Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 10Sd/7/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201418 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014201418.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateľa W.. S. C. V. S. T. Á. Š. O., P.., bývajúceho v I.I. R. C., H. X, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mgr. Ivana Vojtášová, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Štefánikova 8, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29.augusta 8, Bratislava, v konaní o starobný dôchodok takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 01.10.2014 č. XXX XXX XXXX X podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 250j ods. 2 písm. a/, c/ a d/ O.s.p.. Odporkyňa je p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi náhradu trovy konania v sume 291,72 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa Advokátska kancelária Mgr. Ivana Vojtášová, s.r.o. IBAN : SK64 0200 0000 0035 2907 3553. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku zo dňa 26.08.2014. V odôvodnení rozhodnutia citovala ustanovenia § 65 ods. 1, 2 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z., § 21 ods. 1, § 174 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a konštatovala, že navrhovateľ získal v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie 5 rokov a 14 dní a v zamestnaní zaradenom do II. pracovnej kategórie 2 roky a 121 obdobia dôchodkového poistenia, čím mu nevznikol nárok na starobný dôchodok k 31. máju 2011, pretože nespĺňa podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia. Súčasne navrhovateľ nespĺňa ani podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, pretože zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie netrvalo k 31.12.1999. Keďže navrhovateľ ku dňu 31.05.2011 nesplnil ani jednu z podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok, odporkyňa jeho žiadosť o starobný dôchodok zamietla. Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom domáhal preskúmania zákonnosti citovaného rozhodnutia odporkyne a žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Odôvodnil to tým, že odporkyňa vec nesprávne právne posúdila, pretože v období od 14.07.1980 do 06.09.1990 bol nepretržite zamestnaný v uránovom priemysle, v podniku Uránový prieskum - koncernový podnik Liberec, závod IX - Spišská Nová Ves ako banský geológ. Odvolal sa na ust. § 12 ods. 1 písm. a/ zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom v čase nástupu do zamestnania , § 14 ods. 2 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v spojení s dielom I. bod 1 a 2 prílohy nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 136/1975 Zb. o zaraďovaní zamestnancov do I. a II. pracovnej kategórie, podľa ktorých sa na účely dôchodkového zabezpečenia banský geológ považuje za zamestnanie I. pracovnej kategórie, čo platilo aj po nadobudnutí účinnosti zákona o sociálnom zabezpečení, vrátane nariadenia vlády ČSSR č. 117/1988 Zb. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia (ods. 2 prílohy č. 1 a ods. 6 prílohy č. 3). Navrhovateľ ďalej uviedol to, že v podniku Uránový prieskum - koncernový podnik Liberec, závod IX - Spišská Nová Ves na banskom úseku v Novoveskej Hute (šachta č. 3, štóla č. 30, č. 52 a č. 35) odpracoval ako banský geológ 10 rokov a 54 dní (od 14.07.1980 do 06.09.1990) čo potvrdil jeho zamestnávateľ v liste zo dňa 05.09.1990, v ktorom konštatuje že za uvedené obdobie v prostredí ionizujúceho žiarenia odfáral 736,5 smien, t. j. 5892 hodín (736,5 smien x 8 hodín). Zdôraznil preto, že v zmysle článku II ods. 4 písm. c/, ods. 1 písm. b/ smernice federálneho ministerstva palív a energetiky č. 3/1989 je pre zápočet dňa ako odfáraného rozhodujúce, že pracovník vykonáva prácu na pracovisku pod zemou v hlbinných baniach aspoň časť smeny (najmenej 3 hodiny). Na základe celkového počtu odfáraných hodín tak odpracoval 1473 banských smien, počas ktorých vykonával prácu minimálne 4 hodiny pod zemou v hlbinnej bani. Počas rozhodujúceho obdobia (ktoré je vyššie uvedené) v priebehu kalendárneho roku vykonával zamestnanie na tomto pracovisku v priemere najmenej 147,3 pracovných dní, preto v takom prípade sa mu započítava v I. pracovnej kategórii celý kalendárny rok. Poukázal aj na evidenčný list dôchodkového zabezpečenia, za ktorého vyplýva, že zamestnávateľ mu za obdobie od 14.06.1980 do 06.09.1990 započítal 1777 dní v "AI." kategórii, 1265 dní v "AII." kategórii , 602 dní v "AIII." kategórii, 366 dní v kategórii "náhradné doby" a 63 dní práceneschopnosti. Zamestnávateľ tak nepostupoval v súlade so zákonom, pretože : - v zmysle príslušných ustanovení pôvodného zákona o sociálnom zabezpečení nezaradil navrhovateľa na základe vykonávanej práce do I. pracovnej kategórie (v rokoch 1980 až 1983 absentuje riadne označenie druhu činnosti), - napriek jednoznačnému zaradeniu do I. pracovnej kategórie neodôvodnene diferencoval počet započítaných dní na tri kategórie, - o rozporoch v evidencii zamestnávateľa svedčí aj škrtanie v kolónkach pre rok 1980 a 1981. Navrhovateľ vytýkal odporkyni, že aj keď tieto skutočnosti sú zjavné priamo z predložených listín, odporkyňa sa nimi vôbec nevysporiadala a údaje zamestnávateľa považovala bez ďalšieho za správne. S prihliadnutím na vyššie uvedenú argumentáciu navrhovateľ žiadal aby boli zohľadnené nasledujúceho obdobia dôchodkového poistenia: - od 14.07.1980 do 31.08.1980 ("A" kategória), od 02.09.1981 do 31.12.1981 ("AII." kategória), od 01.01.1982 do 31.12.1982 ("AII." kategória), od 01.01.1983 do 30.11.1983 ("AII." kategória), od 01.01.1984 do 29.02.1984 ("AII". kategória), od 01.01.1985 do 31.01.1985 ("A" kategória), od 01.01.1986 do 28.02. 1986 ("A" kategória), od 01.01.1987 do 03.09.1987 ("A" kategória), od 01.01.1988 do 30.03.1988 ("A" kategória), od 31.03.1988 do 30.04.1988 ("AII." kategória), od 01.01.1989 do 09.04.1989 ("A" kategória), od 01.01.1990 do 17.01.1990 ("A" kategória), a boli zaradené správne do "AI." kategórie. Ďalej navrhovateľ uviedol, že prácu v uránovom priemysle bol nútený ukončiť z dôvodu útlmu baníctva na Slovensku po roku 1990, kedy mu zamestnávateľ dal výpoveď z organizačných dôvodov. Z opravného prostriedku navrhovateľa ďalej vyplýva, že navrhovateľ vo vzťahu k podmienkam vzniku nároku na starobný dôchodok poukázal na znenie § 21 ods. 1 písm. a/ zákona o sociálnom zabezpečení, keď osobný list dôchodkového poistenia tvoriaci prílohu k napadnutému rozhodnutiu č. 560 531 6475 0 z 11.09.2014 dokazuje, že bol zamestnaný najmenej 25 rokov a v roku 2014 dosiahol vek 58 rokov. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu bol zamestnaný najmenej 10 rokov v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórii v uránovej bani pričom v zmysle § 9 zákona o sociálnom zabezpečení sa do zamestnania započítavajú aj tzv. náhradné doby, t.j. doba inej vojenskej služby (od 01.09.1980 do 31.08.1981) a doba, po ktorú mal nárok na nemocenské. Z týchto dôvodov preto odporkyňa pochybila, ak zamietla jeho žiadosť, pretože nerešpektovala zákonné požiadavky a nedostatočne zistila rozhodujúce skutočnosti pre správne rozhodnutie o nároku na starobný dôchodok. K opravnému prostriedku navrhovateľ pripojil zväzok listín obsahujúcich potvrdenie Uránového prieskumu - koncernový podnik Liberec, závod IX - Spišská Nová Ves zo dňa 05.09.1990, z obsahu ktorého vyplýva, že navrhovateľ pracoval na ich závode Uránový prieskum IX Spišská Nová Ves ako banský geológ od 14.07.1980 do 06.09.1990, pričom za uvedené obdobie otváral 736,5 smien v prostredí ionizujúceho žiarenia, a fotokópie evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia a osobného list dôchodkového poistenia, v ktorých sa nachádza navrhovateľom vložený komentár. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 24.11.2014 v spojení s doplňujúcim vyjadrením zo dňa 30.01.2015 k opravnému prostriedku navrhovateľa uviedla, že vzhľadom na námietku navrhovateľa bola Sociálna poisťovňa, pobočka Spišská Nová Ves požiadaná listom z 09.12.2014 o spoluprácu vo veci posúdenia správnosti evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia za obdobie od 14.07.1980 do 06.09.1990 u zamestnávateľa navrhovateľa. Následne v písomnom vyjadrení zo dňa 19.03.2015 odporkyňa uviedla, že námietke navrhovateľa nie je možné vyhovieť, pretože spoločnosť URANPRES spol s.r.o. na základe dožiadania oznámila dňa 28.02.2015, že po preverení skutočností je zaradenie a vykázanie pracovnej kategórie na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia u navrhovateľa správne. V ďalšom odporkyňa opätovne poukázala na právnu argumentáciu vedúcu k zamietnutiu žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 26.08.2014, ktorou žiadal priznať dôchodok od 31.05.2011, konkrétne poukázala na ustanovenia § 65 ods. 1, 2, § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z., § 21 ods. 1, § 174 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, a zdôraznila, že navrhovateľ získal v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie 5 rokov a 14 dní a v zamestnaní zaradenom do II. pracovnej kategórie 2 roky a 121 dní, preto nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi podľa vyššie uvedených podmienok k 31.05.2011 nevznikol. Súčasne navrhovateľ nespĺňa ani podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, pretože zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie netrvalo k 31.12.1999. K vyjadreniu odporkyňa pripojila fotokópiu listu spoločnosti URANPRES, spol s.r.o. zo dňa 28.02.2015. Navrhovateľ v písomnom stanovisku k vyjadreniu odporkyne zo dňa 21.04.2015 uviedol, že odporkyňa sa jeho námietkami vôbec nezaoberala a iba formálne požiadala o spoluprácu vo veci posúdenia správnosti evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia obchodnú spoločnosť URANPRES, spol s.r.o., ktorá jeho zamestnávateľom nikdy nebola. Z vyjadrenia odporkyne nevyplýva, na základe akých skutočností táto spoločnosť dospela k záveru, že jeho zaradenie a vykázanie pracovnej kategórie na evidenčných listoch je správne. Navrhovateľ v tomto stanovisku opätovne poukázal na argumentáciu uvedenú v opravnom prostriedku a zdôraznil že evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia zjavne neboli vyplnené v súlade s platnou legislatívou, keď bývalý zamestnávateľ nezohľadnil príslušné ustanovenia zákonov a vykonávacích predpisov pri jeho zaraďovaní do pracovných kategórií. Zamestnávateľ opomenul riadne označiť v evidenčných listoch druh činnosti v období rokov 1980 až 1983 a neodôvodnene rozlišoval počet započítaných dní na tri kategórie ("AI.", "AII." a "AIII."), naviac škrtal v kolónkach pre rok 1980 až 1981. Ďalej uviedol, že banskí geológovia a merači sa preto museli dožadovať často súdnou cestou zaradenia do zodpovedajúcej pracovnej kategórie. Evidenčné listy nekorešpondujú ani so samotným potvrdením zamestnávateľa zo dňa 05.09.1990 o tom, že v rozhodnom období sfáral v prostredí ionizujúceho žiarenia 736,5 smien, t. j. 5892 hodín. Na základe celkového počtu odfáraných hodín odpracoval 1473 banských smien, počas ktorých vykonával prácu minimálne 4 hodiny pod zemou v hlbinnej bani, teda v období od 14.07.1980 do 06.09.1990 v priemere najmenej 147,3 pracovných dní za kalendárny rok. Na zaradenie do I. pracovnej kategórie podľa smernice federálneho ministerstva palív a energetiky bolo potrebné sfárať najmenej 110 pracovných dní za kalendárny rok, čo nepochybne splnil. Keďže o týchto rozporoch nemal žiadnu vedomosť, zamestnávateľa ani nežiadal o ich prešetrenie a o správne zaradenie do pracovných kategórii. Jeho zaradenie v období od 14.07.1980 do 17.01.1990 (podľa presne uvedeného rozpisu) preto malo byť správne v "AI." kategórii. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom odporkyne a doplnení dokazovania zabezpečením podkladov týkajúcich sa zamestnania navrhovateľa ako aj výpoveďou navrhovateľa dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný. Na pojednávaní dňa 07.09.2015 navrhovateľ zotrval na opravnom prostriedku proti rozhodnutiu sociálnej poisťovne ako aj na jeho dôvodoch, s tým, že podstatou jeho námietok proti rozhodnutiu je jeho nesprávne zaradenie do pracovných kategórií, tak ako to vyplýva aj z osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu napadnutého rozhodnutia odporkyne. V prípade, ak by bol správne zaradený do pracovných kategórií ( t.j. kategórie "AI"), tak by splnil podmienky na priznanie nároku na starobný dôchodok. Ďalej namietal, že nemá vedomosť o tom, aby spoločnosť URANPRES, spol. s.r.o. bola právnym nástupcom jeho bývalého zamestnávateľa, ale ak táto spoločnosť má k dispozícii podklady, z ktorých vychádzala pri zasielaní oznámenia zo dňa 28.02.2015, žiadal o ich zabezpečenie, resp. oboznámenie sa i ich obsahom. Na základe výzvy súdu spoločnosť URANPRES, spol. s r.o. oznámila súdu, že navrhovateľ bol zamestnancom spoločnosti v dobe od 14.07.1980 do 06.09.1990 a zaslala do spisu fotokópie dokladov: pracovnú zmluvu zo dňa 14.07.1980, dohody o zmene dohodnutých podmienok pracovnej zmluvy zo dňa 01.02.1982, 15.07.1983, 01.02.1985, 01.01.1987, 01.09.1988 a evidenčné karty v počte 6 ks. Odporkyňa v doplňujúcom vyjadrení zo dňa 26.10.2015 uviedla, že v prípade, ak povaha zamestnania vyžaduje striedanie rôznych pracovných činností, je rozhodujúce, či u zamestnanca prevládalo zamestnanie zaradené do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Z predložených pracovných zmlúv vyplýva, že navrhovateľ bol zamestnaný od 14.07.1980 do 31.01.1982 na pracovnej pozícii geológ, od 01.02.1982 do 31.01.1985 ako samostatný geológ, od 01.02.1985 do 31.12.1986 ako vedúci geológ - projektant FK, od 01.01.1987 do 31.08.1988 ako vedúci referátu PaPP, od 01.09.1988 ako samostatný odborný technický pracovník (geológ) v referáte PaPP. Práve na základe týchto dokladov zamestnávateľ navrhovateľa vyhotovil evidenčný list dôchodkového poistenia, ktorý bol podkladom pri rozhodovaní o nároku na starobný dôchodok. Ďalej uviedol, že zaradenie zamestnaní do zvýhodnenej pracovnej kategórie je možné len v prípade, ak zamestnanec splnil zákonné podmienky - zamestnanie sa vykonáva sústavne a prevažne, pričom zaradiť toto zamestnanie do pracovnej kategórie je oprávnený len zamestnávateľ, ktorý zamestnanca zamestnáva, t. j. prideľuje mu prácu. Z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia ďalej vyplýva, že navrhovateľ v čase od 01.09.1980 do 31.08.1981 vykonával základnú vojenskú službu, ktoré obdobie nie je možné hodnotiť ako dobu zamestnania v uránovej bani (podľa § 18 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení) a ani ako zamestnanie podľa § 14 ods. 2 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. Navrhovateľovi zároveň nevznikol nárok na zníženie dôchodkového veku ani podľa § 174 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, nakoľko zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii nevykonával do 31.12.1999. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 05.11.2015 k predloženým listinným dôkazom uviedol, že so zamestnávateľom Uránový prieskum - koncernový podnik Liberec, závod IX. Spišská Nová Ves uzavrel pracovnú zmluvu na dobu neurčitú s dohodnutým pracovným zaradením geológ s dňom nástupu do práce 14.07.1980, ktorá bola v priebehu jej platnosti v časti druh práce niekoľkokrát modifikovaná. Podľa zápisu na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia patril zamestnávateľ do pôsobnosti Federálneho ministerstva palív a energetiky (FMPaE), s tým, že zaradenie konkrétneho druhu zamestnania do zvýhodnených pracovných kategórií v rámci tohto rezortu určoval v súlade s § 17 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení s účinnosťou do 31.05.1992 výnos FMPaE č. 6/1978 - rezortný zoznam zamestnaní zaradených pre účely dôchodkového zabezpečenia do I. a II. pracovnej kategórie. Geológ resp. vedúci (samostatný) geológ sa v zmysle časti 05 a 06 prílohy výnosu považuje za zamestnanie I. pracovnej kategórie. Ďalej poukázal na to, že záznamy zamestnávateľa na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia nekorešpondujú s druhom práce dohodnutým v pracovnej zmluve v znení neskorších dodatkov a jej zaradením do príslušnej kategórie. Aj keď zápisy z roku 1980 až 1983 na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia nie sú úplné, označenie druhu činnosti podľa poradového čísla rezortného zoznamu (06-22-01 a 05-22-01) svedčí o tom, že zamestnanie navrhovateľa bolo v zmysle citovaných ustanovení zákona o sociálnom zabezpečení a výnosu zaradené do I. pracovnej kategórie. Tieto skutočnosti preto potvrdzujú názor, že obdobia dôchodkového poistenia tak ako sú špecifikované v jeho predchádzajúcich podaniach mali byť zaradené do „A I.“ kategórie. Navrhovateľ namietal aj voči predloženým absenčných kartám, ktoré by mali pri mesiacoch, v tom ktorom roku obsahovať aj údaj o počte odfáraných dní v mesiaci, nesúhlasia však so skutočnosťou ani so zápismi v evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia, pričom veľmi podrobne poukázal na tieto skutočnosti vo vzťahu ku každej jednotlivej absenčnej karte (absenčné karty pre roky 1980 až 1990). Podľa navrhovateľa evidenčné listy nekorešpondujú ani s potvrdením zamestnávateľa zo dňa 05.09.1990 o tom, že v rozhodnom období odfáral v prostredí ionizujúceho žiarenia 736,5 zmien t. j. 5892 hodín. Na základe celkového počtu otváraných hodín (5892 hodín) odpracoval 1473 banských smien, počas ktorých vykonával práce minimálne 4 hodiny pod zemou v hlbinnej bani. Možno preto dôvodne pochybovať o tom, že zápisy na absenčných karta sú úplné. V súvislosti s týmito nepresnosťami, resp. nesprávnymi evidenčnými údajmi žiadal doplniť dokazovanie a uložiť spoločnosti URANPRES spol. s r.o. aby predložila všetku dokumentáciu týkajúcu sa počtu odfáraných dní/hodín. Ďalej uviedol, že za osobného listu dôchodkového poistenia je zrejmé že bol zamestnaný viac ako 25 rokov, z toho najmenej 10 rokov (od 14.07.1980 do 06.09.1990) v zamestnaní I. pracovnej kategórie v uránovej bani a v roku 2015 dosiahol vek 58 rokov, teda splnil podmienky pre priznanie starobného dôchodku. K aplikácii ustanovenia § 174 zákona o sociálnom zabezpečení uviedol, že ide o úpravu ďalších prípadov vzniku nároku na starobný dôchodok (pomimo § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení) pričom splnenie podmienky trvania preferovaného zamestnania k 31.12.1999 sa vzťahuje výlučne na tieto prípady, upravené v § 174 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona o sociálnom zabezpečení a nie na tento konkrétny prípad. Z obsahu administratívneho spisu odporkyne bolo zistené, že navrhovateľ žiadal priznať dôchodok Žiadosťou o starobný dôchodok spísanou dňa 26.08.2014, s tým, že starobný dôchodok žiadal priznať od 31.05.2011. Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok, keď vychádzala zo skutkového záveru, že navrhovateľ v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie získal 5 rokov a 14 dní a v zamestnaní zaradenom do II. pracovnej kategórie 2 roky a 121 dní, a naviac zamestnanie zaradené I. pracovnej kategórie netrvalo k 31.12.1999, ktoré skutočnosti následne právne posúdila podľa príslušných ustanovení označených zákonov tak, navrhovateľ nesplnil zákonom stanovené podmienky priznania starobného dôchodku. Z opravného prostriedku navrhovateľa, spresneného jednotlivými podaniami v priebehu konania pred súdom vyplýva, že podstata jeho námietok proti napadnutému rozhodnutiu spočívala v tvrdení, že odporkyňa dospela k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak pri rozhodovaní vychádzala z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia poskytnutých jeho zamestnávateľom, z ktorých vyplýva, že v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie získal 5 rokov a 14 dní a v zamestnaní zaradenom do II. pracovnej kategórie 2 roky a 121 dní, keď v skutočnosti u zamestnávateľa - Uránový prieskum - koncernový podnik Liberec, závod IX - Spišská Nová Ves, na banskom úseku v Novoveskej Hute (t.j. v uránovej bani) odpracoval 10 rokov a 54 dní, pričom celé toto obdobie trvania pracovného pomeru malo byť započítané do I. pracovnej kategórie (vrátane doby základnej vojenskej služby od 01.09.1980 do 31.08.1981), a zároveň v roku 2014 dosiahol vek 58 rokov, teda splnil všetky zákonom stanovené podmienky pre priznanie starobného dôchodku. Krajský súd v Košiciach vzhľadom na obsah opravného prostriedku navrhovateľa (spresneného počas konania pred súdom) posudzoval, či odporkyňa pri svojom rozhodovaní vychádzala z dostatočne zisteného skutkového stavu a s ohľadom na námietky navrhovateľa, či správnym orgánom bolo konanie vedené zodpovedajúcim procesným postupom a jeho rozhodnutie je zákonné. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten o koho práva v konaní ide. Podľa § 209 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodnutie organizačnej zložky sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 209 ods.2 označeného zákona rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Podľa § 209 ods.3 označeného zákona výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. Podľa § 209 ods.4 označeného zákona v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych noriem, na ktorých základe rozhodovala. Podľa názoru súdu sa odporkyňa citovanými ustanoveniami zákona neriadila dôsledne, pretože v napadnutom rozhodnutí iba stroho konštatovala, že navrhovateľ nesplnil podmienky na vznik nároku na starobný dôchodok, pretože nezískal potrebný počet rokov trvania zamestnania zaradeného do zvýhodnenej pracovnej kategórie, pričom z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva úvaha odporkyne, prečo neprihliadala na skutočnosť, že navrhovateľ pracoval v uránovej bani (§ 21 ods. 1 písm./ a zákona č. 100/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení) po dobu viac než desať rokov (vrátane náhradnej doby počas základnej vojenskej služby), v dôsledku čoho rozhodnutie odporkyne nie je v súlade so zákonom a preto neboli podmienky na jeho potvrdenie súdom prvého stupňa podľa § 250q ods. 2 O.s.p. Z uvedeného vyplýva, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je dostatočné, ak sa odporkyňa v odôvodnení nevyporiadala so všetkými skutočnosťami, ktoré majú podstatný vplyv na posúdenie splnenia podmienok navrhovateľa na vznik nároku na starobný dôchodok. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli organizačnú zložku sociálnej poisťovne k rozhodnutiu. Ak je rozhodnutie odporkyne nepreskúmateľné, pretože odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje úvahy odporkyne vedúce k záveru o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok, je to dôvod na zrušenie rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Z uvedených dôvodov preto súd napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods.2 v spojení s § 250j ods.2 písm. a/, c/ a d/ O.s.p. za použitia § 250l ods.2 O.s.p. zrušil a vrátil ho odporkyni na ďalšie konanie. Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok v zmysle jeho žiadosti spísanej na pobočke Sociálnej poisťovne v Spišskej Novej Vsi dňa 26.08.2014, a v odôvodnení rozhodnutia sa vyporiadať so všetkými spornými skutočnosťami, ktoré majú podstatný vplyv na posúdenia splnenia podmienok na priznanie starobného dôchodku, najmä tvrdením navrhovateľa o nutnosti posudzovať náhradnú dobu vojenskej služby ako dobu zamestnania zaradenú do I. pracovnej kategórie, a námietkami navrhovateľa vo vzťahu k nesprávnemu zaradeniu do pracovných kategórií ním vykonávaných prác v uránovej bani. Následne odporkyňa rozhodnutie, vrátane jeho príloh doručí účastníkovi konania zákonom predpísaným spôsobom. V ďalšom konaní je odporkyňa viazaná právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.). O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ustanovenie § 250k ods.1 O.s.p. tak, že procesne úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania spočívajúcich v odmene advokáta podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) účinnej v čase uskutočnenia úkonov, podľa ktorej v dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch (bez špecifikácie právneho predpisu, podľa ktorého je konanie vedené, teda aj podľa piatej časti O.s.p.) podľa ustanovenia § 11 ods.4 druhá vety vyhlášky patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 1/13-iny výpočtového základu ( v roku 2015 v sume 64,54 eur). Súd priznal navrhovateľovi náhradu za celkovo štyri úkony vykonané v roku 2015, a to prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 07.09.2015, vyjadrenie k listinným dôkazným prostriedkom zo dňa 05.11.2015 a účasť na pojednávaní dňa 21.12.2015 á 64,54 eur, t.j. 258,16 eur, vrátane režijného paušálu 4 x 8,39, t.j. 33,56 eur, spolu 291,72 eur . Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu za požadovaný úkon právnej služby - stanovisko k doplňujúcemu vyjadreniu zo dňa 14.12.2015, pretože tento úkon hodnotil ako neúčelný keď na takýto úkon (zaujatie stanoviska) navrhovateľ súdom ani nebol vyzvaný. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.