Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/138/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201433 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014201433.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Judity Jurákovej, v právnej veci žalobcu Občianske združenie ZA ŠTADIÓNOM, so sídlom Za štadiónom č. 12, Košice, IČO: 42 101 476, zastúpeného JUDr. Dušanom Slávikom, advokátom a konateľom Advokátskej kancelárie PUCHALA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom Kmeťova 24, Košice, proti žalovanému Okresnému úradu Košice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Komenského 52, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- KE-OCDPK-2014/028408/2/KHD zo dňa 16.09.2014, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 25.11.2014 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 03.12.2014 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Košice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, č. OU-KE-OCDPK-2014/028408/2/KHD zo dňa 16.09.2014 v súlade s ustanovením § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Primátor Mesta Košice MUDr. Richard Raši, PhD., MPH, ako správny orgán príslušný podľa § 11 ods. 3 zákona č. 401/1990 Zb. o Meste Košice v znení neskorších predpisov, vykonávajúci štátnu správu na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií podľa § 2 ods. 2 zákona NR SR č. 534/2003 Z. z. o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov a to pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne a účelové komunikácie podľa § 3a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, konajúci podľa § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, vydal rozhodnutie podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ktorým podľa § 66 stavebného zákona povolil stavebné objekty: SO 04 spevnené plochy + terénne úpravy, SO 04.1 príjazdová komunikácia stavby „Výstavba ubytovania pre športovcov apartmánového typu Košice“, ktoré sa budú nachádzať na pozemkoch s parcelnými číslami XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, zapísaných na LV XX, v katastrálnom území M. W., stavebníkovi: Lokomotíva a.s. Košice, Čermeľská č. 1, 040 01 Košice, IČO: 36 174 173, v zastúpení R.. L. B., D. č. XX, XXX XX N.Š.. Na uskutočnenie stavby určil záväzné podmienky v bodoch 1. až 24., ktoré aj špecifikoval. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol, že stavebník Lokomotíva a.s. Košice, Čermeľská č. 1, 040 01 Košice, v zastúpení R.. L. B., D. č. XX, XXX XX N., podal dňa 16.06.2011 na Mesto Košice - špeciálny stavebný úrad pre miestne komunikácie a účelové komunikácie žiadosť o stavebné povolenie pre stavebné objekty SO 04 spevnené plochy + terénne úpravy, SO 04.1 príjazdová komunikácia, stavby „Výstavba ubytovania pre športovcov apartmánového typu Košice“, ktoré sa budú nachádzať na pozemkoch s parcelnými číslami XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, zapísaných na LV XX, v katastrálnom území M. W.. Konštatoval, že uvedenými dňom bolo začaté stavebné konanie. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa ďalej uviedol, že objekt SO 04 spevnené plochy + terénne úpravy rieši samostatné nádvorie a zeleň pri stavebných objektoch z južnej strany. Objekt SO 04.1 príjazdová komunikácia - účelom je preriešiť dopravnú obsluhu navrhovaných objektov. Prístup je z jestvujúcej ulice Za štadiónom samostatným prístupom do spoločného nádvoria. Prístupy na nádvorie umožní komunikácia šírky 4 m s napájacími oblúkmi v mieste obrubníkov o polomere 2 m. poukázal na to, že nakoľko žiadosť neobsahovala všetky náležitosti stavebné konanie bolo 06.07.2011 prerušené, pričom podanie bolo doplnené 29.09.2011. Na základe doplnenia podanej žiadosti stavebníkom správny orgán prvého stupňa oznámil podľa § 61 stavebného zákona dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom konania začatie stavebného konania listom č. j.: A/2011/15246-4 dňa 11.10.2011. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že účastníci konania a dotknuté orgány mohli svoje námietky a stanoviská k povoľovanej stavbe uplatniť najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia o začatí stavebného konania, pričom v určenej lehote neboli vznesené k povoľovanej stavbe žiadne záporné ani protichodné stanoviská a účastníci konania si v určenej lehote neuplatnili žiadne námietky. Konštatoval, že stavebník v stanovenej lehote na uplatnenie námietok doložil všetky doklady k žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu vypracovanú oprávnenou osobou podľa osobitných predpisov a splnil podmienky, za ktorých môže byť na stavbu vydané stavebné povolenie. Oprávnené pripomienky a podmienky z vyjadrení dotknutých orgánov a vlastníkov, resp. správcov sietí k povoľovanej stavbe, stavebný úrad zahrnul do podmienok tohto stavebného povolenia. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia ďalej konštatoval, že po preskúmaní dokladovej časti žiadosti a pretože dokumentácia stavby spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí a zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným stavebným zákonom a osobitnými predpismi, špeciálny stavebný úrad pre miestne a účelové komunikácie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V predmetnej veci Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 6S/275/2012-48 zo dňa 24.01.2013 uložil žalovanému doručiť rozhodnutie zo dňa 14.11.2011 č. k. A/2011/15246-5 Občianskemu združeniu ZA ŠTADIÓNOM, so sídlom Košice, Za štadiónom č. 12, v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 6S/275/2012-63 zo dňa 02.05.2013 konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 14.11.2011 č. k. A/2011/15246-5 zastavil, pretože žalobca si nesplnil povinnosť vyčerpania riadnych opravných prostriedkov. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 3Sžp/22/2013 zo dňa 01.04.2014 zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/275/2012-63 zo dňa 02.05.2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že s poukazom na skutočnosť, že v predloženom administratívnom spise sa nenachádzajú originály doručeniek o doručení prvostupňového rozhodnutia žalobcovi, resp. jeho advokátovi, je v tomto štádiu predčasný záver krajského súdu o tom, že prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi riadne doručené, a že odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu podané nebolo. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 6S/275/2012-96 zo dňa 31.07.2014 konanie zastavil, pretože predmetom súdneho prieskumu môže byť až rozhodnutie správneho orgánu, ktorý rozhodol v poslednom stupni (v preskúmavanom prípade rozhodnutie odvolacieho orgánu), pričom žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom. Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu Mesta Košice č. k. A/2011/15246-5 zo dňa 14.11.2011 poukázal na priebeh doterajšieho konania, ako aj na vyššie uvedené rozhodnutia súdov. K dôvodom odvolania uviedol, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom (§ 46 správneho poriadku), skutkový stav nebol presne a úplne zistený (§ 32 ods. 1 v spojení s § 46 správneho poriadku). Poukázal na to, že cieľom Občianskeho združenia ZA ŠTADIÓNOM je v zmysle Stanov podieľať sa predovšetkým na kontrole a na analyzovaní stavebných činností z hľadiska dodržiavania predpisov a zákonov so zvláštnym zameraním na ochranu životného prostredia a ochrana rešpektovania územného plánu mestskej časti Košice - Sever. Uviedol, že k cieľom združenia patrí aj kontrola realizácie Národného programu rozvoja športu a to s orientáciou na mladú generáciu a s dôrazom na športové areály, zachovávanie cvičných ihrísk pre športový dorast a sledovaní ich efektívneho využívania. Poukázal na to, že do pôsobnosti Občianskeho združenia patrí aj zameranie sa na ochranu environmentálneho aspektu - ochranného pásma Čermeľského potoka a to konkrétne ochrana pásma zelene na ulici Za štadiónom a ochranného pásma povodia Čermeľského potoka v rozlohe približne 140 + 10 m, ktoré udržiavajú obyvatelia tejto ulice po mnohé roky z vlastnej iniciatívy. V podanom odvolaní žalobca ďalej uviedol, že svoje ciele chce Občianske združenie dosahovať okrem iného aj účasťou povereného odborného zástupcu na územnom a stavebnom konaní. Podotkol, že v rámci prebiehajúceho správneho konania mu bolo doručené až rozhodnutie, ktoré bolo konečným výsledkom správneho konania prebiehajúceho bez jeho účasti a je preto evidentné, že združenie sa nemohlo aktívne zúčastňovať priebehu konania a napĺňať tak svoj hlavný cieľ - podieľať sa na kontrole a na analyzovaní stavebných činností z hľadiska dodržiavania predpisov a zákonov, so zvláštnym zameraním na ochranu životného prostredia. Konštatoval, že postupom správneho orgánu v správnom konaní tak došlo k závažnému zásahu do práv Občianskeho združenia ako účastníka konania a to z dôvodu, že mu bola odňatá možnosť zrealizovať svoje oprávnenia, ktoré Občianskemu združeniu vyplývajú z príslušných právnych predpisov a správneho poriadku. Žalobca v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa ďalej uviedol, že ide predovšetkým o realizáciu takých oprávnení, ako podávanie návrhov a vyjadrení v konaní v zmysle ustanovenia § 32 ods. 2 správneho poriadku, právo navrhovať dôkazy a taktiež ich doplnenie v zmysle ustanovenia § 33 ods. 1 správneho poriadku a v neposlednom rade sa Občianskemu združeniu neumožnilo, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohlo vyjadriť k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie v zmysle ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku. Konštatoval, že postupom správneho orgánu nemohla byť tiež naplnená jedna zo základných zásad správneho konania obsiahnutá v ustanovení § 3 ods. 2 správneho poriadku, v zmysle ktorého „správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosti, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Zdôraznil, že odňatie možnosti konať pred správnym orgánom je v tomto prípade však o to závažnejšie, že v stavebnom konaní platí koncentračná zásada v súvislosti s námietkami, ktoré účastník môže v rámci konania uplatniť. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne. Z vyššie uvedených dôvodov považoval žalobca za zrejmé, že oprávnenie Občianskeho združenia konať v správnom konaní pred vydaním meritórneho rozhodnutia mu bolo zo strany správneho orgánu odňaté, v dôsledku toho nemohlo dôjsť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci tak, ako to predpokladá ustanovenie § 32 a ustanovenie § 46 správneho poriadku v spojení s ustanovením § 3 ods. 5 správneho poriadku. Poukázal na to, že z ustanovenia § 3 ods. 5 prvá veta správneho poriadku vyplýva, že „rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci“, pritom vyjadruje zásadu materiálnej (objektívnej) pravdy, ktorá je imanentnou súčasťou zákonných rozhodnutí správnych orgánov. V závere podaného odvolania žalobca uviedol, že z dôvodu neúplnosti skutkových zistení správneho orgánu však možno konštatovať, že rozhodnutie zo dňa 14.11.2011, sp. zn. A/2011/15246-5 nebolo vydané v súlade so zákonom a teda tak, ako to predpokladá ustanovenie § 46 správneho poriadku a možno ho teda pokladať za nezákonné. Konštatoval, že keďže správny orgán nemohol zohľadniť návrhy, námietky a vyjadrenia žalobcu k podkladom rozhodnutia, je toto rozhodnutie s poukazom na ustanovenie § 47 ods. 3 správneho poriadku aj nepreskúmateľné. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OU-KE-OCDPK-2014/028408/2/KHD zo dňa 16.09.2014 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení, odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Mesta Košice - špeciálneho stavebného úradu pre miestne a účelové komunikácie č. A/2014/15246-5 zo dňa 14.11.2011 o povolení stavebných objektov SO 04 spevnené plochy + terénne úpravy a SO 04.1 príjazdová komunikácia, stavby „Výstavba ubytovania pre športovcov apartmánového typu Košice“ zamietol a rozhodnutie Mesta Košice, zastúpeného primátorom MUDr. Richardom Rašim, PhD., MPH, o povolení stavby, pod č. k. A/2011/15246-5 zo dňa 14.11.2011 potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na priebeh doterajšieho správneho konania, ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Uviedol, že predmetom stavebného konania vedeného špeciálnym stavebným úradom bolo povolenie stavebných objektov SO 04 spevnené plochy + terénne úpravy a SO 04.1 príjazdová komunikácia stavby: „Výstavba ubytovania pre športovcov apartmánového typu Košice“, čiže v praxi šlo o povolenie stavby príjazdovej cesty šírky 4 m a dĺžky cca 55 m, spevnených plôch (vydláždených a asfaltových) pred navrhovanými stavbami apartmánových domov a terénnych úprav za apartmánovými domami (zelené plochy s ihličnanmi, listnatými stromami a krami). Žalovaný poukázal na to, že z uvedeného vyplýva, že predmetná dopravná stavba nie je stavbou rozsiahlou ani významnou z hľadiska veľkosti ani akýchkoľvek zásahov do životného prostredia. V záujmovom území Občianskeho združenia, ktoré má vo svojich Stanovách „ochranu životného prostredia a ochranu rešpektovania územného plánu v MČ Košice - Sever“ bolo povolené množstvo väčších a významnejších stavieb, o ktoré ale združenie nejavilo záujem a nedomáhalo sa účasti v konaní o ich povolení. Uviedol, že prvostupňový stavebný úrad bol povinný rešpektovať rozhodnutie súdov, preto iba naplnil povinnosť, ktorú mu uložil krajský súd uznesením, t.j. doručil rozhodnutie Občianskemu združeniu dňa 12.03.2013 a následne splnil aj povinnosť na základe rozsudku Najvyššieho súdu a doručil rozhodnutie aj právnemu zástupcovi združenia dňa 29.05.2014. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že tunajší odvolací orgán sa zaoberá skúmaním súladu rozhodnutia č. A/2011/15246-5 zo dňa 14.11.2011 so zákonom už tretíkrát, pričom v predchádzajúcich prípadoch odvolateľ uviedol aj konkrétne vecné dôvody odvolania, ktorými sa tunajší odvolací orgán zaoberal, pričom žiadne pochybenia nezistil. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že v tomto prípade však odvolateľ žiadne konkrétne vecné dôvody odvolania - t.j. dôvody, ktoré by chcel uviesť v priebehu správneho konania prvostupňového správneho orgánu, dôvody, kvôli ktorým nesúhlasí so stavbou a žiada zrušiť napadnuté rozhodnutie, neuviedol. Konštatoval, že tunajší správny orgán preto môže iba preskúmať spisový materiál, najmä rozhodnutie v celom rozsahu bez odôvodňovania konkrétnych vecných pripomienok nasmerovaných proti jednotlivým častiam rozhodnutia a projektu, s ktorými odvolateľ nesúhlasí, pretože odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol ani jediné vecné pochybenie správneho orgánu, hoci na to mal možnosť, dostatok času aj priestoru. Poukázal na to, že od doručenia uznesenia súdu č. 6S/275/2012-48 zo dňa 24.01.2013, ktorým krajský súd vyslovil svojho názor, že Občianske združenie ZA ŠTADIÓNOM, malo byť účastníkom konania, resp. najneskôr od doručenia uznesenia Najvyššieho súdu SR č. 3Sžp/22/2013 zo dňa 01.04.2014, malo a mohlo byť Občianskemu združeniu, aj jeho právnemu zástupcovi zrejmé, že má práva účastníka konania - malo možnosť nahliadnuť do spisového materiálu, robiť si z neho výpisy a odpisy, aj v odvolaní malo možnosť podávať návrhy, uviesť konkrétne s čím nesúhlasí a z akého dôvodu. Konštatoval, že aj v odvolacom konaní predsa existujú prostriedky, ktoré je možné využiť v prípade, že by bolo na základe odvolania združenia zistené pochybenie (autoremedúra, ktorú môže využiť prvostupňový správny orgán a je možné ňou zmeniť rozhodnutie vo veci alebo aj zrušiť rozhodnutie vo veci, vyzvať na prepracovanie projektu a viesť konanie o povolení stavby podľa prepracovaného projektu, oboznámiť účastníkov konania s prepracovaným projektom ...). Uviedol, že po pol roku od vydania uznesenia Najvyššieho súdu SR bolo žalovanému doručené iba strohé odvolanie s uvedením činnosti a cieľov OZ s vycitovaním paragrafov, ktorými sú upravené práva účastníka konania, ktoré odvolateľ podľa svojho názoru nemohol v konaní využiť. Ďalej konštatoval, že teraz mal odvolateľ priestor na to, aby chránil svoje vlastné záujmy, čo však nevyužil, pretože žalovaný v prípade akýchkoľvek pochybností o správnosti rozhodnutia, o ktorých by sa bol mohol dozvedieť z konkrétnych dôvodov odvolania, mohol sám zrušiť rozhodnutie a vrátiť ho na nové konanie, avšak zrušiť rozhodnutie a vrátiť ho na nové prejednanie a rozhodnutie, nemožno bezdôvodne, bez jediného konkrétneho vecného pochybenia prvostupňového správneho orgánu. V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán postupoval v konaní, vedúcom k vydaniu napadnutého rozhodnutia v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, rozhodol na základe jasných a jednoznačných kompletných podkladov, vydal ho orgán na to príslušný, rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje predpísané náležitosti. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Košice, odbor cestnej dopravy a pozemnej komunikácie, č. OU-KE-OCDPK-2014/028408/2/KHD zo dňa 16.09.2014 v súlade s ustanovením § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Žalobca v podanej žalobe poukázal na priebeh doterajšieho správneho konania, ako aj na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu SR. Rozhodnutie žalovaného považoval žalobca vo svojich obidvoch výrokoch za nezákonné, rovnako aj postup žalovaného, ktorý predmetnému rozhodnutiu predchádzal s poukazom na ustanovenie § 250j ods. 2 písm. a/, c/, e/ O.s.p.. Žalobca konštatoval, že dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného je predovšetkým vada v konaní odvolacieho správneho orgánu, ktorý nezrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, čím znemožnil žalobcovi vznášať námietky v stavebnom konaní podľa ustanovenia § 61 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. K jednotlivým dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalobca uviedol, že v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že odvolaním napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť. V odôvodnení písomného vyhotovenia sa správny orgán prvého stupňa obmedzil iba na strohé konštatovanie, že keďže nikto nepodal proti jeho obsahu žiadne námietky postupom podľa ustanovenia § 61 a nasl. stavebného zákona a neboli zistené žiadne nedostatky, bola stavba povolená v rozsahu špecifikovanom vo výroku tohto rozhodnutia. Za relevantnú však považoval žalobca skutočnosť, že rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané dňa 14.11.2011, teda v čase takmer tri roky pred jeho doručením žalovanému. Ďalej poznamenal, že všetky záväzné stanoviská dotknutých orgánov boli vydané za existencie skutkového stavu v roku 2011, to znamená, že boli vydané na základe skutkového stavu, ktorý nezohľadňoval zmeny všeobecne záväzných právnych predpisov za obdobie od júla v roku 2011 do vydania rozhodnutia žalovaného, ako aj nezohľadňoval zmeny v skutkovom stave. V podanej žalobe žalobca ďalej poukázal na ciele a pôsobnosť žalobcu, pričom svoje ciele chce dosahovať okrem iného aj účasťou povereného odborného zástupcu na územnom a stavebnom konaní. Podotkol, že v rámci prebiehajúceho správneho konania mu bolo doručené až rozhodnutie, ktoré bolo konečným výsledkom správneho konania prebiehajúceho bez jeho účasti, čím v jeho prípade došlo k odňatiu možnosti konať pred správnym orgánom. Poukázal na ustanovenie § 61 ods. 1, 3 stavebného zákona, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.07.2011, sp. zn. 6Sžp/1/2011 a uviedol, že v stavebnom konaní, obdobne ako v územnom konaní, platí koncentračná zásada, to znamená, že po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné; stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok. Konštatoval, že žalobca nemohol v prvostupňovom konaní uplatniť svoje námietky a pripomienky tak, ako to predpokladá ustanovenie § 61 ods. 1, resp. ustanovenie § 61 ods. 3 stavebného zákona, keďže so žalobcom ako účastníkom správneho konania správny orgán nekonal. Ďalej uviedol, že okrem toho je napadnuté rozhodnutie v rozpore s článkom 6 bodom 4 Aarhuského dohovoru, v zmysle ktorého každá strana umožní včasnú účasť verejnosti v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti sa môže uskutočniť efektívne. Žalobca konštatoval, že názor odvolacieho správneho orgánu o tom, že žalobca predsa mohol uplatniť svoje námietky aj v podanom odvolaní, nie je v súlade so zákonom. Uviedol, že zo zásady jednotnosti konania uplatňovanej v správnom konaní v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 správneho poriadku umožňujúcej účastníkom uvádzať nové skutočnosti a dôkazy a to až do vydania rozhodnutia odvolacieho orgánu však existuje výnimka, ktorá sa uplatňuje práve v stavebnom konaní. Konštatoval, že v stavebnom konaní sa uplatňuje tzv. koncentračná zásada upravená stavebným zákonom, ktorá vylučuje uplatňovanie zásady jednotnosti konania, na ktorú v dôsledku omylu vo výklade zákona poukázal žalovaný správny orgán. Ďalej uviedol, že žalovaný porušil aj povinnosť uvedenú v ustanovení § 61 ods. 3 stavebného zákona, pričom v predmetnom konaní žalovaný žalobcu na skutočnosť, že neprihliadne na námietky uplatnené po ním určenom čase, neupozornil. Žalobca poukázal na ustanovenie § 3 ods. 2 správneho poriadku a uviedol, že aj keď bol žalobca v stavebnom konaní zastúpený advokátom, bolo povinnosťou žalovaného ho vyzvať na doplnenie dôvodov nezákonnosti napadnutého stavebného povolenia, ak dospel k záveru o tom, že napadnuté rozhodnutie nie je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca v podanej žalobe ďalej poukázal na ustanovenie § 3 ods. 5 prvá veta, § 32 ods. 1, § 46 správneho poriadku a konštatoval, že pre správny orgán je rozhodujúci skutkový stav zistený ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia. Stavebný úrad, ktorý rozhoduje o vydaní stavebného povolenia je v súlade s ustanovením § 62 ods. 3 stavebného zákona povinný zabezpečiť stanoviská dotknutých orgánov, pričom žalovaný správny orgán nepochybne mal aj napriek absencii odvolacích námietok vyzvať dotknuté orgány na vyjadrenie sa k podanej žiadosti o vydanie stavebného povolenia. Poukázal na to, že stanoviská dotknutých orgánov boli v stavebnom konaní predchádzajúcom vydanému rozhodnutiu vydané v období od 04.03.2011 (záväzné stanovisko Slovak Telekom, a.s. č. 14049 11) do 13.06.2011 (záväzné stanovisko Okresného riaditeľstva HaZZ Košice č. k. ORHZ-KEI-1341-016-2011), teda viac ako tri roky pred vydaním odvolacieho rozhodnutia. Žalobca poukázal na vyjadrenia ďalších spoločností, záväzné stanoviská Krajského riaditeľstva PZ, Krajského dopravného inšpektorátu v Košiciach zo dňa 12.06.2008 a Krajského pamiatkového úradu Košice zo dňa 01.06.2011 a konštatoval, že z obsahu citovaných stanovísk dotknutých orgánov je možné považovať za nesporné zistenie o tom, že v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia, bola podstatná časť stanovísk dotknutých orgánov neplatná, to znamená, že si dotknuté orgány vyhradili možnosť po uplynutí nimi určenej doby, možnosť vyjadriť sa k navrhovanej stavbe opätovne s prihliadnutím na zmeny v skutkovom stave alebo relevantnej právnej úprave. V závere podanej žaloby žalobca uviedol, že s ohľadom na skutočnosť, že odvolací správny orgán vydal napadnuté rozhodnutie aj napriek tomu, že podstatná časť stanovísk dotknutých orgánov chýbala, zaťažil stavebné konanie predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia podstatnou vadou, ktorou je nedostatočné zistenie skutkového stavu. Z dôvodu neúplnosti skutkových zistení zo strany obidvoch správnych orgánov žalobca konštatoval, že rozhodnutie voči ktorému táto žaloba smeruje, nebolo vydané v súlade so zákonom a teda tak, ako to predpokladá ustanovenie § 46 Správneho poriadku. Žalovaný v písomnom stanovisku zo dňa 19.01.2015 k žalobe navrhol žalobu ako bezpredmetnú zamietnuť. Dôvody uvedené v tomto písomnom stanovisku žalovaného korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 12.05.2015 poukázal na dôvody, ktoré korešpondujú so žalobnými námietkami a boli taktiež obsahom prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní súdu. Krajský súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Na pojednávaní súdu dňa 13.05.2015 zástupca žalovaného nebol prítomný, pričom svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Z uvedeného dôvodu súd prejednal vec v súlade s ustanovením § 250g ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti zástupcu žalovaného. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu uviedol, že zotrváva na dôvodoch uvedených v podanej žalobe a poukázal na to, že väčšina stanovísk orgánov, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, boli ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia už neúčinné. Poukázal najmä na to, že k vydaniu žalobou napadnutého rozhodnutia boli potrebné aj záväzné stanoviská príslušných orgánov a v tomto smere konkrétne poukázal na Stanovisko Krajského pamiatkového úradu Košice, ktorého platnosť bola skončená ku dňu vydania žalobou napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a taktiež poukázal aj na rozhodnutie Krajského dopravného inšpektorátu Košice, ktoré taktiež ku dňu vydania žalobou napadnutého rozhodnutia správneho orgánu už stratilo platnosť. Z uvedeného dôvodu bol toho názoru, že žalovaný mal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“), správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 3 ods. 4 veta prvá správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. Podľa § 61 ods. 3 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne. V predmetnej veci sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného z dôvodov, že v stavebnom konaní platí koncentračná zásada, to znamená, že po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada, že žalovaný žalobcu na skutočnosť, že neprihliadne na námietky uplatnené po ním určenom čase neupozornil, že aj keď bol žalobca v stavebnom konaní zastúpený advokátom, bolo povinnosťou žalovaného ho vyzvať na doplnenie dôvodov nezákonnosti napadnutého stavebného povolenia a že od vydania stanovísk dotknutých orgánov do vydania žalobou napadnutého rozhodnutia bola podstatná časť stanovísk dotknutých orgánov neplatná. V preskúmavanej veci z obsahu podaného odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a z obsahu žalobných námietok uvedených v podanej žalobe proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného súd zistil, že žalobca v žalobe rozšíril žalobné dôvody, ktoré v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa neuvádzal. Odvolacie námietky a žalobné námietky sú totožné, len pokiaľ ide o námietku, že v stavebnom konaní platí koncentračná zásada v súvislosti s námietkami, ktoré účastník môže v rámci konania uplatniť a že po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada. K žalobným námietkam, ktoré neboli uplatnené žalobcom v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa súd uvádza, že vzhľadom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podstatou konania o správnej žalobe je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia správnych orgánov a postupu predchádzajúcemu jeho vydaniu. Nie je úlohou správneho súdu nahrádzať odvolacie konanie pred správnym orgánom, resp. sa zaoberať námietkami, ktoré účastník správneho konania mohol uplatniť podaním odvolania, ale ich neuplatnil. Súdne konanie o správnej žalobe nemožno považovať ako pokračovanie správneho konania, alebo jeho náhradu. Úlohou správneho súdu nie je nahrádzať odvolací správny orgán, takýto postup by bol v rozpore so zásadou trojdelenia moci. Predmetom súdneho prieskumu môžu byť len tie námietky vznesené v žalobe (žalobné dôvody), ktorú už boli uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, a s ktorými sa musel žalovaný ako odvolací orgán vysporiadať vo svojom druhostupňovom rozhodnutí napadnutom žalobou. Inak by potom preskúmavacie súdne konanie nahrádzalo inštitút odvolacieho konania ako nevyhnutného predpokladu na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného súdom podľa II. hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Z vyššie uvedených dôvodov sa súd pri preskúmavaní rozhodnutia žalovaného sústredil len na tú jeho časť, ktorá bola aj predmetom odvolacích námietok a to uplatnenie koncentračnej zásady upravenej stavebným zákonom (§ 61 ods. 3 stavebného zákona). K uvedenej žalobnej námietke súd uvádza, že podľa § 61 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí dokedy môžu účastníci uplatniť námietky a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliada. Súd sa v predmetnej veci pri rozhodovaní o žalobe zaoberal otázkou, či absolutizovanie zásady koncentrácie konania nezakladá svojvôľu v aplikácii tejto zásady bez zohľadnenia ostatných zásad správneho konania. Opakom zásady koncentrácie konania je jednotnosť konania, ktorá vyjadruje, že účastníci majú právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať procesné návrhy a oprávnenia po celú dobu konania vrátane odvolacieho konania. V správnom konaní sa uplatňujú aj ďalšie zásady, z ktorých pre prerokúvanú vec majú význam a to zásada dvojinštančnosti konania, zásada hospodárnosti a rýchleho rozhodovania a zásada riadneho zistenia skutočného stavu veci. Zásada dvojinštančnosti sa realizuje prostredníctvom odvolania ako riadneho opravného prostriedku, pričom jej zmyslom je umožniť, aby nadriadený orgán v systéme orgánov verejnej správy preskúmal zákonnosť rozhodnutia jemu podriadenému orgánu vo väčšine správnych vecí. Prejavom dvojinštančnosti správneho konania je povinnosť odvolacieho orgánu preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, je povinnosť doterajšie konanie doplniť, prípadne zistené vady odstrániť (§ 59 ods. 1 Správneho poriadku). Zásada hospodárnosti konania vyjadruje požiadavku na rýchle a hospodárne konanie, s pokiaľ možno čo najmenšími nákladmi, jej uplatňovanie však nesmie viesť k porušeniu iných zásad správneho konania, najmä zásady riadneho zistenia skutočného stavu veci. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že zásada koncentrácie konania bráni uplatneniu zásady jednotnosti, v spojení so zásadou dvojinštančnosti a hospodárnosti správneho konania. Na druhej strane je potrebné uviesť, že skutočný dopad koncentrácie konania je limitovaný tým, že správny orgán vystupuje v celom správnom konaní ako reprezentant a ochranca verejného záujmu na dodržiavaní právnych predpisov. Preto je povinný aj v prípade, že účastník konania až po úkone ohraničujúcom jeho právo predkladať pripomienky a námety uplatní námietky, ktoré sa týkajú dodržania noriem hmotného, či procesného práva, na tieto z úradnej povinnosti prihliadať (ÚS 223/09-131). Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca po doručení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa sa mohol písomne vyjadriť k povolenej stavbe, nahliadať do spisu, robiť si výpisy, opisy zo spisu, podávať námietky, vyjadriť, dostaviť sa na stavebný úrad, pričom v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa mohol žalobca konkrétne namietať v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, o ktorých námietkach by bol žalovaný povinný rozhodnúť a na odvolacie námietky žalobcu v plnom rozsahu prihliadať a vo svojom rozhodnutí to aj následne odôvodniť. Keďže žalobca v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa neuviedol tie dôvody, ktoré uvádza v podanej žalobe (okrem zásady koncentrácie konania), žalovaný sa teda mohol zaoberať len dôvodmi odvolania, pričom z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu a po takomto preskúmaní nezistil dôvod na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Zároveň je potrebné uviesť, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s námietkou žalobcu týkajúcej sa zásady koncentrácie, keď uviedol, že aj v odvolacom konaní predsa existujú prostriedky, ktoré je možné využiť v prípade, že by bolo na základe odvolania združenia zistené pochybenie (autoremedúra, ktorú môže využiť prvostupňový správny orgán a je možné ňou zmeniť rozhodnutie vo veci alebo aj zrušiť rozhodnutie vo veci, vyzvať na prepracovanie projektu a viesť konanie o povolení stavby podľa prepracovaného projektu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí, pokiaľ ide o vznesenú námietku zásady koncentrácie, taktiež uviedol, že teraz mal odvolateľ priestor na to, aby chránil svoje vlastné záujmy, čo však nevyužil, pretože odvolací orgán v prípade akýchkoľvek pochybností o správnosti rozhodnutia, o ktorých by sa mohol dozvedieť z konkrétnych dôvodov odvolania, mohol sám zrušiť rozhodnutie a vrátiť ho na nové konanie. Z uvedeného dôvodu je neopodstatnený právny názor žalobcu v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, že v správnom konaní došlo k situácii, kedy k odstráneniu pochybenia správneho orgánu vo vzťahu k žalobcovi nemôže byť uskutočnené v odvolacom konaní odvolacím orgánom, ale len zrušením napadnutého rozhodnutia a vrátením veci prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Pokiaľ ide o žalobnú námietku, že aj keď bol žalobca v stavebnom konaní zastúpený advokátom, bolo povinnosťou žalovaného ho vyzvať na doplnenie dôvodov nezákonnosti napadnutého stavebného povolenia, túto žalobnú námietku súd považuje taktiež za neopodstatnenú, a to jednak z dôvodu, že žalobca bol zastúpený advokátom, ktorý ako osoba znala práva, by mal mať vedomosť v čom vidí nezákonnosť napadnutého stavebného povolenia a taktiež z dôvodu, že žalobca v podanom odvolaní uviedol odvolací dôvod, ktorý však videl len v koncentračnej zásade, ktorá platí v stavebnom konaní. Pretože rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa sú v súlade s citovanými zákonným ustanoveniami, súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.