Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/97/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201076 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014201076.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej a členov JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobkyne: X.. P. H., D. N., R. XX, zastúpená: JUDr. Zuzana Komorovská, advokátka, AK Kuzmányho č. 57, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Košiciach, Kuzmányho 8, Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-VO-282-007/2014 zo dňa 1.7.2014, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-KE-VO-282/007/2014 zo dňa 1.7.2014, ako aj rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. ORPZ-KE-VO-162/2014 zo dňa 19.3.2014 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobkyne JUDr. Zuzany Komorovskej, AK Kuzmányho 57, Košice, odmenu v sume 438,48 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-KE-VO-282-007/2014 zo dňa 1.7.2014 potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. ORPZ-KE-VO-162/2014 zo dňa 19.3.2014 v časti výroku, že za obdobie od 23.10.2013 do 27.2.2014 žalobkyni nepatrí služobný príjem, za čas neplatného skončenia služobného pomeru od 27.1.2009 do 22.10.2013, s poukazom na ust. § 84 ods. 2 písm. a/ až m/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, v nadväznosti na ust. § 243 ods. 1, 4 cit. zákona, ďalej len „ZoŠSPPZ...“. Z dôvodov rozhodnutia žalovaného vyplýva, že personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach číslo 140 zo dňa 28. 02. 2014 bola R.. X.. P. H. (ďalej len „odvolateľka") ustanovená do funkcie W. V. V. N. U. J. I. K. V. N. N. V. W. N. U. C. J. po tom, ako rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Tdo 49/2013 zo dňa 22. 10. 2013 (ďalej len „rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky") bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6 To 34/2008 zo dňa 09. 12. 2008, ktorým jej bol uložený trest straty hodnosti, na základe ktorého bolo odvolateľke personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach číslo 22/2009 zo dňa 23. 01. 2009 oznámené skončenie služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 197 zákona dňom 09. 12. 2008. Spomenutým rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky boli zrušené aj ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok Krajského súdu v Prešove obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo stratili podklad. Odvolateľka informovala nadriadeného o rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.10.2013 po obdržaní tohto rozsudku a požiadala o zaradenie do výkonu štátnej služby dňa 27.02.2014 o 15.00 h. Žalovaný citujúc ust. § 196 ods. 1 zákona, ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší, služobný pomer trvá. Za čas neplatného skončenia služobného pomeru patrí policajtovi služobný príjem podľa § 84 ods. 1 písm. a) až m) a písm. s) a ak ide o príslušníka Policajného zboru podľa § 84 ods. 2 písm. a) až m), ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného pomeru. Obdobie, za ktoré odvolateľke patrí služobný príjem v danom prípade začalo dňa 27. 01. 2009, nakoľko v dobe od 10. 12. 2008 do 29. 12. 2008 mala priznaný služobný plat rozhodnutím riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach číslo ORP-73-9/VO-2009 zo dňa 16. 02. 2009 a dňom 30. 12. 2008 bola uznaná dočasne neschopnou na výkon štátnej služby pre chorobu a táto neschopnosť trvala do 26. 01. 2009. Obdobie neplatnosti skončenia služobného pomeru skončilo dňa 22. 10. 2013, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6 To 34/2008 zo dňa 09. 12. 2008, a ktorým zároveň boli zrušené aj ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo nadväzujúce. Zastával názor, že posledným dňom, za ktorý odvolateľke patrí služobný príjem podľa § 196 ods. 1 zákona je deň právoplatnosti uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, teda deň 22. 10. 2013. Nadväzne na uvedené treba zdôrazniť, že zákon neohraničuje dobu neplatného skončenia služobného pomeru dňom oboznámenia sa policajta s rozsudkom, resp. dňom jeho doručenia. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že námietky vzťahujúce sa k vznášaným nárokom na služobný príjem podľa § 196 ods. 1 zákona za obdobie po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú neopodstatnené a nemajú oporu v zákone. Nevyhnutnou podmienkou pre ustanovenie policajta do funkcie a priznanie služobného príjmu po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru je splnenie povinnosti policajta v zmysle § 48 ods. 3 písm. t) zákona, ktorou je nastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného. Ďalej uviedol, že podľa § 84 ods. 2 zákona príslušníkovi Policajného zboru v stálej štátnej službe za výkon štátnej služby patrí služobný príjem. Štátnou službou podľa § 2 ods. 2 zákona sa rozumie plnenie úloh Policajného zboru policajtom v služobnom úrade alebo v zahraničí. Odvolateľka preukázateľne v období od 23. 10. 2013 do 27. 02. 2014 úlohy Policajného zboru neplnila, preto je zrejmé, že za toto obdobie jej služobný príjem nepatrí. Pokiaľ ide o námietku vznesenú právnou zástupkyňou, že rozhodnutie „ trpí vadou aj po hmotnoprávnej stránke ", a že nemá oporu v zákone, k tejto žalovaný uviedol, že o nárokoch súvisiacich so služobným pomerom resp. vo veciach služobného pomeru, medzi ktoré patrí aj služobný príjem, rozhoduje v zmysle § 3 zákona nadriadený. V tejto súvislosti konštatoval, že rozhodnutie ako celok, vrátane výroku bolo vydané v súlade so zákonom a zodpovedá požiadavkám uvedeným v § 241 zákona. Žalobkyňa proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie. Medzi odvolacie dôvody uviedla, že rozsudok NS SR č. sp. 4 Tdo 49/2013 bol vyhlásený a preto nadobudol právoplatnosť dňa 22.10.2013. Konštatovanie správneho orgánu, že po jeho vyhlásení mala nahlásiť uvedenú skutočnosť zamestnávateľovi, nemá oporu v ZoŠSPPZ. NS SR rozhodoval na neverejnom zasadnutí, pričom predmetný rozsudok bol právnej zástupkyni žalobkyne doručený dňa 3.2.2014. Po tomto doručení bolo zamestnávateľovi oznámené, že žalobkyňa žiada o zaradenie do štátnej služby. Uviedla tiež, že ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší, služobný pomer trvá. Za čas neplatného skončenia služobného pomeru patrí policajtovi služobný príjem podľa ust. § 84 ods. 1 písm. a/ až m/ a písm. s/ a ak ide o príslušníka Policajného zboru podľa § 84 ods. 2 písm. a/ až m/, ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného pomeru. Napadnutý výrok trpí aj vadou hmotnoprávnej povahy, v ktorom absentuje ust. § 241 ods. 2 ZoŠSPPZ. Žalobkyňa bez zbytočného odkladu oznámila zamestnávateľovi skutočnosť, že trvá na zaradení do služobného pomeru, pričom jej príjem mal byť priznaný aj za obdobie od 23.10.2013 do 27.2.2014. Žalovaný sa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia s odvolacími námietkami žalobkyne vysporiadal tak, že dôvody týkajúce sa skutkového stavu a právnej argumentácie o nepriznaní časti služobného príjmu opísal z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Žalobkyňa proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobu na súd v zákonnej lehote. Žalobné dôvody korešpondovali s odvolacími dôvodmi proti prvostupňovému rozhodnutiu, spočívali najmä: - v nesúhlase s konštatovaním, že žalobkyňa neoznámila bezodkladne zamestnávateľovi zrušenie rozhodnutia, na základe rozhodnutia NS SR č.sp. 4 Tdo 49/2013 zo dňa 22.10.2013, - správny orgán sa nezaoberal s tým, že právnej zástupkyni bolo predmetné rozhodnutie doručené dňa 3.2.2014, - žalobkyňa o termíne neverejného zasadnutia na NS SR nemohla vedieť, pričom svoju oznamovaciu povinnosť o zaradenie do štátnej služby riadne splnila po obdržaní rozhodnutia NS SR. K žalobe sa vyjadril žalovaný dňa 24.10.2014. Okrem dôvodov, ktoré už boli obsahom napadnutých rozhodnutí uviedol, že nevyhnutnou podmienkou pre ustanovenie policajta do funkcie a priznanie služobného príjmu po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru je splnenie povinnosti policajta v zmysle § 48 ods.3 písm. t/ zákona č. 73/1998 Z.z.. Touto povinnosťou policajta je nastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného. Žalobkyňa v žalobe poukazuje na právnu úpravu ohľadne konania na súde upravenú v Trestnom poriadku a nadväzne aj na doručovanie. Má za to, že sa nemohla zúčastniť zasadnutia súdu vzhľadom na zákonnú úpravu tejto formy prejednania jej veci a bola odkázaná s oboznámením sa o výsledku tohto neverejného zasadnutia výlučne len na doručenie tohto rozhodnutia. Uvádza, že rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 22.10.2013 bol doručený jej právnej zástupkyni dňa 03.02.2014 a ako dôkaz uvádza kópiu prezenčnej pečiatky o doručení rozsudku, ktorý rozsudok bol prílohou výzvy na opätovné zaradenie do riadnej služby. Následne, bez zbytočného odkladu po tom, čo sa žalobkyňa od svojej obhájkyne dozvedela o doručení a obsahu rozsudku NS, vyzvala zamestnávateľa (žalovaného) na riadne zaradenie do výkonu služby. Žalovaný uvádza, že pojem „bez zbytočného odkladu“ (bezodkladne) sa v ustálenej právnej praxi vykladá podľa objektívnych možností splnenia stanovenej povinnosti, spravidla je to doba zodpovedajúca lehote osem dní, čiže ide rozhodne o kratší časový úsek, čo vyplýva aj z gramatického výkladu tohto slovného spojenia. Nemožno teda považovať konanie žalobkyne ani v súlade s uvedeným, pretože ak aj bolo rozhodnutie Najvyššieho súdu SR doručené jej obhájkyni až dňa 03.02.2014, ako tvrdí, oboznámila s ním svojho nadriadeného až po dvadsiatichštyroch dňoch, teda po viac ako troch týždňoch. Taktiež nemožno ani žalovanému pričítať na ťarchu ustanovenia zákona upravujúce, či už nemožnosť účasti na neverejnom zasadnutí súdu, či už lehoty určené pre vyhotovenie rozsudku, ako ani postup súdu v Prešove pri doručovaní rozsudku. Predmetný rozsudok Najvyššieho súdu SR bol podľa odtlačku prezentačnej pečiatky doručený na Krajskom súde v Prešove už dňa 06.11.2013. Žalovaný poukazuje na to, že deň oboznámenia bezprostredne nadriadeného s rozhodnutím o zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru nemá vplyv na určenie obdobia, za ktoré patrí policajtovi služobný príjem podľa § 196 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.. Podľa § 84 ods.2 zákona č. 73/1998 Z.z. príslušníkovi Policajného zboru v stálej štátnej službe za výkon štátnej služby patrí služobný príjem. Štátnou službou podľa § 2 ods.2 zákona č. 73/1998 Z.z. sa rozumie plnenie úloh Policajného zboru policajtom v služobnom úrade alebo v zahraničí. Žalobkyňa však preukázateľne v období od 23.10.2013 do 27.02.2014 úlohy Policajného zboru neplnila, preto je zrejmé, že za toto obdobie jej služobný príjem nepatrí. Súd v konaní podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p., po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že rozhodnutie žalované trpí vadou po hmotnoprávnej stránke v absencii ust. § 48 ods. 3 písm. t/ vo výroku napadnutého rozhodnutia, ako aj nesprávnym výkladom uvedeného ustanovenia ZoŠSPPZ. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobkyni bolo dňa 23.1.2009 na základe Personálneho rozkazu č. 22 oznámené, že podľa § 197 ZoŠSPPZ sa skončil služobný pomer príslušníka Policajného zboru z dôvodu uloženia trestu straty hodnosti, rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.p. 6 To 34/08-456 zo dňa 9.12.2008. Uvedený rozsudok bol predmetom dovolacieho konania na NS SR, ktorý rozsudkom č.sp. 4 Tdo 49/2013 zo dňa 22.10.2013 rozhodol tak, že bol porušený zákon v ust. § 258 ods. 1 písm. d/, písm. e/ ods. 2 TP a § 259 ods. 3 TP v neprospech obvinenej /žalobkyne/. Tento rozsudok bol zrušený, súčasne sa zrušili aj ďalšie rozhodnutia, na zrušený rozsudok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súd poznamenáva, že t.č. sa trestný spis nachádza na Špeciálnom súde v Pezinku, čo zistil operatívnym šetrením z dôvodu šetrenia, kedy prevzala žalobkyňa rozsudok NS SR, dátum prevzatia je 4.3.2014. Nie je sporné ani to, že žalobkyňa bola na základe personálneho rozkazu riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. 140 zo dňa 28.2.2014 ustanovená do funkcie W. V. V.E. N. J. I. K., V. N. N. V. J., dňom 28.2.2014, podľa ust. § 33 ods. 1 a § 196 ods. 2 ZoŠSPPZ. Podľa rozhodnutia č. ORPZ-KE-VO-162/2014 zo dňa 19.3.2014 za čas neplatného skončenia služobného pomeru, od 27.1.2009 do 22.10.2013 jej bol priznaný služobný príjem, za obdobie od 23.10.2013 do 27.2.2014 jej nebol priznaný, dôvody spočívali najmä v ust. § 48 ods. 3 písm. t/ cit. ZoŠSPPZ. Podľa ust. § 196 ods. 1 ZoŠSPPZ, ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší, služobný pomer trvá. Za čas neplatného skončenia služobného pomeru patrí policajtovi služobný príjem podľa ust. § 84 ods. 1 písm. a/ až m/ a písm. s/ a ak ide o príslušníka Policajného zboru podľa § 84 ods. 2 písm. a/ až m/, ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného pomeru. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že uvedený služobný príjem nemôže byť priznávaný alikvotnou čiastkou, ako ho uviedol prvostupňový aj druhostupňový správny orgán v napadnutých rozhodnutiach za celý čas neplatného skončenia služobného pomeru, odvolávajúc sa na ust. § 48 ods. 3 písm. t/ ZoŠSPPZ. V danom prípade sa zrušilo nadväzujúce rozhodnutie o skončení služobného pomeru, preto nastal právny stav, podľa ktorého policajtovi od skončenia služobného pomeru až do jeho nástupu, patrí služobný príjem, ako keby služobný pomer trval, čo odôvodňuje ust. § 196 ods. 1 prvá veta ZoŠSPPZ. Ustanovenie § 48 ods. 3 písm. t/ ZoŠSPPZ, podľa ktorého policajt je povinný nastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného, by malo význam iba vtedy, ak by správne súdy konali o neplatnosti takého právneho aktu, kde sa rozhoduje na verejnom zasadnutí. V danom prípade sa v trestnej veci konalo tak, že uvedený rozsudok NS SR č.sp. 4 Tdo 49/2013 bol vynesený na neverejnom zasadnutí, preto notifikačná povinnosť policajta v uvedenom prípade prichádzala do úvahy až po obdržaní rozsudku a to jeho doručením, čo sa preukázateľne stalo až dňa 3.2.2014, čo je aj obsahom administratívneho spisu. Bezodkladnosť oznámenia takejto právnej skutočnosti bez ohľadu na absenciu primeranej lehoty v citovanom ZoŠSPPZ má za následok, že ak účastník takýto právny úkon učiní, je povinnosťou zamestnávateľa príslušného policajta zaradiť do štátnej služby, čo sa v danom prípade aj stalo dňom 28.2.2014. Bezodkladné oznámenie je na úvahe správneho orgánu, pričom táto lehota sa obvykle považuje od 8 do 15 dní, podľa situácie, ktorá sa po obdržaní rozsudku vyskytla na strane prijímateľa uvedeného rozsudku NS SR. Žalobkyni bol rozsudok doručený dňa 5.3.2014, teda už v čase, keď bola prijatá do služobného pomeru. Súd právny záver žalovaného v otázke notifikačnej povinnosti považoval za nesprávny, preto s odkazom na ust. § 196 ods. 1 ZoŠSPPZ považuje obdobie od 23.10.2013 do času, keď mohla žalobkyňa po prvýkrát oznámiť bezodkladne právnu skutočnosť o zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru za obdobie, za ktoré patrí žalobkyni služobný príjem ako pred neplatným skončením tohto pomeru. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 250r O.s.p. ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011). Žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná bola priznaná náhrada trov konania podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p., spočívajúca v odmene za zastupovanie advokátkou za 3 úkony právnej pomoci, prevzatie zastúpenia, podanie žaloby a účasť na pojednávaní 1 x 134,- EUR, náhrada paušálu 1 x 8,04 EUR, 2 x 139,83 EUR, 2 x 8,39 EUR, odmena advokáta 438,48 EUR, v nadväznosti na ust. § 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení nesk. predpisov. Za podané odvolanie žalobkyne, proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, nie je možné v súdnom konaní uvedenú náhradu priznať, pretože sa tento úkon netýkal právnej pomoci v súdnom konaní /zastupovanie neuskutočnené v konaní podľa V. časti O.s.p./. Žalobkyni súčasne sa vráti zaplatený súdny poplatok osobitným rozhodnutím za podanú žalobu v sume 70,- EUR ako vyrubený bez právneho dôvodu, vzhľadom na oslobodenie od súdneho poplatku podľa ust. § 4 ods. 2 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. v znení nesk. predpisov, v nadväznosti na ust. § 11 ods. 1 prvá veta cit. zákona o súdnych poplatkoch. Žalobkyňa bola už v čase podania žaloby zaradená do štátnej služby na výkon policajta podľa osobitných predpisov, ďalej sa na ňu vzťahuje ust. § 248 ZoŠSPPZ. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.