Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/77/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200725 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014200725.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členiek senátu JUDr. Judity Jurákovej v právnej veci žalobcu: BRIGHT CAFE, s.r.o., Kováčska 39, 040 01 Košice, IČO: 43 859 062, právne zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom so sídlom Gelnická č. 33, 040 11 Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1100303/1/190073/2014/4897 zo 16.04.2014, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobca sa včas podanou žalobou z 24.06.2014 prostredníctvom právneho zástupcu domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ktorým uvedený orgán správy daní druhého stupňa rozhodol podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) tak, že potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9801403/5/4763624/2013/ TOM zo dňa 25.11.2013. Predmetným prvostupňovým rozhodnutím bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2012 v sume 13 831,51 €. 2. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Košice č. 9801403/5/4763624/2013/TOM z 25.11.2013 o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi v sume 13 831,51 € za zdaňovacie obdobie september 2012 obsahuje v odôvodnení rozhodnutia zistenia správcu dane uvedené v protokole č. 9801403/5/4714793/2013 z 18.10.2013. Správca dane právne argumentujúc podmienkami odpočítania dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“) a hodnotiac zistený skutkový stav veci dospel k záveru, že dodávateľ kontrolovaného daňového subjektu BRIGHT CAFE s.r.o. (žalobcu) spoločnosť RETRA s.r.o. predkladal v priebehu daňovej kontroly správcovi dane fiktívne doklady a nevedel dôveryhodne preukázať akým spôsobom došlo k dodaniu tovaru a služieb podľa faktúr vystavených žalobcovi za rekonštrukciu priestorov - OLIVE RESTAURANT - OC MAX PREŠOV. Na základe dôkazných zistení správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa RETRA vystavených uvedeným subjektom v priebehu mesiaca september 2012 (17 faktúr označených na č.l. 9,10 prvostupňového rozhodnutia správcu dane z 25.11.2013) a dospel tak k záveru o potrebe určenia rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu v sume 13 831,51 € za zdaňovacie obdobie september 2012. 3. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí zo 16.04.2014 zopakoval dôkazné zistenia a právne závery správcu dane vzťahujúce sa na kontrolované zdaňovacie obdobie september 2012 ohľadom nárokov žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, pričom reagujúc na obsah doplnenia odvolania žalobcu z 27.01.2014 v právnej konfrontácii s právnymi podmienkami odpočítania dane z pridanej hodnoty podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. a hodnotiac skutkový stav zistený správcom dane, žalovaný argumentoval nasledovne: „Finančné riaditeľstvo SR z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia a z predloženého spisového materiálu zistilo, že v danom prípade správca dane v záujme objektívneho hodnotenia dôkazov vzal do úvahy všetky dôkazy a zistenia, ktoré mal k dispozícii, t.j. postupoval v súlade so všeobecne záväznými pravidlami, chránil záujmy štátu a dbal pri tom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Finančné riaditeľstvo SR z vyššie uvedených skutočností a z predloženého spisového materiálu zistilo, že daňový subjekt BRIGHT CAFE, s.r.o. ako dôkaz reálneho dodania tovaru a služieb fakturovaných spoločnosťou RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice predložil faktúry od tejto spoločnosti, fotodokumentáciu OLIVE PIZZA RESTAURANT - ZOC MAX PREŠOV, montážny denník a fotky z prestavby, ale žiadne iné dôkazy preukazujúce dodanie tovaru a služieb spoločnosťou RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice, ktorá vystavila preverované faktúry, nepredložil. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní číslo 9801403/5/3353068/2013 zo dňa 11.07.2013, ktorú spísal správca dane s konateľom daňového subjektu BRIGHT CAFE, s.r.o. je zrejmé, že správca dane po oboznámení daňového subjektu s priebehom daňovej kontroly a spísanými zápisnicami so splnomocnenými zástupcami spoločnosti RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice, požiadal daňový subjekt BRIGHT CAFE, s.r.o. o predloženie stavebného denníka k uvedenej stavbe a o predloženie dokladov a dôkazov k tomu, ktorá spoločnosť v skutočnosti vykonávala stavbu a kto dodával materiál. Daňový subjekt BRIGHT CAFE, s.r.o. uviedol, že k uskutočneniu stavebných prác na rekonštrukcii priestorov v OLIVE PIZZA RESTAURANT - ZOC MAX PREŠOV skutočne došlo, k čomu do 17.07.2013 predloží projektovú dokumentáciu, fotodokumentáciu nového a starého stavu priestorov, doloží denník o vykonaných prácach a iné doklady a listiny. Dňa 19.07.2013 predložil správcovi dane fotodokumentáciu OLIVE PIZZA RESTAURANT - ZOC MAX PREŠOV, montážny denník a CD - fotky z prestavby. Dňa 21.10.2013 správca dane spísal s konateľom daňového subjektu BRIGHT CAFE, s.r.o. zápisnicu číslo 9801403/5/4720712/2013, v ktorej oboznámil daňový subjekt s priebehom a výsledkom daňovej kontroly v nadväznosti na zápisnicu zo dňa 11.07.2013. Daňový subjekt nepredložil správcovi dane žiadne ďalšie dôkazy a nemal žiadne návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice. V predložených faktúrach od spoločnosti RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice je uvedené, že faktúry sú vystavené na základe zmluvy o dielo č. 2/2012 Rekonštrukcia priestorov - OLIVE PIZZA RESTAURANT - ZOC MAX PREŠOV za nákup materiálu, resp. za vykonané práce. Prílohou faktúr sú súpisy materiálu podľa zmluvy o dielo č. 2/2012. Spoločnosť RETRA, spoločnosť s ručením obmedzením, Košice, teda fakturovala spoločnosti BRIGHT CAFE, s.r.o. rekonštrukciu priestorov - OLIVE PIZZA RESTAURANT - ZOC MAX PREŠOV, ale uvedená spoločnosť nemá materiálne, technické ani personálne zabezpečenie na vykonávanie tejto činnosti. Bolo preto logické a správne, že správca dane ďalej zisťoval, kto v skutočnosti rekonštrukčné práce vykonával a kto dodával materiál. Správca dane preveroval deklarované dodania u spoločnosti RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice. Splnomocnený zástupca spoločnosti RETRA, spoločnosť s ručením obmedzením, Košice neoznačil jednoznačne a presne svojho dodávateľa, pretože dňa 25.04.2013 (zápisnica č. 9801403/5/1587712/2013) správcovi dane uviedol, že práce mala vykonávať spoločnosť NORAX, s.r.o. a ešte jedna spoločnosť, názov ktorej nevedel uviesť. Dňa 21.05.2013 (zápisnica č. 9801403/5/2058813/2013) uviedol, že subdodávateľmi boli spoločnosti NORAX, s.r.o. a Šimon 2006 & Viktor, s.r.o. Dňa 14.06.2013 (zápisnica č. 9801403/5/2798663/2013) uviedol, že subdodávateľom prác na rekonštrukcii priestorov OLIVE PIZZA RESTAURANT - ZOC MAX PREŠOV, nebola spoločnosť NORAX s.r.o., ale iba spoločnosť Šimon 2006 & Viktor, s.r.o. Z dôvodu, že daňový subjekt BRIGHT CAFE, s.r.o. žiadnym preveriteľným dôkazom nepreukázal opodstatnenosť nároku na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice, samotné dodanie tovaru a služieb nebolo preukázané ani spoločnosťou RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice a nebolo ho možné preveriť ani u spoločnosti Šimon 2006 & Viktor, s.r.o., (zásielky správcu dane obsahujúce predvolanie sa vrátili s poznámkou „adresát je neznámy“, spoločnosť v čase, keď mala vykonávať rekonštrukciu reštaurácie už nepodávala daňové priznania, so správcom dane nekomunikovala a jej konateľ bol nekontaktný), záver správcu dane o neuskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov tak, ako sú uvedené na preverovaných faktúrach, zodpovedal zistenému skutkovému stavu. Finančné riaditeľstvo SR zistilo, že skutočnosti, ktoré správca dane uviedol v súvislosti s podpismi na faktúrach od spoločnosti Šimon 2006 & Viktor, s.r.o. pre RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice (faktúry z rôznych dní sú podpísané tým istým podpisom a tým istým perom, na základe čoho správca dane vyslovil predpoklad, že faktúry boli podpísané naraz - po smrti konateľa spoločnosti Šimon 2006 & Viktor, s.r.o.), dodatku k zmluve o dielo zo dňa 30.08.2012 (podpísaný zrejme naraz s tými faktúrami, ktoré mali byť vystavené a podpísané po smrti konateľa spoločnosti Šimon 2006 & Viktor, s.r.o.), sú zisteniami správcu dane v danej veci a dokresľujú celkový obraz o spôsobe obchodovania medzi uvedenými spoločnosťami. V danej veci je však rozhodujúce to, že zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká nárok na odpočítanie dane nespočívajú len v predložení dokladov s predpísaným obsahom, (vo formálnej deklarácií), ale tieto musia preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, objekte i subjekte, t.j. musia mať povahu faktu. Skutočnosť, že faktúry mali zákonom požadované náležitosti ešte neznamená, že údaje v nich uvedené odrážajú materiálne, reálne naplnenie písomnej informácie. V danom prípade daňový subjekt a spoločnosť, ktorá je uvedená ako dodávateľ predkladali listinné dôkazy, ktorými dôvodili, že k dodaniu predmetu fakturácie došlo, ale šetrením správcu dane sa ich tvrdenia nepotvrdili, lebo nebolo preukázané, že spoločnosť RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice, ktorá vystavila faktúry, fakturované tovary a služby skutočne nadobudla a následne dodala daňovému subjektu BRIGHT CAFE, s.r.o. - nebola potvrdená pravdivosť údajov uvedených na faktúrach. Finančné riaditeľstvo SR konštatuje, že z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že správca dane dospel k svojim záverom na základe konkrétnych dôkazov a nie na základe domnienok, preto sú námietky odvolávajúceho sa neopodstatnené. Finančné riaditeľstvo SR považuje za neopodstatnené aj námietky odvolávajúceho sa o pochopení, resp. nepochopení znenia preberacieho protokolu správcom dane, pretože bez ohľadu na správnosť pochopenia jeho znenia, v danej veci je rozhodujúca tá skutočnosť, že C. I. - konateľ spoločnosti Šimon 2006 & Viktor, s.r.o. zomrel dňa 14.09.2012 a nemohol podpísať preberací protokol ani dňa 30.09.2012, ani dňa 30.11.2012. Rovnako ho v októbri 2012 nemohol stretávať splnomocnený zástupca spoločnosti RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice v reštaurácii OLIVE PIZZA RESTAURANT v ZOC MAX v Prešove. Ak teda za spoločnosť Šimon 2006 & Viktor, s.r.o. niekto podpisoval doklady, nebol to jej konateľ C. I.Á.. Finančné riaditeľstvo SR z predloženého spisového materiálu správcu dane zistilo, že správca dane skúmal, či za spoločnosť Šimon 2006 & Viktor, s.r.o. nebol oprávnený konať aj niekto iný a z daňového informačného systému zistil, že spoločnosť Šimon 2006 & Viktor, s.r.o. nenahlásila správcovi dane žiadnu zmenu v zastupovaní spoločnosti. Podľa vyjadrení splnomocneného zástupcu spoločnosti RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice, za spoločnosť Šimon 2006 & Viktor, s.r.o. konal iba C. I. (s ktorým sa mal stretávať aj v čase, kedy už bol C. I. mŕtvy) a neoznačil žiadnu inú osobu, s ktorou by bol jednal. Spoločnosť RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice, ktorá mala prijať tovar a služby od spoločnosti Šimon 2006 & Viktor, s.r.o. teda nepreukázala, že ich prijala od tejto spoločnosti a nebola schopná preukázať, že prijaté tovary a služby dodala daňovému subjektu BRIGHT CAFE, s.r.o. Daňový subjekt BRIGHT CAFE, s.r.o. síce správcovi dane preukázal, že reštaurácia OLIVE PIZZA RESTAURANT v ZOC MAX v Prešove bola zrekonštruovaná, ale žiadnym spôsobom nepreukázal, že rekonštrukcia bola vykonaná spoločnosťou RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice, z ktorých v zdaňovacom celkovej sume 13 831,51 eura. Finančné riaditeľstvo SR zistilo, že podkladom správcu dane pre neuznanie práva na odpočítanie dane z preverovaných faktúr daňovému subjektu BRIGHT CAFE, s.r.o. nebola zodpovednosť daňového subjektu za daňovú a platobnú disciplínu subdodávateľa - ako je to uvedené v odvolaní. Finančné riaditeľstvo SR v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že je v záujme daňového subjektu čo najpresvedčivejšie brániť svoje práva a právom chránené záujmy, najmä včasným uplatnením námietok a riadnym predkladaním dôkazov, ktoré preukazujú ním tvrdené skutočnosti. Keď daňový subjekt BRIGHT CAFE, s.r.o. uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené konkrétnou spoločnosťou uvedenou ako dodávateľ tak, ako je uvedené na predmetných faktúrach. Daňový subjekt BRIGHT CAFE, s.r.o. nepreukázal, že fakturované tovary a služby nadobudol od spoločnosti RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice a spoločnosť RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice nepreukázala, že daňovému subjektu BRIGHT CAFE, s.r.o. dodala tovar a služby, ktoré nadobudla od spoločnosti Šimon 2006 & Viktor, s.r.o. V tejto súvislosti, ako aj v súvislosti s námietkami odvolávajúceho sa, ktoré sa týkajú dôkazného bremena, Finančné riaditeľstvo SR poukazuje na skutočnosť, že z ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane preukazuje daňový subjekt, t.j. platiteľ dane z pridanej hodnoty. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je daňový subjekt povinný viesť. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie dane nespočíva len v predložení dokladov s predpísaným obsahom. Faktúry sú ako dôkaz použiteľné len vtedy, ak údaje v nich uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť. Právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t.j. daniam, zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty, resp. zaplateným z dôvodu ich splatnosti. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry, z ktorej si platiteľ dane uplatnil odpočítanie dane nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. V danej veci bola rozhodujúcou skutočnosť, že daňový subjekt BRIGHT CAFE, s.r.o. s.r.o. nepreukázal, že fakturovaný tovar a služby prijal od spoločnosti RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice. Tvrdenia daňového subjektu, bez akýchkoľvek preveriteľných dôkazov, nemajú žiadny podstatný vplyv na záver správcu dane, že daňový subjekt BRIGHT CAFE, s.r.o. nesplnil zákonom stanovené podmienky odpočítania dane z pridanej hodnoty a nepreukázal, že nadobudol tovar a služby od spoločnosti RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice, ktorá nedokázala dôveryhodne preukázať, akým spôsobom došlo k deklarovaným dodaniam tovarov a služieb. Finančné riaditeľstvo SR k námietkam daňového subjektu, ktoré sa týkajú dôkazného bremena správcu dane a daňového subjektu uvádza, že z vyššie uvedených skutočností je nepochybné, že daňový subjekt nevyčerpal vlastné dôkazné bremeno a dostatočne nepreukázal opodstatnenosť práva na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice, (ktorá nemá žiadne materiálne, technické ani personálne zabezpečenie na samotný výkon rekonštrukcie reštaurácie). Finančné riaditeľstvo SR z predloženého spisového materiálu zistilo, že správca dane objasnenie všetkých otázok, okolností či vyvrátenie pochybností nepodsunul iba pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu BRIGHT CAFE, s.r.o., ale vzhľadom na tvrdenia daňového subjektu BRIGHT CAFE s.r.o. sám využil prostriedky, ktorými objasňoval okolnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Správca dane v danom prípade skúmal uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov (BRIGHT CAFE, s.r.o. - RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice - Šimon 2006 & Viktor, s.r.o.) nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Vzhľadom na to, že správca dane mal opodstatnené pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti daňovým subjektom predložených dokladov, nevychádzal len z predložených faktúr od spoločnosti RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť a či im neabsentuje materiálny podklad, t.j. vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či daňový subjekt BRIGHT CAFE, s.r.o. prijal fakturovaný tovar a služby od spoločnosti RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice a či skutočnosti deklarované na faktúrach odrážajú reálny stav. Konanie správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky v danej veci, je v súlade s procesno-právnou normou a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkazy v súlade s ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku, podľa ktorého ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi. Finančné riaditeľstvo SR k poukázaniu odvolávajúceho sa na rozsudky Najvyššieho súdu SR uvádza, že odvolávajúci sa daňový subjekt nepreukázal, že skutkový stav v posudzovaných prípadoch je totožný so skutkovým stavom v danom prípade. Odvolávajúci sa poukázal na tie časti uvedených rozsudkov, ktoré sa týkajú vyčerpania dôkazného bremena daňového subjektu a dôkazného bremena správcu dane, ale odvolací orgán konštatuje, že aj keby daňový subjekt vyčerpal dôkazné bremeno v zmysle uvedených rozsudkov, správcovi dane (vzhľadom na vyjadrenia daňového subjektu BRIGHT CAFE, s.r.o.) nič nebránilo v preverovaní ďalších skutočností týkajúcich sa toho, či skutočne došlo k deklarovaným zdaniteľným obchodom. Finančné riaditeľstvo SR na základe vyššie uvedených skutočností konštatuje, že daňový subjekt, ktorý je zaťažený dôkazným bremenom na ten druh a obsah daňovej transakcie, ktorú deklaruje, nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia, pretože daňový subjekt BRIGHT CAFE, s.r.o. žiadnym spôsobom nepreukázal, že spoločnosť RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice, ktorá je na preverovaných faktúrach uvedená ako dodávateľ, tovar a služby uvedené na faktúrach reálne dodala, čo znamená, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov deklarovaných predloženými faktúrami uplatnil neoprávnene, pretože napriek vystaveným faktúram, k reálnemu uskutočneniu zdaniteľných obchodov nedošlo. Skutočnosť, že samotná rekonštrukcia reštaurácie bola vykonaná a prílohy faktúr od spoločnosti RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice obsahujú podrobný položkovitý popis druhu a ceny dodaných služieb a materiálu nepreukazujú, že daňový subjekt BRIGHT CAFE, s.r.o. prijal fakturované rekonštrukčné práce od spoločnosti RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným. Vzhľadom na to, že uskutočňovanie zdaniteľných obchodov je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu, daňový subjekt má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré by boli schopné zabezpečiť preukázateľnosť uskutočnených zdaniteľných obchodov správcovi dane. Dôkazná povinnosť je pre daňový subjekt nie iba povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré daňový subjekt BRIGHT CAFE, s.r.o. nevyužil, lebo nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na preverovaných faktúrach. Daňový subjekt predloženými faktúrami od dodávateľa nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní a jeho tvrdenia bez akýchkoľvek dôkazov nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov osobou uvedenou na preverovaných faktúrach. Daňový subjekt nepreukázal, že preverované faktúry od dodávateľa RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice boli vystavené na základe reálneho dodania fakturovaného tovaru a služieb, čím neuniesol dôkazné bremeno v zmysle ust. § 24 ods. 1 a § 45 ods. 2 Daňového poriadku. Finančné riaditeľstvo SR v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je to daňový subjekt, ktorý musí spoľahlivo preukázať svoje tvrdenia o uskutočnení dodania tovaru tak, aby bol jeho nárok uznaný ako oprávnený. Je to práve daňový subjekt, ktorý je nositeľom povinnosti tvrdiť, navrhnúť a predložiť dôkazy o reálnom dodaní tovaru podľa predloženej faktúry a keď nebol schopný predložiť správcovi dane dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení, nemožno túto absenciu dôkazov nahradiť dôkazom opaku, t.j., že ani správca dane nepreukázal, že neboli splnené podmienky pre odpočítanie dane v prospech daňového subjektu. Daňový subjekt BRIGHT CAFE, s.r.o. neuviedol a nepreukázal, akým spôsobom overil spôsobilosť spoločnosti RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice na dodávku tovarov a služieb súvisiacich s rekonštrukciou reštaurácie, akým spôsobom preveroval samotnú realizáciu a aké opatrenia prijal na zabezpečenie preukázania nároku na odpočítanie dane z faktúr od uvedenej spoločnosti. Z uvedených dôvodov, Finančné riaditeľstvo SR považuje námietky odvolávajúceho sa, za neopodstatnené. Finančné riaditeľstvo SR k námietkam odvolávajúceho sa, že pri pojednávaniach s W. H. a X.. W. H. - splnomocnenými zástupcami spoločnosti RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice bolo porušené jeho právo vyplývajúce z ust. § 24 ods. 5 Daňového poriadku uvádza, že nie z ust. § 24 ods. 5 Daňového poriadku, ale z ust. § 25 ods. 4 Daňového poriadku vyplýva, že ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu. Finančné riaditeľstvo SR z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia a z predloženého spisového materiálu zistilo, že v danej daňovej kontrole správca dane nezabezpečoval dôkaz svedkom. Správca dane využil ako dôkaz tvrdenia splnomocnených zástupcov spoločnosti RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice, ktoré sú uvedené v zápisniciach o ústnom pojednávam a s uvedenými tvrdeniami oboznámil konateľa daňového subjektu BRIGHT CAFE, s.r.o. dňa 11.07.2013 a dňa 21.10.2013. Konateľ daňového subjektu sa k uvedeným zápisniciam a k tvrdeniam splnomocnených zástupcov nevyjadril, nenavrhol ich vypočutie ako svedkov, nevyužil tak svoje právo vyplývajúce z ust. § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, podľa ktorého mal právo vyjadrovať sa v. priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Správca dane teda nemohol daňovému subjektu uprieť práva, ktoré si daňový subjekt ani nenárokoval, resp. nevznikli dôvody k ich uplatneniu. Finančné riaditeľstvo SR zistilo, že odvolávajúci sa daňový subjekt v odvolaní označil osobu K. J., ktorý mal podľa jeho tvrdenia zabezpečovať sporné plnenia za subdodávateľa dodávateľovi. K uvedenej osobe daňový subjekt neuviedol žiadne jej postavenie - o koho ide, ktorú konkrétnu spoločnosť zastupoval, v akých konaniach, s kým a pod. Túto osobu daňový subjekt počas daňovej kontroly neuviedol, neoznačil, o takejto osobe sa nezmienili ani splnomocnení zástupcovia spoločnosti RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice. Práve splnomocnený zástupca spoločnosti RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice správcovi dane tvrdil, že na stavbe pracovali ľudia zo Spiša (bez uvedenia ich mien) a že sa stretával s C. I. (a to aj v čase, keď C.W. I. už bol mŕtvy). Finančné riaditeľstvo SR k namietaným porušeniam ust. § 63 ods. 3 písm. c) a d) Daňového poriadku, keď odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane neobsahuje identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu a výrok rozhodnutia neobsahuje údaje podľa písm. c) citovaného ustanovenia uvádza, že správca dane označil daňový subjekt jeho správnym obchodným menom a adresou (zásielky s takýmto označením daňový subjekt prevzal). Vo výroku rozhodnutia správca dane neuviedol identifikačné číslo organizácie, ale uviedol obchodné meno, presnú adresu, identifikačné číslo daňového subjektu, ktoré mu bolo pridelené pri registrácii, ako aj identifikačné číslo daňového subjektu, ktoré mu bolo pridelené pri registrácii na dani z pridanej hodnoty t.j. nezameniteľným a jednoznačným spôsobom identifikoval daňový subjekt, o ktorého právach a povinnostiach rozhodoval. Vzhľadom na znenie ust. § 63 ods. 1 písm. c) a d) Daňového poriadku a v zmysle ust. § 74 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorého odvolací orgán v rámci odvolacieho konania môže doplňovať výsledky daňového konania a odstraňovať chyby konania, Finančné riaditeľstvo SR dopĺňa výrok odvolaním napadnutého rozhodnutia o identifikačné číslo organizácie BRIGHT CAFE, s.r.o., ktoré je 43859062. Finančné riaditeľstvo SR z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj z obsahu predloženého spisového materiálu dospelo k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok na odpočítané dane v zmysle ust. § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov z faktúr od spoločnosti RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice, boli správne a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, ako aj Daňového poriadku. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací orgán konštatuje, že postup správcu dane, keď vyrubil daňovému subjektu BRIGHT CAFE, s.r.o. rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2012 v sume 13 831,51 eura, bol v súlade s platnými právnymi predpismi. Postup správcu dane zodpovedal zásade voľného hodnotenia dôkazov v ich vzájomnej súvislosti a to predovšetkým z hľadiska ich pravdivosti a preukázanosti.“ II. 1. Obsahom žaloby z 24.06.2014 je zhrnutie záverov správcu dane a žalovaného vzťahujúce sa na posúdenie obsahu právnych vzťahov medzi žalobcom a dodávateľom RETRA, s.r.o., ktoré boli predmetom fakturácie súvisiacej s rekonštrukciou priestorov OLIVE PIZZA RESTAURANT - ZOC MAX PREŠOV za mesiac september 2012. Žalobca v súvislosti s predmetnými zisteniami správcu dane poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vzťahujúcu sa posudzovania podmienok odpočítania DPH (rozsudok NS SR č.k. 8Sžf/14/2012) a tiež na rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen) C-355/03 (Fulcrurn Elektronics) a C-484/03 (Bond House), kde Súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo nasledujúca transakcia zaťažená podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu po zhrnutí záverov vyplývajúcich z dokazovania vykonaného daňovými orgánmi oboch stupňov formuloval nasledovné žalobné námietky: - Voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba objasniť. Z obsahu spisu vyplýva, že nie je sporné to, že práce a služby na rekonštrukcii reštaurácie žalobcu boli vykonané. Sporným ostalo to, či žalobca preukázal alebo nepreukázal, že rekonštrukcia bola vykonaná spoločnosťou RETRA. Podľa daňových orgánov žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že rekonštrukcia bola vykonaná spoločnosťou RETRA, a teda neboli splnené zákonné podmienky na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. z faktúr od spoločnosti RETRA. Z uvedeného dôvodu je nepríslušná") argumentácia žalovaného), že pravo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t. j. daniam, zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty, resp. zaplateným z dôvodu ich splatnosti a námietka, že právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre (bod 14 žaloby). Ide o argumentáciu z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-454/98 Schmeink a Strobel, pričom v danom prípade bola uplatnená daň za služby, ktoré neboli poskytnuté. - Žalobca poukazuje na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 401/09-17 zo 16. 12. 2009, v ktorom Ústavný súd uvádza nasledovné. „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnene daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú.“ Z rozhodnutia správnych orgánov vyplýva, že žalobca predložil faktory od spoločnosti RETRA s položkovitým popisom prác, súpis materiálu, montážny denník, fotodokumentáciu prestavby, zmluvu a práce potvrdili aj zástupcovia dodávateľa. Z uvedeného vyplýva, že žalobca predložil všetky doklady a dôkazy, ktorými disponoval mal a mohol, a teda splnil si svoju dôkaznú povinnosť. - Žalovaný poukazuje na ustanovenie § 3 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorého „správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. “ Z rozhodnutia správnych orgánov vyplýva, že správne orgány tieto dôkazy 1 nehodnotili, ale len ich odmietli s tým, že ak spoločnosť RETRA nepreukázala, že prijala tovar a služby od spoločnosti Simon 2006 & Viktor, s. r o., potom nebola schopná preukázať, že prijaté tovary a služby dodala žalobcovi (str. 10 rozhodnutia žalovaného). V predmetnom náleze Ústavného súdu SR III. ÚS 401/09-17 zo 16. 12. 2009 sa ďalej uvádza, že „ ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 29 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov), a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. “ Z rozhodnutí vyplýva, že správca dane a žalovaný spochybnenie dôkazov žalobcu založili výlučne skutkovými zisteniami, ktoré sa bezprostredne dodávky služieb a materiálu medzi žalobcom a jeho dodávateľom netýkali, ale týkali sa dodávok medzi dodávateľom žalobcu a jeho subdodávateľom, na ktorých vyvrátenie žalobca nemá a ani nemôže mať vplyv. V danom prípade správca dane pričítal žalobcovi ako daňovému subjektu existenciu dôkazné) núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Z uvedeného vyplýva, že správca dane a žalovaný spochybnením dodávok medzi dodávateľom žalobcu a jeho subdodávateľom nemohli preukázateľne spochybniť vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených žalobcom, a teda nedošlo ani k presunu dôkazného bremena späť na žalobcu. - Žalobca v odvolaní poukazoval aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn 3 Sžf 1/2011 z 15. 03. 2011 (pozn. súd vychádzal z rozsudku Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5Afs 131/2004 z 25. 03.2005, na ktorý poukazuje žalobca v odvolaní,) v ktorom súd uvádza, že „dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých, ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt.“ Z rozsudku vyplýva, že Najvyšší súd SR považoval za nesprávny záver odvolacieho orgánu, ako i krajského súdu o neunesení dôkazného bremena daňového subjektu vyvodzovaný z toho, že daňový subjekt nepreukázal skutočnosti ohľadne samotného plnenia subdodávateľov jeho dodávateľov, teda osôb, s ktorými on sám žiadne zmluvy neuzatváral. Najvyšší súd preto dospel k záveru, že „ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Ak tieto skutočnosti budú uplatnené proti daňovému subjektu účasť na dokazovaní mu musí byť umožnená. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia od následného forenzného dokazovania.“ Žalovaný sa s uvedeným rozsudkom vysporiadal len tým, že žalobca nepreukázal, že skutkový stav v posudzovaných prípadoch je totožný so skutkovým stavom v danom prípade a že správcovi dane nič nebránilo v preverovaní ďalších skutočností týkajúcich sa toho, či skutočne došlo k deklarovaným zdaniteľným obchodom. - Súčasťou právneho základu po vstupe Slovenskej republiky do EÚ je aj výklad práva spoločenstva podľa čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva Súdnym dvorom EÚ v konaní o prejudiciálnej otázke. V takom prípade je výklad práva spoločenstva v rozsudkoch Súdneho dvora EÚ záväzným prameňom práva a súčasťou právneho základu rozhodovania vo veci samej. „Súdny dvor v rámci prejudiciálnej otázky nerieši ( konkrétne právny spor. Podáva všeobecný výklad komunitárneho práva, ktorému sa Súdny . dvor snaží dávať všeobecnejšiu platnosť, konečná aplikácia i e v rukách národného sudcu.“ (porovnaj Zdeněk Kühn, Michal Bobek, Radim Polčák Judikatura a právni argumentace, teoretické a praktické aspekty práce s judikaturou, Auditórium, Praha 2006, str. 68). - Podľa ustanovenia § 74 ods. 2 prvá veta Daňového poriadku „ Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. “ Podľa ustanovenia § 63 ods. 5 Daňového poriadku „ Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. “ Žalobca v odvolaní poukazoval na judikatúru Súdneho dvora EÚ v ktorej sa podával všeobecný výklad komunitárneho práva Súdnym dvorom EÚ. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zaručuje plnú neutralitu čo sa týka daňového zaťaženia všetkých ekonomických činností. Táto významná zásada vyplýva priamo zo znenia čl. 1 ods. 2 Smernice Rady 2006/112/ES a je Súdnym dvorom EÚ v jeho ustálenej judikatúre mnohostranne využívaná. Za účelom zachovania úplnej neutrality dane ] z pridanej hodnoty stanovuje Smernica právo uplatniť nárok na odpočet dane. Právo uplatniť i nárok na odpočet dane je neoddeliteľnou súčasťou systému dane z pridanej hodnoty j' a v zásade ho nie je možné obmedziť (napr. rozsudky SD EU C-62/93 BP Soupergaz zo 06. 07. 1995, C-110/98 až C-147/98 Gabalfrisa z 21. 03. 2000 a mnoho iných). Rozsudky Súdneho dvora EÚ na ktoré poukazoval žalobca v odvolaní v spojených prípadoch C-354/03 C-355/03 a C-484/03 Optigen z 12. 01. 2006 a v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 Kittel zo 06. 07. 2006 predstavujú za zásadné súdne rozhodnutia k uplatňovaniu princípu neutrality dane a prijaté závery z týchto rozsudkov sú použiteľné aj na iné veci, týkajúce sa aplikácie právnych predpisov dane z pridanej hodnoty. Z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-354/03 Optigen vyplýva, že každé plnenie sa musí posúdiť samo osebe a povaha určeného plnenia v dodávateľskom reťazci nemôže byť zmenená z dôvodu predchádzajúcich alebo nasledujúcich udalostí (bod 47) a právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia spočívajúce v odpočítaní DPH zaplatenej na vstupe, nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH (bod 52) a otázka, či DPH splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola I alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na práva platiteľa dane odpočítať DPH zaplatenú na vstupe (bod 54). Žalovaný postupoval v rozpore s ustanovením S 63 ods. 5 Daňového poriadku a s uvedenými zásadnými námietkami žalobcu sa vôbec nezaoberal. - Žalobca poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-18/13 Maks Pen EOOD z 13. 02. 2014. V predmetnej veci daňový úrad uznal, že fakturované služby boli spoločnosti Maks Pen dodané, podľa správcu dane neboli však dodané dodávateľmi uvedenými na týchto faktúrach. Súdny dvor EÚ v bode 31 rozsudku uvádza, že samotná skutočnosť, že plnenie poskytnuté spoločnosti Maks Pen nebolo skutočne vykonané dodávateľom uvedeným na faktúrach alebo jeho subdodávateľom, najmä vzhľadom na skutočnosť, že títo nedisponujú ani potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady na poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v ich účtovníctve, alebo že totožnosť osôb, ktoré podpísali niektoré dokumenty ako dodávatelia, sa ukázala ako nejasná, nepostačuje na vylúčenie práva na odpočet, na ktoré má nárok Maks Pen. V zmysle právnych záverov Súdneho dvora EÚ vyplývajúcich z rozsudku vo veci C-18/13 Maks Pen EOOD aj keby sa preukázalo, že plnenie poskytnuté žalobcovi nebolo vykonané dodávateľom RETRA uvedeným na faktúrach, táto skutočnosť nepostačuje k vylúčeniu práva na odpočet z týchto faktúr. Žalobca poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a (Ž) C-142/11 Mahagében kft a N. A., z ktorého vyplýva, že právo na odpočet dane stanoveným v danej smernici nie je potrestanie prostredníctvom zamietnutia tohto práva platiteľa dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného dodávajúcim alebo že iné plnenie tvoriace súčasť dodávateľského reťazca, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane, bolo poznačené podvodom vo vzťahu k DPH (bod 47). Založením systému zodpovednosti bez zavinenia sa totiž prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií (bod 48). Obdobne aj staršie rozsudky Súdneho dvora EÚ C-439/04, 354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen, na ktoré poukazoval žalobca v odvolaní a aj iné rozsudky umožňujú platiteľom, ktorí bez vlastnej viny sa stanú súčasťou podvodného daňového reťazca, aby neboli nútení niesť následky protiprávneho konania iných subjektov v prípadoch, keď svoje daňové povinnosti sami riadne splnili. - V súvislosti s tvrdením žalovaného, že pri pojednávaniach s W.. H. a X.. H. sa nejednalo o svedecké výpovede žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/28, 32,33, 34/2011 z 20. 06. 2012 v ktorom súd uvádza, že „ak sa má fyzická osoba v daňovom konaní vyjadriť k dôležitým okolnostiam týkajúcim sa iných osôb, ktoré sú jej známe, jedná sa o výsluch svedka.“ Vzhľadom na uvedené správca dane v priebehu daňovej kontroly nevytvoril podmienky pre realizáciu práva žalobcu upraveného v ustanoveniach § 25 ods. 4 a § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, čím žalobcu poškodil na jeho právach počas daňového dokazovania, čo mohlo mať priamy dosah na zákonnosť rozhodnutia. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že správca dane oboznámil žalobcu so zápisnicou o ústnom pojednávaní, a ani to, že žalobca sa k tvrdeniam splnomocnených zástupcov nevyjadril, nenavrhol ich vypočutie ako svedkov a nevyužil tak svoje právo vyplývajúce z § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku. Povinnosť postupovať zákonným spôsobom vyplýva z či. 2 ods. 2 Ústavy SR a z § 3 ods. 1 Daňového poriadku a nie z toho, či žalobca využil alebo nevyužil svoje práva. - Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane a žalovaný za rozhodujúcu skutočnosť považujú to, že V. Soják zomrel 14. 09. 2012, preto nemohol podpísať doklady predložené spoločnosťou RETRA a stretnúť sa s jej zástupcami. Zmyslom a účelom dokazovania nie je svedka "nachytať" na nejasnostiach, ktoré sa v konaní objavia, ale zistiť v potrebnej miere rozhodujúce skutočnosti a prípadné nejasnosti odstrániť, ak je to rozumne možné. Len tak je vyhotovené ústavnej požiadavke zákazu prekvapivých rozhodovaní o právach a povinnostiach. Z obsahu spisu vyplýva, že správca dane nežiadal svedkov o vysvetlenie ich tvrdení vzhľadom na zistenie, že C.. I. 14. 09. 2012 zomrel. Nie je možné zamieňať povinnosť správcu dane zistiť podľa ustanovenia § 24 ods. 2 Daňového poriadku skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti čo najúplnejšie s dôkazným bremenom žalobcu podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku a požadovať od neho, aby prevzal zodpovednosť za splnenie výlučnej povinnosti správcu dane zabezpečiť úplnosť dokazovania. - Podľa ustanovenia § 74 ods. 3 prvá veta Daňového poriadku odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Žalobca v odvolaní poukázal na osobu K.. J., ktorý zabezpečoval sporné plnenia za subdodávateľa a uvádza jeho bydlisko. Žalovaný tento dôkaz v odvolacom konaní nevykonal s tým, že žalobca uvedenej osobe neuviedol žiadne jej postavenie (o koho ide, ktorú konkrétnu spoločnosť zastupoval, v akých konaniach, s kým a pod). Žalobca uvádza, že podľa § 25 ods. 1 Daňového poriadku každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať na účely správy daní ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Vo svedkoch v tom najvšeobecnejšom zmysle vždy ide o osoby, ktoré overovanú situáciu sledovali, zúčastnili sa jej, a ktorá sa ich spravidla aj čo i len nepriamo dotýka. Ak žalobca v odvolám poukázal na osobu K.. J.. ktorý zabezpečoval sporné plnenia za subdodávateľa, potom túto osobu označil za svedka. Keďže nedostatky zistené medzi spoločnosťou RETRA a jej subdodávateľom boli jediným dôvodom k neuznaniu práva na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti RETRA, žalovaný mal predvolať svedka K.. J., a to už aj preto, lebo splnomocnený zástupca spoločnosti RETRA sa vyjadril, že na stavbe/ pracovali ľudia zo Spiša a že sa stretával s C.. I. a to aj v čase, keď C.. I. už bol mŕtvy. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9801403/5/4763624/2013/TOM, ako ja rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 1100303/1/190073/2014/4897 boli vydané v rozpore so zákonom, na základe nesprávnej aplikácie hmotnoprávneho predpisu a na základe nesprávne posúdeného skutkového a právneho stavu. Závery správcu dane a žalovaného boli prijaté v konaní, ktoré bolo poznamenané existenciou procesných vád takého charakteru a rozsahu, že s ich existenciou sa spája evidentné porušenie zákonnosti s dopadom na hmotnoprávne posúdenie veci. Žalobca na základe uvedených námietok navrhol zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR zo 16.04.2014, ako aj prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Košice z 25.11.2013 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. 2. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 05.10.2014 k obsahu žaloby argumentoval nasledovne: „Žalobca v čl. II. podanej žaloby uviedol, že v súvislosti s voľbou druhu dôkazného prostriedku, v danej veci sporným zostalo to, či žalobca preukázal alebo nepreukázal, že rekonštrukcia bola vykonaná spoločnosťou RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice. Podľa daňových orgánov žalobca túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal. Argumentácia žalovaného z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-454/98 Schmeink a Strobel je nepríslušná, pretože v danom prípade bola uplatnená daň za služby, ktoré neboli poskytnuté. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009 - povinnosti daňového subjektu a správcu dane na ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku a uviedol, že svoju dôkaznú povinnosť splnil, pretože správcovi dane predložil všetky doklady a dôkazy, ktorými mal a mohol disponovať. Správny orgány tieto dôkazy nehodnotili, ale ich odmietli s tým, že ak spoločnosť RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice nepreukázala, že prijala tovar a služby od spoločnosti Simon 2006 & Viktor, s.r.o., potom nebola schopná preukázať, že prijaté tovary a služby dodala žalobcovi. Správca dane a žalovaný spochybnením dodávok medzi dodávateľom žalobcu a jeho subdodávateľmi nemohli preukázateľne spochybniť vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených žalobcom, a teda nedošlo ani k presunu dôkazného bremena späť na žalobcu. Stanovisko žalovaného k uvedeným žalobným dôvodom žalobcu: Žalovaný preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a v žalobou napadnutom rozhodnutí sa dôkladne zaoberal a vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní. Žalovaný k námietkam, ktoré sa týkajú dôkazných prostriedkov a dôkaznej povinnosti uvádza, že v danej veci bolo rozhodujúce zistenie správcu dane, že tovar a práce fakturované žalobcovi spoločnosťou RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice, nedodala táto spoločnosť, ale podľa tvrdení a predložených faktúr, tieto práce mala vykonať spoločnosť Simon 2006 & Viktor, s.r.o. Spoločnosť RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice nemá materiálne, technické ani personálne vybavenie na vykonávanie fakturovanej činnosti. Jej subdodávateľom mala byť spoločnosť Simon 2006 & Viktor, s.r.o., ktorá v čase keď mala vykonávať rekonštrukčné práce nepodávala daňové priznania k dani z pridanej hodnoty, bola nekontaktná („adresát je neznámy“), jej konateľ C. I. bol nekontaktný, na adrese svojho trvalého bydliska, ktorá je totožná so sídlom spoločnosti mal nahlásený trvalý pobyt, ale zásielky sa správcovi dane vrátili s poznámkou „adresát je neznámy“. Správca dane zistil, že C. I. dňa 14.09.2012 zomrel, preto po tomto dátume nemohol vystaviť a podpísať faktúry, ani preberací protokol. Skutočné vykonanie prác spoločnosťou Simon 2006 & Viktor, s.r.o. nebolo nikým preukázané. Napriek tomu, že žalobca správcovi dane preukázal, že prevádzka bola zrekonštruovaná, nepreukázal, že tieto rekonštrukčné práce realizovala spoločnosť RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným Košice, ktorá - ako to vyplynulo zo zistení správcu dane - nemala predpoklady na ich realizáciu. Rovnako ani spoločnosť RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice nepreukázala, kto skutočne vykonal rekonštrukciu priestorov v auguste, septembri a októbri 2012, keď jediný konateľ spoločnosti Simon 2006 & Viktor, s.r.o. je od 14.09.2012 nebohý a nikto neuviedol a neoznačil žiadnu inú osobu, ktorá by bola za uvedenú spoločnosť konala. V tejto súvislosti je potrebné preukázať aj na zistenia správcu dane podpisovaní faktúr neidentifikovanou osobou, ktorá aj po smrti jediného konateľa spoločnosti Simon 2006 & Viktor, s.r.o. vystavovala a podpisovala doklady za uvedenú spoločnosť. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobca v danom prípade ako dôkaz reálneho dodania tovaru a služieb fakturovaných spoločnosťou RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice predložil zmluvu, faktúry od tejto spoločnosti, fotodokumentáciu OLIVE PIZZA RESTAURANT - ZOC MAX PREŠOV, montážny denník a fotky z prestavby, ale žiadne iné dôkazy preukazujúce dodanie tovaru a služieb spoločnosťou RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice, ktorá vystavila preverované faktúry, nepredložil. Nepredložil žiadne dôkazy o tom, kto v skutočnosti dodal fakturovaný materiál a kto vykonával rekonštrukčné práce, ktoré fakturovala spoločnosť RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice. V danej veci za pozornosť stojí aj skutočnosť, že ani splnomocnený zástupca spoločnosti RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice, nedokázal jednoznačne a presne označiť svojho dodávateľa, pretože dňa 25.04.2013 (dôkaz č. 7 - zápisnice č. 9801403/1587712/2013) uviedol, že subdodávateľmi boli spoločnosť NORAX, s.r.o. a Simon 2006 & Viktor, s.r.o. Dňa 14.06.2013 (dôkaz č. 10 - zápisnica č. 9801403/5/279866/2013) uviedol, že subdodávateľom prác na rekonštrukcii priestorov OLIVE PIZZA RESTAURANT - ZOC MAX PREŠOV, nebola spoločnosť NORAX, s.r.o., ale iba spoločnosť Simon 2006 & Viktor, s.r.o. Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká nárok na odpočítanie dane nespočívajú len v predložení dokladov s predpísaným obsahom (vo formálnej deklarácií), ale tieto musia mať povahu faktu. Skutočnosť, že faktúry mali zákonom požadované náležitosti ešte neznamená, že údaje v nich uvedené odrážajú materiálne, reálne naplnenie písomne informácie. V danom prípade žalobca a spoločnosť, ktorá je uvedená ako dodávateľ predkladali listinné dôkazy, ktorými dôvodili, že k dodaniu predmetu fakturácie došlo, ale šetrením správcu dane sa ich tvrdenia nepotvrdili, lebo nebolo preukázané, že spoločnosť RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice, ktorá vystavila faktúry, fakturované tovary a služby skutočne nadobudla a následne dodala žalobcovi - nebola potvrdená pravdivosť údajov uvedených na faktúrach. Žalovaný preto v odôvodnení rozhodnutia poukázal aj na všeobecný princíp uplatnenia práva na odpočítanie dane (bez ohľadu na skutočnosť, že táto argumentácia je použitá aj v rozsudku Súdneho dvora EÚ). Z judikatúry SR vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočítanie dane musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Táto zásada nielen umožňuje, ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok na odpočítanie dane je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda že tovar alebo služby, ktoré sú deklarované na faktúre, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Nárok na odpočítanie dane nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá. V prípade, ak ide napr. o práce, pre daňové účely je dôležité nielen to, či boli naozaj vykonané, ale je podstatné, či boli vykonané v súlade s predloženou faktúrou - daňovým dokladom (rozsudok NS SR č.k. 1Sž-o-KS 262/2004). Žalovaný z predloženého spisového materiálu zistil, že v danom prípade správca dane pri dokazovaní a hodnotení zisteného skutkového stavu vychádzal zo základných zásad daňového konania upravených v ust. § 3 Daňového poriadku, vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či fakturované tovary a služby boli prijaté od spoločnosti uvedenej na dokladoch (RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice), a či údaje uvedené na faktúrach odrážajú skutočnosti tak, ako nastali, dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej povahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Žalovaný zistil, že konanie správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky je v súlade s procesno-právnou normou a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkaz v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Správca dane hodnotil všetky zabezpečené dôkazy v súlade s ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku a zabezpečil objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Správca dane vykonanou daňovou kontrolou a šetreniami v daňovom konaní spochybnil uskutočnenie fakturovaných zdaniteľných obchodov platiteľom uvedeným na predmetných faktúrach a žalobca nepreukázal, že zdaniteľné obchody boli v skutočnosti realizované tak, ako je to uvedené na faktúrach, z ktorých odpočítal daň. Správca dane upovedomil žalobcu o všetkých zistených skutočnostiach počas daňovej kontroly (dôkazy č. 17 a č. 20) a poskytol mu dostatok priestoru a príležitostí na predloženie takých dôkazov, ktoré by boli schopné preukázať dodanie služieb tak, ako je to uvedené na faktúrach, z ktorých žalobca odpočítal daň. Preto bolo opäť len na žalobcovi, či správcovi dane, či navrhne a predloží ďalšie dôkazy, ktorými by bol vyvrátil spochybnené dôkazy. Žalobca ďalej uviedol, že v odvolaní poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/1/2011 z 15.03.2011, ale žalovaný sa s týmto rozsudkom vysporiadal len tým, že žalobca nepreukázal, že skutkový stav v posudzovaných prípadoch je totožný so skutkovým stavom v danom prípade a že správcovi dane nič nebránilo v preverovaní ďalších skutočností týkajúcich sa toho, či skutočne došlo k deklarovaným zdaniteľným obchodom. Vzhľadom na skutočnosť, že výklad práva spoločenstva v rozsudkoch Súdneho dvora EÚ je záväzným prameňom práva a súčasťou právneho základu rozhodovania vo veci samej, ako aj na ust. § 63 ods. 5 a § 74 ods. 2 Daňového poriadku a na skutočnosť, že žalobca v odvolaní poukázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ, tým, že žalovaný sa s týmito zásadnými námietkami žalobcu vôbec nezaoberal, postupoval v rozpore s ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Žalobca (nad rámec odôvodnenia odvolania) poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-18/13 Maks Pen EOOD z 13.02.2014 - v zmysle právnych záverov Súdneho dvora EÚ vyplývajúcich z tohto rozsudku, aj keby sa preukázalo, že plnenie poskytnuté žalobcovi nebolo vykonané dodávateľom RETRA uvedeným na faktúrach, táto skutočnosť nepostačuje k vylúčeniu práva na odpočet z týchto faktúr. Žalobca poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ vyplývajúcich z tohto rozsudku, aj keby sa preukázalo, že plnenie poskytnuté žalobcovi nebolo vykonané dodávateľom RETRA uvedeným na faktúrach, táto skutočnosť nepostačuje k vylúčeniu práva na odpočet týchto faktúr. Žalobca poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft a N. A., ako aj na rozsudky Súdneho dvora EÚ C-439/04 Kittel, C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen, ktoré umožňujú platiteľom, ktorí bez vlastnej viny sa stanú súčasťou podvodného daňového reťazca, aby neboli nútení niesť následky protiprávneho konania iných subjektov v prípadoch, keď svoje daňové povinnosti sami riadne splnili. Žalovaný k uvedenému uvádza, že v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane žalobca - v súvislosti s ponímaním dôkazného bremena - poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky 5 Afs 131/2004, na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 Optigen), C-439/04, C-355/03 (Kittel), ako aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžf/10/2012, sp.zn. 3Sžf/1/2011, sp.,zn. 8Sžf/14/2012 - presnejšie na tie časti uvedených rozsudkov, ktoré sa týkajú dôkazného bremena daňového subjektu, bez preukázania, že skutkový stav v jeho prípade má prvky niektorého z rozsudkov, ale aj napriek tomu, žalovaný sa s týmito námietkami dostatočne vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia. (Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR vyplýva, že pokiaľ sa žalobca v daňovom konaní, alebo súdnom prieskumnom konaní odvolával na niektoré rozsudky Súdneho dvora, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov Súdneho dvora, a nielen uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené. Pokiaľ sú jeho tvrdenia len všeobecné, nemôže na ne súd v správnom súdnictve prihliadať.) V danom prípade správca dane vykonával dokazovanie v priamom vzťahu dodávateľ - odberateľ (RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice - žalobca) a vzhľadom na vyjadrenia žalobcu a jeho dodávateľa, bol správca dane v záujme úplného zistenia skutkového stavu, povinný preverovať i ďalšie skutočnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov. To ale neznamená, že žalobca sa mohol zbaviť dôkazného bremena vo veci preukázania splnenia zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane. Žiadna z výziev zo strany správcu dane adresovaných žalobcovi neobsahuje také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že správca dane požadoval od žalobcu preukázanie takých skutočností, ohľadom ktorých táto povinnosť stíha iný subjekt. Ustanovenie § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov upravuje hmotno-právne podmienky na uplatnenie odpočítania dane a tým, že sa žalobca zameral na gramatický výklad zákona, opomenul jeho účel. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar a služby v skutočnosti nadobudol, alebo akým spôsobom ich získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar a služby boli dodané spoločnosťou uvedenou na faktúrach. Podstatou uvedených rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj rozsudkov uvádzaných v žalobe (vo veci C-18/13 Maks Pen EOOD a v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft a N. A.) - ako to vyplýva z ich obsahu - je ochrana poctivého obchodníka, t.j. že poctivým obchodníkom patrí odpočítanie dane, aj keď nakúpili od nepoctivého obchodníka, ktorý má vo svojom konaní nedostatky alebo prípadný podvod, ak o ňom nevedeli alebo nemohli vedieť. V konkrétnom prípade je nesporné, že žalobca uzatvoril zmluvu o dielo č. 2/2012 so zhotoviteľom RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice na zhotovenie stavby; rekonštrukcia priestorov - OLIVE PIZZA RESTAURANT - ZOC MAX PREŠOV. Spoločnosť RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice však nemala žiadnych zamestnancov, žiadne materiálne a technické vybavenie potrebné k rekonštrukcii priestorov. Tým, že žalobca nepreukázal, ako preveril dôveryhodnosť a spôsobilosť svojho obchodného partnera na výkon diela (nešlo pritom o nadštandardné zabezpečovanie dôkazov), sám sa vystavil riziku, že nebol schopný preukázať splnenie podmienok pre odpočítanie dane. Bolo teda právom i povinnosťou žalobcu preveriť spôsobilosť svojho obchodného partnera na dodávky tovarov a rekonštrukčných prác, a keď tak neučinil sám sa dostal do pozície, že nevedel preukázať nárok na odpočítanie dane. V danom prípade správca dane vykonaným dokazovaním (nepožadoval, aby žalobca prevzal zodpovednosť za zabezpečenie úplnosti dokazovania), dospel k jednoznačnému záveru, že deklarované tovary a služby neboli reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na preverovaných faktúrach, pretože tento nemal žiadne predpoklady pre výkon ekonomickej činnosti. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca dane získal dostatočné množstvo relevantných dôkazov, ktoré mu umožnili uskutočniť objektívne závery, podrobne sa zaoberal skúmaním jednotlivých skutočností, faktúr, vyjadrení, ktoré hodnotil jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pitom prihliadol na všetko, čo počas daňovej kontroly vyšlo najavo. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané reálne dodanie tovarov a služieb uvedených na preverovaných faktúrach žalobcovi podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, a teda nebolo možné ani uplatniť odpočítanie dane na základe ust. § 49 zákona č. 222/2004 Z.z., v znení neskorších predpisov. Žalobca nebol postupom orgánov finančnej správy ukrátený na svojich právach. Žalobca v súvislosti s pojednávaniami s W.. H. a X.. W.. H., ktoré správne orgány nepovažovali za svedecké výpovede, poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžf/28,32,33,34/2011 a konštatoval, že povinnosť postupovať zákonným spôsobom vyplýva z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a z ust. § 3 ods. 1 Daňového poriadku a nie z toho, či žalobca využil alebo nevyužil svoje práva. Žalobca namieta, že žalovaný nevypočul navrhovaného svedka K.. J.. Žalovaný k uvedeným námietkam uvádza, že správca dane v danom prípade využil a následne hodnotil ako dôkazy aj tvrdenia splnomocnených zástupcov spoločnosti RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice o prijatých a realizovaných zdaniteľných obchodoch za zdaňovacie obdobie september 2012 (ktoré sú uvedené v zápisniciach o ústnom pojednávaní - dôkaz č. 7, č. 8, č.10 a č. 16). Uvedené tvrdenia však v danej veci nie sú jediným dôkazom. Spisový materiál správcu dane neobsahuje žiadne predvolanie adresované W.Ó. H., ani X.. W. H. a v predmetných zápisniciach o ústnom pojednávaní je uvedené, že splnomocnený zástupca spoločnosti sa dostavil na Daňový úrad Košice vo veci spísania zápisnice o ústnom pojednávaní. Správca dane dňa 11.07.2013 a dňa 21.10.2013 (dôkaz č. 17 a č. 20) oboznámil žalobcu s uvedenými tvrdeniami. Žalobca sa k uvedeným zápisniciam a k tvrdeniam splnomocnených zástupcov nijakým spôsobom nevyjadril, nenavrhol ich vypočutie ako svedkov, nevyužil svoje právo vyplývajúce z ust. § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, podľa ktorého mal právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, správca dane teda žalobcovi neuprel jeho práva. Žalovaný k námietke, že nevypočul navrhovaného svedka uvádza, že žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane uviedol, že dáva do pozornosti osobu K. J., ktorý mal zabezpečovať sporné plnenia za subdodávateľa dodávateľovi. Túto osobu však nikto neoznačil ako zástupcu niektorej zo spoločnosti, jej postavenie nevyplývalo zo žiadnych predložených dokladov, preto žalovaný nezistil dôvod, pre ktorý by mala byť táto osoba - uvedenia jej vzťahu k preverovaným okolnostiam, vypočutá.“ Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby krajský súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. III. Súd v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 247 a nasl. O. s. p.) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania v predmetnej daňovej veci, a to v právnych medziach žaloby (§ 249 ods. 2 O. s. p.) oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu daňových orgánov oboch stupňov a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu správcu dane - Daňového úradu Košice, predovšetkým z obsahu zistení správcu dane obsiahnutých v protokole č. 9801403/5/4714793/2013 u 18.10.2013, ktoré podľa overenia súdu sú v obsahovej zhode s ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v administratívnom spise správcu dane, žalobca jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno vzťahujúce sa na preukázanie dodávok tovarov a služieb od spoločnosti RETRA s.r.o. Košice v súvislosti s rekonštrukciou priestorov - OLIVE RESTAURANT OC MAX PREŠOV. Faktúry č. 2012026-2012042 z 03.09., 10.09., 17.09. a 21.09.2012 vystavené spoločnosťou RETRA s.r.o. Košice v súvislosti s predmetnou fakturovanou dodávkou tovarov a služieb nemajúce podľa relevantných zistení správcu dane reálny materiálny obsah fakturovaných dodávok v tomto konkrétnom právnom vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou RETRA s.r.o. boli aj podľa zistení súdu dôvodným záverom pre určenie rozdielu dane z pridanej hodnoty v sume 13 831,51 € u žalobcu za zdaňovacie obdobie september 2012. Rozsiahle zistenia a z nich vyplývajúce závery daňových orgánov obsiahnuté v odôvodnení administratívnych rozhodnutí oboch stupňov vyplývajúce zo žalobcom predložených dokladov v rámci daňovej kontroly, ústnych pojednávaní, miestnych zisťovaní a ďalších dôkazných postupov správcu dane, podporujú jednoznačne aj podľa názoru súdu záver o nepreukázaní právnych podmienok u žalobcu pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na ustanovenie § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku). Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim (§ 24 ods. 4 Daňového poriadku). Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. (ďalej len „zákon o DPH“) v znení do 31.07.2010, predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskeho spoločenstva (ďalej len „členský štát“), d) dovoz tovaru do tuzemska. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH, pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci. Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane podľa § 28 až 42. Podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH, faktúra musí obsahovať a) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, a jeho identifikačné číslo pre daň, b) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo služby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené, c) poradové číslo faktúry, d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e) dátum vyhotovenia faktúry, f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h) uplatnenú sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane, i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k danej právnej úprave a k dôkazným podmienkam preukázanie nároku na odpočítanie DPH jednoznačne vyplýva, že dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania reálneho dodania tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt, ktorý zodpovedá aj za to, že vo svojom účtovníctve má doklady vystavené v súlade s ustanovením § 71 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z.z. a ktoré reálne zobrazujú na faktúrach zachytený stav tak, aby sa mohol úspešne dožadovať uplatneného nároku na vrátenie DPH. Daná judikatúra NS SR má svoj základ v relevantných nálezoch Ústavného súdu SR, vychádzajúcich z hore citovaných dotknutých ustanovení Daňového poriadku a zákona o DPH, ktoré sú zároveň právnym premietnutím práva EÚ do vnútroštátneho právneho poriadku SR. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, t.j. predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať popri formálnych náležitostiach aj povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primáme je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.“ Reagujúc na jednotlivé žalobné námietky žalobcu uvedené v žalobe z 24.06.2014 súd zároveň uvádza: Argumentácia žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí zo 16.04.2014 má svoj jasný racionálny základ opretý o platný právny stav spočívajúci v potrebe preukázania skutočnosti, že deklarované zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené v rámci dodávok prác a materiálov realizovaných tým dodávateľom (alebo jeho subdodávateľom), ktorý je uvedený na faktúre. V preskúmavanej právnej veci spoločnosť RETRA s.r.o. Košice ako žalobcom uvádzaný dodávateľ diela a vystaviteľ faktúr neuznaných správcom dane, ani žalobca neprodukovali dôkazy preukazujúce reálnosť fakturovaných dodávok v danom právnom vzťahu. Existencia skutočne vykonaných prác a dodavok v súvislosti s rekonštrukciou priestorov OLIVE PIZZA RESTAURANT - ZOC MAX PREŠOV preto nie je relevantnou právnou skutočnosťou pre danú právnu vec. Ak teda žalobca poukazuje na judikatúru ÚS SR a NS SR a taktiež Súdneho dvora EÚ (citovanú v žalobe) jeho právne úvahy nekorešpondujú po obsahovej právnej stránke s tými skutkovými zisteniami správcu dane a závermi daňových orgánov, ktoré práve akcentujú povinnosť daňového subjektu vlastné tvrdenie dokázať (Nález Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 401/09-17 zo 16.12.2009). K obsahu žaloby súd zároveň považuje za nevyhnutné uviesť, že pokiaľ ide o hmotnoprávnu stránku veci, prísne pravidlá požadované zákonom č. 222/2004 Z. z. o DPH pre priznanie nadmerného odpočtu DPH sa priamo dotýkajú aj právnej otázky rozloženia dôkaznej povinnosti medzi správcu dane a daňový subjekt, resp. problematiky dôkaznej povinnosti daňového subjektu pre preukázanie právnych podmienok pre odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH. Právnym východiskovým základom ustálenej judikatúry súdov SR pri posudzovaní právnych podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty je jednak požiadavka, aby daňové doklady odrážali skutočnosť, pri súčasnom zvýrazňovaní dôkazného bremena, ktorým je zaťažený daňový subjekt, a nie správca dane, ktorému však na druhej strane nemožno uprieť právo vykonania takých dôkazov, ktoré správca dane považuje za nevyhnutné pre náležité objasnenie veci. V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na rozsudky Najvyššieho súdu SR č.k. 8Sžf/29/2010 z 10.3.2011, č.k. 2Sžf/52/2010 z 21.9.2011, č.k. 8Sžf/36/2010 z 28.4.2011, č.k. 2Sžf/41/2010 z 15.6.2011 a ďalšie. Ak teda v preskúmavanej právnej veci správca dane v rámci realizácie svojho práva na vykonanie nevyhnutného dokazovania zistil, že na faktúrach predložených žalobcom v daňových dokladoch uvedený dodávateľ RETRA s.r.o. Košice nemá materiálne, technické, ani personálne zabezpečenie na vykonávanie fakturovanej činnosti, a ani ďalšie dôkazné zistenia správcu dane týkajúce sa subdodávateľov danej spoločnosti neviedli k žalobcom deklarovaným záverom o reálnom uskutočnení fakturovaných dodávok, nastal podľa názoru súdu procesnoprávny stav preferujúci dôkazné bremeno žalobcu, a to v celej šírke jeho dôkazných povinností vyplývajúcich z ustanovení § 24 Daňového poriadku. Súd sa v tejto súvislosti nestotožnil s tvrdeniami žalobcu opierajúcimi sa o rozsudok NS SR č.k. 3Sžf/1/2011 z 15.3.2011 o extenzívnom ponímaní dôkazného bremena. V preskúmavanej právnej veci totiž ide o potrebu preukázania reálneho uskutočnenia fakturovaného plnenia zmluvným partnerom žalobcu (RETRA s.r.o.), ktorého si ako dodávateľa zvolil samotný žalobca, a to bez akéhokoľvek materiálneho a personálneho zabezpečenia dodávok. Vo vzťahu k danému rozsudku NS SR (č.k.3Sžf/1/2011) súd navyše poznamenáva, že skutkový stav v predmetnej veci vykazuje známky odlišnosti oproti preskúmavanej právnej veci v zásadných otázkach posúdenia zákonného rozloženia dôkazného bremena. Rovnako k námietke žalobcu - poukazujúcej na rozsudok SD EU a veci C-18/13 vo veci žalobcu Maks Pen EOOD (prejudiciálne konanie) súd konštatuje, že predmetný rozsudok SD EU z 13.2.2014 rieši otázku výkladu Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 v prípadoch podvodných konaní v súvislosti s uplatnením nároku na odpočítanie DPH a po obsahovej právnej stránke nemá konkrétne právne vyústenie do právneho výkladu dôkazného stavu v preskúmavanej právnej veci. Daný záver súdu sa týka aj ďalších žalobcom uvádzaných judikátov SD EU. K námietkam procesnoprávnej povahy (uvedeným v bodoch 29-31 žaloby z 24.6.2014) súd poukazuje na logické a právne akceptovateľné závery žalovaného v odôvodnení na str. 13 preskúmavaného rozhodnutia zo 16.4.2014 rešpektujúce práva žalobcu ako účastníka daňového konania pre realizáciu jeho procesných práv vyplývajúcich z ustanovení § 25 ods. 4, § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. Judikatúra uvádzaná právnym zástupcom žalobcu, ale aj ďalšia judikatúra NS SR k problematike dodržiavania procesných práv daňových subjektov (napr. 5 Sžf/79/2011 z 15.12.2011, 4 Sžf/10/2011 z 31.5.2011, 2 Sžf/28/2010 z 18.5.2011) ako aj nález ÚS SR sp.zn. III. ÚS 153/07-35 z 18.10.2007 upravuje predovšetkým zabezpečenie reálnych procesnoprávnych oprávnení daňových subjektov v prípade miestneho zisťovania alebo úkonov vykonávaných dožiadaným daňovým úradom. Ako žalobca sám konštatuje, v súvislosti s vypočutím W.. H. O. X.. H. správca dane oboznámil žalobcu so zápisnicou o ústnom pojednávaní a zástupca žalobcu sa k tvrdeniam uvedených osôb nevyjadril. Súd však v tejto súvislosti zároveň poukazuje aj na procesnoprávny stav vzťahujúci sa na súdne preskúmavacie konanie podľa 2. hlavy, piatej časti O. s. p. pri posudzovaní námietok procesnoprávnej povahy daný ustanovením § 250i ods. 3 O.s.p., podľa ktorého pri skúmaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Daná právna konštatácia sa týka predovšetkým otázky posúdenia návrhu žalobcu na výsluch osoby K. J., ktorého žalobca označil až v doplnení odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane z 25.11.2013. V priebehu daňovej kontroly ani dovtedajšieho priebehu vyrubovacieho konania takýto dôkazný návrh žalobca nepredložil, ani v samotnom doplnení odvolania z 27.1.2014 (č.l.13-15 spisu) neuviedol jednoznačne právne postavenie a konkrétny obsahový rámec možnej výpovede danej osoby v preskúmavanej veci. V dôkaznom kontexte zistení zadovážených správcom dane bol súd toho názoru, že aj keď žalovaný mohol nariadiť v ďalšom konaní výsluch uvedenej osoby ako svedka, za akceptovateľné je potrebné považovať aj závery žalovaného v rozhodnutí zo 16.4.2014, podľa ktorých „k uvedenej osobe daňový subjekt neuviedol žiadne jej postavenie o koho ide, ktorú konkrétnu spoločnosť zastupoval, v akých konaniach, s kým a pod. Túto osobu daňový subjekt počas daňovej kontroly neuviedol, neoznačil, o takejto osobe sa nezmienili ani splnomocnení zástupcovia spoločnosti RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice. Práve splnomocnený zástupca spoločnosti RETRA, spoločnosť s ručením obmedzeným Košice, správcovi dane tvrdil, že na stavbe pracovali ľudia zo Spiša (bez uvedenia ich mien) a že sa stretával s C. I. (a to aj v čase, keď C. I. už bol mŕtvy).“ Nadôvažok súd k danej procesnoprávnej námietke dáva do pozornosti účastníkov konania na právny záver obsiahnutý v odôvodnení rozsudku NS SR č.k. 6Sžf/26/2014 z 27. mája 2015: „Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdenia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.“ Vzhľadom na hore uvedené skutkové a právne dôvody súd žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O. s. p. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods.9, posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.