov navrhovateľa, pretože zákon nevyžaduje podmienku trvalého pobytu u ďalších oprávnených osôb, len podmienku štátneho občianstva, ktorú A. C. a A. C. spĺňajú. Správny orgán preto uznaním plných mocí zo dňa 30.11.2004 priznaním postavenia účastníkov konania A. C. a A. C. zákon neporušil. K námietke navrhovateľa, že obe rozhodnutia mu boli zaslané v jednej obálke, odporca uviedol, že zákon nezakazuje doručovať rozhodnutia týkajúce sa jednej veci v jednej obálke, a účastníci konania mali tak 30-dňovú lehotu na podanie odvolanie, rovnako ako keby boli rozhodnutia doručené osobitne v dvoch obálkach. K námietke platnosti kúpnej zmluvy týkajúcej sa predaja časti parcely mpč. XXXX/X S. W. L. P. S. G. odporca uviedol, že o platnosti tejto kúpnej zmluvy rozhodol aj Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 24.09.1970 č.k. 18Co/175/70, v ktorom konštatoval, že kúpna zmluva je platná a bola uzavretá v súlade s § 35 Občianskeho zákonníka. Nepreukázalo sa tvrdenie, že kúpna zmluva bola uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Aj krajský súd vo svojom rozsudku sp. zn. 5Sp/1/2011-23 neakceptoval námietku navrhovateľa týkajúcu sa splnenia podmienky podľa § 3 ods.1 písm.j) zákona. K nedodržaniu lehôt na vybavenie reštitučného nároku odporca uviedol, že vzhľadom na počet uplatnených reštitučných nárokov a náročnosť konania nebolo možné rozhodnúť v lehotách podľa správneho poriadku. K námietke navrhovateľa, že obe rozhodnutia sa týkajú tej istej parcely, pričom v jednom sa tvrdí o nesplnení a v druhom o splnení podmienok náhrady, čo je podľa navrhovateľa nezákonné, odporca uviedol, že obe rozhodnutia vychádzajú z jedného návrhu zo dňa 15.11.2004. Správny orgán o časti parcely mpč. XXXX/X rozhodol tak, že priznal za časť vyvlastnenej výmery účastníkom konania právo na náhradu. O tejto časti parcely rozhodol osobitným rozhodnutím kvôli prehľadnosti rozhodnutí. Zákon nezakazuje správnemu orgánu rozdeliť parcely uvedené v podanom reštitučnom nároku do viacerých rozhodnutí. Podľa odporcu zákon nezakazuje správnemu orgánu rozdeliť parcely uvedené v podanom reštitučnom nároku do viacerých rozhodnutí. Konštatoval, že pri svojom rozhodovaní vychádzal z právneho názoru vyjadreného krajským súdom v spomínanom rozsudku. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia odporcu, oboznámil sa s administratívnym spisom, pričom zistil, že v konaní odporcu boli zistené také vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutí. Súd považuje námietku navrhovateľa týkajúcu sa okruhu účastníkov konania, teda že jeho bratia A. V. A. C. boli neoprávnene považovaní za účastníkov reštitučného konania, pretože si reštitučný nárok v zákonnej lehote neuplatnili. Z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že reštitučný nárok z 15.11.2004 si uplatnil výlučne navrhovateľ vo vlastnom mene. V návrhu neuvádzal ďalšie oprávnené osoby, k zmene ktorých by reštitúciu uplatnil, a ktorí by ho na tento úkon splnomocnili. Plnomocenstvá udelené bratmi navrhovateľmi boli pripojené až k odvolaniu proti predchádzajúcemu rozhodnutiu odporcu. Aj z vyjadrení oboch súrodencov navrhovateľa k podaným opravným prostriedkom, že si nárok na reštitúciu neuplatnili. Podľa § 5 ods.1 zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31.12.2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Listinné dôkazy nachádzajúce sa v administratívnom spise nepreukazujú tú skutočnosť, že C. si v tejto prekluzívnej lehote uplatnili nárok na reštitúciu podľa zákona, preto odporca nepostupoval v súlade so zákonom, keď dodatočne považoval za účastníkov konania aj tieto osoby. Rovnaký právny názor vyplynul už z rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13.12.2011 č.k. 5Sp/1/2011-23 (str.11). Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že navrhovateľ podaním zo 07.09.2012 v odpovedi na výzvu odporcu, v ktorom žiadal doplniť podanie o návrhy na ďalšie dokazovanie, alebo navrhnúť vykonanie nových dôkazov, navrhovateľ uviedol, že žiada, aby v novom konaní odporcu riešil iba nehnuteľnosti odvolaním, a následnými prípismi namietané, a to nehnuteľnosť z PKV XXXX mpč. XXXX/X - platnosť kúpnej zmluvy a jej nesplnený záväzok, z PKV XXXX mpč. XXXX/X - vyvlastnená iba čiastočne vyplatenou náhradou a nehnuteľnosť z PKV XXXX, mpč. XXXX/X, ktorá bola takisto vyvlastnená s vyplatením časti náhrady. Z ustanovení § 2, § 5 zákona je zrejmé, že konanie o navrátení vlastníctva k pozemkom sa môže začať iba na návrh oprávnenej osoby. Oprávnená osoba teda môže disponovať svojím návrhom, a to aj tak, že ho môže sčasti vziať späť. Navrhovateľ podaním zo 07.09.2012 svoje pôvodné podanie z 15.11.2004 zmenil tak, že žiadal, aby v ďalšom konaní odporca rozhodoval iba o týchto uvedených troch nehnuteľnostiach, pretože rešpektoval zistenia odporcu týkajúce sa prechodu vlastníctva k ďalším nehnuteľnostiam uplatnených v pôvodnej žiadosti. Odporca tento návrh opomenul a v ďalšom konaní a rozhodnutí opätovne rozhodoval aj o tých nehnuteľnostiach, o ktorých navrhovateľ už rozhodovať nežiadal. Odporca oboma preskúmavanými rozhodnutiami rozhodol o parcele mpč. XXXX/X vedenej v PKV č. XXXX, pričom v jednom rozhodnutí konštatoval, že oprávnené osoby nespĺňajú podmienku reštitúcie podľa § 3 ods.1 písm.m) zákona a druhým rozhodnutím rozhodol, že oprávnené osoby túto podmienku spĺňajú. Súd dal za pravdu navrhovateľovi, že vzhľadom na tieto výroky sa obe rozhodnutia javia ako nelogické a vzájomne si odporujúce. Predmetná parcela bola vyvlastnená pôvodnej vlastníčke rozhodnutím zo dňa 22.02.1966 č. Výst. 410/66, pričom vyvlastnená bola výmera 5696 m2. Odporca zistil, že pozemnoknižnej vlastníčke bola vyplatená náhrada za časť vyvlastnenej nehnuteľnosti spolu s ďalšou parcelou mpč. č. XXXX/X a za časť o výmere 2760 m2 mal byť pôvodnej vlastníčke pridelený náhradný pozemok. Navrhovateľ tvrdí, že splnil podmienku reštitúcie podľa § 3 ods.1 písm.m) zákona (vyvlastnenie bez vyplatenia náhrady), keďže zákon nepozná možnosť vyplatenia časti náhrady a naviac, svoj nárok na poskytnutie náhrady za celú vyvlastnenú nehnuteľnosť opiera o ustanovenie § 3 ods.5 zákona. Odporca napriek tomu, že túto námietku vzniesol už aj v predchádzajúcom konaní, sa s týmito skutočnosťami vo svojich oboch rozhodnutiach vôbec nezaoberal, rozdelil prakticky vyvlastnenú nehnuteľnosť na dve časti, o ktorej rozhodol samostatnými rozhodnutiami. Vzhľadom na tieto pochybenia odporcu súd zrušil obe rozhodnutia z dôvodu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a že v konaní sa vyskytla taká vada, ktorá mohla mať vplyv na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods.2 písm.d), e) O.s.p.). Vzhľadom na tieto dôvody zrušenia súd nepreskúmaval rozhodnutia vo veci samej. V ďalšom konaní bude potrebné rozhodnúť o parcele č. XXXX/X a odôvodniť, či sú alebo nie sú splnené zákonné podmienky reštitúcie podľa § 3 ods.1 písm.m) zákona, rozhodovať iba v rozsahu upraveného návrhu u navrhovateľa, upraviť okruh účastníkov tak, ako to vyplýva z obsahu spisu, a zaoberať sa aj námietkami navrhovateľa ohľadom vyplatenia náhrady za vyvlastnenú nehnuteľnosť mpč. XXXX/X z PKV XXXX. Podľa § 250r O.s.p. je správny orgán názorom krajského súdu viazaný. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods.1 O.s.p. s použitím § 250l ods.2 O.s.p., podľa ktorého úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 93,-- eur. Náhrada pozostáva z cestovného vlakom na pojednávanie dňa 22.09.2015 N. - Košice, a späť á 18,-- eur, ubytovanie z 21. na 22.09.2015 v hoteli Y., M. H. X/A, G., 50,50 eur, poštovné 6,50 eur za podanie dvoch návrhov, zaslanie odpovedí na výzvu súdu 20.06.2014, sťažnosť z 02.02.2015 a upozornenie z 26.08.2015. Súd nepriznal uplatnenú náhradu za návrh na vydanie predbežného opatrenia, pretože o týchto trovách bolo rozhodnuté v uznesení Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.02.2015 č.k. 2Sp/16/2014-53. Rovnako nepriznal ani poštovné za poslanie podania navrhovateľa, ktoré nazval Reflexia uzneseniu o zastavení predbežného rozhodnutia zo 17.07.2015 ako podanie, ktoré súd nežiadal. Súd tiež nepriznal poštovné a uplatnenú náhradu za úkony od 19.01.2012 do 14.12.2013, keďže konanie na súde sa začalo až doručením návrhu na preskúmanie rozhodnutí odporcu v roku 2014. Náklady súvisiace s vydaním rozhodnutia a týkajúce sa spracovania plných mocí bratov notárom V., pretože ide o náklady vzniknuté v priebehu správneho konania, a náhradu vo výške 20,-- eur/úkon vyznačený v navrhovateľom vyčíslení trov konania, súd nepriznal ako neopodstatnené a nepreukázateľné. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).