Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7Sd/76/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201403 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014201403.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudcom JUDr. Pavlom Naďom, v právnej veci navrhovateľa: J. T., M.. XX.XX.XXXX, Q. Q. XX, XXX XX L. M. Q., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o invalidný dôchodok, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 08.10.2014 v spojení s rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 03.11.2014. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.10.2014 odporkyňa podľa ust. § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) priznala navrhovateľovi od 02.09.2014 invalidný dôchodok v sume 140,50 Eur mesačne. Svoje rozhodnutie oprela o posudok posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne Košice zo dňa 24.09.2014, ktorým bol navrhovateľ uznaný za invalidného z dôvodu, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Následne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.11.2014 odporkyňa podľa ust. § 70 ods. 1, § 112 ods. 1 a § 82 zvýšila navrhovateľovi od 02.09.2014 invalidný dôchodok na sumu 144,80 Eur mesačne, a to z dôvodu dodatočného zhodnotenia vymeriavacieho základu za obdobie od 01.09.1992 do 31.12.1994. Navrhovateľ sa včas podaným odvolaním zo dňa 20.11.2014 domáhal preskúmania rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.10.2014 a navrhol, aby súd zrušil preskúmavané rozhodnutie odporkyne a vec jej vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal výšku priznaného invalidného dôchodku a požiadal o spätné vyplatenie invalidného dôchodku od doby jeho zmeny. Taktiež namietal zhodnotenú dobu dôchodkového poistenia, výpočet dôchodku uvedený v rozhodnutí odporcu, ako aj posudok posudkového lekára, ktorý postráda vyšetrenie ORL, nakoľko už v čase vyhotovenia rozhodnutia trpel obojstrannou poruchou sluchu, čo mu neumožňuje sa zamestnať. Ďalej namietal objektívnosť posúdenia jeho zdravotného stavu, nakoľko má viaceré zdravotné postihnutia, ktoré ovplyvňujú jeho schopnosť pracovať. Podľa jeho názoru posúdeniu zdravotného stavu nezodpovedá stanovené percentuálne určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a preto požiadal o zhodnotenie predloženej zdravotnej dokumentácie. Keďže navrhovateľ nesúhlasil s posúdením svojho zdravotného stavu, bol znovu posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 18.12.2014 a posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunutého pracoviska v Košiciach dňa 05.03.2015. Z obsahu uvedených posudkov vyplýva, že rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa, ktoré je uvedené v kapitole VIII, v oddiele B, v položke č. 1, pod písmenom b/, zdôvodňuje 50 %-nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Rovnakú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, t. j. 50 % konštatoval aj posudok Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 24.09.2014, z obsahu a záverov ktorého vychádzala odporkyňa v preskúmavanom rozhodnutí zo dňa 08.10.2014, ktorým priznala navrhovateľovi invalidný dôchodok od 02.09.2014. V písomnom vyjadrení zo dňa 19.03.2015 odporkyňa uviedla, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že zdravotný stav navrhovateľa je zhoršený na úroveň invalidity od 02.09.2014 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľ v konaní o opravnom prostriedku ani predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými nálezmi) nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou alebo zmenu dátumu vzniku invalidity. Keďže sa navrhovateľovi nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku, má odporkyňa za to, že o žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok bolo rozhodnuté správne a v súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom. Pojednávanie súdu sa konalo dňa 22.05.2015 za účasti navrhovateľa, ktorý uviedol, že trvá na podanom opravnom prostriedku a navrhol, aby bolo zrušené rozhodnutie odporkyne, pretože sa nestotožňuje so závermi posudkových lekárov. Jeho zdravotný stav už lepší nebude, ale bude len stále horší a horší. Má stále problémy s dýchacími cestami a taktiež sa mu vracajú problémy s ušami, a preto používa strojček. Poverená zástupkyňa poukázala na obsah a závery posudkov vrátane kontrolného posudku Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach zo dňa 05.03.2015 a navrhla, aby súd potvrdil preskúmavané rozhodnutie odporkyne zo dňa 08.10.2014 v spojení s rozhodnutím zo dňa 03.11.2014 o priznaní invalidného dôchodku navrhovateľovi, a to z dôvodu vecnej správnosti oboch rozhodnutí. Súd v konaní podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 250l a nasl. O.s.p.) preskúmal rozhodnutie odporkyne napadnuté opravným prostriedkom a rozhodnutie s ním súvisiace, ako aj obsah posudkového a dávkového spisu odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Podľa ust. § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa ust. § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa ust. § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (ust. § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení). Podľa ust. § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. V zmysle ust. § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, lekársku posudkovú činnosť podľa ods. 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa je označené v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení - kapitola VIII, oddiel B, položka č. 1, písm. b), so zákonom stanovenou mierou poklesu zárobkovej činnosti v rozpätí od 30 do 50 %, pričom posudkoví lekári vo všetkých posudkoch konštatovali u navrhovateľa mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo je na hornej hranici uvedeného rozpätia pre daný stupeň ochorenia. Iné zdravotné postihnutia, na ktoré poukazoval navrhovateľ vo svojom opravnom prostriedku, sú podľa vyjadrenia posudkového lekára posudkovo nevýznamné, neovplyvňujú pracovnú schopnosť navrhovateľa, a preto neodôvodňujú percentuálne navýšenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Navrhovateľ teda ani predloženými listinnými dôkazmi nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje zhoršenie v porovnaní s lekárskym posudkom zo dňa 24.09.2014. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunutého pracoviska v Košiciach vo svojom odbornom posudku zo dňa 05.03.2015 potvrdil predchádzajúce závery posudkového lekára o miere invalidity navrhovateľa a svoje stanovisko náležitým, odborným a vyčerpávajúcim spôsobom aj odôvodnil. Čiže stanovenie 50 %-nej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení je maximálne zhodnotenie, ktoré pri súčasnom vyhodnotení zdravotného stavu odbornými lekármi môže byť navrhovateľovi priznané. Z obsahu dokazovania vykonaného pri posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľa vo veci jeho invalidného dôchodku teda jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ je i naďalej invalidný podľa ust. § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % a túto mieru zhodne konštatovali všetky lekárske posudky. Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.10.2014, ktorým odporkyňa priznala navrhovateľovi invalidný dôchodok, v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.11.2014, je preto v súlade so zákonom a zisteným skutkovým stavom veci. K námietke navrhovateľa týkajúcej sa výpočtu invalidného dôchodku súd uvádza, že tento bol odporkyňou vypočítaný v súlade s ust. § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (50 %), priemerného osobného mzdového bodu (0,6042), obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku (43,9096) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (10,2524), t. j. 136,00 Eur mesačne. Po dodatočnom zohľadnení vymeriavacieho základu za obdobie od 01.09.1992 do 31.12.1994 sa zvýšil priemerný osobný mzdový bod na hodnotu 0,6230, po započítaní ktorej došlo k zvýšeniu invalidného dôchodok na sumu 140,30 Eur mesačne. Uvedená suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa ust. § 82 zákona o sociálnom poistení zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 4,50 Eur mesačne. Čiže ani táto námietka navrhovateľa nebola dôvodná. K obsahu vykonaného dokazovania týkajúceho sa posúdenia miery poškodenia zdravotného stavu u navrhovateľa súd poznamenáva, že zhodné závery posudkových lekárov o zdravotnom stave navrhovateľa sú pre súd v konaní podľa ust. § 250l a nasl. O.s.p. dôkazmi vykonanými v konaní pred správnym orgánom, ktorých obsah súd nemôže pri hodnotení dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti obísť, alebo znižovať ich dôkazný význam, ak v konaní nezistí iné skutočnosti, vyvracajúce závery podaných posudkov. Súd vychádzajúc z obsahu podaného opravného prostriedku a po oboznámení sa s obsahom všetkých lekárskych posudkov nezistil žiadne relevantné dôvody spochybňujúce zhodné závery posudkových lekárov o zdravotnom stave navrhovateľa pri posudzovaní jeho invalidity. Vychádzajúc zo zisteného skutkového a právneho stavu veci súd podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporkyne zo dňa 08.10.2014 v spojení s rozhodnutím zo dňa 03.11.2014 potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. použitého v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.