Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/113/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201293 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014201293.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Judity Jurákovej v právnej veci žalobcov v I. rade Y.. P. V., bytom Y.. T. č. XX, T., v II. rade T.. Y. V., bytom Y.. T. č. XX, T., proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/ SSVOPHN/SOC/2014/428-0002 zo dňa 23.09.2014, takto r o z h o d o l : Konanie o žalobe podanej žalobkyňou v II. rade z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi v I. rade n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 29.10.2014 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 30.10.2014 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHN/SOC/2014/428-0002 zo dňa 23.09.2014, zastavenia konania a uloženia povinnosti žalovanému doplatiť žalobcom dávku v hmotnej núdzi po 61,60 eur mesačne od 01.07.2014 až do konečného doplatenia. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, odbor sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím č. MI1/ OPVHN/SOC/2014/18268-0023 zo dňa 12.08.2014 podľa § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov znížil Y.. V. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.. T. XX, XXX XX T., pomoc v hmotnej núdzi na sumu 72,80 eur mesačne od 01.07.2014. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov neposkytne pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur za mesiac júl 2014. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol, že dňa 16.07.2014 prevzal žalobca v I. rade výzvu na výkon pracovných činností v rozsahu 32 hodín mesačne na obdobie od 01.07.2014 do 31.12.2014. Konštatoval, že bolo preukázané, že v mesiaci 07/2014 žalobca v I. rade neakceptoval ponuku a nezúčastnil sa na činnostiach, na ktoré bol zaradený. Poučenie v súvislosti s aplikáciou § 10 zo dňa 27.02.2014 prevzal žalobca v I. rade 03.03.2014. Iné zmeny preukázané neboli, preto ho naďalej správny orgán prvého stupňa považuje za občana v hmotnej núdzi a spĺňa podmienky nároku na pomoc v hmotnej núdzi. Správny orgán prvého stupňa citoval ustanovenie § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov a uviedol, že pomoc v hmotnej núdzi sa žalobcovi v I. rade poskytuje dávkou v sume 117,20 eur mesačne u jednotlivca s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi, znižuje sa o 61,60 eur, z dôvodu neúčasti na aktivácii a príspevkov na nezaopatrené dieťa v sume 17,20 eur mesačne, pretože si dieťa plní povinnú školskú dochádzku. Úhrnná suma dávky a príspevkov je 72,80 eur. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa ďalej uviedol, že príjem preukázaný nebol. Konštatoval, že rozdiel medzi úhrnom súm dávky a príspevkov a úhrnom súm príjmu je pomoc v hmotnej núdzi zaokrúhlená na desať eurocentov nahor. Pomoc v hmotnej núdzi žalobcovi v I. rade poskytuje v sume 72,80 eur. Správny orgán prvého stupňa ďalej citoval ustanovenie § 28 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov a uviedol, že ak fyzická osoba spôsobila, že sa jej poskytovala alebo poskytuje pomoc v hmotnej núdzi neprávom, je povinná vrátiť poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi alebo jej časť zvýšenú o 10 % odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo v poskytovanej sume. Správny orgán prvého stupňa podľa § 47 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov opravil dňa 21.08.2014 zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozhodnutia č. MI1/OPVHN/SOC/2014/18268-0023 zo dňa 12.08.2014 tak, že pôvodne nesprávne uvedený výrok nahradil správnym výrokom: „podľa § 24 ods. 1 písm. a/, podľa § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa fyzickej osobe“ a výrok: „znižuje preddavok na pomoc v hmotnej núdzi na sumu 72,80 eur mesačne od 01.07.2014 podľa § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov neposkytne pomoc v hmotne núdzi v sume 61,60 eur za mesiac júl 2014“. V odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobcovia v I. a II. rade žiadali zrušiť rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a konanie zastaviť. Uviedli, že obsah zákona č. 417/2013 Z. z. a postup orgánu štátu považujú za diskrimináciu ich oboch. Poukázali na to, že ak jemu ako rodičovi zo zákona č. 417/2013 Z. z. vyplýva akási povinnosť, potom mu ju orgán štátu mal uložiť svojim rozhodnutím, voči ktorému by sa mohol brániť. Vzhľadom k tomu, že peniaze potrebuje pre maloleté dieťa, iba preto písomne neodpovedal, že nesúhlasí s odpracovaním dávky v hmotnej núdzi, ale úrad ho písomne neinformoval ako túto povinnosť má absolvovať spolu s dieťaťom. Konštatovali, že na úrade práce majú kompletný jeho spis, kde pracoval, v akej profesii, ako dlho a prečo skončil. Ďalej uviedli, prečo on a jeho dcéra majú byť diskriminovaní, a preto sa obrátia na Ombudsmanku SR, či postup úradu ladí so zákonom v rámci konania voči nim. Poukázal na to, že OZ Zdravie Zemplína, Špitálska 1, Michalovce, nemá žiadnu kanceláriu v budove Hlavnej pošty a nie je to právnické prostredie. V závere podaného odvolania uviedli, že záležitosť riešil aj cez Úrad predsedu vlády SR ohľadne ich diskriminácie, s čiastkovým záverom takým, že SKPK ÚV SR postúpila podanie na zaujatie stanoviska a zabezpečenia jeho ďalšieho vybavenia Kancelárii ministra. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPHN/SOC/2014/428-0002 zo dňa 23.09.2014 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, odboru sociálnych vecí a rodiny č. MI1/OPVHN/ SOC/2014/18268-0023 zo dňa 12.08.2014 zmenil tak, že výrok rozhodnutia bude znieť: „podľa § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa fyzickej osobe Y.. P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.. T. XX, XXX XX T., znižuje preddavok na pomoc v hmotnej núdzi na sumu 72,80 eur mesačne od 01.07.2014. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, odbor sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) rozhodnutím č. MI1/OPVHN/ SOC/2014/18268-0023 zo dňa 12.08.2014 bol podľa § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“) účastníkovi konania znížený preddavok na pomoc v hmotnej núdzi na sumu 72,80 eur mesačne od 01.07.2014 a podľa § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi nebola poskytnutá pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur za mesiac júl 2014. Poukázal na to, že v odôvodnení rozhodnutia úrad uviedol, že účastník konania si dňa 16.07.2014 prevzal výzvu na výkon pracovných činností v rozsahu 32 hodín mesačne na obdobie od 01.07.2014 do 31.12.2014. Ďalej uviedol, že bolo preukázané, že v mesiaci 07/2014 účastník konania neakceptoval ponuku a nezúčastnil sa na činnostiach, na ktoré bol zaradený. Žalovaný ďalej uviedol, že z predloženého spisu zistil, že účastník konania podal žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi dňa 22.01.2007. Rozhodnutím č. 2007/02079/1 zo dňa 30.01.2007 mu bola priznaná dávka v hmotnej núdzi a príspevky k nej v sume 1.700,- Sk mesačne od 01.01.2007. Následne sa výška dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k nej a neskôr pomoci v hmotnej núdzi menila na základe príjmových, rodinných a legislatívnych zmien. Naposledy bola účastníkovi konania výška pomoci v hmotnej núdzi upravená rozhodnutím č. MI1/OPVHN/SOC/2014/18268-0014 zo dňa 26.02.2014 na sumu 134,40 eur mesačne od 01.02.2014. Listom zo dňa 15.07.2014 bola účastníkovi konania zaslaná ponuka na vykonávanie pracovných činností pre OZ Zdravie Zemplína, Špitálska 1, Michalovce, na obdobie od 01.07.2014 do 31.12.2014 so začiatkom výkonu činnosti dňa 21.07.2014. Konštatoval, že v sprievodnom liste sa uvádza, že pokiaľ ponuku práce odmietne alebo po jej akceptovaní na výkon pracovných činností nenastúpi podľa § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa dávka zníži o sumu 61,60 eur. Taktiež sa tam uvádza, že nedoručenie tlačiva bude považované za odmietnutie ponuky. Uviedol, že účastník konania si výzvu prevzal dňa 16.07.2014 a v lehote troch dní tlačivo nedoručil späť úradu. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia citoval ustanovenie § 10 ods. 3, § 25 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi a uviedol, že úrad účastníkovi konania zaslal výzvu s ponukou pracovnej činnosti, na ktorú účastník konania nereagoval. Vo výzve bol účastník konania upozornený na skutočnosť, že nedoručenie tlačiva bude považované za odmietnutie ponuky. Konštatoval, že v zmysle § 25 ods. 2 v spojitosti s ustanovením § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi úrad účastníkovi konania znížil pomoc v hmotnej núdzi zo sumy 134,40 eur na sumu 72,80 eur, t.j. o sumu 61,60 eur. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia z dôvodu zmätočnej a nesprávnej formulácie výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. K námietke účastníka konania, že zákon o pomoci v hmotnej núdzi je protiústavný uviedol, že zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých predpisov nadobudol účinnosť dňa 01.01.2014. Napriek skutočnosti, že ustanovenie § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi bolo viacerými subjektmi označené za nezákonné a boli podané podnety na Ústavný súd SR na prešetrenie zákonnosti tohto ustanovenia, Ústavný súd SR účinnosť predmetného ustanovenia nepozastavil. Konštatoval, že z uvedeného dôvodu je úrad povinný postupovať v súlade s týmto ustanovením. Žalobcovia v I. a II. rade sa včas podanou žalobou domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného č. UPS/ US1/SSVOPHN/SOC/2014/428-0002 zo dňa 23.09.2014, zastavenia konania a uloženia povinnosti žalovanému doplatiť žalobcom dávku v hmotnej núdzi po 61,60 eur mesačne od 01.07.2014 až do konečného doplatenia. Uviedli, že v konaní žalovaného uplatnili odvolanie dňa 18.08.2014, pričom žalovaný dôvody odvolania nepreskúmal, rozhodol tak, že mení výrok prvostupňového Úradu práce v Michalovciach. Konštatovali, že právne zmenil už zmenené, keďže zmenu odobril svojim podaním doručeným dňa 27.08.2014 už Úrad práce Michalovce. Uviedli, že žalovaný nemal preto takúto rozhodovaciu právomoc, uplatnené odvolanie takýto návrh neobsahovalo a žalovaným citovaný zákon účinný od 01.01.2014 takýto postup a konanie neupravuje. Konštatovali, že žalovaný zákon č. 417/2013 uplatnil voči žalobcovi v I. rade na princípe dobrovoľnosti a nie na princípe povinnosti. V podanej žalobe žalobcovia ďalej uviedli, že žalovaný nemohol svojim konaním a napadnutým rozhodnutím zrušiť rozhodnutie č. 2007/02079/1 z 30.01.2007 o priznaní dávky v hmotnej núdzi na sumu 1.700,- Sk, ak zákon účinný od 01.01.2014 nemá spätnú účinnosť, resp. nie spätne viacej ako tri roky a nemohol toto rozhodnutie ani meniť. Poukázali na to, že žiadny nový zákon nemôže odporovať doterajším platným zákonom; nesmie ich ani obchádzať právnym úkonom. Iný zákon právoplatne uzatvára, že rodič s jedným maloletým dieťaťom musí dostať toľko, koľko mu zákon priznáva, t.j. cca 150 eur. V závere podanej žaloby žalobcovia konštatovali, že Ústava SR a zákony v sociálnej oblasti si vzájomne odporujú, pokiaľ ich vykonávatelia tlačia dieťa a jeho rodiča do chudoby. Pritom oni sami túto situáciu ospravedlňujú svetovou hospodárskou krízou, pričom aj deti a rodičia starajúci sa o ne, sú súčasťou tejto krízy. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 19.01.2015 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že skutočnosť, že žalobu podala žalobkyňa v II. rade ako neoprávnená osoba, je dôvodom na zastavenie konania v tejto časti podľa § 250d ods. 3 O.s.p.. Poukázal na dôvody, pre ktoré je potrebné žalobu zamietnuť, pričom uvedené dôvody korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Žalobcovia v písomnom stanovisku zo dňa 28.02.2015 k vyjadreniu žalovaného uviedli, že zákon nezakazuje, aby účastníkom konania bolo maloleté dieťa, nezaopatrené, v starostlivosti rodiča - otca. Konkrétne rieši, ak ide o kolíziu záujmov rodičov a ak o kolíziu nejde. Poukázali na to, že vyjadrenie žalovaného došlo žalobcom od súdu v nezalepenej obálke a nebolo zachované listové tajomstvo. Uviedli, že konanie žalovaného ako odvolacieho orgánu bolo od začiatku zmätočné, lebo zmenil to, čo už bolo zmenené. Konštatovali, že sociálny predpis stanovuje konkrétnu sumu, ktorá patrí mesačne rodičovi starajúcemu sa o jedno nezaopatrené dieťa. Poukázali na to, že ľudské práva patria človeku preto, lebo je ľudská bytosť a nie preto, že mu ich štát poskytol. Ďalej uviedli, že v rozsiahlom vyjadrení sa žalovaný nevyjadril k tomu, ako mohol uložiť povinnosť bez vydania rozhodnutia a viazať ju na dobrovoľnosť konania toho, koho sankcionuje. Z uvedených dôvodov trvali v celom rozsahu na žalobe a žiadali rozhodnúť podľa petitu. Krajský súd v Košiciach v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. bez nariadenia pojednávania (za splnenia zákonných podmienok v zmysle § 250f ods. 1, 2 O.s.p.), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 250 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo. Podľa § 250d ods. 3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Účastníkom preskúmavacieho konania v správnom súdnictve môže byť iba ten, kto má spôsobilosť byť účastníkom konania a spôsobilosť samostatne pred súdom konať (procesnú spôsobilosť). Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinností, inak len ten, komu ju zákon priznáva (§ 19). Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že spôsobilosťou byť účastníkom konania v správnom súdnictve disponuje buď subjekt, ktorý má hmotnoprávnu subjektivitu, alebo subjekt, ktorému procesnú subjektivitu zákon výslovne priznáva, t.j. subjekt, ktorý zákon expressis verbis označuje za účastníkov konania. Z ustanovenia § 250 ods. 2, prvá veta, vyplýva obmedzenie procesnej legitimácie len na tie fyzické a právnické osoby, ktoré boli účastníkmi správneho konania a ktoré o sebe tvrdia, že ako účastníci správneho konania boli rozhodnutím správneho orgánu ukrátené na svojich právach, t.j. že im takýmto rozhodnutím bola spôsobená ujma. Samotné tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach, však nepostačuje. S takýmto tvrdením musí korešpondovať jeho subjektívne oprávnenie, ktoré vychádza z konkrétneho právneho predpisu. Súd v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných ustanovení posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve. Žalobná legitimácia v zmysle § 247 ods. 1 a § 250 ods. 2 O.s.p. musí byť daná pre všetky prípady, keď je dotknutá právna sféra žalobcu, t.j. keď sa jednostranný úkon správneho orgánu vzťahujúci sa na konkrétnu vec a konkrétneho adresáta dotýka ich právnej sféry. Nejde teda iba o to, či úkon správneho orgánu založil, zmenil alebo zrušil, resp. záväzne určil práva a povinnosti žalobcu, ale o to, či sa podľa tvrdení žalobcu v žalobe negatívne prejavil v jeho právnej sfére. Ak súd zistí, že žalobca osobne nebol ukrátený rozhodnutím správneho orgánu na svojich právach, nebol oprávnený ani na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia. Z tohto dôvodu súd uznesením podľa § 250d ods. 3 O.s.p. konanie zastaví. V predmetnom konaní rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ako aj rozhodnutím žalovaného bol znížený preddavok na pomoc v hmotnej núdzi žalobcovi v I. rade na sumu 72,80 eur mesačne od 01.07.2014. Z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že žalobcovi bola rozhodnutím č. 2007/02079/1 zo dňa 30.01.2007 priznaná dávka v hmotnej núdzi a príspevky k nej v sume 1.700,- Sk mesačne od 01.01.2007. Naposledy bola žalobcovi v I. rade výška pomoci v hmotnej núdzi upravená rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa č. MI1/OPVHN/SOC/2014/18268-0014 zo dňa 26.02.2014 na sumu 134,40 eur mesačne. Z citovaných rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že dávka v hmotnej núdzi bola určená len žalobcovi v I. rade, v dôsledku čoho aj účastníkom konania pred prvostupňovým správnym orgánom, ako aj žalovaným, bol iba žalobca v I. rade, a teda rozhodnutia tak prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného, sa priamo netýkali žalobkyne v II. rade. Súd považuje za potrebné uviesť, že z podanej žaloby vôbec nevyplýva akým spôsobom bola žalobkyňa v II. rade ukrátená na svojich právach rozhodnutiami správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného, pričom ako už bolo vyššie uvedené, samotné tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach nepostačuje a s takýmto tvrdením musí korešpondovať jeho subjektívne oprávnenie, ktoré vychádza z konkrétneho právneho predpisu. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že žalobkyňa v II. rade osobne nebola ukrátená rozhodnutím žalovaného na svojich právach, a teda nebola oprávnená na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Z tohto dôvodu súd podľa § 250d ods. 3 O.s.p. konanie o žalobe podanej žalobkyňou v II. rade zastavil. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. s použitím § 246 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Podľa ustanovenia § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Podľa ustanovenia § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Podľa ustanovenia § 47 ods. 6 Správneho poriadku, chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania. Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, pomoc v hmotnej núdzi sa odníme, zvýši alebo zníži a vyplatí sa vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Osobitný príspevok sa odníme, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na osobitný príspevok. Podľa ustanovenia § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ak v odsekoch 5 až 6 nie je ustanovené inak, dávka podľa odseku 2 sa znižuje o sumu 61,60 eur za každého plnoletého člena v domácnosti, ktorý nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti12) dohodnutom rozsahu najmenej 32 hodín mesačne a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech (ďalej len „organizátor dobrovoľníckej činnosti“) v rozsahu 32 hodín mesačne na vykonávaní a) menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, b) dobrovoľníckej činnosti,33) alebo c) prác na predchádzanie mimoriadnej situácii,29) počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie. Z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že správny orgán prvého stupňa výzvou zo dňa 15.07.2014 doručenou žalobcovi v I. rade dňa 16.07.2014 žiadal žalobcu v I. rade, aby v lehote do troch dní od doručenia tejto výzvy preukázal skutočnosti rozhodujúce na ďalšie poskytovanie a výšku pomoci v hmotnej núdzi. Žalobca I. rade bol vyzvaný, aby na účely § 10 zákona o pomoci v hmotnej núdzi na prvej strane tlačiva „Ponuka“ zaslaného v prílohe výzvy vyznačil, či ponúkanú prácu prijíma alebo odmieta a túto stranu tlačiva s jeho podpisom doručil v lehote do troch pracovných dní od prevzatia osobne v kancelárii č. B 104 alebo zaslal poštou na adresu úradu. Zároveň bol žalobca v I. rade upozornený, že ak ponuku práce odmietne alebo po jej akceptovaní na výkon pracovných činností nenastúpi, podľa § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa dávka zníži o sumu 61,60 eur. Taktiež bolo žalobcovi v I. rade oznámené, že nedoručenie tlačiva bude považované za odmietnutie ponuky, čo má za následok zníženie dávky v hmotnej núdzi o sumu 61,60 eur. Z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa taktiež vyplýva, že žalobca v I. rade v lehote troch dní doručené tlačivo „Ponuka“ nedoručil späť správnemu orgánu prvého stupňa. Z uvedeného vyplýva, že napriek tomu, že žalobcovi v I. rade bola doručená výzva s ponukou vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne podľa § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, žalobca na doručenú výzvu na vykonávanie pracovných činností nereagoval. Z vyššie uvedených dôvodov správny orgán prvého stupňa podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi znížil žalobcovi pomoc v hmotnej núdzi zo sumy 134,40 eur na sumu 72,80 eur, t.j. o sumu 61,60 eur. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa z dôvodu zmätočnej a nesprávnej formulácie výrokovej časti tak, že znížil žalobcovi v I. rade preddavok na pomoc v hmotnej núdzi na sumu 72,80 eur mesačne od 01.07.2014. Krajský súd v Košiciach po oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa k jednotlivým žalobným námietkam uvádza nasledovné. K žalobnej námietke, že žalovaný dôvody odvolania nepreskúmal a rozhodol tak, že mení výrok prvostupňového Úradu práce v Michalovciach a právne zmenil už zmenené, a teda žalovaný nemal takúto rozhodovaciu právomoc, súd uvádza, že správny orgán prvého stupňa dňa 21.08.2014 písomne opravil zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozhodnutia č. MI1/OPVHN/SOC/2014/18268-0023 zo dňa 12.08.2014. Oprava sa týkala nesprávne uvedeného výroku, ktorý bol nahradený novým správnym výrokom, v ktorom sa doplnilo ustanovenie § 24 ods. 1 písm. a/ a taktiež doplnilo slovo „preddavok na“. Uvedenú opravu možno považovať za inú zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktorý správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania. Z uvedeného vyplýva, že postup správneho orgánu prvého stupňa bol v súlade s ustanovením § 47 ods. 6 Správneho poriadku. Pokiaľ žalobca v I. rade namietal, že žalovaný nemohol zmeniť rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, nakoľko podané odvolanie takýto návrh neobsahovalo a žalovaným citovaný zákon účinný od 01.01.2014 takýto postup neupravuje, k tomu súd považuje za potrebné uviesť, že žalovaný v danom prípade postupoval v súlade s ustanovením § 59 ods. 1 Správneho poriadku, v zmysle ktorého odvolací orgán preskúmava napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni a taktiež postupoval v súlade s ustanovením § 59 ods. 2 Správneho poriadku, v zmysle ktorého ak sú preto dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ žalovaný zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa postupoval v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Správneho poriadku. K žalobnej námietke, že žalovaný nemohol svojim konaním a napadnutým rozhodnutím zrušiť rozhodnutie č. 2007/02079/1 z 30.01.2007 o priznaní dávky v hmotnej núdzi na sumu 1.700,- Sk, ak zákon účinný od 01.01.2014 nemá spätnú účinnosť, a preto nemohol toto rozhodnutie ani meniť, k tomu súd uvádza nasledovné. Podľa § 33 ods. 3, 4 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, úrad z vlastného podnetu prehodnotí dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, na ktoré trvá nárok k 31. decembru 2013 a rozhodne o nároku na pomoc v hmotnej núdzi podľa zákona účinného od 01. januára 2014 najneskôr do 31. júla 2014. Dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, o ktorých úrad právoplatne rozhodol do 31. decembra 2013, patria najdlhšie do 30. júna 2014. Žalobcovi v I. rade bola rozhodnutím č. 2007/02079/1 zo dňa 30.01.2007 priznaná dávka v hmotnej núdzi a príspevky k nej v sume 1.700,- Sk mesačne od 01.07.2007. Následne sa výška dávky a príspevkov k nej menila na základe príjmových, rodinných a legislatívnych zmien, a to na základe § 7 ods. 5 a § 25 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, pričom naposledy bola žalobcovi v I. rade výška pomoci v hmotnej núdzi upravená rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 26.02.2014 na sumu 134,40 eur mesačne od 01.02.2014 v zmysle § 33 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutím žalovaného nedošlo k zrušeniu rozhodnutia č. 2007/02079/1 z 30.01.2007, ako sa mylne domnieva žalobca v I. rade, a preto mohol správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný aplikovať v predmetnej veci ustanovenie § 25 ods. 2 v spojení s § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi a znížiť žalobcovi v I. rade pomoc v hmotnej núdzi zo sumy 134,40 eur na sumu 72,80 eur, t.j. o sumu 61,60 eur. K žalobnej námietke, že Ústava SR a zákony v sociálnej oblasti si vzájomnej odporujú, pokiaľ ich vykonávatelia tlačia dieťa a jeho rodiča do chudoby, je potrebné uviesť, že podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa je pri výkone svojej činnosti podriadený Ústave SR a zákonom a má určený rozsah právomoci, ktoré nemôže prekročiť. Žalovaný nie je oprávnený samostatne a podľa vlastnej úvahy rozhodnúť, kedy a za akých podmienok bude konať v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným spôsobom a kedy tak konať nebude. Je potrebné uviesť, že zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi nadobudol účinnosť dňa 01.01.2014 a keďže Ústavný súd SR nepozastavil účinnosť ustanovenia § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný boli povinní podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR postupovať v súlade s týmto ustanovením zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi platný a účinný v čase rozhodovania neumožňoval žalovanému postupovať inak, ako je uvedené v § 25 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Pretože rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa sú v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Žalobca v I. rade v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.