Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Saz/54/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201436 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014201436.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Evou Stykovou, v právnej veci navrhovateľa: A. H., R. XX.XX.XXXX C. V. D., D., D. Š. N., D. R., X. C. - I. C., D. P. A., N. T. N. C. V. D., N. I., D., naposledy umiestnený v N. T. C. W., Slovenská republika (ďalej len „SR"), zastúpený: Centrum právnej pomoci, Námestie slobody 12, 810 00 Bratislava, IČO: 30798841, kancelária Košice, Moyzesova 18, 040 41 Košice, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporcu ČAS: MU-241-25/PO-Ž-2014 zo dňa 04.11.2014, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu ČAS: MU-241-25/PO-Ž-2014 zo dňa 04.11.2014. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Odporca napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-241-25/PO-Ž-2014 zo dňa 04.11.2014 podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle navrhovateľovi neudelil azyl a podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle (ďalej len „zákon o azyle“) mu neposkytol doplnkovú ochranu na území SR. Navrhovateľ požiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR dňa 06.08.2014 v M. I. z dôvodu obavy o život. So žiadateľom bol za účelom zdôvodnenia jeho prvej žiadosti o udelenie azylu vykonaný dňa 26.06.2014 vstupný pohovor a dňa 22.10.2014 doplňujúci pohovor, pri ktorých uviedol, že z krajiny pôvodu vycestoval dňa 22.04.2014 bez dokladov totožnosti a bez problémov do X., kde sa zdržal 12 dní a pokračoval za pomoci prevádzačov cez N. a iné neznáme krajiny. Navrhovateľ požiadal o azyl z dôvodu obavy o svoj život. V roku 2009 sa prihlásil na bakalárske štúdium humanitných vied školy K.. P.. P. v meste I. a na internáte bol ubytovaný s dvomi kamarátmi B. a F., ktorí boli členmi strany D. R. N. (D.), preto sa aj on stal jej členom. Jeho práca spočívala v propagovaní, najmä roznášaní a vylepovaní propagačných materiálov, tiež sa zúčastňoval na schôdzkach a demonštráciách strany a za túto činnosť dostával peniaze. Po voľbách v roku 2011 sa dostala k moci politická strana O. Q. a jeden z predsedov strany T. O. nechcel aby sa na internáte ubytovávali študenti D.. Kvôli tomu sa často strhli na internáte bitky a vyhrážky, no jemu nebolo ublížené a bitiek sa nezúčastnil. Kvôli strachu štúdium po voľbách zanechal a s kamarátmi sa presťahoval do prenajatého bytu v meste I., kde sa zdržiaval do januára 2014. Jeho kamaráti B.X. a F. zaútočili v septembri 2013 na člena politickej strany O. Q., za čo bolo voči nim začaté trestné stíhanie a medzi obvinenými za tento skutok mal byť aj žiadateľ, ktorý na súdne pojednávanie predvolaný nebol, nikdy sa ho nezúčastnil a výsledok konania mu nie je známy. Ďalej žiadateľ uviedol, že situáciu chcel riešiť odchodom z krajiny a to preto, že bol bez jeho vedomia po návrate do miesta trvalého bydliska koncom marca 2014 zapletený do pozemkového sporu, pri ktorom jeho dvaja bratranci sa pobili so susedmi, ktorí si nárokovali na ich pozemky a kvôli tomu podali na seba trestné oznámenie, kde údajne uviedli aj jeho meno, hoci sa bitky nezúčastnil. V krajine pôvodu sa mu nič vážneho nestalo, ale napriek tomu sa s otcom dohodli, že bude lepšie, ak odíde študovať a pracovať do inej krajiny. Správny orgán nespochybnil jeho identitu napriek tomu, že navrhovateľ nepredložil žiadne doklady totožnosti. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že všetky skutočnosti uvedené navrhovateľom boli počas konania objektívne vyhodnotené, komplexne posúdené a žiadosť individuálne preskúmavaná v súlade so spoločným stanoviskom Európskej únie o harmonizovanom prístupe k pojmu „utečenec“ zo dňa 04.03.1996. Na základe výpovede navrhovateľa a všetkých dostupných informácií považoval odporca za zrejmé, že navrhovateľ nesplnil zákonom stanovené podmienky na udelenie azylu na území SR, s citovaním § 2 písm. d/ zákona o azyle o pojme prenasledovanie. Zdôraznil, že existenciu obáv akéhokoľvek charakteru ako subjektívneho pocitu nemožno vylúčiť, ale iba za predpokladu, že by tieto súviseli s údajným členstvom v strane D., mal by žiadateľ nárok na poskytnutie azylu iba v prípade, že by išlo o obavy opodstatnené a išlo by o perzekúciu v zmysle § 2 písm. d/ zákona o azyle z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle. Podľa názoru Migračného úradu v čase odchodu z D. nemohol mať žiadateľ opodstatnené obavy z prenasledovania, pretože žiaden štátny orgán či iný subjekt, za podpory alebo úmyselnej nečinnosti štátneho orgánu voči nemu nevyvíjali žiadnu činnosť, ktorú možno nazvať prenasledovanie. Počas celého konania žiadateľ neuviedol, že by mal v krajine pôvodu v minulosti nejaký vážnejší problém, iba že by mohol byť ohrozený, čo sa však nikdy nestalo a bez problémov krajinu pôvodu opustil. K údajným trestným oznámeniam odporca uviedol, že tieto sami o sebe nemožno chápať ako prenasledovanie a žiadateľ ani nemôže s istotou tvrdiť, že bol obvinený v trestnom konaní. S poukazom na postup v trestnom konaní v D. dospel odporca k záveru, že navrhovateľ pravdepodobne nebol obvinený zo žiadneho trestného činu, pretože inak by ho polícia ihneď zatkla a nedovolila by mu voľne sa pohybovať, prípadne opustiť krajinu pôvodu a preto sa žiadateľove tvrdenia javia ako nedôveryhodné. K žiadosti navrhovateľa o azyl z dôvodu prenasledovania z politických dôvodov politickou stranou O. Q. odporca uviedol, že na základe informácií o krajine pôvodu o napätí medzi hlavnými politickými stranami D. a O. Q. sa navrhovateľ teoreticky mohol stať účastníkom vyhrážok zo strany O. Q., no sám žiadateľ sa vyjadril, že mu za členstvom v strane nebolo fyzicky ublížené. Pri vstupnom pohovore sa žiadateľ k posledným parlamentným voľbám v D. 05.01.2014 nezmienil a pri doplňujúcom pohovore uviedol, že sa posledné voľby konali v roku 2006, hoci podľa dostupných správ boli voľby ešte v roku 2008. Žiadateľ tvrdil, že jeho problémy nastali po zmene vlády v roku 2011, no správny orgán nedisponuje žiadnymi správami o zmene vlády. Za nedôveryhodné považoval odporca tiež to, že pri vstupnom pohovore žiadateľ napísal názov strany O. Q. ako D. V. a uviedol nesprávne údaje o prihlasovacom tlačive a dokladoch, ako aj členskom preukaze. Žiadateľ do konania nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdzovali. Uviedol, že keby zo strany D. vystúpil, ostal by naďalej žiť v krajine pôvodu, ale keďže mal vybavené všetky potrebné náležitosti k vycestovaniu, krajinu pôvodu opustil. Odporca vzhľadom na to, že u navrhovateľa neboli splnené podmienky pre udelenie azylu, posúdil podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany z pohľadu definície vážneho bezprávia podľa § 2 písm. f/ zákona o azyle, Z výpovede navrhovateľa vyvodil, že žiadateľ hodnoverným spôsobom nepreukázal, že by v krajine pôvodu spáchal nejaký kriminálny trestný čin, za ktorý by mu hrozilo súdne pojednávanie a trest smrti. Vylúčil hrozbu vážneho bezprávia v podobe mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu. Odporca sa rovnako venoval aj skutočnosti, či by v prípade návratu navrhovateľa mohol byť reálne, vážne a individuálne ohrozený na živote alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu a dospel k záveru, že je možné vylúčiť v prípade navrhovateľa takéto skutočnosti. Za tým účelom si zaobstaral aktuálne informácie z databázy Migračného úradu pod č. p. MU-ODZS-2014/000365-002 z 13.10.2014. Správny orgán pri posudzovaní poskytnutia medzinárodnej ochrany bral do úvahy aj možnosť vnútorného presídlenia, ktorú žiadateľ nevyužil. Odporca sa napokon vo svojom rozhodnutí vyjadril k písomnému stanovisku splnomocnenej právnej poradkyne. K prvej obave žiadateľa - pocit ohrozenia vlastného života, zdôraznil, že žiadateľ neprišiel do osobného styku a nemal problémy s políciou alebo inými štátnymi orgánmi, nebol nimi prenasledovaný a v prípade potencionálnych problémov sa s prosbou o pomoc na nich neobrátil, preto aj tvrdenie o pozemkovom spore sa správnemu orgánu javilo ako nedôveryhodné a navrhovateľ nevyužil ani možnosť ďalej študovať na inej škole. Druhou obavou, týkajúcou sa miery politického násilia v krajine, úrovne korupcie a D. polície, sa správny orgán nezaoberal, nakoľko to žiadateľ v priebehu pohovoru vôbec nespomínal a preto správny orgán nemohol za žiadateľa domýšľať dôvody, pre ktoré žiadal o azyl. Vzhľadom na to, že žiadateľ nesplnil podmienky pre udelenie azylu, uvedené v § 8 alebo 10 zákona o azyle, nebol mu udelený azyl na území SR a podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu nebola poskytnutá doplnková ochrana. Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 01.12.2014 sa navrhovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia odporcu a vrátenia veci na ďalšie konanie z dôvodu, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne posúdil. Uviedol, že dôvody obavy o život opísal počas pohovorov. Od momentu, kedy sa stal členom politickej strany D. sa jeho život skomplikoval, mal problémy v štúdiu a bez svojho vedomia bol zapletený do pozemkových sporov, rovnako ako mal problémy s nájdením, prípadne udržaním si nejakého primeraného zamestnania. Mal za to, že odporca sa nedostatočne zaoberal politickou situáciou v krajine pôvodu a jeho prípadom vzhľadom na špecifickosť azylového konania, v ktorom je žiadateľ v dôkaznej núdzi a ak možno predpokladať, že došlo alebo by mohlo dôjsť k porušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľa o azyl, musí to správny orgán zohľadniť v pochybnostiach v jeho prospech (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/2/2012). Od svojho príchodu na územie SR v júni 2014 do začiatku novembra 2014 bol v režime zaistenia a nemohol sa dostať k dôkazným prostriedkom. Odporca sa zaoberal len teoretickým zákonným procesom, no prax v tejto oblasti sa líši od zákonnej úpravy, keďže trestné oznámenia sú častokrát vykonštruované, mierené proti členom politickej opozície, pričom predstavitelia politickej elity nemajú problémy s ovplyvňovaním práce orgánov činných v trestnom konaní, prípadne súdov. Odporca svojim podaním zo dňa 19.12.2014 sa písomne vyjadril k opravnému prostriedku navrhovateľa. Vo svojom vyjadrení odporca po stručnom opísaní skutkového stavu uviedol, že po podaní opravného prostriedku opätovne preskúmal navrhovateľovu žiadosť o udelenie azylu a dospel k názoru, že navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať skutočnosti, ktoré by ho oprávňovali na udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. Navrhovateľ v opravnom prostriedku neuviedol také skutočnosti, pre ktoré by napadnuté rozhodnutie bolo potrebné zmeniť alebo ho považovať po obsahovej stránke za nesprávne. Odporca navrhol rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Dodal, že navrhovateľ dňa 15.12.2014 svojvoľne a bez udania dôvodu opustil N. T. C. W. a odporcovi nie je známe miesto jeho súčasného pobytu. Krajský súd v Košiciach rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez pojednávania podľa ustanovenia § 250f zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „O.s.p.“) ako vecne a miestne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v platnom znení) a za použitia ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. V zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. V zmysle § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Azyl predstavuje medzinárodnoprávnu ochranu osôb, ktoré majú v krajine svojho pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôžu alebo nechcú vrátiť do tohto štátu. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom presne vymedzené a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd. Udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané na existenciu prenasledovania žiadateľa v krajine pôvodu, ako skutočnosti definovanej v ustanovení § 2 písm. f) citovaného zákona alebo na odôvodnené obavy z prenasledovania zo zákonom uznaných dôvodov, pričom za prenasledovanie v zmysle citovaného ustanovenia a § 8 zákona o azyle je nutné považovať len také ohrozenie života, či slobody alebo porušovanie ľudských práv, ktoré je trpené, podporované, či prevádzané štátnou mocou, príp. aj neštátnymi subjektmi, ak možno preukázať, že štát nie je schopný alebo ochotný poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím. Právo na azyl navyše nemožno považovať za právo nárokové; ani Ústava Slovenskej republiky, Listina základných práv a slobôd, ani medzinárodné zmluvy o ľudských právach, ktorými je Slovenská republika viazaná, nezaručujú, že právo azylu musí byť žiadateľovi poskytnuté. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku. K výroku o neudelení azylu navrhovateľovi krajský súd zdôrazňuje, že predpokladom udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle je existencia opodstatnených obáv z prenasledovania z dôvodov uvedených v tomto zákonnom ustanovení. Podľa názoru súdu k naplneniu a preukázaniu konania, ktoré zákon o azyle definuje ako prenasledovanie (§ 2 písm. d/ bod 1), okrem všeobecných predpokladov (objektívna situácia) musí pristúpiť aj individuálne konanie subjektov, smerujúce voči konkrétnej osobe - navrhovateľovi. V prejednávanej veci však faktor prenasledovania alebo jeho hrozby nebol naplnený. Žiaden štátny orgán nevykonal voči navrhovateľovi žiadne kroky administratívneho, trestného, či iného postihu. Iba za predpokladu naplnenia týchto predpokladov môže dôjsť k splneniu ďalšej podmienky udelenia azylu, teda k opodstatnenosti prezentovaných obáv, čo v danom individuálnom prípade nebolo preukázané. Navrhovateľ legálne vycestoval z D.. Odporca sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal dôvodmi žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu, respektíve doplnkovej ochrany, na ktoré krajský súd poukazuje a s týmito sa stotožňuje. Tieto skutočnosti potom vyhodnotil z hľadiska kritérií uvedených v zákone o azyle a Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. Z uvedených dôvodov po právnej stránke neboli splnené predpoklady udelenia azylu navrhovateľovi v zmysle zákona o azyle. Krajský súd pri posudzovaní rozhodnutia odporcu poukazuje na skutočnosť, že odporca správne vyhodnotil výpoveď navrhovateľa vo všetkých dôvodoch jeho odchodu z krajiny pôvodu. Krajský súd zdôrazňuje, že za prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle je nutné považovať len také ohrozenie života či slobody, ktoré je trpené, podporované, či prevádzané štátnou mocou, pričom problémy so súkromnými osobami nemôžu byť dôvodom pre udelenie azylu, pokiaľ politický systém v krajine pôvodu dáva občanom možnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sža 21/2010). Správny orgán následne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyhodnotil i riziko vážneho bezprávia u navrhovateľa v intenciách ustanovenia § 2 písm. f) zákona o azyle tak, ako to definuje platná a účinná právna úprava. S ohľadom na zaobstarané informácie o krajine pôvodu navrhovateľa a samotné výpovede navrhovateľa v konaní, tieto vyhodnotil tak, že navrhovateľovi v prípade návratu do krajiny pôvodu nehrozí žiadne vážne bezprávie tak, ako to definuje ustanovenie § 2 písm. f) zákona o azyle. Zmyslom a účelom doplnkovej ochrany je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané, či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam, nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie, či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z nich je potrebné vychádzať (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/36/2008 zo dňa 10.02.2009). Týmto skutočnostiam odporca venoval dostatočnú pozornosť a vykonal dokazovanie okrem výsluchu navrhovateľa aj obsahom správ o krajine pôvodu, ktorých podstatnú časť v rozhodnutí s uvedením zdrojov aj uviedol. V prejednávanej veci odporca rozhodol o žiadosti navrhovateľa na základe náležite zisteného skutkového stavu a vec správne právne posúdil, keďže navrhovateľ svoju žiadosť o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR odôvodnil existenciou dôvodov, ktoré nemožno považovať za dôvody relevantné pre udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR, t. j. za dôvody uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle. Sám navrhovateľ napokon spochybnil svoj záujem o poskytnutie medzinárodnej ochrany na území SR, keď pred skončením azylového konania opustil pobytový tábor a jeho súčasný pobyt nie je známy. Z uvedených dôvodov bolo napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 zákona o azyle ako vecne správne potvrdené. Podľa názoru krajského súdu, v preskúmavanej veci bol dostatočne zistený skutkový stav veci a navrhovateľom uvedené skutočnosti boli odporcom správne a logicky vyhodnotené a následne správne právne posúdené. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ a jeho splnomocnený zástupca neboli v konaní úspešní, preto nemajú právo na náhradu trov konania. Odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.