Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/127/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201371 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014201371.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu B.. E. N., bytom ul. O. XX/XX, E. Š., zastúpeného JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, advokátkou, so sídlom Zimná č. 62, Spišská Nová Ves, proti žalovanému Pamiatkovému úradu Slovenskej republiky, so sídlom Cesta na Červený most 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PUSR-2014/13306-4/56929/58/ZLN zo dňa 04.09.2014, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 18.11.2014 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 19.11.2014 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PUSR-2014/13306-4/56929/58/ZLN zo dňa 04.09.2014 v spojení s rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu Košice č. KPUKE-2014/6367-5/32922/RU zo dňa 14.05.2014 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Krajský pamiatkový úrad Košice ako správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. KPUKE-2014/6367-5/32922/RU zo dňa 14.05.2014 rozhodol tak, že obvinený z priestupku B.. E. N., ul. O. č. XX/XX, E. Š., ako vlastník nehnuteľnosti: Zimná ul. č. XX, E. U. H., súp. č. XXX, parc. č. XXXX, k. ú. E. U. H., nachádzajúcej sa v Pamiatkovej zóne E. U. H. (ďalej len „D. E.“), list vlastníctva č. XXXX, je vinný, že v mesiacoch jún až júl 2013 v rámci úpravy nehnuteľnosti vykonal stavebné úpravy - výmenu pôvodnej strešnej krytiny za novú krytinu čiernej - antracitovej farby, a to v rozpore s právoplatným rozhodnutím, teda porušil ustanovenia § 42 ods. 1 písm. f/ pamiatkového zákona, nakoľko vykonal stavebné práce na nehnuteľnosti, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, ale sa nachádza v pamiatkovom území alebo ochrannom pásme, nedodržal podmienky, určené v rozhodnutí alebo záväznom stanovisku, čím spáchal priestupok a podľa § 42 ods. 2 pamiatkového zákona sa za to obvinenému B.. E. N. ukladá pokuta vo výške 300 eur (slovom: tristo €). Obvinený z priestupku podľa § 79 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch je povinný uhradiť trovy konania vo výške 16 eur podľa vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 531/2008 Z. z., ktorou sa mení vyhláška č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch. Uloženú pokutu i trovy je obvinený povinný zaplatiť do 30 dní po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia do Štátnej pokladnice na číslo XXXXXXXXXX/XXXX, var. symbol XXXXXXXXX. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol, že dňa 19.06.2013 vykonal štátny pamiatkový dohľad na preverenie stavebnej činnosti na nehnuteľnosti: Q. ul. č. XX, E. U. H., súp. č. XXX, parc. č. XXXX, k. ú. E. U. H., nachádzajúcej sa v D. E.. Pri výkone štátneho pamiatkového dohľadu správny orgán zistil, že na južnom (dvorovom) krídle nehnuteľnosti je vykonaná stavebná činnosť v rozsahu: výmena dreveného krovu za krov oceľový, nadstavanie atiky obvodového muriva južného krídla, odstránenie okenných výplní na 2. NP južného krídla a zmenšenie svetlej výšky týchto okenných otvorov. Na základe týchto zistení správny orgán vyzval vlastníka nehnuteľnosti, aby sa k tejto stavebnej činnosti vyjadril a predložil príslušné oprávnenia na realizovanie týchto stavebných úprav (list. č. KPUKE-2013/10869-2/40425/KI). Keďže vlastník na túto výzvu nereagoval, napriek tomu, že písomnosť mu bola riadne doručená, správny orgán vykonal ďalší štátny pamiatkový dohľad dňa 03.07.2013, kde zistil, že v nepovolených stavebných prácach sa pokračuje. Dňa 23.07.2013 správny orgán vykonal v rámci stavebného dohľadu Stavebného úradu v Spišskej Novej Vsi ďalší štátny pamiatkový dohľad, kde zistil, že v nepovolených stavebných prácach na predmetnej nehnuteľnosti sa naďalej pokračovalo: bola položená strešná krytina čiernej farby a nezisteného materiálu, boli odstránené okenné výplne na 3.NP južnej fasády južného krídla. Na základe vyššie uvedeného začal správny orgán konanie o priestupku, pretože všetky skutočnosti nasvedčovali tomu, že zo strany obvineného vlastníka nehnuteľnosti B.. E. N. došlo k porušeniu pamiatkového zákona. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa ďalej uviedol, že vykonal dokazovanie zo spisov č. KPUKE-2014/6367, KPUKE-2013/10869 a zistil tento skutkový stav: Zo zápisu v katastri nehnuteľností správny orgán nepochybným spôsobom zistil, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti Q. ul. č. XX, E. U. H., súp. č. XXX, parc. č. XXXX, k. ú. E. U. H., nachádzajúcej sa v D. E., list vlastníctva č. XXXX, je obvinený z priestupku B.. E. N.. Správny orgán ďalej uviedol, že obvinený dňa 21.03.2013 podal žiadosť o rozhodnutie o zámere úpravy predmetnej nehnuteľnosti, a to v rozsahu výmeny strešnej krytiny v tehlovočervenej farbe. Rozhodnutím č. KE-13/122-02/905/KI zo dňa 19.02.2013, právoplatným dňa 13.03.2013, správny orgán tento zámer pripustil. Obvinený následne začal so stavebnými úpravami južného krídla nehnuteľnosti, v rámci ktorých vymenil krov, realizoval nadstavbu južnej fasády v tvare pásového vikiera a ďalšie súvisiace stavebné úpravy, vymenil hliníkové okná na južnej a východnej fasáde južného krídla, a to bez právoplatného rozhodnutia správneho orgánu k týmto prácam a na južnom krídle následne použil krytinu netypickej farebnosti pre D. E. - čiernu, resp. antracitovú, čím nedodržal podmienky rozhodnutia k výmene strešnej krytiny. Poukázal na to, že k predmetným stavebným prácam sa vlastník nehnuteľnosti vyjadril až s odstupom času, a to stanoviskom zo dňa 31.01.2014 a následne novou žiadosťou o rozhodnutie o zámere úpravy nehnuteľnosti požiadal o dodatočné odsúhlasenie predmetných prác. Uviedol, že správny orgán túto žiadosť posúdil a už vykonané zmeny tvaru strechy, výmenu okenných výplní a osadenie strešných okien rozhodnutím č. KPUKE-2014/4469-07/15450/KI zo dňa 12.03.2014 pripustil, avšak nadstavbu južnej fasády v tvare pásového vikiera posúdil ako neprípustný. Poukázal na to, že v konaní o priestupku vytýčil ústne pojednávanie na deň 02.04.2014, na ktoré sa obvinený zo zdravotných dôvodov nedostavil, ale v jeho mene vypovedal splnomocnený zástupca B.. D. F., ktorý vypovedal, že v prvej polovici roku 2013 B.. E. N. požiadal KPÚ Košice o stanovisko k zámeru obnovy domu na Q. ul. XX v E. U. H.. Na žiadosť o stanovisko nedostal žiadnu odpoveď, a tak po určitej dobe začal s realizáciou zamýšľaného zámeru s tým, že automaticky považoval stanovisko KPÚ Košice za kladné. Ďalej uviedol, že obvinený požiadal o vydanie dodatočného rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti na ul. Q. XX. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa citoval ustanovenie § 28 ods. 4, § 32 ods. 5, 7 pamiatkového zákona a uviedol, že obvinený v tomto prípade postupoval v súlade s vyššie uvedeným ustanovením § 32 ods. 5 pamiatkového zákona a žiadosť o rozhodnutie o úprave nehnuteľnosti riadne podal, avšak ďalej uviedol, že na svoju žiadosť nedostal od správneho orgánu žiadnu odpoveď, a tak po určitej dobe, minimálne jeden mesiac, začal s realizáciou prác. Konštatoval, že toto tvrdenie je ale v rozpore s listinnými dôkazmi, ktoré preukazujú, že v tejto veci správny orgán vydal rozhodnutie č. KE-13/122-02/905/KI zo dňa 19.02.2013, právoplatné dňa 13.03.2013, pričom v rozdeľovníku rozhodnutia je riadne uvedená adresa obvineného a doručenie tohto rozhodnutia dňa 25.02.2013 preukazuje doručenka s podpisom p. N., ako osoby splnomocnenej na preberanie poštových zásielok, čo nepochybne znamená, že obvinený bol oboznámený s obsahom daného rozhodnutia. Uviedol, že predmetom žiadosti bola výmena strešnej krytiny na predmetnej nehnuteľnosti a správny orgán svojim rozhodnutím túto výmenu pripustil za dodržania podmienky farebnosti novej strešnej krytiny v žiadateľom navrhovanej tehlovočervenej farbe. Poukázal na to, že správny orgán pri neskoršom výkone štátneho pamiatkového dohľadu zistil, že obvinený použil krytinu čiernej, resp. antracitovej farby, čím preukázateľne nedodržal podmienky rozhodnutia k výmene strešnej krytiny. Uviedol, že ostatnými stavebnými úpravami, ktoré špecifikoval, že sa správny orgán v tomto konaní o priestupku nezaoberal vzhľadom na skutočnosť, že ich správny orgán dodatočne určil ako prípustné rozhodnutím č. KPUKE-2014/4469-07/15450/KI zo dňa 12.03.2014. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že po vykonaní dokazovania mal za preukázané, že stavebnou činnosťou, t.j. výmenou starej strešnej krytiny za novú strešnú krytinu čiernej farby, obvinený konal v rozpore s právoplatným rozhodnutím KE-13/122/02/905/KI zo dňa 19.02.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.03.2013, a teda došlo zo strany obvineného k naplneniu znakov priestupku podľa § 42 ods. 1 písm. f/ pamiatkového zákona, podľa ktorého ten, kto uskutočňuje stavbu, stavebnú zmenu alebo udržiavacie práve na nehnuteľnej veci, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, ak sa nachádza v pamiatkovom území alebo ochrannom pásme, bez právoplatného rozhodnutia alebo záväzného stanoviska krajského pamiatkového úradu, alebo nedodržiava podmienky, určené v tomto rozhodnutí alebo záväznom stanovisku, sa dopustí priestupku na úseku ochrany pamiatkového fondu. V závere odôvodnenia rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol, že pri určení druhu a výšky sankcie postupoval v zmysle § 42 ods. 2 pamiatkového zákona a § 11 priestupkového zákona a prihliadol na priťažujúcu skutočnosť, že obvinený bol preukázateľne oboznámený, že predmetná nehnuteľnosť sa nachádza v pamiatkovom území a pri jej úprave je povinný v zmysle pamiatkového zákona postupovať podľa právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, o vydanie ktorého sám požiadal. Ďalej uviedol, že prihliadal pri určení výšky pokuty aj na dĺžku protiprávneho konania, vymedzenú vo výroku rozhodnutia, a taktiež na nižšiu spoločenskú závažnosť priestupku, s prihliadnutím na skutočnosť, že v tomto prípade nejde o národnú kultúrnu pamiatku, ale o nehnuteľnosť v pamiatkovom území, pre ktoré zákonodarca vymedzil menej prísne kritériá z pohľadu pamiatkovej ochrany. Z týchto dôvodov uložil pokutu na jej dolnej hranici vo výške 300 eur, pričom horná hranica pokuty je 200 000 eur. V odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobca navrhol, aby prvostupňový správny orgán v autoremedúre podľa § 57 ods. 1 Správneho poriadku tomuto odvolaniu vyhovel a napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil. Ak správny orgán prvého stupňa o tomto odvolaní nerozhodne, navrhol, aby odvolací správny orgán odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku a toto konanie o priestupku sám zastavil. Alternatívne navrhol, aby odvolací správny orgán po zrušení napadnutého rozhodnutia vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolacie námietky žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa sú obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a taktiež korešpondujú so žalobnými námietkami. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) odvolanie B.. E. N.Č., nar. XX.XX.XXXX, ul. O. XX/XX, E. Š., zamietol a rozhodnutie KPÚ Košice č. KPUKE-2014/6367-5/32922/RU zo dňa 14.05.2014, ktorým KPÚ Košice uznal B.. E. N. vinným z priestupku na úseku ochrany pamiatkového fondu a uložil mu pokutu 300 eur a povinnosť uhradiť trovy konania 16 eur, potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a uviedol, že žalobca v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu namieta, že v jeho žiadosti zo dňa 15.01.2013 k zámeru výmeny strešnej krytiny na predmetnej budove, žiadal o výmenu strešnej krytiny za novú krytinu - pálenú škridlu prírodnej farby bez konkrétnej špecifikácie. Preto mu nie je zrejmé, z čoho správny orgán usúdil, že požiadal o výmenu strešnej krytiny za strešnú krytinu tehlovočervenej farby, ako uviedol v rozhodnutí o zámere. Žalobca namietal, že podmienka prípustnosti zámeru: „tehlovočervená“ farebnosť je v rozhodnutí o zámere zmätočná, čo má podľa neho potvrdzovať aj ďalšia podmienka uvedená v rozhodnutí o zámere, podľa ktorej je za nevhodnú krytinu považovaná krytina neobvyklej farebnej úpravy. Žalobca zastával názor, že žiadna záväzná časť rozhodnutia o zámere mu neukladala povinnosť použiť strešnú krytinu tehlovočervenej farebnosti. Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že použitím strešnej krytiny čiernej farby nedošlo k ohrozeniu pamiatkovej hodnoty v zmysle § 28 ods. 4 pamiatkového zákona, ani k porušeniu medzinárodných dokumentov ICOMOS, na ktoré sa správny orgán v rozhodnutí o zámere odvoláva, že v Pamiatkovej zóne E. U. H. je mnoho domov so strešnou krytinou čiernej farby, že táto farba nie je v tejto pamiatkovej zóne neobvyklá alebo nevhodná a nenarúša formu, ani vzhľad budovy, ani pamiatkovej zóny. Na základe týchto namietaných dôvodov sa žalobca domnieval, že použitím strešnej krytiny čiernej farby nedošlo k ohrozeniu záujmu chráneného pamiatkovým zákonom, a preto jeho konanie nenapĺňa materiálne znaky priestupku, a že správny orgán sa s touto „materiálnou stránkou konania“ nevyporiadal. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca v odvolaní tiež namieta, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, a že správny orgán sa v priebehu celého priestupkového konania nezaoberal otázkou, kto je stavebníkom, a že zo samotnej skutočnosti, že ako vlastník požiadal o posúdenie zámeru stavebnej úpravy, nie je možné bez ďalšieho vyvodiť, že sa dopustil konania popísaného v „skutkovej vete napadnutého rozhodnutia“. Tvrdil, že konanie o priestupku a trestné konanie vedené voči jeho osobe v súvislosti s vykonaním stavebných úprav na predmetnej budove boli práve z tohto dôvodu voči jeho osobe zastavené. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že podľa výpisu z katastra nehnuteľností, k. ú. E. U. H., listu vlastníctva č. XXXX, je žalobca výlučným vlastníkom rodinného domu súp. č. XXX, nachádzajúcom sa na parcele č. XXXX., v k. ú. E. U. H., v pamiatkovej zóne. V spisovej dokumentácii KPÚ Košice postúpenej Pamiatkovému úradu SR v rámci odvolacieho konania sa nachádza žiadosť B.. E. N., ul. O. XX, XXX XX E. Š., zo dňa 15.01.2013, ktorú KPÚ Košice, pracovisko Spišská Nová Ves, zaevidoval dňa 21.01.2013 pod č. spisu KE-13/122, evid. č. 339/13. Touto žiadosťou požiadal B.. E. N. o vydanie záväzného stanoviska „k zámeru výmeny strešnej krytiny objektu na Q. ulici č. XX, umiestneného na parcele č. XXXX v katastrálnom území mesta E. U. H. za pálenú škridlu prírodnej farby“. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že vzhľadom na námietky uplatnené v odvolaní, považuje žalovaný za podstatné, že žalobca žiadal výmenu strešnej krytiny za „pálenú škridlu prírodnej farby“. Konštatoval, že prírodná farba pálenej škridly zodpovedá špecifickému druhu farebnosti súvisiacemu s technológiou výroby tradičnej škridly. Ak teda KPÚ Košice v rozhodnutí o zámere uviedol: „V žiadosti uvedená prírodná farebnosť krytiny - tehlovočervená - je vhodná“, tak iba popisným spôsobom vyjadril, čo znamená „prírodná farebnosť pálenej škridly“. Skutočnosť, že „prírodná“ farba pálenej škridly je tehlovočervená, možno bežne overiť v ponukových katalógoch výrobcov pálených škridiel. Uviedol, že keď KPÚ Košice v podmienke prípustnosti uvedenej pod č. 2 uviedol, že nevhodnými typmi krytiny sú veľkoformátové alebo výrazne profilované (esovkovité, románske) tvary škridiel, rovnako ako krytiny neobvyklých farebných, glazovaných, či iných úprav, nespôsobil tým zmätočnosť rozhodnutia o zámere ako tvrdí žalobca, ale iba spresnil, aké typy krytiny sú nevhodné. Toto spresnenie nie je v protiklade s určením, že prírodná farebnosť krytiny, t.j. tehlovočervená, je vhodná. Žalovaný ďalej uviedol, že listom č. PUSR-2014/13306-2/52451/ZLN zo dňa 12.08.2014 požiadal Pamiatkový úrad SR žalobcu o vyjadrenie, či sa proti rozhodnutiu KPÚ Košice o zámere odvolal alebo či preukazným spôsobom pred vydaním tohto rozhodnutia namietal určenie tehlovočervenej farby strešnej krytiny na predmetnej budove. V tomto liste ho požiadal aj o vyjadrenie, či konkrétny typ strešnej krytiny vopred konzultoval s KPÚ Košice tak, ako je to uvedené v bode č. 4 rozhodnutia o zámere. Žalobca na toto dožiadanie odpovedal listom, ktorý Pamiatkový úrad SR zaevidoval dňa 28.08.2014, pričom v tejto odpovedi žalobca uvádza, „...proti rozhodnutiu KPÚ Košice č. KE-13/122-02/905/KI zo dňa 19.02.2013 som sa neodvolal a taktiež som konkrétny typ strešnej krytiny s KPÚ vopred neprerokoval. Uvedené som nepovažoval pre výmenu strešnej krytiny za určujúce...“. Žalovaný konštatoval, že preskúmaním napadnutého rozhodnutia a súvisiacej spisovej dokumentácie zistil, že KPÚ Košice určil farebnosť strešnej krytiny v rozhodnutí o zámere správne, že toto určenie farebnosti nepôsobí zmätočne, a že rozhodnutie o zámere jednoznačne a nespochybniteľne ukladá povinnosť použiť strešnú krytinu prírodnej, t.j. tehlovočervenej farebnosti. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že pred vydaním rozhodnutia o zámere vykonal KPÚ Košice dňa 05.02.2013 miestne zisťovanie, z ktorého vyhotovil aj fotodokumentáciu, ktorá preukazuje stav predmetnej budovy pred jej nepovolenými stavebnými úpravami, pričom fotodokumentácia vyhotovená po nepovolených stavebných úpravách preukazuje, ako sa zmenil vzhľad predmetnej budovy vrátane farebnosti strešnej krytiny. Poukázal na to, že KPÚ Košice dostatočne zdôvodnil záujmy chránené pamiatkovým zákonom v rozhodnutí o zámere. Uviedol, že na preukázanie, že vinník naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 42 ods. 1 písm. f/ pamiatkového zákona v znení platnom v čase spáchania skutku aj v čase vydania napadnutého rozhodnutia, nie je potrebné preukazovať spôsobenie nepriaznivých zmien stavu kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia, pretože preukázanie, že páchateľ spôsobil svojim konaním nepriaznivé zmeny stavu pamiatkového územia, je nutné pri rozhodovaní o priestupku podľa § 42 ods. 1 písm. g/ pamiatkového zákona v znení platnom v čase spáchania priestupku, resp. podľa § 42 ods. 1 písm. i/ pamiatkového zákona v platnom znení. Konštatoval, že význam kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia a rozsahu hroziacej alebo spôsobenej škody pri priestupku podľa § 42 ods. 1 písm. g/ pamiatkového zákona v znení platnom v čase spáchania priestupku vyhodnocuje správny orgán iba v súvislosti s výškou pokuty. Žalovaný ďalej konštatoval, že preskúmaním spisovej dokumentácie a napadnutého rozhodnutia zistil, že konanie žalobcu naplnilo materiálne znaky priestupku podľa § 42 ods. 1 písm. f/ pamiatkového zákona v znení platnom v čase spáchania tohto skutku aj v čase vydania napadnutého rozhodnutia a že KPÚ Košice ako prvostupňový správny orgán túto skutočnosť spoľahlivo preukázal v priestupkovom konaní a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. K námietkam žalobcu, že správny orgán sa v priebehu celého priestupkového konania nezaoberal otázkou, kto je stavebníkom, žalovaný poukázal na skutočnosť, že KPÚ Košice bola doručená žiadosť B.. E. N. k zámeru výmeny strešnej krytiny, že dňa 05.02.2013 vykonal zisťovanie na mieste predmetnej budovy a dňa 19.02.2013 vydal rozhodnutie o zámere, proti ktorému sa žalobca neodvolal a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 13.03.2013. Zdôraznil, že stavebníkom podľa týchto dokumentov je B.. E. N.. Ďalej uviedol, že dňa 25.04.2013 bolo Stavebnému úradu mesta Spišská Nová Ves doručené ohlásenie B.. E. N. na uskutočnenie udržiavacích prác na rodinnom dome súp. č. XXX, na ul. Q. č. XX v E. U. H., na parcele č. CKN XXXX, t.j. na predmetnej budove. Predmetom ohlásených udržiavacích prác bola výmena strešnej krytiny za pálenú škridlu prírodnej farby. K tomuto ohláseniu B.. E. N. doložil aj rozhodnutie KPÚ Košice o zámere (č. KE-13/122-02/905/KI zo dňa 19.02.2013). Žalovaný uviedol, že niet pochýb o tom, že stavebníkom pri výmene strešnej krytiny na predmetnej budove je B.. E. N.Č., pritom túto skutočnosť preukazujú nielen záznamy zo štátnych dohľadov, ktoré sú uvádzané v napadnutom rozhodnutí a spisová dokumentácia KPÚ Košice, ale aj liste mesta Spišská Nová Ves, oddelenia územného plánovania a stavebného poriadku č. 20-2303-3/2013-AC zo dňa 17.05.2013 „oznámenie k ohláseniu udržiavacích prác“, podpísané primátorom mesta Spišská Nová Ves a adresované stavebníkovi - B.. E. N.. Žalovaný ďalej uviedol, že keďže žalobca v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu namieta, že zo žiadneho dôkazu vykonaného správnym orgánom nevyplýva, že by mal stavebné úpravy na predmetnej budove vykonávať on a že správny orgán sa v priebehu celého priestupkového konania vôbec nezaoberal zodpovedaním otázky, kto je stavebníkom, Pamiatkový úrad SR listom č. PUSR-2014/13306-2/52451/ZLN zo dňa 12.08.2014 požiadal B.. E. N. o vyjadrenie, kto zabezpečil výmenu strešnej krytiny na predmetnej budove a či vie preukázať, že výmenu strešnej krytiny na predmetnej budove vykonala iná osoba bez jeho vedomia. Pamiatkový úrad SR v citovanom liste zároveň uviedol, že „...pre určenie zodpovednosti za protiprávne konanie na úseku ochrany pamiatkového fondu nie je rozhodujúce, kto stavebné práce fyzicky zrealizoval, ale rozhodujúce je, kto zabezpečil vykonanie týchto prác.“. V odpovedi na toto dožiadanie B.. E. N. uviedol, že základným právom obvineného z priestupku je neusvedčovať z priestupku seba samého, resp. iné osoby, že uvedená žiadosť Pamiatkového úradu SR nezákonne prelamuje základné zásady vedenia konania trestného charakteru, preto ju nemôže akceptovať. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe, pričom žalobca nepredložil ani nenavrhol správnemu orgánu žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili zistenia prvostupňového správneho orgánu, že pri výmene strešnej krytiny bol stavebníkom. Žalovaný zistil, že tak napadnuté rozhodnutie, ako aj súvisiaca spisová dokumentácia jednoznačne a dostatočne preukazujú, že stavebníkom pri výmene strešnej krytiny na predmetnej budove bol B.. E. N.. Poukázal na to, že ako odvolací správny orgán umožnil žalobcovi v rámci odvolacieho konania navrhnúť alebo predložiť dôkazy, ktoré by uvedené preukázania prvostupňového správneho orgánu spochybnili, pričom žalobca tak neurobil. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/ O.s.p. rozhodnutie žalovaného č. PUSR-2014/13306-4/56929/58/ZLN zo dňa 04.09.2014 v spojení s rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu Košice č. KPUKE-2014/6367-5/32922/RU zo dňa 14.05.2014 zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v podanej žalobe poukázal na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj jeho odôvodnenie a taktiež na rozhodnutie žalovaného. Citoval ustanovenia § 244 ods. 3, § 245 ods. 1, § 247 ods. 1, 2 O.s.p., § 1 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, 5, § 32 ods. 1, § 46 Správneho poriadku, § 28 ods. 4, § 32 ods. 5, 7, § 42 ods. 1 písm. f/, § 44 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 49/2002 Z. z.“) a uviedol, že žiadosťou zo dňa 15.01.2013 doručenou KPÚ Košice dňa 21.01.2013 požiadal prvostupňový správny orgán o posúdenie zámeru úpravy nehnuteľnosti súp. č. XXX, postavenej na parc. č. XXXX, nachádzajúcej sa na ulici Q. č. XX v E. U. H.. Predmetom zámeru úpravy v zmysle tejto žiadosti bola výmena jestvujúcej strešnej krytiny za novú strešnú krytinu (pálenú škridlu) prírodnej farby. Uviedol, že správny orgán rozhodnutím č. KE-13/122-02/905/KI zo dňa 19.02.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.03.2013 určil, že zámer úpravy nehnuteľnosti v rozsahu výmeny strešnej krytiny za pálenú škridlu prírodnej farby je prípustný z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom a pre prípravu a vykonanie úpravy určil v bode 3 túto podmienku: V žiadosti uvedená prírodná farebnosť krytiny - tehlovočervená - je vhodná. Konštatoval, že zo znenia jeho žiadosti je však zrejmé, že prírodná farebnosť krytiny, tehlovočervená v nej uvedená nie je. Požiadal o výmenu strešnej krytiny za strešnú krytinu prírodnej farby bez konkrétnej špecifikácie, preto mu nie je zrejmé, z čoho správny orgán usúdil, že požiadal o výmenu strešnej krytiny za strešnú krytinu tehlovočervenej farby. Konštatoval, že správny orgán teda pochybil, pokiaľ dodržanie podmienky farebnosti novej strešnej krytiny viazal na ním navrhovanú tehlovočervenú farbu, keďže je zrejmé, že o novú strešnú krytinu v tehlovočervenej farbe nežiadal. Uviedol, že vychádzajúc z výroku tohto rozhodnutia správny orgán pripustil zámer výmeny strešnej krytiny za strešnú krytinu prírodnej farby. Tehlovočervenú farebnosť strešnej krytiny označil správny orgán za vhodnú, vychádzajúc pritom z mylného predpokladu, že o túto farebnosť požiadal. Konštatoval, že podmienka uvedená v bode 3 je zmätočná a nevykonateľná, keďže údaj o „vhodnosti“ tehlovočervenej farby nie je možné považovať za uloženie povinnosti krytinu s touto farebnosťou použiť, resp. za vylúčenie možnosti použitia krytiny inej vhodnej (obvyklej) prírodnej farebnosti. V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že použitím strešnej krytiny čiernej farby nedošlo k ohrozeniu pamiatkovej hodnoty nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny v zmysle ustanovenia § 28 ods. 4 pamiatkového zákona. Rovnako tak nedošlo k porušeniu medzinárodných dokumentov, na ktoré sa správny orgán v povoľujúcom rozhodnutí odvoláva. Farebnosť použitej strešnej krytiny nie je s prihliadnutím k faktickým pomerom v tejto pamiatkovej zóne neobvyklá alebo nevhodná, nenarúša formu a vzhľad budovy, ani vzhľad, či charakter strešnej krytiny celej pamiatkovej zóny. Bol toho názoru, že použitím strešnej krytiny čiernej farby nedošlo k ohrozeniu záujmu chráneného pamiatkovým zákonom, a teda toto konanie nenapĺňa materiálny korektív priestupku, ktorým je len konanie porušujúce alebo ohrozujúce záujem spoločnosti. Žalobca rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, považoval za nezákonné, arbitrárne, založené na prehnane formalistickom prístupe správneho orgánu, a taktiež vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu v otázke subjektu zodpovedného za tvrdené protiprávne konanie. Žalobca ďalej uviedol, že hoci je vlastníkom nehnuteľnosti súp. č. XXX, postavenej na parc. č. XXXX, nachádzajúcej sa na ulici Q. č. XX v E. U. H., nie je zároveň jej užívateľom, keďže tento objekt prenajal na základe písomných nájomných zmlúv iným osobám. Poukázal na to, že ako vlastník objektu síce KPÚ požiadal o posúdenie zámeru úpravy nehnuteľnosti, avšak zo žiadneho dôkazu vykonaného správnym orgánom nevyplýva, že by mal stavebné úpravy nehnuteľnosti vykonávať on. Správny orgán prvého stupňa sa v priebehu celého priestupkového konania vôbec nezaoberal zodpovedaním otázky, kto je stavebníkom tejto stavby napriek tomu, že zodpovedanie tejto otázky je elementárnym predpokladom určenia osoby zodpovednej za tvrdené protiprávne konanie. Uviedol, že len zo skutočnosti, že je ako vlastník nehnuteľnosti správny orgán požiadal o posúdenie zámeru stavebnej úpravy, resp. že Stavebnému úradu Mesta Spišská Nová Ves doručil ohlásenie na uskutočnenie udržiavacích prác na tejto nehnuteľnosti nie je možné bez ďalšieho vyvodiť, že sa dopustil konania popísaného v skutkovej vete napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že konanie o priestupku vedené voči jeho osobe Mestom Spišská Nová Ves ako príslušným stavebným úradom, ako aj trestné konanie vedené voči jeho osobe ako podozrivému v súvislosti s vykonaním stavebných úprav na predmetnej nehnuteľnosti príslušným policajným orgánom, boli práve z tohto dôvodu vo vzťahu k jeho osobe zastavené. V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalovaného, že bolo jeho povinnosťou predložiť správnemu orgánu dôkazy, ktoré by preukazovali ním tvrdené skutočnosti, pretože priestupkové konanie je svojou povahou konanie trestného charakteru, v ktorom základnému právu obvineného z priestupku neusvedčovať zo spáchania priestupku samého seba, resp. iné osoby, zodpovedá povinnosť správneho orgánu vykonať dokazovanie v takom rozsahu, aby bez dôvodných pochybností uniesol dôkazné bremeno vo všetkých rozhodujúcich skutočnostiach. Konštatoval, že žalovaný nepriamo potvrdzuje, že tieto skutočnosti bez dôvodných pochybností preukázané nemá. V závere podanej žaloby žalobca uviedol, že neunesenie dôkazného bremena zo strany správneho orgánu však nie je možné nahradzovať ukladaním povinnosti obvinenému z priestupku, aby dôkaznú povinnosť správneho orgánu nahradzoval. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 16.01.2015 poukázal na dôvody, ktoré korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného. Krajský súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Na pojednávaní súdu dňa 18. marca 2015 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že zotrváva na dôvodoch uvedených v podanej žalobe, ako aj na petite a navrhla napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že zotrváva na dôvodoch jednak napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj na dôvodoch uvedených v písomnom vyjadrení žalovaného zo dňa 16.01.2015. Na doplnenie uviedla, že prírodná farba pálenej škridly je tehlovej farby, a preto podľa jej názoru Krajský pamiatkový úrad Košice vo svojom rozhodnutí zo dňa 19.02.2013 správne poukázal na to, že prírodná farba pálenej škridly je tehlovej farby. Podľa § 28 ods. 4 písm. b/ zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu (ďalej len „zákon č. 49/2002 Z. z.“), vlastník nehnuteľnosti, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou a ktorá sa nachádza v pamiatkovej rezervácii, v pamiatkovej zóne alebo v ochrannom pásme, je povinný s nehnuteľnosťou nakladať a užívať ju tak, aby neohrozoval pamiatkové hodnoty nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny. Podľa § 32 ods. 5 veta prvá zákona č. 49/2002 Z. z., pred začatím novej stavby alebo úpravy pozemku alebo stavby, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou (ďalej len „úprava nehnuteľnosti“), ale sa nachádza v pamiatkovom území, je vlastník takej nehnuteľnosti povinný vyžiadať si rozhodnutie krajského pamiatkového úradu, a to predložením žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území. Podľa § 32 ods. 7 veta prvá zákona č. 49/2002 Z. z., v rozhodnutí podľa odseku 5 krajský pamiatkový úrad uvedie, či navrhovaný zámer je z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom prípustný, a určí podmienky vykonania úprav nehnuteľnosti v pamiatkovom území, najmä zásady objemového členenia, výškového usporiadania a architektonického riešenia exteriéru nehnuteľnosti. Podľa § 42 ods. 1 písm. f/ zákona č. 49/2002 Z. z., priestupku na úseku ochrany pamiatkového fondu sa dopustí ten, kto uskutočňuje stavbu, stavebnú zmenu alebo udržiavacie práce na nehnuteľnej veci, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, ak sa nachádza v pamiatkovom území alebo ochrannom pásme, bez právoplatného rozhodnutia alebo bez záväzného stanoviska krajského pamiatkového úradu, alebo nedodržiava podmienky určené v tomto rozhodnutí alebo v záväznom stanovisku. Podľa § 44 ods. 1 veta prvá zákona č. 49/2002 Z. z., povinnosti vlastníka ustanovené týmto zákonom má aj správca alebo iný držiteľ kultúrnej pamiatky. Podľa § 42 ods. 2 veta prvá zákona č. 49/2002 Z. z., za priestupok podľa ods. 1 môže krajský pamiatkový úrad uložiť pokutu až do výšky 200 000 eur. Podľa § 42 ods. 3 zákona č. 49/2002 Z. z., na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch38). Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnutý podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Podľa § 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Krajský súd po oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa k žalobnej námietke, že žiadna záväzná časť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu povinnosť, resp. podmienku použiť novú strešnú krytinu tehlovočervenej farebnosti neukladá, pričom podmienka použitia strešnej krytiny vhodnej prírodnej farby, resp. podmienka nepoužitia nevhodnej krytiny neobvyklej farebnej úpravy, bola uložením strešnej krytine čiernej farby v celom splnená, uvádza nasledovné. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. KE-13/122-02/905/KI zo dňa 19.02.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.03.2014, na základe žiadosti vlastníka objektu B.. E. N., ul. O. XX, E. Š., určil zámer úpravy nehnuteľnosti Q. č. XX, E. U. H., súp. č. XXX, parc. č. XXXX, k. ú. E. U. H., nachádzajúcej sa v pamiatkovej zóne E.Á. U. H., v rozsahu výmeny strešnej krytiny za pálenú škridlu prírodnej farby. Zároveň správny orgán prvého stupňa z hľadiska záujmov, chránených pamiatkovým zákonom a pre prípravu a vykonanie úpravy podľa § 32 ods. 7 pamiatkového zákona určil záväzné podmienky. Z bodu 2 citovaného rozhodnutia správneho orgánu vyplýva, že nová strešná krytina bude podľa zachovaných tradičných typov krytiny v D. E., pálená keramická s hladkým alebo plytkým dvojžliabkovým profilom. Nevhodnými typmi krytiny sú veľkoformátové alebo výrazne profilované (esovkovité, románske) tvary škridiel, rovnako ako krytiny neobvyklých farebných, glazovaných, či iných úprav. Z bodu 3 rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že v žiadosti uvedená prírodná farebnosť krytiny - tehlovočervená - je vhodná. V bode 4 citovaného rozhodnutia správny orgán prvého stupňa určil, že vlastník vopred, pred realizáciou výmeny krytiny, prerokuje so správnym orgánom konkrétny typ krytiny na podklade katalógu krytín vlastníkom zvoleného výrobcu. Zamestnanec správneho orgánu závery z prerokovania zaznamená do osobitného záznamu zo štátneho dohľadu. Z vyššie uvedeného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. KE-13/122-02/905/KI zo dňa 19.02.2013, vyplýva, že pokiaľ správny orgán prvého stupňa určil zámer, a to výmenu strešnej krytiny za pálenú škridlu prírodnej farby, túto aj konkretizoval tým, že ju považoval za tehlovočervenú. Žalovaný poukázal na to, že v mnohých ponukových katalógoch výrobcov pálenej škridly možno overiť, že prírodná farba pálenej škridly je tehlovočervená, pričom čierna antracitová farba pálenej škridly, ktorú použil žalobca na predmetnú nehnuteľnosť, nie je „prírodnou“ farbou pálenej škridly. Za podstatné v predmetnej veci považuje súd zdôrazniť, že v bode 4 rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. KE-13/122-02/905/KI zo dňa 19.02.2013 bola žalobcovi určená podmienka, a to, že vlastník vopred, pred realizáciou výmeny krytiny, prerokuje so správnym orgánom konkrétny typ krytiny na podklade katalógu krytín vlastníkom zvoleného výrobcu. Zamestnanec správneho orgánu závery z prerokovania zaznamená do osobitného záznamu zo štátneho dohľadu. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného, konkrétne z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 26.08.2014 adresovanému žalovanému je preukázané, že konkrétny typ strešnej krytiny žalobca s KPÚ vopred neprerokoval. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ by bol žalobca dodržal určenú podmienku v bode 4 rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. KE-13/122-02/905/KI zo dňa 19.02.2013, bolo by mu správnym orgánom prvého stupňa vysvetlené, aká prírodná farebnosť krytiny sa považuje za pálenú škridlu, a tým by došlo k odstráneniu názorového rozporu medzi žalobcom a správnymi orgánmi týkajúceho sa použitia konkrétneho typu strešnej krytiny. Tým, že žalobca si nesplnil povinnosť vyplývajúcu z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. KE-13/122-02/905/KI zo dňa 19.02.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.03.2013, a to konkrétne z bodu 4, ktorým bola žalobcovi určená podmienka, a to že vlastník vopred, pred realizáciou výmeny krytiny, prerokuje so správnym orgánom konkrétny typ krytiny na podklade katalógu krytín vlastníkom zvoleného výrobcu, preto sa žalobca dopustil priestupku podľa ustanovenia § 42 ods. 1 písm. f/ zákona č. 49/2002 Z. z.. Z vyššie uvedeného dôvodu je neopodstatnená námietka žalobcu, že žiadna záväzná časť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu mu neukladala povinnosť, resp. podmienku použiť novú strešnú krytinu tehlovočervenej farebnosti, pretože žalobca opomenul tú skutočnosť, že záväzná časť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu mu v bode 4 ukladala povinnosť vopred pred realizáciou výmeny krytiny prerokovať so správnym orgánom konkrétny typ krytiny na podklade katalógu krytín vlastníkom zvoleného výrobcu, čo však ako už bolo vyššie uvedené žalobca nesplnil. Zároveň je potrebné uviesť, že rozhodnutiami správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného, sa žalobcovi nekladie za vinu, že svojim konaním spôsobil nepriaznivé zmeny pamiatkového územia ale žalobca bol uznaný vinným z toho, že nedodŕžal podmienky určené v právoplatnom rozhodnutí Krajského pamiatkového úradu Košice č. KE-13/122-02/905/KI zo dňa 19.02.2013. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe ďalej namietal, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa navyše vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu v otázke subjektu zodpovedného za tvrdené protiprávne konanie, pretože hoci je vlastníkom nehnuteľnosti súp. č. XXX, postavenej na parcele č. XXXX, nachádzajúcej sa na ulici Q. č. XX v E. U. H., nie je zároveň jej užívateľom, keďže tento objekt prenajal na základe písomných nájomných zmlúv iným osobám, k tomu súd uvádza nasledovné. Zo žiadosti žalobcu o vydanie záväzného stanoviska k výmene strešnej krytiny, podanej dňa 21.03.2014 na prvostupňový správny orgán, z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. KE-13/122-02/905/ KI zo dňa 19.02.2013, z listu vlastníctva č. XXXX, z ohlásenia uskutočňovania udržiavacích prác na predmetnej nehnuteľnosti žalobcom, z obhliadky nehnuteľnosti žalobcu so zástupcami prvostupňového správneho orgánu a zástupcami Stavebného úradu v Spišskej Novej Vsi zo dňa 23.07.2013, zo zápisnice z ústneho pojednávania č. XXXX/XXXXX zo dňa 02.04.2014, ako aj ďalších listín nachádzajúcich sa v administratívnom spise správne orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného, vyplýva, že počas celého správneho konania tak správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný, konali so žalobcom ako vlastníkom nehnuteľnosti súp. č. XXX, postavenej na parcele č. XXXX, nachádzajúcej sa na ulici Q. č. XX v E. U. H.. Z ustanovenia § 44 ods. 1 veta prvá zákona č. 49/2002 Z. z. vyplýva, že povinnosti vlastníka ustanovené týmto zákonom má aj správca alebo iný držiteľ kultúrnej pamiatky. V danom prípade z tvrdenia žalobcu vyplýva, že by sa malo jednať o držiteľa na základe nájomnej zmluvy. Podľa názoru súdu povinnosti vlastníka v danom prípade by mal držiteľ iba vtedy, ak by bol aj účastníkom správneho konania a teda za splnenia zákonných podmienok by podal aj žiadosť o vydanie záväzného stanoviska k výmene strešnej krytiny, o ktorej by správny orgán aj rozhodoval, čo však v danom prípade nenastalo. Preto pokiaľ žalobca namietal, že hoci je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, nie je zároveň jej užívateľom, a preto nie je zodpovedným subjektom za protiprávne konanie v predmetnej veci, túto námietku nemožno akceptovať. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe poukazoval na to, že konanie o priestupku vedené voči jeho osobe Mestom Spišská Nová Ves ako príslušným stavebným úradom, ako aj trestné konanie vedené voči jeho osobe ako podozrivému v súvislosti s vykonaním stavebných úprav na predmetnej nehnuteľnosti príslušným policajným orgánom boli zastavené, k tomu súd uvádza, že v uvedených konaniach sa posudzoval iný skutok žalobcu, ktorý nemá súvis s napadnutým rozhodnutím žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, a preto aj túto námietku považuje súd za irelevantnú. Správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný, vo svojich rozhodnutiach sa vysporiadali aj s určením výšky pokuty uloženej žalobcovi na jej dolnej hranici vo výške 300 eur s prihliadnutím na dĺžku protiprávneho konania a taktiež na nižšiu spoločenskú závažnosť priestupku, s prihliadnutím na skutočnosť, že v tomto prípade nejde o národnú kultúrnu pamiatku, ale o nehnuteľnosť v pamiatkovom území. Pretože rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa sú v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.