Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8Sd/41/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200705 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014200705.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľky: K. N., U.. XX.XX.XXXX, R. L. X, XXX XX L., zastúpenej advokátkou JUDr. Helenou Knopovou, AK, Štúrova 20, Košice proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.04.2014 v konaní o invalidnom dôchodku, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 25.04.2014 č. XXX XXX XXXX X. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.04.2014 v zmysle ustanovení § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla navrhovateľke žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 11.03.2014. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia argumentovala posudkom posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Košice zo dňa 11.03.2014, v zmysle ktorého navrhovateľka s odkazom na ustanovenie § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidnou nie je, nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zároveň konštatovala, že posúdenie navrhovateľkinho zdravotného stavu je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 11.03.2014, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a v ktorom sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľka v zmysle § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nie je invalidnou. Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 06.05.2014 navrhovateľka požiadala o opätovné preskúmanie napadnutého rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X, pričom argumentovala lekárskymi správami, ktoré zaslala v prílohe opravného prostriedku a podľa jej názoru sú tieto v rozpore s vydaným rozhodnutím. Z vyjadrenia odporkyne zo dňa 25.06.2014 vyplynulo, že odporkyňa zotrvala na dôvodoch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí i po doplnení dokazovania a navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Skonštatovala včasnosť podania opravného prostriedku zo strany navrhovateľky a zároveň dodala, že po podaní opravného prostriedku bol navrhovateľkin zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne Košice dňa 10.06.2014 a následne dňa 19.06.2014 i posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunutého pracoviska v Košiciach. Posudkoví lekári vo výroku zmienených lekárskych posudkov podľa tvrdení odporkyne zhodne uviedli, že navrhovateľka invalidnou v zmysle § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nie je, keďže pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. V prípade osoby navrhovateľky posudkoví lekári zhodne určili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 30 %. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa ustanovení § 250l a nasledujúcich zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a na základe vykonaného dokazovania, výsluchom navrhovateľky a výsluchom splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky a odporkyne a po oboznámení sa s obsahom dávkového, ako aj administratívneho spisu odporkyne a s novými lekárskymi správami posudkových lekárov zo dňa 27.10.2014 a 17.03.2015 dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný, nakoľko rozhodnutie odporkyne je v plnej miere zákonné a správne, odporkyňa dostatočne zistila skutkový stav veci a vyvodila z neho i správny právny záver, s ktorým sa súd v plnej miere stotožnil. Navrhovateľka na pojednávaní, nariadenom na deň 17.09.2014 uviedla, že by radšej bola zamestnaná, pretože je na všetko sama, ale keď nastúpila do zamestnania aj v roku 2013 dostala 2 - krát záchvat, potom v roku 2014 nastúpila do práce, ale nemohla tam vydržať, pretože ju dusí od chlóru, z ktorého dostáva záchvaty a potom musí ísť na infúzie. V roku 2013 dostala z pracovného lekárstva, že nie je vhodná ani ako upratovačka, vzhľadom na zdravotné problémy, z chemikálií jej slzia oči o to viac, keď tam kde upratuje je pleseň. Nevládze ani ťahať vozík, lebo ju bolí ruka, chcela si nájsť aj iné zamestnanie, ale zamestnávateľ jej povedal, že by neprešla lekárskou prehliadkou. Pojednávanie bolo odročené za účelom doplnenia dokazovania dopĺňacím posudkom príslušného posudkového lekára na základe novo doložených odborných lekárskych nálezov zástupcom navrhovateľky. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunutého pracoviska v Košiciach podal dňa 27.10.2014 lekársku správu s posudkom na základe novo doložených lekárskych správ. Konštatoval k záverom ortopedického vyšetrenia z 08.07.2014, že funkčný nález vyplývajúci z ochorenia pohybového ústrojenstva s krátkodobou hospitalizáciou na kožnej klinike, ktorá dokumentuje preliečenie akútneho kožného výsevu pri lupienke, z posudkového hľadiska nie sú dôvodom pre zmenu pôvodne stanovenej miery poklesu pracovnej schopnosti. Taktiež doložené rozhodnutie SPÚ o stanovení 41 % - nej miery poklesu pracovnej schopnosti vychádza z iných kritérií, týka sa úrazovej renty z titulu choroby z povolania. Zotrval na rozhodujúcom zdravotnom postihnutí - choroby dýchacej sústavy - kapitola VIII., odd. D, pol. 3, písm. b) (20-30%), pričom zotrval na závere o 30% -nej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na pojednávaní krajského súdu dňa 02.12.2014 navrhovateľka zotrvala na tom, že nevládze pravou rukou pracovať ako upratovačka, hoci jej lekárky doporučili, aby nastúpila do zamestnania, kde by mohla pracovať ako strážnička alebo informátorka. Uviedla tiež, že u obvodnej lekárky, kde mala byť aj posudková lekárka, bola 24.10.2014 a 14.11.2014, pretože mala celé telo vysypané a mala vysoký tlak. Má navyše alergiu na viaceré čistiace prostriedky. Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky k zmene zdravotného stavu navrhovateľky oproti podanému posudku dňa 28.10.2014 uviedla, že sa jedná o zhoršenie hybnosti ruky a poukázala tiež na lekársku správu z rehabilitačného centra z 01.12.2014, kde v dôsledku zhoršenej hybnosti v pravom ramene je objednaná v januári na hospitalizáciu. Zdôraznila, že navrhovateľka pracovala celý život, nevyhovára sa na nejaké psychické problémy, astma jej zhoršuje zdravotný stav. O tom istom zdravotnom stave bol vypracovaný posudok pre účely úrazovej renty, kde bolo stanovených 41 % a napriek tomu je rozdielne posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky. Navrhla preto vypracovať znalecký posudok na posúdenie schopnosti výkonu práce navrhovateľky. Na pojednávaní boli predložené ďalšie odborné lekárske správy s tým, že lekárska správa z hospitalizácie navrhovateľky v januári 2015 bude predložená dodatočne. Po jej predložení bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie Košice. V lekárskej správe s posudkom zo dňa 17.03.2015 na základe novo doložených odborných lekárskych správ posudkový lekár dospel opätovne k zhodnému záveru o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí - choroby dýchacej sústavy - kapitola VIII, oddiel B, položka 3, písm. b) (20 - 30%) so stanovením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách 30 %. V tomto posudku sa posudkový lekár podrobne zaoberal jednotlivými lekárskymi správami. K pľúcnemu vyšetreniu z 13.08.2014 uviedol, že tento ambulantný nález nemá charakter dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, svedčí len o pocite škrabania v hrdle a posudkovo je nevýznamný. Stručný psychiatrický nález zo 16.09.2014 neprináša nové skutočnosti oproti zhodnotenému zdravotnému stavu posudzovanej v predchádzajúcich lekárskych správach. Rovnako obe nálezy z FRO vyšetrenia z 29.09.2014 a 01.12.2014 označil za posudkovo nevýznamné. Taktiež nálezy z ortopedického vyšetrenia z 12.12.2014 a 22.12.2014 označil za posudkovo nevýznamné. Ku záverom kožného vyšetrenia z 30.09.2014 a 21.11.2014 a interného vyšetrenia z 02.10.2014 posudkový lekár konštatoval, že tieto nálezy boli známe a zhodnotené posudkovým lekárom ústredia pri vypracovaní lekárskej správy dňa 19.06.2014 a 27.10.2014. Napokon sa posudkový lekár v posudku vyjadril k prepúšťacej správe z hospitalizácie na Klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie UNLP Košice od 15.01.2015 do 21.01.2015, kde bola navrhovateľka prijatá za účelom prešetrenia, preliečenia a posúdenia dynamiky profesionálnych súvislostí ochorenia ako aj realizácie bronchoprovokačného testu. Rozdielny nález podľa záveru posudkového lekára dokumentuje u posudzovanej už známu prieduškovú astmu ako chorobu z povolania s normálnymi ventilačnými pomermi v kľude s ľahkou hyperreaktivitou na metacholín a hyperreaktivitou na stredne ťažkú až ťažkú záťaž. Návrh na kúpeľnú starostlivosť vystavený KPL a KT posudkovo neobsahuje podrobnejšie zdokumentovanie zdravotného stavu posudzovanej, jeho indikácia a zdôvodnenie je podrobne zdôvodnené vo vyššie zhodnotenej prepúšťacej správe. Takto podrobne dokumentovaný funkčný postih rozhodujúceho zdravotného postihnutia u posudzovanej naďalej z posudkového hľadiska nezdôvodňuje invaliditu, bola ponechaná 30 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Postihnutia vyplývajúce z ostatných chorobných zmien nezdôvodňujú u posudzovanej vyššie percento a jej zdravotný stav po opätovnom zhodnotení naďalej nezdôvodňuje invaliditu. Na pojednávaní krajského súdu dňa 29.04.2015 navrhovateľka poukázala na svoje predchádzajúce vypočutia a preto nežiadala o svoj výsluch. Splnomocnený zástupca navrhovateľky trval na podanom návrhu v tom zmysle, že navrhovateľa spĺňa podmienky na priznanie invalidného dôchodku, ktorých splnenie vyplýva aj z doložených lekárskych správ, že navrhovateľka nie je schopná vykonávať doterajšiu a ani inú prácu. Trval na návrhu na vypracovanie znaleckého posudku a žiadal, aby súd rozhodol v ich prospech. Splnomocnený zástupca odporkyne uviedol, že nakoľko sa navrhovateľke nepodarilo spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia, ani po doložení nových lekárskych správ, ktoré posúdil posudkový lekár, navrhovateľka nepreukázala, že by jej zdravotný stav odôvodňoval vznik invalidity. Napadnuté rozhodnutie podľa jeho názoru je v súlade so zákonom o sociálnom poistení a prílohou č. 4 k nemu, podľa ktorého bol posúdený jej zdravotný stav. Žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. K návrhu ohľadom znaleckého posudku uviedol, že tento nie je potrebný, pretože zdravotný stav navrhovateľky bol kompletne posúdený lekárom sociálneho poistenia, ktorý je kompetentný na takéto posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky. Súd o návrhu na vypracovanie znaleckého posudku rozhodol uznesením, že nevykoná navrhované dokazovanie príslušným znalcom. Podmienky získania nároku na invalidný dôchodok sú upravené v ustanoveniach § 70 a nasledujúcich zákona o sociálnom poistení. V zmysle ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení má poistenec nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (ustanovenie § 71 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. (ustanovenie § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení- prvá veta) Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (§ 71 ods. 5, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení) Podľa § 153 ods. 1 a 5 zákona o sociálnom poistení lekársku posudkovú činnosť v prípade dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár"). Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. (§ 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení) Podľa obsahu lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne Košice zo dňa 10.06.2014 a lekárskeho posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunutého pracoviska v Košiciach zo dňa 19.06.2014, ako aj doplňujúcich posudkov tohto lekára zo dňa 27.10.2014 a 17.03.2015, rozhodujúcim zdravotným postihnutím v prípade navrhovateľky sú choroby dýchacej sústavy - kapitola VIII, oddiel B, položka 3, písm. b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách v rozsahu 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Rovnakú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou konštatoval aj posudok posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne Košice zo dňa 11.03.2014, z obsahu a záverov ktorého vychádzala odporkyňa v napadnutom rozhodnutí zo dňa 25.04.2014, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku. Výsledok lekárskeho posudku zo dňa 11.03.2014 bol teda potvrdený i lekárskymi posudkami zo dňa 10.06.2014, 19.06.2014, 27.10.2014 a 17.03.2015, ktorými bol po podaní opravného prostriedku zo strany navrhovateľky opätovne posúdený jej zdravotný stav a v rámci ktorých boli zohľadnené i navrhovateľkou novo doložené lekárske správy. Všetky uvedené odborné lekárske posudky v prípade navrhovateľky zhodne skonštatovali vyššie zmienené choroby dýchacej sústavy ako rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky, odôvodňujúce 30 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Krajský súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti, týkajúce sa miery poškodenia navrhovateľkinho zdravia, boli dostatočne dodatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi, ktorí vo svojich posudkoch zhodne vyhodnotili zdravotné postihnutia navrhovateľky. Medzi jednotlivými závermi posudkových lekárov neboli zistené žiadne rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Odvolacie námietky navrhovateľky neboli v žiadnom smere spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. V prípade rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľky posudkoví lekári zhodne skonštatovali choroby dýchacej sústavy - kapitola VIII, oddiel B, položka 3, písmeno b/ (20-30%) s 30% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení zároveň vyplýva, že v citovanej kapitole VIII, oddiel B, položka 3 písm. b/ je stanovené rozpätie 20 - 30 %, z ktorého u navrhovateľky bola stanovená maximálna možná miera 30 %, teda samotné tabuľkové posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky neumožňuje ju klasifikovať ako invalidnú s vyššou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako 40 %. Zdravotné poškodenia navrhovateľky, zistené objektívnymi lekárskymi vyšetreniami, podľa podaných posudkov posudkových lekárov teda neznižujú pracovnú schopnosť navrhovateľky natoľko, aby bola invalidnou. Podľa vypracovaných posudkov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má navrhovateľka stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Vzhľadom na opätovné niekoľkonásobné zhodné posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky posudkovými lekármi sociálnej poisťovne nepovažoval krajský súd za potrebné vykonanie dokazovania znalcom na posúdenie schopnosti výkonu práce navrhovateľky, ako to navrhovala zástupkyňa navrhovateľky písomne i na pojednávaní dňa 01.12.2014. Navrhovateľka teda nie je invalidnou podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a preto nesplnila jednu zo zákonných podmienok pre priznanie invalidného dôchodku v zmysle § 70 ods. 1 citovaného zákona. Podľa názoru súdu navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity. Z dôvodu, že sa navrhovateľke nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok, mal súd za to, že o jej žiadosti o invalidný dôchodok bolo rozhodnuté správne, zákonne a v súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom. Krajský súd záverom dáva do pozornosti skutočnosť, že ak by do budúcnosti v prípade zdravotného stavu navrhovateľky došlo k zmene v dôsledku jeho zhoršenia, môže navrhovateľka opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou alebo o zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Odvolací súd s ohľadom na uvedené skutočnosti dospel jednoznačne k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je určená mierou zodpovedajúcou zákonu. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.04.2014 považoval za vecne správne a dostatočne doložené vykonaným dokazovaním. Napadnuté rozhodnutie odporkyne preto v zmysle ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľka a jej advokátka boli v konaní neúspešné, preto nemajú právo na náhradu trov konania. Odporkyni náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.