Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Sd/32/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200542 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014200542.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach predsedom senátu JUDr. Milanom Končekom ako samosudcom v právnej veci navrhovateľky W. Š.G.S.F.I., Z. X, N. proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o invalidný dôchodok takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 28.02.2014 č. XXX XXX XXXX X. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa opravným prostriedkom navrhovateľky napadnutým rozhodnutím podľa ust. § 70 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 20.01.2014. V dôvodoch svojho rozhodnutia s poukazom na ust. § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona dôvodila tým, že navrhovateľka podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne, N. zo dňa 20.01.2014, nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a tým, že posúdenie jej zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 20.01.2014, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona. Rozhodnutie odporkyne bolo doručené navrhovateľke dňa 06.03.2014. Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 24.03.2014, doručeným odporkyni dňa 25.03.2014 sa navrhovateľka domáhala preskúmania vyššie označeného rozhodnutia z dôvodu ako vo svojom opravnom prostriedku uviedla: „Dňa 20.01.2014 Sociálna poisťovňa pobočka N., vydala odborný posudok o invalidite, na základe ktorého miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách činí 35 % s tým, že mi invalidita nevznikla. Vzhľadom ku skutočnosti, že sústavne sa necítim dobre a denne bojujem so silnými bolesťami, bola som nútená navštíviť lekára, a to opätovne dňa 18.02.2014. Ošetrujúcim lekárom mi bola doručená liečba hospitalizáciou dňom 03.04.2014 s následným možným chirurgickým operačným zákrokom. Dovoľujem si týmto odvolaním poukázať na tú skutočnosť, že napriek sústavnej liečbe, k zlepšeniu zdravotného stavu u mňa nedošlo, právo naopak. Môj zdravotný stav sa zhoršuje a po chirurgickej liečbe, na základe nálezu, bude potrebné odborný posudok o invalidite prehodnotiť. V tejto súvislosti som toho názoru, že súčasný odborný posudok o invalidite je neúplný a preto aj zamietavé rozhodnutie o invalidný dôchodok vychádza ako predčasné. Na základe tejto uvedenej skutočnosti žiadam o zrušenie rozhodnutia o nepriznaní invalidného dôchodku. Zároveň žiadam o opätovné prehodnotenie môjho zdravotného stavu a to o jeho posúdenie na základe budúceho lekárskeho nálezu zo dňa 03.04.2014, ktorý predložím hneď po jeho obdržaní.“ Odporkyňa s poukazom na skutočnosť, že zdravotný stav navrhovateľky bol viackrát prešetrovaný a hodnotený posudkami posudkových lekárov I. a II. stupňa so zhodnými závermi, preto navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p., podľa ust. § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľky napadnuté rozhodnutie odporkyne a po oboznámení sa s obsahom administratívneho dávkového spisu odporkyne a zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, ako aj posudkami posudkových lekárov I. a II. stupňa, vrátane dopĺňacích posudkov posudkového lekára II. stupňa a po vypočutí navrhovateľky na pojednávaniach súd dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý to bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Podľa ust. § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Ak nedôjde k vybaveniu opravného prostriedku spôsobom uvedeným v § 250s, § 250o alebo § 250p, nariadi súd pojednávanie. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250q ods. 1 O.s.p.). O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ust. § 250j ods. 5 platí obdobne (§ 250q ods. 2 O.s.p.). Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovený inak, použije sa primerané ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a (250l ods. 2 O.s.p.). Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods. 1 - 3 zákona). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5 zákona). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pričom jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 6, 7 zákona). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 8 zákona). Lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca (§ 153 ods. 5 a 6 zákona). Navrhovateľka v danom prípade, žiadosťou zo dňa 20.01.2014, požiadala odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 11.09.2013. Z obsahu administratívneho dávkového spisu odporkyne a zdravotnej dokumentácie navrhovateľky vyplýva, že navrhovateľka podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky N. zo dňa 20.01.2014, ktorý bol vypracovaný na základe podanej žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok, navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona z dôvodu, že jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je len 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Nedeliteľnou súčasťou rozhodnutia odporkyne, ktoré bolo doručené navrhovateľke dňa 06.03.2014, bol odborný posudok prvostupňového posudkového lekára, ktorý posudzoval zdravotný stav navrhovateľky a zistené poškodenie zdravia zaradil podľa prílohy č. 4 k zákonu do príslušnej kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. b/ prílohy s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Preto bola žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zamietnutá. Po podaní opravného prostriedku navrhovateľkou u odporkyne dňa 25.03.2014 bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne hodnotený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky N. dňa 25.04.2014, pričom tento zotrval na svojom posudku zo dňa 20.01.2014, a preto postúpil zdravotnú dokumentáciu navrhovateľky na posúdenie druhostupňovému posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorý o zdravotnom stave navrhovateľky podal posudok dňa 12.05.2014. Druhostupňový posudkový lekár po odbornom vyšetrení navrhovateľky dňa 12.05.2014 a po zhodnotení ku dňu 12.05.2014 v zdravotnej dokumentácii navrhovateľky sa nachádzajúcich odborných výsledkov jej lekárskych vyšetrení dospel k záveru, že navrhovateľka nie je invalidná zhodne s prvoposudkom zo dňa 20.01.2014 a 25.04.2014. Vo výrokovej časti posudku druhostupňový posudkový lekár konštatoval, že navrhovateľka dňa 20.01.2014 posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky v N. nebola uznaná invalidnou, bola u nej stanovená 35 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre funkčné postihnutie vyplývajúce z chronických vertebrogénnych ťažkostí. Bolo konštatované, že sa u nej nejedná o trvalé ťažké funkčné postihnutie, ani ťažkú polohu statiky a dynamiky, ani o výraznú poruchu svalového korzetu, ktoré by eventuálne zdôvodňovali iné zatriedenie ako hornú hranicu prílohy č. 1, kapitoly XV, oddiel B, položka 3b/. Funkčné postihnutie vyplývajúce z ostatných chorobných zmien, najmä epizódy stredne ťažkej depresie pri základnom ochorení, ktoré sú potencované reálnymi problémami posudkovo nie sú takého charakteru, ktoré by zdôvodňovali vyššie percento miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako 35 %. Preto podľa doložených odborných lekárskych nálezov po opätovnom zhodnotení zdravotného stavu navrhovateľky konštatoval, že funkčné postihnutie u navrhovateľky naďalej nezdôvodňuje jej invaliditu. Pretože navrhovateľka na pojednávaní súdu dňa 27.06.2014 predložila súdu ďalšie aktuálne výsledky svojich odborných vyšetrení od W.. K., W.. H. a výsledky kontrolných vyšetrení, ktoré medzičasom absolvovala, súd si vyžiadal od druhostupňového posudkového lekára dopĺňací posudok, ktorý tento podal dňa 27.10.2014, v ktorom za prítomnosti W.. K., prísediacej odbornej lekárky, neurologičky, zhodnotil navrhovateľkou predložené aktuálne výsledky odborných lekárskych vyšetrení, vrátane pohovoru na Neurochirurgickej ambulancii v N. zo dňa 14.07.2014, z ktorého vyplynulo, že navrhovateľka je objednaná na Neurochirurgickú kliniku U. v N. s dňom prijatia 06.08.2014 s interným predoperačným vyšetrením a FRO vyšetrením. V predmetnom posudku zo dňa 27.10.2014 po zhodnotení aj neurologického vyšetrenia navrhovateľky z 18.06.2014, FRO vyšetrenia zo 06.06.2014 a 25.6.2014, prepúšťacej správy z hospitalizácie z Neurochirurgickej kliniky U. v N. od 06.08. do 20.08.2014, vyšetrenia na RFO U. v N. od 20.08. do 02.09.2014, psychiatrického vyšetrenia z 23.10.2014, neurochirurgického vyšetrenia z 23.10.2014 s MR 22.10.2014 a neurologického vyšetrenia na zasadnutí 27.10.2014 prítomnou W.. K. bol prijatý celkový posudok, podľa ktorého navrhovateľka je po operácii LS v oblasti chrbtice v auguste 2014, toho času v objektívnom neurologickom náleze sú prítomné bolesti v krížoch s radikulárnou iritáciou L5 vľavo s poruchou statokinetiky LS chrbtice bez motorického deficitu, bez trofických zmien na dolných končatinách. Zdravotný stav navrhovateľky nebol v čase hodnotenia jej zdravotného stavu stabilizovaný, funkčné postihnutie vyplývajúce z tohto rozhodujúceho zdravotného postihnutia pri intenzívnej rehabilitačnej liečbe má predpoklad zlepšenia stavu, a preto z posudkového hľadiska bola ponechaná 35 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 4, písm. b/ prílohy č. 1 k zákonu. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie zistené u navrhovateľky boli choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách v zmysle vyššie uvedenej kapitoly. Preto z uvedených dôvodov vo výroku posudku bolo konštatované, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, keďže miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u nej zistená v rozsahu 35 %. Pretože navrhovateľka dňa 09.12.2014 doručila súdu ďalšie štyri nálezy z ortopedickej ambulancie z novembra a decembra 2014, súd požiadal príslušného druhostupňového posudkového lekára o zhodnotenie aj týchto výsledkov odborných lekárskych vyšetrení. Druhostupňový posudkový lekár v dopĺňacom posudku zo dňa 14.01.2015 zhodnotil navrhovateľkou súdu doručeného ortopedické nálezy z 10.11.2014, 18.11.2014, 24.11.2014 a 02.12.2014, z ktorých zistil, že tieto ambulantné ortopedické nálezy neprinášajú nové skutočnosti v zdravotnom stave navrhovateľky, ktoré by boli dôvodom zmeny pôvodného posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredia, a preto naďalej zotrval na zhodnotenom zdravotnom stave (aj za účasti prísediacej lekárky z odboru neurológie) v posudku zo dňa 27.10.2014 a na predchádzajúcej lekárskej správe zo dňa 12.05.2014 z dôvodu, že z posudkového hľadiska miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky naďalej zdôvodňuje 35 % mieru poklesu, a preto sa nejedná o občianku invalidnú. Navrhovateľka na pojednávaní súdu uviedla: „Ja sa po operácii cítim ešte horšie ako pred operáciou, chrbtica ma bolí, celá panva, celá noha, necítim si ju, mám mravenčenie, priehlavok ma bolí, prsty si na nohách necítim, zle sa pohybujem, pohybujem sa len o barlách, v domácnosti mi pomáha len syn. Ja môžem užívať len paralen, pretože na ostatné lieky som alergická. Bola som aj testovaná v nemocnici. Na bolesť nemôžem nič len paralen. Ja som sociálny prípad. Ako sa môžem zamestnať, keď mám bolesti, a to, či cez deň, či v noci. Navštevujem psychiatra, beriem lieky na spanie.“ Súčasne súdu predložila nálezy od W.. G. M., ortopéda, datované dňom 08.01.2015 a 04.02.2015, ktoré boli zhodné s nálezmi navrhovateľky zhodnotenými v dopĺňacom posudku zo 14.01.2015, preto súd nepovažoval za potrebné opakovane tieto navrhovateľkou na pojednávaní súdu predložené nálezy dať opakovane zhodnotiť príslušnému druhostupňovému posudkovému lekárovi. Ako z vyššie vykonaného dokazovania v správnom konaní, ako aj rozsiahleho doplneného dokazovania v súdnom preskúmacom konaní, ktoré súd vykonal vyčerpávajúco vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľky bol hodnotený posudkami posudkových lekárov Sociálnej poisťovne, pobočky N., ako aj posudkami posudkových lekárov Sociálnej poisťovne, ústredia a za prizvania odborného lekára, neurologičky, W.. K., ktoré podľa názoru súdu dostatočne ozrejmili zdravotné poškodenie navrhovateľky, z ktorého dokazovania jednoznačne vyplynulo, že zistené poškodenie zdravia u navrhovateľky invaliditu nepodmieňuje a opačné tvrdenie navrhovateľky výsledkom jej odborných lekárskych vyšetrení nezodpovedá. Súd na základe z vyššie uvedených posudkov, resp. dopĺňacích posudkov posudkových lekárov I. a II. stupňa, ktoré boli vo svojich záveroch, pokiaľ ide o mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky zhodne ustálil, že navrhovateľka pre priznanie požadovaného invalidného dôchodku zákonom stanovenú medicínsku podmienku invalidity nespĺňa, lebo nebolo u nej preukázané také podstatné zhoršenie zdravotného stavu, ktoré by čo do miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bolo viac ako 40 %. Preto z vyššie uvedených dôvodov s ohľadom na zhodné výsledky dokazovania v správnom a súdnom preskúmacom konaní, a pretože ani navrhovateľka v jej výpovedi na súde na poslednom pojednávaní neuviedla nič nové, ani nepredložila nové doposiaľ nehodnotené dôkazy, súd napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne a zákonné musel potvrdiť. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.