Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Sd/68/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201214 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014201214.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci navrhovateľa T.. T. Ž., bývajúceho v B., C. X, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Franko, s.r.o., Košice, Popradská 82, proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu z 03.09.2014 č. XXX XXX XXXX X. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporca napadnutým rozhodnutím podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o sociálnom zabezpečení“) a podľa § 259 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o sociálnom poistení“) zamietol navrhovateľovu žiadosť z 01.07.2014 o priznanie starobného dôchodku od 01.01.2012. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok bola zamietnutá z dôvodu, že navrhovateľovi bol v roku 1990 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 a nasl. zákona o sociálnom zabezpečení, ktorý sa podľa § 125 ods.1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov považuje za výsluhový dôchodok. Starobný dôchodok, ktorý je navrhovateľovi naďalej vyplácaný Útvarom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR z osobitného systému sociálneho zabezpečenia sa za výsluhový dôchodok iba považuje, naďalej je však starobným dôchodkom priznaným podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho priznanie podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 toho istého zákona. Z uvedeného dôvodu navrhovateľovi nárok na priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia od 01.01.2012 nevznikol. Navrhovateľ podal v zákonnej lehote návrh na preskúmanie tohto rozhodnutia, navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vrátil ho odporcovi na ďalšie konanie. Uviedol, že podľa rozhodnutia orgánu sociálneho zabezpečenia federálneho Ministerstva vnútra z 22.08.1990 bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok. Do doby rozhodnej pre priznanie dôchodku sa započítavala doba služby pre policajný zbor a výkon vojenskej služby. Od účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý vytvoril dvojkoľajnosť dôchodkových dávok a určil povahu dôchodku, ktorý bol dovtedy považovaný za starobný, ale ktorý sa súčasne priznával za výkon služby v rizikových povolaniach, sa tento dôchodok považuje za výsluhový, a nie už za starobný. Po skončení služby v policajnom zbore v roku 1990 navrhovateľ ďalej pôsobil ako zárobkovo činná osoba. Od 28.06.1995 do 31.12.2011 vykonával činnosť advokáta a v tomto období sa aktívne podieľal na dôchodkovom zabezpečení a platil odvody so Sociálnej poisťovne. Navrhovateľ teda ešte v nasledujúcich viac ako 20 rokov platil dôchodkové poistenie, preto je toho názoru, že mu vznikol nárok na starobný dôchodok, ktorý sa odvíja od veku výkonu povolania a účasti na dôchodkovom poistení mimo obdobia pôsobenia v policajnom zbore a výkonu vojenskej služby. Napadnuté rozhodnutie odporcu považuje navrhovateľ za diskriminačné, a preto navrhuje, aby súd ho zrušil a vrátil ho odporcovi na ďalšie konanie, a zaviazal odporcu na úhradu trov právneho zastúpenia. Odporca v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa uviedol, že žiadosťou spísanou 01.07.2014 navrhovateľ požiadal o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 01.01.2012. Navrhovateľovi bol rozhodnutím z 22.08.1990 č. PR-16575/61-90 od 01.08.1990 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 - 133 zákona o sociálnom zabezpečení, ktorý sa od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok podľa § 125 ods.1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Starobný dôchodok sa však za výsluhový dôchodok iba považuje, naďalej je starobným dôchodkom priznaným podľa zákona o sociálnom zabezpečení, pre priznanie ktorého navrhovateľ k 01.01.2012 splnil všetky zákonné podmienky. Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho priznanie podľa piatej časti zákona o sociálnom zabezpečení vylučuje možnosť vzniku ďalšieho nároku na starobný dôchodok podľa § 21 zákona o sociálnom zabezpečení. Rovnaký názor zaujal aj Najvyšší súd SR napríklad v rozsudku č. 9So/41/2008 z 29.09.2008, č. 9So/129/2010 z 24.11.2011 a č. 9So/134/2010 z 24.11.2011, podľa ktorého starobný dôchodok priznaný podľa § 132 zákona o sociálnom zabezpečení vyplácaný iným orgánom sociálneho zabezpečenia je naďalej starobným dôchodkom a za výsluhový dôchodok sa iba považuje. Z týchto dôvodov odporca navrhoval, aby súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. Súd podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s dávkovým spisom a listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom spolu s opravným prostriedkom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Podľa § 259 ods.1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v konaní o nároku na dôchodok a jeho výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktorý vznikol pred 01.01.2004, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.12.2003. Podľa § 21 ods.1 písm.e) zákona o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 60 rokov. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľovi po dovŕšení 55 rokov veku bol podľa § 132 - 133 zákona o sociálnom zabezpečení priznaný starobný dôchodok od 01.08.1990. Podľa § 132 ods.1 písm.a) zákona o sociálnom zabezpečení vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií. Citované zákonné ustanovenie sa do 31.07.2002 vzťahovalo aj na sociálne zabezpečenie vojakov. Podľa § 142 ods.4 písm.b) zákona o sociálnom zabezpečení o dávke dôchodkového zabezpečenia rozhoduje, pokiaľ ide o príslušníkov zboru národnej bezpečnosti, vojakov z povolania v pôsobnosti federálneho Ministerstva vnútra, orgán príslušného ministerstva. Aj toto zákonné ustanovenie sa do 30.06.2002 vzťahovalo aj na sociálne zabezpečenie policajtov. Podľa § 259 ods.1 zákona o sociálnom poistení v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01.01.2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.12.2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Podľa § 261 ods.1 prvej až tretej vety zákona o sociálnom poistení sa suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienku nároku na tento dôchodok pred 01.01.2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31.12.2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, určí podľa tohto zákona. Podľa § 175 zákona o sociálnom zabezpečení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, alebo služby, I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31.12.2023. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ žiadosťou spísanou 01.07.2014 požiadal odporcu o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 01.01.2012. Navrhovateľovi rozhodnutím z 22.08.1990 č. PR-16575/61-90 bol od 01.08.1990 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zákona o sociálnom zabezpečení. Tento starobný dôchodok sa v zmysle ustanovenia § 125 ods.1 zákona č. 328/2002 Z.z. považuje za výsluhový dôchodok podľa tohto zákona, pretože ku dňu jeho účinnosti bol navrhovateľovi vyplácaný starobný dôchodok orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva. Je teda nesporné, že navrhovateľovi bol starobný dôchodok priznaný podľa zákona o sociálnom zabezpečení, v roku 1990 dovŕšil 55. roku veku, tento starobný dôchodok mu naďalej patrí a za výsluhový dôchodok sa podľa zákona č. 328/2002 Z.z. iba považuje. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 9So/129/2010 zo dňa 24.11.2011, na ktorý vo svojom vyjadrení poukazoval aj odporca, vyplýva, že „vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb., ako aj vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods.1 zákona o sociálnom poistení“. Na navrhovateľa sa nevzťahuje ani ustanovenie § 261 ods.1 prvej až tretej vety zákona o sociálnom poistení, pretože ku dňu 31.12.2003, hoci bol nepretržite zamestnaný, poberal starobný dôchodok. Navrhovateľ v žiadosti o starobný dôchodok žiadal o započítanie doby zamestnania, ktoré neboli započítané do doby zamestnania pri výpočte starobného, teraz výsluhového dôchodku, a dobu zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok od 13.07.1997 do 31.12.2011. Táto doba je dobou ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok a všetky vyššie spomínané doby zamestnania je možné posúdiť len ako žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku postupom podľa § 259 ods.1, § 261, § 293l ods.1 zákona o sociálnom poistení. O priznaní starobného dôchodku navrhovateľovi nerozhodovala, a tento starobný dôchodok ani odporcovi nevypláca, preto nie je daná právomoc Sociálnej poisťovne rozhodnúť ani o zvýšení starobného dôchodku za ďalšie doby zamestnania. V spomínanom rozsudku Najvyššieho súdu SR súd vyslovil právny názor, že „rozhodnúť o nároku navrhovateľa na zvýšenie starobného dôchodku za nezhodnotenú dobu zamestnania pred vznikom nároku na starobný dôchodok a za dobu zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok (považovaný za výsluhový dôchodok), je daná právomoc útvaru Ministerstva vnútra SR“. Z uvedeného dôvodu súd rozhodnutie odporcu napadnuté opravným prostriedkom považuje za vydané v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods.2 O.s.p. potvrdil. Navrhovateľ nebol úspešný v konaní, súd mu preto nepriznal právo na náhradu trov konania. Odporcovi toto právo zo zákona nepatrí. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.