Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/96/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200879 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014200879.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Milana Končeka, v právnej veci žalobkyne: J. Š. L. H. L. Ľ. Á. P. Z. R. Á., trvale bytom E. XX, E., zastúpená advokátkou: JUDr. Dana Čukylová, Advokátska kancelária so sídlom Námestie slobody 7, Michalovce, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o p r e s k ú m a n i e zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. j. UPS/US1/ SSVOPHN/BEZ/2014/17247-002 zo dňa 05. júna 2014, takto r o z h o d o l : Podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O. s. p. súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. j. UPS/US1/ SSVOPHN/BEZ/2014/17247-002 zo dňa 05. júna 2014, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. MI1/OPVHN/SOC/2014/36038-0033 zo dňa 08. apríla 2014 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyni p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v sume 268,66 Eur, ktoré je p o v i n n ý zaplatiť žalovaný advokátke žalobkyni JUDr. Dane Č u k y l o v e j, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobkyňa žiadala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej z 05.06.2014 č. j. UPS/US1/SSVOPHN/ BEZ/2014/17247-002, ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietla odvolanie J. Š. a potvrdila rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E., odbor sociálnych vecí a rodiny č. MI1/OPVHN/SOC/2014/36038-0033 zo dňa 08.04.2014, ktorým podľa § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení niektorých predpisov jej znížil pomoc v hmotnej núdzi od 01.03.2014 na 150,30 Eur mesačne. Rozhodnutie odôvodnil tým, že príspevok na bývanie je podmienený užívaním bytu. Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká osobe v hmotnej núdzi. Príjmom je výživné na dieťa v sume 30,00 Eur. Suma pomoci v hmotnej núdze sa určí ako rozdiel medzi úhrnom súm dávky a príspevkov (180,27 Eur) a úhrnom súm príjmu (30,00 Eur) t. j. 150,27 Eur, po zaokrúhlení na desať eurocentov nahor, t. j. 150,30 Eur. K námietke účastníčky konania, že podmienka užívania bytu nie je nikde uvedená, ani ako sa určuje, a preto žiada o jej definíciu. Uviedla, že podmienka užívania bytu je zakotvená v § 14 ods. 3 písm. b) zákona č. 417/2013 Z. z.. Podľa §§ 663 a 665 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval. Prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie. Nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak primerane povahe a určeniu veci. Podľa predloženej nájomnej zmluvy prenajímateľ prenechal byt nájomcovi, t. j. pani Š. výlučne za účelom bývania. Z vykonaného sociálneho zisťovania je zrejmé, že v byte uvedená osoba nebýva, teda podľa uvedených ustanovení právnych predpisov ho neužíva na dohodnutý účel, ktorým je bývanie. Včas podanou žalobou žalobkyňa žiadala zrušiť nielen rozhodnutie žalovaného zo dňa 05.06.2014 č. j. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2014/17247-002, ale aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu t. j. Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E. č. k. MI1/OPVHN/SOC/2014/36038-0033 z 08.04.2014 z dôvodu, že predložila v správnom konaní nájomnú zmluvu na 2-izbový byt z 25.04.2013 na adrese E. XX, E.. Je rozvedená, matka dieťaťa a v zmysle podmienok uvedených v nájomnej zmluve byt užíva, riadne platí nájomné, iný byt nevlastní ani neužíva. Prvostupňový správny orgán vykonal sociálne zisťovanie keď nebola doma, resp. v prenajatom byte, lebo si zvyšuje kvalifikáciu formou externého štúdia na strednej škole. Dieťa vodí do škôlky, chodí s ním na prechádzky, robí nákupy a pod.. Z uvedeného dôvodu nemôže 24 hodín denne sa zdržiavať v predmetnom byte. Vzhľadom na reálny stav užívania bytu došlo k nedorozumeniu, resp. k pochybeniu v komunikácii matky vlastníčky bytu, ktorá odpovedala iba na otázku, že ona, jej manžel a syn majú trvalý pobyt v predmetnom byte. Ona má v skutočnosti nájomnú zmluvu uzavretú s vlastníčkou bytu, t. j. E. U. a bolo chybou žalovaného, keď danú skutočnosť nepreveroval. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že viacerí susedia vypovedali, že navštevuje ten byt z toho dôvodu, že sa stretáva s bratom majiteľky bytu, ale ktorí konkrétni susedia, takto vypovedali neuviedol, pritom trvá na tom, že ona uvedený byt riadne užíva na základe nájomnej zmluvy uzavretej s vlastníčkou bytu. Má za to, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, považuje ho za predčasné, z toho dôvodu za vadné, vydané v rozpore s § 59 ods. 1 Správneho poriadku. Na úplné zistenie skutkového stavu veci je potrebné doplniť dokazovanie výsluchom najmä matky vlastníčky bytu a zisťovaním u vlastníčky bytu. Rozhodnutím žalovaného z 10.01.2014 bol jej priznaný príspevok na bývanie od 01.12.2013, keďže splnila podmienky jeho priznanie. Žalovaný však v rozpore s § 14 ods. 3 písm. a) zákona o pomoci v hmotnej núdzi mal prehodnocovať priznanie príspevku na bývanie už po 6. mesiacoch a rozhodnutím z 08.04.2014 jej odňal poskytovaný príspevok od 01.03.2013 z dôvodu, že nemala spĺňať podmienky nároku na príspevok na bývanie. Týmto rozhodnutím bola ukrátená na svojich právach z dôvodu, že jej bola znížená dávka v hmotnej núdzi za obdobie od 01.03.2014. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného vidí aj v tom, že je po právnej stránke nesprávne a v napadnutom rozhodnutí sa nevysporiadal ani s dôvodmi uvedenými v jej odvolaní. Zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci. Na súdnom pojednávaní právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že prvostupňový správny orgán, t. j. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v E. rozhodnutím z 12.11.2014 č.: MI1/OPVHN/SOC/2014/66038-0048 žalobkyni priznal aj príspevok na bývanie od 01.09.2014 a to na základe tej istej nájomnej zmluvy, ktorá bola predložená prvostupňovému správnemu orgánu a ktorá je aj súčasťou administratívneho spisu a to už pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia prvostupňovým správnym orgánom 08.04.2014, ako aj žalovaného z 05.06.2014. Ohľadne prenájmu bytu uviedla, že vlastníčka bytu U. sa zdržiava dlhodobo a pracuje v I., byt bol prázdny, nakoľko aj jej rodičia E. U.Á. a D. U. pracovali dlhšiu dobu v zahraničí, ktorí sa vrátili naspäť na Slovensko a išli bývať do bytu vlastníčky bytu ako svojej dcéry na krátky čas, kým si zadovážia vlastnú nehnuteľnosť. Asi po 2, resp. 3 mesiacoch si kúpili vlastnú nehnuteľnosť, v ktorej v súčasnosti bývajú a ide o rodinný dom. V byte vlastníčky bytu U. na ul. E. Č.. XX má bydlisko aj jej brat, ale tento sa zdržiava v zahraničí, pretože pracuje v Č. S.. Na tieto tvrdenia predložila čestné vyhlásenie E. U. z 28.07.2014. Uplatnila si náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť z dôvodov, ktoré sú uvedené aj v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, listinnými dôkazmi predloženými právnou zástupkyňou žalobkyne na súdnom pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Predmetom preskúmavacie konania je zníženie príspevku pomoci v hmotnej núdzi podľa § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi v platnom znení, ktorým bol žalobkyni znížený priznaný príspevok pomoci v hmotnej núdzi o príspevok na bývanie, pretože bolo preukázané, že žalobkyňa J. Š. neužíva byt na bývanie, na ktorý predložila nájomnú zmluvu, t. j. dvojizbový byt na K.. E. XX v E.. Z pripojených administratívnych spisov súd zistil, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny E., odbor sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím z 10.01.2014 č. MI1/OPVHN/SOC/2014/36038-0024 žalobkyni zvýšil dávku a príspevok od 01.12.2013 na sumu 241,37 Eur mesačne a bol jej priznaný aj príspevok na bývanie podľa § 13 zákona č. 417/2013 Z. z. (zrejme správne má byť § 14). Príspevok na bývanie žalobkyni prvostupňový správny orgán zohľadnil aj v rozhodnutí zo 07.02.2014 č. MI1/OPVHN/ SOC/2014/36038-0028. V spise je založená zmluva o prenájme bytu uzavretá medzi prenajímateľkou E. U. a nájomníčkou J. Q. (rod. Š.) ohľadne dvojizbového bytu na ul. E. Č.. XX v E. na dobu jedného roka, t. j. od 25.04.2013 do 25.04.2014 a je pripojený aj dodatok č. 1 k tejto nájomnej zmluve, kde doba nájmu sa predlžuje o jeden rok, t. j. do 25.04.2015. V spise je aj správa z kontrolného šetrenia vykonaná Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v E. dňa 09.01.2014, z ktorej vyplýva, že nájomníčka v byte nebola, ale je tu poznámka, že príspevok na bývanie - priznať. V kontrolnom šetrení z 18.12.2013 takisto nájomníčka prítomná nebola, ale susedia mali uviesť, že žiadna pani s dieťaťom tam nebýva a nezdržiava sa, chodí tam iba sama, lebo nadviazala známosť s bratom vlastníčky bytu. V kontrolnom šetrení z 31.03.2014 takisto nájomníčka v byte nebola, boli tam len rodičia vlastníčky bytu, ktorí mali uviesť, že bývajú v tomto byte aj so svojím synom, t. j. bratom prenajímateľky. Žalobkyňa ako žiadateľka o príspevok vypočutá nebola a ani nebola oboznámená so správami z kontrolného šetrenia. Na súdnom pojednávaní bolo predložené rozhodnutie Okresného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E. z 12.11.2014 č. MI1/OPVHN/SOC/2014/36038-0048, ktorým žalobkyni bola priznaná pomoc v hmotnej núdzi v sume 156,40 Eur mesačne od 01.09.2014, okrem iného aj príspevok na bývanie, pretože je nájomníčka bytu a preukázala túto skutočnosť. Príspevok na bývanie mal byť preukázaný nájomnou zmluvou zo dňa 25.04.2013 a jej dodatkom č. 1 z 25.04.2014 uzavretou medzi prenajímateľkou E. U. a nájomcom J. Q. (rod. Š.). Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. pomoc v hmotnej núdzi sa odníme, zvýši alebo zníži a vyplatí sa vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Osobitný príspevok sa odníme, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na osobitný príspevok. Podľa § 14 ods. 3 písm. b) zákona č. 417/2013 Z. z. príspevok na bývanie patrí, ak niektorý člen domácnosti je nájomcom bytu, nájomcom rodinného domu alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie, ktoré domácnosť užíva na bývanie. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z. suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi úhrnom súm uvedených v § 10 ods. 2 a 3, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 a úhrnom súm príjmu podľa § 4. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje predpis o správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 62 až § 68 všeobecného predpisu o správnom konaní, ak v ods. 3, § 19 ods. 1 a v § 28 ods. 2 písm. a) nie je ustanovené inak. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie správneho orgánu musí mať zákonom stanovenú formu, ktorú predstavujú obsahové a formálne náležitosti. Správny poriadok upravuje všeobecné náležitosti rozhodnutia, ktoré zároveň predstavujú minimálny štandard správnych rozhodnutí. Náležitosti rozhodnutia ustanovené Správnym poriadkom sú vymedzené taxatívne, jedinou výnimkou je upustenie od odôvodnenia, ak sa účastníkom v celom rozsahu vyhovelo. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že počet rozhodnutí správnych orgánov, ktoré majú náležitosti iba podľa § 47 Správneho poriadku je v súčasnosti kvantitatívne výrazne nižší počet než počet rozhodnutí, ktoré majú náležitosti podľa osobitných predpisov. Výrok je najdôležitejšou časťou rozhodnutia, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci, ktorá má byť jednoznačne špecifikovaná iba vo výroku. Rozhodnutím možno vysloviť vznik, zmenu alebo zánik individuálneho právneho vzťahu, ktorým sa zakladajú práva, určujú povinnosti, prípadne menia právne vzťahy. V tejto časti rozhodnutia sa tiež autoritatívne deklarujú určité právne stavy. Výrok musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať riešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. Z výroku musí byť predovšetkým zrejmé čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a akého ustanovenia správny orgán rozhodol. Ďalšou obsahovou náležitosťou rozhodnutia je jeho odôvodnenie. Odôvodnenie plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníka o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občanov v správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia fyzické a právnické osoby viedli k dobrovoľnému plneniu povinnosti (§ 3 ods. 4). Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé rozhodnutie môže zamedziť zbytočnému uplatneniu opravných prostriedkov. Správny poriadok demonštratívnym spôsobom uvádza okolnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, na skutkové okolnosti a na právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočností, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Ďalej treba uviesť aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy, ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. V odôvodnení rozhodnutia nemožno uvádzať skutkové zistenia, ktoré sa buď vôbec nevykonali alebo sa o nich správny orgán dozvedel až po vyhlásení rozhodnutia. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logicky vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Podľa § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p. rozhodnutie správneho orgánu sa považuje za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Nezrozumiteľnosťou sa rozumie nielen jazyková ale aj logická nezrozumiteľnosť. Patria sem prípady, keď z rozhodnutia nie je zrejmé aké dôkazy boli vykonané a ďalej prípady, keď dôkazy sú v zjavnom rozpore medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť z „nedostatku dôvodov“ neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov. V odôvodnení rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E. z 08.04.2014 č. MI1/OPVHN/ SOC/2014/36038-0033 je iba uvedené, že pomoc v hmotnej núdzi upravujeme po prehodnotení nároku na príspevok na bývanie, ale v odôvodnení rozhodnutia vôbec nie je uvedené akým spôsobom a na základe čoho bol prehodnocovaný nárok na príspevok na bývanie. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia z 05.06.2014 č. j. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2014/ 17247-002 uviedol, že z predloženej spisovej dokumentácie zistil, že „úrad dňa 18.12.2013, 08.01.2014 a 31.03.2014 vykonal na adrese E. XX, E. sociálne zisťovanie, z ktorého je preukázané, že p. Š. v dvojizbovom byte, na ktorý predložila nájomnú zmluvu, nebýva, v byte žijú rodičia a brat vlastníčky bytu, to znamená, že byt neužíva na bývanie a tým nie je splnená zákonná podmienka uvedená v § 14 ods. 3 písm. b) zákona o pomoci v hmotnej núdzi“. Z obsahu predložených administratívnych spisov sa nedá zistiť, aby správny orgán nejakým spôsobom u samotnej žiadateľky o príspevok na bývanie, t. j. žalobkyni zisťoval, či byt, na ktorý má uzavretú nájomnú zmluvu v skutočnosti užíva, resp. ak ho neužíva z akého dôvodu, prípadne kde aj s maloletým dieťaťom sa vôbec zdržiava. Z ustanovenia § 46 Správneho poriadku vyplýva, že rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať predpísané náležitosti, pritom z predloženého administratívneho spisu správnych orgánov jednoznačne vyplýva a súd konštatuje, že prvostupňový správny orgán pred vydaním rozhodnutia spoľahlivo nezistil skutkový stav veci a v odôvodnení rozhodnutia ani neuviedol na základe akého vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobkyňa nespĺňa podmienky pre nárok na príspevok na bývanie. Je pravdou, že v administratívnom spise prvostupňového správneho orgánu sú založené tri záznamy z kontrolného šetrenia a to zo dňa 18.12.2013, 08.01.2014 a 31.03.2014, ktoré vykonali zamestnanci prvostupňového správneho orgánu, ale zo všetkých týchto záznamov jednoznačne vyplýva, že ani v jednom prípade tento záznam nebol vyhotovený v prítomnosti žalobkyne. Informácie boli zisťované od rodičov vlastníčky bytu a susedov, ktorí nie sú ani označení. Na viac z ustanovenia § 33 Správne poriadku vyplýva, že účastník konania má právo navrhovať dôkazy, klásť svedkom, znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke a správny orgán je povinný dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladom i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. V danom prípade zo strany prvostupňového správneho orgánu žalobkyni takáto možnosť nebola daná. Takúto možnosť neposkytol účastníčke konania ani samotný žalovaný, hoci v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu žalobkyňa uvádzala, že podmienka užívania bytu, teda aj nájomného bytu nikde nie je uvedená a požiadala, aby jej toto bolo náležite vysvetlené. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu prvostupňovým správnym orgánom je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie ako prvostupňového správneho orgánu, tak aj žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť aj pre nedostatok dôvodov. Z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vôbec nie je zrejmé, či a aké dôkazy boli vykonané, teda čo bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného síce vyplýva, že boli vykonané kontrolné šetrenia zamestnancami prvostupňového správneho orgánu, ale uvedené dôkazy sú v zjavnom nepomere s predloženým listinným dôkazom, ktorý bol predložený už pred vydaním prvostupňového správneho orgánu a to zmluva o prenájme bytu zo dňa 25.04.2013 a jej dodatku č. 1 z 25.04.2014, z ktorého dôvodu bolo potrebné vypočuť predovšetkým samotnú žiadateľku o príspevok na bývanie, t. j. žalobkyňu cielene na predmet preskúmavaného rozhodnutia, vypočuť aj osoby, ktoré sa zdržiavali v byte, na ktorý má uzavretú platnú nájomnú zmluvu žalobkyňa, ale predovšetkým žalobkyňa ako účastníčka konania mala byť oboznámená aj s podkladmi, ktoré mali byť rozhodujúcim podkladom pre vydanie rozhodnutia. Súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom č. 417/2013 Z. z. a zákonom č. 71/1967 Zb., preto rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu podľa § 250j ods. 2 písm. c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci a písm. d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov O. s. p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Povinnosťou správneho orgánu bude tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 46 Správneho poriadku vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a rozhodnutie musí obsahovať predpísané náležitosti. Zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie pre správny orgán vyplýva aj z § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy, vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia. Účastník konania má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie, klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke, ale správny orgán ako to vyplýva z ustanovenia § 33 Správneho poriadku je povinný dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k jeho podkladu i spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Teda správny orgán pred vydaním rozhodnutia pri zisťovaní skutkového stavu musí postupovať v súlade so všeobecným právnym predpisom, t. j. v súlade zákonom č. 71/1967 Zb.. Aké náležitosti má mať správne rozhodnutie vyplýva z ustanovenia § 47 Správneho poriadku, a preto správny orgán v odôvodnení rozhodnutia musí venovať dostatočnú pozornosť, ktoré skutkové okolnosti treba považovať za také skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam, aké dôkazy boli vykonané, ako hodnotil tieto dôkazy, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy a ako sa vyrovnal s námietkami a návrhmi účastníkov konania, samozrejme, že účastníkom konania musí dať možnosť k predkladaným dôkazom sa aj vyjadriť. V odôvodnení rozhodnutia nemožno uvádzať skutkové zistenia, ktoré sa buď vôbec nevykonali alebo sa o nich správny orgán dozvedel až po vyhlásení rozhodnutia. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logicky vzťah. Právne posúdenie musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, no nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce a potrebné, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. a žalobkyni, ktorá v konaní bola úspešná priznal právo na náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia. Právna zástupkyňa súdu zaslala písomné vyčíslenie trov, ale pri ich vyčíslení vychádzala z nesprávnej tarifnej odmeny za 1 úkon. Právnej zástupkyni patrí odmena a náhrada nákladov podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., za 1 úkon právnej pomoci jej patrí odmena podľa § 11 ods. 4 uvedenej vyhlášky, t. j. 1/13 výpočtového základu za rok 2014 predstavuje 61,87 Eur, nie 89,20 Eur, takže za prevzatie a prípravu zastupovania a podanie žaloby zo dňa 29.07.2014 advokátke patrí odmena 2 x po 61,87 Eur a ku každému z týchto úkonov paušálna náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 1/100 výpočtového základu, t. j. 8,04 Eur. Za úkon v roku 2015, t. j. účasť na pojednávaní dňa 26.02.2015 patrí advokátke odmena podľa § 11 ods. 4 1/13 výpočtového základu, t. j. 64,53 Eur a paušálna náhrada k tomuto úkonu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 1/100 výpočtového základu 8,39 Eur. Sídlo advokátka má v Michalovciach, pojednávanie bolo vykonávané na Krajskom súd v Košiciach, preto podľa § 17 ods. 1 a 3 vyhlášky patrí advokátke za každú začatú polhodinu pri ceste strata 13,98 Eur x 4 polhodiny = 55,92 Eur. Takže celková náhrada trov konania titulom právneho zastúpenia je 268,66 Eur (61,87 + 61,87 + 8,04 + 8,04 + 64,53 + 8,39 + 55,92). Trovy konania, ktoré žalobkyni vznikli titulom právneho zastúpenia je povinná zaplatiť žalovaná na účet právnej zástupkyni JUDr. Dane Čukylovej v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v platnom znení). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach a to písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.