Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Sd/78/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201369 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014201369.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci navrhovateľky: C. K., trvale bytom Y. XX, T.Š. L. E., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s. r. o., Kuzmányho 29, Košice na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, Kancelária Košice zo dňa 08. 01. 2015, sp. zn. 423/2015-KaKE, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o invalidnom dôchodku, takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 13. októbra 2014 č. XXX XXX XXXX v spojení s jeho zmenovým rozhodnutím zo dňa 2. marca 2015 to isté číslo.
Navrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Advokátskej kancelárii JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Košice, Kuzmányho 29, priznáva právo na náhradu trov právneho zastupovania.
o d ô v o d n e n i e :
Rozhodnutím zo dňa 13. 10. 2014 č. XXX XXX XXXX odporkyňa podľa ustanovenia § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 17. 09. 2014 s tým, že menovaná podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 17. 09. 2014 nie je invalidná podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u nej určená v rozsahu 35 %.
Navrhovateľka sa včas podaným opravným prostriedkom domáhala preskúmania zákonnosti citovaného rozhodnutia. Uviedla, že odborný lekársky posudok zo dňa 17. 09. 2014, na základe ktorého došlo k vydaniu napadnutého rozhodnutia objektívne nezohľadňuje jej zdravotný stav. Jej zdravotné ťažkosti sú tak intenzívne, že ju diskvalifikujú od možnosti uplatniť sa na trhu práce, pričom jej pracovný potenciál je takmer nulový. Ďalej uviedla, že jej psychický stav nebol zohľadnený vzhľadom na existujúce lekárske vyšetrenia, ktoré podľa jej názoru spochybňujú závery odborného posudku o invalidite vypracovaného odporkyňou.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 05. 03. 2015 navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v jeho odôvodnení. Konštatovala, že námietkam navrhovateľky nie je možné vyhovieť, pretože táto nespĺňa podmienku, stanovenú v § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ako to vyplýva z posudkov posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 17. 09. 2014, 17. 12. 2014, i posudku druhostupňového posudkového orgánu zo dňa 13. 02. 2015, vypracovaného pre účely odvolacieho konania. Naposledy citovaným posudkom
o opakovanom prehodnotení zdravotného stavu navrhovateľky došlo k zmene určenej miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z 35 % na 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, z čoho vyplýva, že jej zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, t. j. že nie je invalidná podľa citovaného zákonného ustanovenia. Navrhovateľka v konaní nepreukázala , že jej zdravotný stav odôvodňuje invaliditu. Preto má odporkyňa za to, že vo veci bolo rozhodnuté správne a v súlade so zisteným skutkovým stavom.
Vzhľadom na zmenu určenej miery poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú vydala odporkyňa rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02. 03. 2015, ktorým bolo zmenené napadnuté rozhodnutie č. XXXX XXX XXXX X zo dňa 13. 10. 2014 v uvedenom smere.
Súd v konaní podľa ustanovenia § 250l a nasledujúcich O. s. p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, oboznámení sa s dávkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.
Z administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľka žiadosťou spísanou dňa 17. 09. 2014 požiadala Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadala priznať od 17. 09. 2014.
Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Košiciach zo dňa 17. 09. 2014, menovaná nie je invalidná podľa ustanovenia § 71 ods. 1 citovaného zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľky posudkový lekár považoval duševné choroby a poruchy správania, pričom toto postihnutie začlenil do kapitoly V, pol. 3, písm. a) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení s tým, že mu zodpovedá miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 %. U navrhovateľky bola zistená epizóda stredne ťažkej depresie, cervikokraniálny syndróm, cervikobrachiálny syndróm, vazodepresorický typ vazovagálnej synkopy a panická porucha. Zo záveru tohto posudku vyplýva, že ide o 37 ročnú posudzovanú so základným vzdelaním, nezamestnanú. Menovaná je viac rokov sledovaná a liečená psychiatrom pre panickú poruchu , pre ktorú bola aj hospitalizovaná na psychiatrickej klinike. Od roku 2012 je liečená aj pre epizódu stredne ťažkej depresie. Psychiater v objektívnom náleze dokumentuje zvýšenú intrapsychickú tenziu, anxiozitu, senzitivitu, pocit morbidity, avšak menovaná je bez psychotických prejavov, bez suicidálnych tendencií, preto je zaradená do kap. V, pol. 3, písm. a) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. Posudzovaná je taktiež liečená neurológom pre cerviko-brachiálny a cerviko-kraniálny syndróm bez známok radikulárneho dráždenia, stav je posudkovo nevýznamný. Taktiež vazodepresorický typ vazovagálnej synkopy s opakovanými negatívnymi HUTT testami, je posudkovo nevýznamný a nepodmieňuje % navýšenia. U posudzovanej preto invalidita nevznikla.
K zhodnému záveru pokiaľ ide o rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľky dospel aj posudkový lekár sociálneho poistenia odporkyne so sídlom v Košiciach vo svojom posudku podanom dňa 13. 02. 2015, vyhotovenom pre potreby súdneho konania. Zdravotný stav navrhovateľky charakterizoval diagnostickým záverom: panická porucha, cervikokraniálny syndróm, cervikobrachiálny syndróm, ku ktorému dospel po zhodnotení aktuálneho zdravotného stavu navrhovateľky na základe ňou absolvovaných odborných lekárskych vyšetrení a vlastného lekárskeho vyšetrenia posudkovým lekárom. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľky tento posudkový lekár považoval duševné choroby a poruchy správania, avšak začlenil ho do kapitoly V, pol. 4, písm. a) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zodpovedá mu miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 20 %. V závere posudku konštatoval, že ide o posudzovanú so základným vzdelaním, ktorá bola vyšetrená opakovane rôznych odborných ambulanciách pre polymorfné ťažkosti. Viac rokov je sledovaná a vyšetrená sporadicky v ortopedickej a neurologickej ambulancii pre udávané bolesti prevažne krčnej chrbtice, ktoré sú hodnotené ako cervikobrachiálny a cervikokraniálny syndróm. V objektívnom funkčnom náleze je prítomná len mierna porucha statodynamiky krčnej chrbtice bez koreňového dráždenia, prakticky funkčný objektívny nález je negatívny. Pre udávané bolesti na hrudníku a kolapsové stavy bola vyšetrená kompletne internistom aj kardiológom, bez zistenia ochorenia srdca, funkčný kardiologický nález je negatívny. Vyšetrená aj cievnou ambulanciou v roku 2014, nález je bez patológie, bez potreby sledovania a liečby. Viac rokov je sledovaná sporadicky aj psychiatrickou ambulanciou pre úzkostnú neurotickú - panickú poruchu. 2 x bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení a to v 07/2012 a v 07/2014 pre zhoršenie úzkostnej
poruchy. Realizované psychologické vyšetrenie počas hospitalizácie dokumentuje senzitívnu osobnosť neurolabilnú simplexnejšiu s intelektom v rámci širších hodnôt normopopulácie. Recidivujúce panické ataky sú podmienené osobnostnou výbavou. Počas hospitalizácie opakovane neboli pozorované panické ataky, stav uzavretý ako panická, úzkostná porucha. V klinickom obraze pretrváva úzkostná porucha, senzitivita, somatizácia, pocit morbidity, bez známok a príznakov depresívnej, afektívnej poruchy. Pri posúdení zdravotného stavu posudzovanej posudkový lekár pobočky dňa 17. 09. 2014 nesprávne zaradil panickú - úzkostnú poruchu do kapitoly V, pol. 3, písm. a). Úzkostná porucha podľa zákona č. 461/2003 Z. z. je zaradená do kapitoly V, pol. 4, písm. a) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %. Iné zdravotné postihnutie - mierna porucha statodynamiky chrbtice bez koreňového dráždenia je taktiež posudkovo nevýznamné ochorenie a nezdôvodňuje percentuálne navýšenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia.
Na pojednávaní dňa 17. 03. 2015 navrhovateľka zotrvala na podanom opravnom prostriedku z dôvodov, ktoré sú v ňom uvedené. Zhodne ako pred jednotlivými posudkovými lekármi popísala svoje subjektívne ťažkosti, ktoré u nej pretrvávajú aj v súčasnosti. Poukázala na to, že od malička mala zdravotné ťažkosti, pričom bola opakovane hospitalizovaná, a to najmä v dôsledku ochorení s dýchacími cestami. V čase dospievania začala mať aj problémy takého charakteru, ako sú už popisované v jednotlivých posudkoch, tzn. z hľadiska psychiatrického a tiež kolapsové stavy, v dôsledku ktorých sa vždy roztriasla a trvalo určitý čas, kým sa jej stav znormalizoval. Preto sa podrobila aj ďalším odborným lekárskym vyšetreniam. Uviedla, že opakovane bola hospitalizovaná aj na psychiatrii kvôli jej panickým poruchám. Ďalej uviedla, že toto ochorenie ju paralyzuje, niekedy aj nepredvídane, keď ho neočakáva, dostane záchvat a preto sa musí pohybovať väčšinou v sprievode niekoho. Poukázala aj na to, že i naďalej je sledovaná v jednotlivých odborných lekárskych ambulanciách, a to neurologickej, kardiologickej, internej, psychiatrickej a pravidelne sa podrobuje kontrolným lekárskym vyšetreniam a užíva lieky, ktoré sú jej odbornými lekármi predpisované. Uviedla, že v dôsledku jej subjektívnych ťažkostí má problém zamestnať sa. Zastáva názor, že nie je schopná vykonávať sústavne riadnu pracovnú činnosť v zamestnaní. Na základe uvedeného si myslí, že jej zdravotný stav nebol náležitým spôsobom posúdený a že jej patrí vyššia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Právny zástupca navrhovateľky v priebehu pojednávania dňa 17. 03. 2015 navrhol napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie tak, ako to vyplýva z petitu návrhu. Toto rozhodnutie považuje za nezákonné predovšetkým vzhľadom na jeho nepreskúmateľnosť. Uviedol, že za nepreskúmateľné považuje aj zmenové rozhodnutie odporkyne, ktoré rovnako ako pôvodné rozhodnutie neobsahuje všetky náležitosti, ktoré v zmysle platnej právnej úpravy obsahovať má. V tejto súvislosti poukázal predovšetkým na odborné posudky o zdravotnom stave navrhovateľky, kde v posudku, ktorý bol podkladom pre vydanie zmenového rozhodnutia je konštatované, že navrhovateľka trpí úzkostnou poruchou, ktorá je začlenená do kapitoly V, pol. 4 zákona o sociálnom poistení, pričom v posudku sa konštatuje, že došlo k nesprávnemu začleneniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľky prvostupňovým posudkovým lekárom, avšak tento posudok nevysvetľuje, o čo posudkový lekár opiera v tejto súvislosti svoj názor. Zastáva názor, že z citovanej prílohy k zákonu o sociálnom poistení nevyplýva, prečo táto choroba patrí do inej položky než bola pôvodne začlenená a túto skutočnosť posudkové orgány nevysvetlili. Poukázal tiež na to, že posudkový lekár nevysvetlil, prečo zaradil navrhovateľku do stredne ťažkej a nie ťažkej formy, keďže z prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a príslušných položiek vyplýva, že existuje viacero foriem tohto ochorenia a tiež odborný lekársky posudok musí obsahovať porovnanie uplatniteľnosti v jej rodinnom, resp. pracovnom živote s fyzickou osobou zdravou. Ďalej uviedol, že musí obsahovať, aká je jej uplatniteľnosť na trhu práce. Vychádzajúc z uvedeného do pozornosti súdu dal neurologický nález zo dňa 08. 01. 2015, v ktorom sa konštatuje, že navrhovateľka sa nemôže uplatniť na trhu práce a teda nie je schopná vykonávať žiadnu činnosť vzhľadom na ochorenia, ktorými trpí, s ktorou skutočnosťou sa správny orgán v napadnutom rozhodnutí, resp. tomuto predchádzajúcom posudku nevysporiadal. Odvolal sa na judikatúru NS SR, v zmysle ktorej záver správneho orgánu a posudkového lekára musí byť úplný, logický a presvedčivý a preskúmateľné musí byť najmä odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a nie jeho príloha. Čiže uvedené skutočnosti mali byť uvedené v rozhodnutí.
Druhostupňový posudkový orgán odporkyne zotrval na svojom pôvodnom stanovisku pokiaľ ide o námietky navrhovateľky vznesené na pojednávaní 17. 03 2015, týkajúce sa zmeny zaradenia jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia tak, ako to vyplýva z dopĺňacieho posudku, vyhotoveného dňa 29. 04. 2015. Uviedol, že zdravotný stav posudzovanej bol opakovane posúdený aj za účasti
prísediaceho lekára z odboru psychiatrie na dožiadanie krajského súdu o presvedčivé odôvodnenie zmeny zaradenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľky do kapitoly V, pol. 4, oproti pôvodnej položke 3 prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Krajský súd zároveň žiadal zaujať a podrobne odôvodniť stanovisko týkajúce sa štádia rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Po opakovanom kompletnom posúdení zdravotného stavu na základe aj dostupnej zdravotnej dokumentácie aj dnešného vyšetrenia tento druhostupňový posudkový orgán konštatoval, že posudzovaná je viac rokov liečená psychiatrom pre panickú poruchu - ide o neurotické ochorenie, ktoré podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení má byť zaradené do kapitoly V, pol. 4, písm. a) - stredne ťažká forma ochorenia. V minulosti u posudzovanej zaregistrovaná stredne ťažká depresia bola len epizodická, nepotrebovala ani medikamentóznu intervenciu. Posledné obdobie od 01/2014 depresívnu poruchu nemá v dokumentácii ani potvrdenú, a túto nezistila ani prísediaca odborná lekárka pri dnešnom vyšetrení. Podľa doterajšieho klinického priebehu panická porucha pri dnešnom posúdení bola hodnotená ako chronifikovaná, ale len ako stredne ťažká. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bola stanovená aj naďalej panická porucha stredne ťažká forma so zaradením do kapitoly V, pol. 4, písm. a) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20%.
Na pojednávaní dňa 20. 10. 2015, po oboznámení dopĺňacieho posudku druhostupňového posudkového lekára právny zástupca uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na opravnom prostriedku a na svojich vyjadreniach a prednesoch, ktoré boli učinené v doterajšom priebehu súdneho konania zastávajúc názor, že ani dopĺňací posudok jednoznačne neodôvodňuje zaradenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľky do prílohy č. 4 tak, ako to vyplýva z tohto posudku.
Zástupkyňa odporkyne navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutie v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 02. 03. 2015 ako vecne správne a zákonné potvrdil z dôvodov, ktoré sú uvedené v ich odôvodnení, ako aj písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené.
Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.
Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe:
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
Súd na základe dokazovania vykonaného v správnom i súdnom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti, týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch vyhodnotili zdravotné postihnutia navrhovateľa, vyplývajúce z jej zdravotnej dokumentácie i vlastných vyšetrení. Navrhovateľka v konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov, a ktoré by mohli ich závery spochybniť. Zdravotné poškodenia navrhovateľky zistené objektívnymi lekárskymi vyšetreniami podľa podaných posudkov vo veci konajúcich posudkových orgánov neznižujú jej pracovnú schopnosť natoľko, aby bola invalidná. Podľa týchto posudkov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má menovaná stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Preto jej nárok na invalidný dôchodok v zmysle citovanej právnej úpravy nevznikol.
Námietku navrhovateľky, týkajúcu sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia považoval súd za neopodstatnenú, pretože neoddeliteľnosu súčasťou napadnutých rozhodnutí je odborný posudok o invalidite, v ktorom sú uvedené všetky skutočnosti, týkajúce sa posudzovania a hodnotenia zdravotného stavu pre účely invalidity. Z vykonaných dôkazov nepochybne vyplýva, že posudkové orgány zhodne určili rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktoré však pôvodne prvostupňovým posudkovým orgánom nebolo správne zaradené do príslušnej kapitoly prílohy č, 4 k zákonu o sociálnom poistení. Tento nedostatok však bol odstránený druhostupňovým posudkovým orgánom, ako to vyplýva z jeho posudku zo dňa 13. 02. 2015, podporenom aj v dopĺňacom posudku zo dňa 29. 04. 2015, ktorý bol vypracovaný za prítomnosti odborného lekára z odboru psychiatrie.
Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa ustanovenia § 250q ods. 2 O. s. p. napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil.
Právo na náhradu trov konania súd v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. navrhovateľke nepriznal, pretože táto v konaní úspešná nebola.
Keďže Centrom právnej pomoci, Kancelária Košice na základe rozhodnutia zo dňa 08. 01. 2015, sp. zn. 423/2015-KaKE navrhovateľke ustanovený advokát si uplatnil právo na náhradu trov právneho zastupovania, a keďže navrhovateľke v dôsledku jej neúspechu v konaní právo na náhradu trov konania priznané nebolo, súd mu v zmysle § 137 v spojení s § 149 ods. 2 O. s. p. priznal právo na ich náhradu s tým, že Centrum právnej pomoci postupom podľa § 15 zákona č. 327/2005 Z. z. s odkazom na §14a a nasl. vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. rozhodne o ich výške a výplate po právoplatnosti tohto rozsudku..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám v ustanovení § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.