Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7Sd/28/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200488 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014200488.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudca JUDr. Pavol Naď v právnej veci navrhovateľa Q. Q., A.. XX.XX.XXXX, S. W. X.. F. XXXX/XX, XXX XX O.Á. I., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. Augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Podľa § 250q ods. 2 O. s. p. z dôvodov uvedených v ustanovení § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p. z r u š u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 03.03.2014 v spojení s rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 07.04.2014 a vec Q. H. Y. I. G. Y. odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa preskúmavaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 03.03.2014 rozhodla podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) a podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) tak, že zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 10. 12. 2010. V odôvodnení rozhodnutia z 03.03.2014 odporkyňa uviedla: „Žiadosťou o dôchodok spísanou 10. decembra 203 ste uplatnili nárok na starobný dôchodok od 10. decembra 2010. V konaní o starobnom dôchodku bolo rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo SPC-34.020/5-S-99 z 15. júla 1999 preukázané, že Vám bol priznaný príspevok za službu, ktorý sa podľa § 124 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok. Potvrdením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo SPOU-OSZ-34.020-22/2013-VZ zo 4. decembra 2013 bolo preukázané, že pre nárok na dávku výsluhového zabezpečenia zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 29. júla 1966 do 10. septembra 1968 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru príslušníka Policajného zboru od 1. júna 1971 do 31. mája 1999 zaradenej do I. kategórie funkcií a zvýhodnený zápočet 6 mesiacov v I. kategórii funkcií. Pretože ste získali najmenej 25 rokov zamestnania a vykonávali najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, vznikol Vám nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. od 9. marca 2002, t.j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a o ktorých nebolo do tohto dňa rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. Nárok na starobný dôchodok Vám vznikol v súlade s § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v čase, kedy sa na vzniknuté nároky vzťahovala V. časť zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov a ani žiaden iný právny predpis nestanovil zánik nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ktoré neboli doteraz uplatnené. Právo na dávky dôchodkového zabezpečenia, na ktoré už raz vznikol nárok podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa § 1 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov nezaniká uplynutím času. Podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o dávke dôchodkového zabezpečenia príslušníka Policajného zboru rozhoduje odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Sociálna poisťovňa je príslušná na rozhodovanie o nároku na starobný dôchodok v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Nárok na starobný dôchodok Vám vznikol podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ktoré vzhľadom na citované ustanovenia príslušnosť Sociálnej poisťovne na rozhodnutie o tomto nároku vylučujú. Z uvedeného dôvodu Vám tento nárok nevznikol podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, a to ani s prihliadnutím na ustanovenie § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože nespĺňate podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2003. Pretože Sociálna poisťovňa nie je príslušná na rozhodnutie o Vašom starobnom dôchodku, Vašu žiadosť zamietame. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia bude žiadosť o starobný dôchodok odstúpená Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.“ Po podaní opravného prostriedku navrhovateľa z 11.03.2014 odporkyňa vydala vo veci zmenové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo 07.04.2014, ktoré je vo výrokovej časti, aj v odôvodnení rozhodnutia obsahovo identické s rozhodnutím odporkyne z 03.03.2014, t.j. odporkyňa v ňom neuviedla žiadnu ďalšiu právnu argumentáciu týkajúcu sa navrhovateľom uplatneného nároku napriek tomu, že v rozhodnutí zo 07.04.2014 uviedla, že týmto rozhodnutím mení rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 03.03.2014 v časti odôvodnenie. Navrhovateľ vo včas podanom opravnom prostriedku z 11.03.2014 požiadal o preskúmanie rozhodnutia odporkyne z 03.03.2014 súdom tvrdiac predovšetkým, že nesúhlasí s tým, že Sociálna poisťovňa nie je príslušná na rozhodnutie o jeho nároku na starobný dôchodok. Ďalej argumentoval nasledovne: „Ďalej, hoci bývalí policajti dnes poberajú výsluhové dôchodky z osobitného účtu Ministerstva vnútra SR, pred jeho založením však za nich zamestnávatelia, teda aj policajný zbor, poistenie odvádzali do všeobecného penzijného systému, za policajtov až do 30. júna 2002. Do uvedeného dňa teda žiadatelia boli poistení ako bežní občania, čo je aj môj prípad. Peniaze odvedené do tzv. prvého priebežného piliera sa im však vo výške výsluhových dôchodkov nezohľadnili. Navyše v mojom prípade išlo „len“ o výsluhový príspevok, ktorý ani nie je dôchodkom, iba sa za dôchodok považuje. Výsluhový príspevok ani nie je rovnocenný s výsluhovým dôchodkom, za ktorý sa považuje. Podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov podmienky pre vznik nároku na výsluhový príspevok a spôsob jeho výpočtu sú odlišné ako u výsluhového dôchodku a za výsluhový dôchodok sa iba považuje. Taktiež priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby v policajnom zbore nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Ďalej ustanovenie § 1 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. nebráni vzniku môjho nároku na starobný dôchodok pracovníkov ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 ods. 1 a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom sociálnom systéme. Podľa môjho názoru, ak by som aj nesplnil podmienku potrebného počtu rokov vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal som potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, poisťovňa má povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať po zohľadnení aj nižšej doby vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme, inak by sa doby poistenia stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona, ani ústavným princípom, ani názoru Najvyššieho súdu v iných prípadoch. Vaše právne posúdenie veci je nesprávne aj z toho dôvodu, že podľa rozhodnutia Ministerstva vnútra SR č.p.: SPC-34.020/5-S-99 z 15.7.1999, ktorým mi bol priznaný výsluhový príspevok od 1.6.1999 sa podľa oznámenia MV SR č.p.: SPC-34020-2002 z 19.8.2002 považuje za výsluhový dôchodok až od 1.7.2002, pričom ani do tohto dňa som žiadny dôchodok, ani starobný nedostával, dostával som len výsluhový príspevok, ktorý dôchodkom nebol. Z toho dôvodu podľa môjho názoru sociálna poisťovňa pochybila jednak v právnej skutočnosti, že - neuznala moje odvody do všeobecného poistného systému, a to aj vrátane obdobia civilného zamestnania, t.j. mimo policajného zboru (dokladmi disponujete), čo ako som už uviedol vyššie, zákon nevylučuje uznať, ďalej pochybila v tom, že - priznaním výsluhového príspevku (neskôr považovaného za výsluhový dôchodok) považuje za vyriešené aj priznanie akejsi náhrady starobného dôchodku, čo nemá oporu v zákone a podľa zákona je neprípustné a nakoniec aj v tom, že - „stratila“ moje roky v civilnom systéme, čo neobstojí ani pri ich prípadnom nízkom počte, keďže musí zohľadniť, jednak že som pracoval v systéme inom (teda ako by som potrebný počet rokov odpracoval, čo sa aj stalo) a jednak tento systém započítať pri výpočte starobného dôchodku. Chcem tiež uviesť, že hneď v treťom odseku napádaného rozhodnutia Sociálna poisťovňa uvádza, že mi bol rozhodnutím MV SR č.p.: SPC-34.020/5-S-99 z 15.7.1999 priznaný príspevok za službu, čo však nie je pravda. Mne bol práve týmto rozhodnutím priznaný výsluhový príspevok, čo je úplne iná dávka a čo taktiež mohlo viesť k nesprávnym právnym záverom. Z vyššie uvedených dôvodov žiadam, aby sa s mojou právnou argumentáciou Sociálna poisťovňa vysporiadala v autoremedúre, resp. aby tak učinil súd v rámci preskúmania napadnutého rozhodnutia.“ Ďalším opravným prostriedkom z 24.04.2014 sa navrhovateľ domáhal aj preskúmania rozhodnutia odporkyne zo 07.04.2014 argumentujúc nasledovne: „Podľa § 14, § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Z.z. v spojení s ustanovením § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov mi vznikol nárok na starobný dôchodok. Nakoľko doba môjho služobného pomeru bola zaradená do I. kategórie funkcií, v zmysle vyššie uvedených zákonov mi vznikol nárok na vykonanie výpočtu pomerného starobného dôchodku. V dôchodkovom nároku je potrebné zohľadniť aj tie moje roky poistenia, pri ktorých moje odvody boli odvádzané zamestnávateľom do Sociálnej poisťovne a dovŕšením dôchodkového veku som získal akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme na základe § 1 ods. 3 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. S Vaším zamietavým odôvodnením, že nespĺňam podmienku nepretržitého zamestnania do 31. decembra 2003 dôrazne nesúhlasím, nakoľko som pracoval nepretržite u Ministerstva vnútra SR 30 rokov a 232 dní a v civilnom zamestnaní 3 roky a 148 dní a dôchodkový vek som podľa platných zákonov dosiahol 09.03.2002. Zároveň Vás týmto žiadam o prepočet starobného dôchodku s prihliadnutím na roky odpracované v civilnom zamestnaní nasledovne: - v roku 1965 som odpracoval 61 dní - v roku 1966 som odpracoval 209 dní - v roku 1968 som odpracoval 92 dní - v roku 1969 som odpracoval 365 dní - v roku 1970 som odpracoval 365 dní - a v roku 1971 do 30.5.1971 som odpracoval 151 dní. Súčet obdobia dôchodkového poistenia je 1.243 dní, to znamená 3 roky a 148 dní. Uvedenú skutočnosť dokumentuje potvrdenie o zamestnaní č. 182/81-Ká zo dňa 28.01.1981, ktoré tvorí prílohu tohto odvolania.“ Odporkyňa predložila súdu písomné vyjadrenie z 22.04.2014 (č.l. 6-7 spisu) a následne po pojednávaní konanom pred Krajským súdom v Košiciach 03.10.2014 a potom čo navrhovateľ predložil súdu ďalšie písomné podania, aj doplňujúce písomné vyjadrenie z 30.03.2015 (č.l. 29-32 spisu). Obsahom predmetných písomných vyjadrení odporkyne k opravným prostriedkom a podaniam navrhovateľa je právna argumentácia obsahovo zhodná s odôvodnením preskúmavaných rozhodnutí z 03.03.2014 a 07.04.2014 poukazujúca na právne významné skutočnosti odôvodňujúce vznik nároku navrhovateľa na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. získaním obdobia dôchodkového poistenia najmenej 25 rokov ku dňu 09.03.2002, t.j. v právnom režime § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. Odporkyňa pritom argumentovala aj ustanovením § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorého o dávke dôchodkového zabezpečenia príslušníka Policajného zboru rozhoduje odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Zhodne s odôvodnením preskúmavaných rozhodnutí odporkyňa konštatovala svoju vecnú nepríslušnosť pre rozhodnutie o uplatnenom nároku navrhovateľa na starobný dôchodok, pričom zároveň poukázala aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, týkajúcu sa vzniku nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. u danej kategórie žiadateľov o dôchodok ako prekážky vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok podľa 26a zákona č. 100/1988 Zb. ako aj vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Krajský súd v Košiciach po určení termínu pojednávania na deň 04.09.2015 a oboznámení sa s obsahom dávkového spisu odporkyne konštatoval, že súčasťou dávkového spisu je aj stanovisko Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 27.05.2014, ktorým Ministerstvo vnútra SR, sekcia personálnych a sociálnych vecí a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia Bratislava vrátil odporkyni žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku s odmietavým stanoviskom týkajúcim sa právomoci Ministerstva vnútra SR rozhodnúť o predmetnom nároku. O tejto skutočnosti zásadného právneho významu pre dané konanie a právne postavenie navrhovateľa v konaní o ním uplatnenom nároku sa odporkyňa nezmienila ani v doplňujúcom vyjadrení z 30.03.2015, hoci jej daná skutočnosť musela byť známa. Na základe obsahu administratívneho spisu odporkyne teda súd konštatoval existenciu negatívneho kompetenčného konfliktu medzi Sociálnou poisťovňou, ústredie Bratislava a Ministerstvom vnútra SR týkajúceho sa právomoci a vecnej príslušnosti rozhodnúť o navrhovateľom uplatnenom nároku na starobný dôchodok jeho žiadosťou z 10.12.2010. Právny poriadok Slovenskej republiky za súčasného platného právneho stavu nemá konkrétne zákonné ustanovenie vzťahujúce sa na riešenie kompetenčných konfliktov medzi ústrednými orgánmi štátnej správy a inými právnymi subjektmi. Z ustanovenia § 8a O. s. p. vyplýva iba oprávnenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodovať spory o právomoc medzi súdmi a orgánmi štátnej správy. Podľa článku 126 ods. 1 Ústavy SR ústavný súd rozhoduje kompetenčné spory medzi ústrednými orgánmi štátnej správy, ak zákon neustanovuje, že tieto spory rozhoduje iný štátny orgán. Keďže Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava nie je ústredným orgánom štátnej správy, ale verejnoprávnou inštitúciou, pre riešenie prípadných kompetenčných konfliktov daného orgánu verejnej správy s ústredným štátnym orgánom nie je daný právny režim Ústavy SR a Občianskeho súdneho poriadku. Súd k danému zisteniu poznamenáva, že až s účinnosťou od 1. júla 2016 podľa dotknutých ustanovení Správneho súdneho poriadku (§ 412 ods. 1 - 3 zákona č. 162/2015 - Správny súdny poriadok) bude v kompetencii správneho súdu rozhodovanie o kladných a záporných kompetenčných konfliktoch medzi orgánmi verejnej správy. Zhrnúc konštatované z hľadiska právomoci a vecnej príslušnosti pre konanie o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok uplatnenom žiadosťou z 10. decembra 2010 súd dospel k záveru o potrebe zrušenia odporkyňou vydaných rozhodnutí z 03.03.2014 a 07.04.2014, a to z procesnoprávnych dôvodov uvedených v ustanovení § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p. procesným postupom podľa § 250q ods. 2 O. s. p. Bude totiž povinnosťou odporkyne v ďalšom konaní právne sa vysporiadať so skutočnosťami, ktoré vyšli najavo v priebehu administratívneho konania - stanoviskom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 27.05.2014, teda za predpokladu, že odporkyňa zotrvá na svojom stanovisku týkajúcom sa vecnej príslušnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pre dané konanie, podrobne uviesť priamo v odôvodnení ďalšieho rozhodnutia skutkovú a právnu argumentáciu vzťahujúcu sa na predmetné stanovisko Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 27.05.2014 a vylučujúcu príslušnosť Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava pre meritórne vybavenie žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok. Súd pritom uvádza všeobecne známy procesnoprávny záver vyplývajúci z piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súdne preskúmavacie konanie v správnom súdnictve (teda ani konanie podľa tretej hlavy piatej časti O. s. p. (§ 250l a nasl. O.s.p.) nie je pokračovaním administratívneho konania, a preto súd nemôže meniť, nahrádzať alebo dopĺňať odôvodnenie administratívneho rozhodnutia. V prípade existencie tzv. negatívneho kompetenčného konfliktu je preto prvoradou povinnosťou odporkyne formulovať vlastné právne závery vzťahujúce sa na daný konflikt, pretože v konečnom dôsledku iba správny súd bude mať oprávnenie preskúmať dôvodnosť a zákonnosť záverov odporkyne vzťahujúcich sa na jej prípadnú nepríslušnosť pre dané administratívne konanie. Povinnosťou odporkyne zároveň bude zohľadniť judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vzťahujúcu sa na ustanovenie § 114 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. (napr. rozsudok NS SR č.k. 9So/103/2011 z 26.09.2012), ale zároveň sa aj právne vysporiadať v odôvodnení rozhodnutia aj s právnymi závermi vyvodzovanými Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky v jeho písomnom stanovisku z 27.05.2014 poukazujúcimi na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vzťahujúce sa na dôchodkové nároky bývalých vojakov a policajtov. Ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu (§ 250r O. s. p.). O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p. tak, že navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania, keďže ako účastník si v konaní pred súdom žiadne trovy neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s ods. 1, druhá veta O. s. p. a contrario).