Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/78/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200733 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014200733.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Milana Končeka, v právnej veci žalobcu Ľ. B., bývajúceho v A., X.J. XXXX/ X, právne zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Miklošom, Košice, Vodná 6, proti žalovanému Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredný inšpektorát SOI, Bratislava, Prievozská 32, v konaní o žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 23.04.2014 č. SK/0003/99/2014, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Podľa § 250j ods.2 písm.d), e) O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného z 23.04.2014 č. SK/0003/99/2014 a rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre košický kraj z 11.11.2013 č. F/0337/08/13 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania vo výške 354,08 eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť do rúk právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre košický kraj z 11.11.2013 č. F/0337/08/13. Týmto rozhodnutím inšpektorát uložil žalobcovi peňažnú pokutu vo výške 1.000,-- eur pre porušenie povinností uvedených v § 6 ods.2 a § 6 ods.3 zákona č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov. Inšpektormi SOI bolo pri kontrole vykonanej dňa 21.08.2013 v prevádzkovej jednotke Novinový stánok, P. XX/A, A., zistené, že žalobca neodoprel predať a odpredal osobe mladšej ako 18 rokov tabakové výrobky, napriek tomu, že predaj tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov je zakázaný. Žalobca podal proti rozhodnutiu odvolanie, v ktorom uviedol, že správny orgán vychádzal z nespoľahlivo, nedostatočne a neobjektívne zisteného stavu. Poukázal na to, že inšpekčný zákon neobsahuje údaj, ktorý by dokazoval, že kontrola bola vykonaná za prítomnosti maloletej osoby, a neobsahuje ani relevantný dôkaz, že osoba, ktorá mala vykonať kontrolný nákup, bola maloletá. Poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 5 ods.3 zákona č. 128/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa (ďalej iba „zákon o štátnej kontrole“) je SOI na základe písomného súhlasu zákonného zástupcu maloletej osoby oprávnená vykonať kontrolu dodržiavania zákazu predaja a povinnosti odopretia predaja tabakových výrobkov za prítomnosti maloletej osoby, pričom zákon neumožňuje výslovne vykonať kontrolu maloletou osobou. Poukázal na ustanovenie § 5 ods.2 zákona o štátnej kontrole a zdôraznil, že na maloletú osobu podľa ods.3 sa okrem oprávnenia podľa odseku 6 písm.a) práva a povinnosti inšpektorov nevzťahujú. Teda nie je zo zákona daná možnosť maloletej osoby vykonávať žiadnym spôsobom kontrolu tak, ako jej to umožnili inšpektori SOI, keď jej zrejme nezákonne prikázali vykonať kontrolu vykonaním kontrolného nákupu cigariet. Ďalej namietal, že správny orgán mu neumožnil napriek jeho žiadosti nahliadnuť do spisu za účelom zistenia, či správny orgán disponuje a či administratívny spis obsahuje písomný súhlas zákonného zástupcu maloletej osoby na prítomnosť pri kontrole, a tým mu znemožnil ako účastníkovi konania uplatniť si svoje ústavné právo na obhajobu. Vyslovil pochybnosť, že písomný súhlas zákonného zástupcu maloletej neexistuje, nie je vôbec zaevidovaný v administratívnom spise a môže byť vypracovaný dodatočne a účelovo. Žiadal preto, aby odvolací orgán zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Žalovaný k odvolacím námietkam v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že nebol zistený dôvod na vyhovenie odvolania žalobcu, skutkový stav popísaný v inšpekčnom zázname zo dňa 21.08.2013 pokladá odvolací orgán za spoľahlivo zistený a odvolacie námietky boli vyhodnotené ako bezpredmetné, nemajúce vplyv na skutkové zistenia a zodpovednosť účastníka konania na porušenie zákona. Žalovaný konštatoval, že inšpektori SOI postupovali v súlade s postupom upraveným v ustanovení § 5 ods.3 zákona o štátnej kontrole, keď vykonali predmetnú kontrolu za prítomnosti maloletej osoby s predchádzajúcim písomným súhlasom jej zákonného zástupcu, pričom táto bola v inšpekčnom zázname identifikovaná podľa mena začiatočného písmena jej priezviska a veku v čase kontroly. Žalovaný zdôraznil, že v uvedenom prípade je kontrolný postup daný zákonom, pričom orgán dozoru v zmysle uvedeného konal a tento postup vie preukázať. K námietke žalobcu, že vek maloletej v čase vykonávania kontroly nebol nijakým spôsobom preukázaný, žalovaný uviedol, že v zmysle inšpekčného záznamu túto námietku žalobca neuviedol. Ani v priebehu správneho konania nevzniesol vo veci žiadne námietky, a z toho dôvodu sa javí jeho vyjadrenie ako zjavne účelové. Totožnosť maloletého sa z dôvodu jeho ochrany v inšpekčnom zázname neuvádza, ale inšpektorát SOI disponuje zmluvou o spolupráci medzi zákonným zástupcom maloletej a inšpektorátom SOI v Košiciach, v ktorej sú uvedené údaje maloletej, a v zmysle ktorej zákonný zástupca súhlasil s účasťou maloletej na výkone kontroly. K námietke žalobcu, že sa nemohol oboznámiť s obsahom písomného súhlasu zákonného zástupcu maloletej osoby, žalovaný uviedol, že súhlas zákonného zástupcu je uložený v zapečatenej obálke, ktorá tvorí súčasť inšpekčného záznamu uloženého v spise. Pretože správny orgán nedisponoval súhlasom zákonného zástupcu so sprístupnením osobných údajov maloletej osoby, nebolo možné s týmto súhlasom oboznámiť žalobcu. Zmluva je uložená v zapečatenej obálke a z dôvodu zabezpečenia ochrany osoby mladšej ako 18 rokov slúži výlučne pre potreby SOI, a následne bude v prípadnom ďalšom konaní sprístupnená súdu. Z uvedených dôvodov žalovaný považoval skutkový stav za spoľahlivo zistený a protiprávnosť konania žalobcu za nepochybne preukázanú, pričom výšku uloženej pokuty pokladal za primeranú zistenému skutkovému stavu. Pokiaľ ide o výšku pokuty, žalovaný uviedol, že pri jej určení bolo podľa § 10 ods.9 zákona o ochrane nefajčiarov prihliadnuté na závažnosť porušenia povinností, čas trvania a na vzniknuté alebo hroziace škodlivé následky na zdravie, a tým že predávajúci porušil zákaz predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov. Prihliadol aj na reálnu možnosť vzniku závislosti od nikotínu ako návykovej a škodlivej zložke nachádzajúcej sa v tabaku, pričom toto nebezpečenstvo je o to vážnejšie, že ide o maloletých spotrebiteľov. Z hľadiska posudzovania miery zavinenia správny orgán pri určovaní výšky pokuty za zistený protiprávny skutkový stav vzal do úvahy, že účastník konania ako predávajúci je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky predaja výrobkov, za dodržiavanie ktorých zodpovedá objektívne, t.z. bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie. V rámci tejto zodpovednosti zodpovedá aj protiprávne konanie osôb, ktoré v mene predávajúceho pri predaji výrobkov či poskytovaní služieb konajú. Správny orgán pri rozhodovaní o výške pokuty prihliadol aj na to, že cestou médií informoval verejnosť o presnom termíne, kedy vykoná kontrolu dodržiavania zákazu predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov a práve z dôvodu poskytnutia tejto informácie širokej verejnosti hodnotil porušenie zákazu predaja ako závažné porušenie povinností. Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného. Navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil si zároveň právo na náhradu trov konania. V žalobe konštatoval, že správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z nedostatočného a neobjektívneho zisteného stavu. Namietal, že právny predpis zakazuje použiť maloletú osobu ako agenda - provokatéra na vykonanie dôkazu pre správne konanie. SOI úmyselne naviedol údajne maloletú L. J.. na porušenie zákona o ochrane nefajčiarov a navodil vopred situáciu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a správnym postupom SOI, a to tak, že úmyselne vybral osobu, údajne maloletú, ktorej fyziognómia zodpovedala dospelej osobe, pričom nezabezpečila ako dôkaz pre správne konanie žiadny obrazový ani zvukový záznam z kontroly za prítomnosti maloletej osoby, čo kontrolnému orgánu umožňuje aj zákon o štátnej kontrole. Žalobca sa domnieva, že kontrolný orgán mohol prizvať maloletú osobu, ktorá môže byť zaujatá voči predávajúcemu alebo voči pracovníkom SOI, že kontrolný orgán poučil vopred maloletú L. J.., aby nemala pri sebe v čase kontroly občiansky preukaz. Inšpekčný záznam ako podklad pre rozhodnutie neobsahuje skutočnosť, či prizvaná maloletá L. J.. mala alebo nemala v čase kontroly pri sebe občiansky preukaz, aj keď vo vysvetlivke obsahujúcej osoby, je uvedené, že maloletá občiansky preukaz pri sebe nemala. Žalobca namietal, že správny orgán neumožnil žalobcovi zistiť, či v skutočnosti išlo o maloletú osobu, a či zákonný zástupca maloletej L. J.. dal písomný súhlas na jej prítomnosť pri kontrole, čo tento písomný súhlas obsahuje a či nie je v rozpore so zákonom. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že podľa jeho názoru z gramatického výkladu ustanovenia § 5 ods.3 zákona o štátnej kontrole zákon neumožňuje vykonávať kontrolu maloletou osobou, pretože podľa § 5 ods.1 zákona o štátnej kontrole kontrolu vnútorného trhu vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia prostredníctvom inšpektorov, ktorí sú zamestnancami Slovenskej obchodnej inšpekcie. Vzhľadom na ustanovenie § 5 ods.2 zákona o štátnej kontrole, podľa ktorej si môže Slovenská obchodná inšpekcia na kontrolu prizvať zamestnancov iných orgánov, právnických osôb alebo fyzické osoby, maloletá osoba mohla len vstupovať do prevádzky na pozemky a iných priestorov kontrolovaných osôb, ktoré súvisia s výrobou, predajom výrobkov a poskytovaním služieb, ale nie vykonávať kontrolu v akejkoľvek forme, teda ani vykonať kontrolný nákup. Z citácie zákona o štátne kontrole podľa žalobcu nie je daná možnosť maloletej osobe žiadnym spôsobom vykonávať kontrolu, tak ako jej to umožnili inšpektori SOI, ktorí jej zrejme nezákonne prikázali vykonať kontrolu vykonaním kontrolného nákupu cigariet. Žalobca ďalej nepreskúmateľnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorý v odôvodnení neuviedol, ktoré dôkazy použil na rozhodnutie, a jediným podkladom pre rozhodnutie bol inšpekčný záznam SOI, ktorý neobsahuje presné popísanie a zaznamenanie priebehu vykonávania kontrolného nákupu, nie je z neho zrejmé, kto kontrolný nákup vykonal, komu nemal byť vydaný doklad z elektronickej pokladne, a podobne. Rozhodnutie tiež neobsahuje takú závažnú skutočnosť, či SOI disponuje písomným súhlasom zákonného zástupcu maloletej L. J.. Žalobca ďalej konštatoval, že žalovaný porušil základné zásady správneho konania, a to zásadu zákonnosti a tiež zásadu súčinnosti. Žalobca totiž požiadal správny orgán o nahliadnutie do spisu, o ktorom bol vyhotovený záznam zo dňa 26.11.2013, pričom žalobca chcel zistiť, či SOI disponuje súhlasom zákonného zástupcu maloletej L. J.. na prítomnosť pri kontrole SOI, a či tento súhlas je zaevidovaný v spise. SOI však neumožnila žalobcovi nahliadnuť do administratívneho spisu v plnom rozsahu tak, ako to žiadal, a neumožnila mu teda nahliadnuť do písomného súhlasu zákonného zástupcu maloletej. Toto konanie u žalobcu vzbudzuje podozrenie, že písomný súhlas zákonného zástupcu maloletej neexistuje, nie je vôbec zaevidovaný v administratívnom spise, prípadne že mohol byť vypracovaný dodatočne účelovo a podobne. Žalobca namietal, že žalovaný ani na jednom stupni rozhodovania nenariadil ústne pojednávanie vo veci spáchania správneho deliktu, resp. priestupku. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 231/2010, z ktorého je zrejmé, že priestupkové konania majú v zmysle ustálenej štrasburskej judikatúry zásadný charakter konania o trestnom obvinení. Správny orgán musí preto rešpektovať procesné práva obvineného z priestupku, základné zásady správneho konania a článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý zaručuje právo na spravodlivý proces. Súčasťou práva na spravodlivý proces je právo na spravodlivé súdne konanie, ktoré subsumuje základné súdno-procesné princípy a so štrasburskej judikatúry vyplýva, že tieto princípy sa vzťahujú aj na konanie správne a exekučné. Článok 6 ods.3 Dohovoru zakotvuje minimálne práva obvineného z trestného činu. Podľa písm.d) článku 6 obvinený z trestného činu má právo vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolania a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe. Žalobca konštatoval, že podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je rozhodujúca klasifikácia protiprávneho konania a správne delikty a trestné delikty vnútroštátnym poriadkom. I sankcie v priestupkových veciach vo forme pokuty je potrebné považovať za sankcie represívneho charakteru, pretože ide o trestné veci bez ohľadu na relatívne nízke sankcie. Vo všetkých veciach, ktoré možno subsumovať pod pojem „veci trestného charakteru“, musí mať osoba, proti ktorej sa vedie konanie, možnosť domôcť sa práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6 Dohovoru. V prípade žalobcu ide o vec trestného charakteru, a preto podľa žalobcu bolo postupom SOI porušené jeho ústavné právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, nebolo mu umožnené účinne sa v správnom konaní obhajovať. Žalovaný ako odvolací orgán mal na tieto nedostatky prihliadnuť ex offo a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu mal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný k žalobným námietkam uviedol, že pri vykonaní kontrolného nákupu maloletou osobou postupoval v súlade so zákonom. K námietke žalobcu, že správny orgán pri vydaní rozhodnutia nepostupoval zákonným spôsobom, keď v odôvodnení neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, uviedol, že v zmysle ustanovenia § 47 ods.3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Ďalej je potrebné uviesť, ak dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, a napokon ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Právne posúdenie musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti vychádzal, a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Na základe toho je zrejmé, že správny orgán postupoval v zmysle zákona a právnych predpisov, a preto nemožno hovoriť o nezákonnom rozhodnutí. Je nepochybne preukázané, že žalobca odpredal tabakové výrobky osobe mladšej ako 18 rokov a tým porušil zákon č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov. Skutočnosť, že žalobca sa pýtal maloletej osoby či má občiansky preukaz, a maloletá osoba mu uviedla, že ho pri sebe nemá, nie je skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na skutkové zistenia uvedené v inšpekčnom zázname na základe vykonanej kontroly, a taktiež na následnú zodpovednosť žalobcu za porušenie povinnosti vyplývajúcej mu zo zákona, nakoľko žalobca si dostatočne neoveril, či kupujúca osoba má 18 rokov, alebo nie. K neumožneniu nahliadnuť do písomného súhlasu zákonného zástupcu maloletej osoby žalobcovi žalovaný uviedol, že tento súhlas obsahuje údaje osobnej povahy, a preto sa nachádza v zapečatenej obálke. Tento postup zo strany správneho orgánu slúži na ochranu maloletej osoby s vykonanou kontrolou. Žalovaný zotrváva na názore, že v zmysle ochrany maloletej osoby a jeho zákonného zástupcu a nedisponovaným súhlasom zákonného zástupcu so sprístupnením osobných údajov maloletej osoby, nebolo možné s predmetným súhlasom žalobcu oboznámiť. Podľa žalovaného žalobcovi nebolo odopreté právo účinne sa obhajovať zo strany správneho orgánu, ako to tvrdil v žalobe. Žalobca toto svoje právo využil a vyjadril sa. Vo svojom vyjadrení uviedol, že si je vedomý chyby, ktorá sa stala a prehlásil, že takéto chyby sa už opakovať nebudú. Na základe skutočnosti, že svoje porušenie priznal, nič nenamietal, ani nenavrhol doplnenie dokazovanie, správny orgán vydal rozhodnutie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. Z toho dôvodu mal správny orgán za to, že nie je potrebné nariaďovať ústne pojednávanie. Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v medziach žaloby, oboznámil sa s administratívnym spisom a so súhlasom účastníkov rozhodol bez pojednávania rozsudkom, ktorý dňa 04.06.2015 vyhlásil. Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre košický kraj rozhodnutím z 11.11.2013 č. F/0337/08/13 uložil žalobcovi pokutu 1.000,-- eur pre porušenie zákazu podľa § 6 ods.2 zákona č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého sa zakazuje predávať tabakové výrobky a výrobky, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, osobám mladším ako 18 rokov, a pre porušenie povinnosti podľa § 6 ods.3 zákona o ochrane nefajčiarov, v zmysle ktorého je každý, kto predáva tabakové výrobky a výrobky, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, povinní odoprieť ich predaj osobe, ktorá je mladšia ako 18 rokov, keď vo vykonanom kontrolnom nákupe nebol predaj tabakového výrobku (jedno balenie cigariet L & M Blue label á 2,80 eur/kus) osobe mladšej ako 18 rokov odopretý a tabakový výrobok jej bol odpredaný. Žalovaný rozhodnutím z 23.04.2014 č. SK/0003/99/2014 napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že oznámenie začatia správneho konania bolo žalobcovi doručené 18.11.2013. V spise sa nachádza inšpekčný záznam z 21.08.2013 o vykonaní kontroly žalobcu a písomné vyjadrenie žalobcu z 23.10.2013, záznam o oboznámení sa so spisom z 26.11.2013. Súd teda zistil, že správny orgán vo veci nenariadil ústne pojednávanie, a teda v konaní pred správnym orgánom došlo k takej procesnej vade, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ďalšou procesnou vadou je to, že v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu nie je presne vymedzený skutok, pre ktorý bolo začaté správne konanie, a pre ktorý bola uložená sankcia. Súd preto skúmal, či konanie o správnom delikte bolo vedené takým procesným postupom, ktorý by zabezpečil správny výsledok, a či dôkazy boli vykonané spôsobom, ktoré zodpovedajú pravidlám spravodlivého procesu. Žalobca v žalobe správne konštatoval, že priestupkové konania majú v zmysle ustálenej štrasburskej judikatúry v zásade charakter konania o trestnom obvinení. Správny orgán musí preto rešpektovať procesné práva obvineného z priestupku, základné zásady správneho konania a článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý zaručuje právo na spravodlivý proces, pretože sankcie za správne delikty vo forme pokuty treba považovať za sankcie represívneho charakteru. Žalobca správne poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, konkrétne na nález Ústavného súdu SR č. III. ÚS/231/2010-38 zo dňa 25.08.2010, v ktorom ústavný súd posudzoval namietané porušenie základného práva účastníka na súdnu a inú ochranu podľa článku 46 ods.1 Ústavy SR v spojení s článkom 12 ods.1 Ústavy SR, ktoré malo spočívať v nenariadení ústneho pojednávania v správnom konaní. Z odôvodnenia tohto nálezu vyplýva, že v súlade s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva je v prípade rozhodovania o uložení sankčnej povinnosti za správny delikt v podobe uloženia peňažnej pokuty nenariadenie ústneho pojednávania v rozpore s princípom verejnosti, ústnosti a prítomnosti na prerokovaní veci aspoň na jednom stupni v konaní pred správnymi orgánmi. Porušenie tohto procesného práva účastníka preto znamená porušenie jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods.1 Ústavy SR v spojení s článkom 12 ods.1 Ústavy SR. Súd považuje rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, ktorá spočíva v tom, že vo výrokovej časti absentuje popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne existencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným. Správny orgán neuvedením týchto náležitostí vo výroku svojho rozhodnutia porušil ustanovenie § 47 ods.2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, podľa ktorého výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Z hľadiska ustálenej súdnej praxe výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť preto určitý, konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nemohlo byť zameniteľné s iným konaním a tento záver má oporu priamo v ustanovení § 47 ods.2 správneho poriadku. Záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie príslušného správneho deliktu z hľadiska vecného, časového a miestneho plne korešponduje i s medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky, pretože i na rozhodovanie o správnych deliktoch je potrebné aplikovať požiadavky článku 6 ods.1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19.05.2010 sp. zn. 2Sžo/238/2009). Podľa § 250i ods.3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Nenariadenie ústneho pojednávania pri prejednávaní správneho deliktu je takým porušením procesného predpisu, ktorý mohol mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a nevymedzenie skutku kvalifikovaného ako správny delikt robí napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Z uvedených dôvodov súd bez meritórneho preskúmania napadnutých rozhodnutí z dôvodu porušenia procesných predpisov napadnuté rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa zrušil z dôvodov uvedených v § 250j ods.2 písm.d), e) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu (§ 250j ods.7 O.s.p.) Žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, súd podľa § 250k ods.1 O.s.p. priznal právo na náhradu trov konania. Trovy konania spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku 70,-- eur a odmenu za právnu službu, a to za 2 úkony právnej služby po 134,-- eur a režijný paušál 2 x 8,04 eur, spolu 354,08 eur. Súd nepriznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia za 3 úkony, ktoré právny zástupca žalobcu nekonkretizoval, ale pravdepodobne ide o písomné stanovisko k vyjadreniu žalovaného, ktoré súd nežiadal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.