Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Saz/56/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201488 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014201488.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľa: E. Y. O., J.. XX.XX.XXXX I. Q. N. Y., Q. C. Y., K. J. M., I. N. V. (Ď. X. „.), I. Š. K., I. J., Ž., G. U. O., K. Y. K. I. L. I. Q. N. Y., Q. C. Y., K. J. M., naposledy umiestnený v K. Y. Q. J. I., Slovenská republika (ďalej len „SR"), toho času miesto pobytu neznáme, zastúpený opatrovníčkou S.. M. H.Ť., I. N. Ú. Q. N. H. F., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Migračný úrad, ul. Pivonková č. 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporcu ČAS: MU-318-16/PO-Ž-2014 zo dňa 21.11.2014, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu ČAS: MU-318-16/PO-Ž-2014 zo dňa 21.11.2014. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Odporca napadnutým rozhodnutím zo dňa 21.11.2014 ČAS: MU-318-16/PO-Ž-2014 zamietol žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) ako zjavne neopodstatnenú. Po nelegálnom príchode na územie SR dňa 17.10.2014 požiadal navrhovateľ o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z ekonomických dôvodov. Dňa 21.10.2014 bol s navrhovateľom vykonaný vstupný pohovor, v ktorom uviedol, že krajinu pôvodu opustil spolu so svojou manželkou Y. X. Y., za účelom vycestovania do J., kde mali sľúbenú prácu. O udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území požiadali z dôvodu, že boli na území SR zadržaní políciou a chceli sa vyhnúť vráteniu do krajiny pôvodu. Z krajiny pôvodu sa rozhodli vycestovať z ekonomických dôvodov, pretože vo I. je ťažké sa niekde zamestnať a ak si aj našli prácu, peniaze nepostačovali na pokrytie slušnej životnej úrovne. Rozhodli sa preto spolu s manželkou vycestovať z krajiny pôvodu. Vo I. zostal ich maloletý syn I. Y. O., narodený XX.XX.XXXX, o ktorého sa starajú žiadateľovi rodičia. V prípade návratu do I. by im nič nehrozilo, ale potrebuje zarobiť peniaze na splatenie úveru, ktorý si zobral na cestu do J.. Vycestoval v septembri 2014 do V. P.U. a za pomoci prevádzačov pokračoval na územie SR. Nebol trestne stíhaný, odsúdený, ani nemal žiadne problémy s políciou a inými štátnymi orgánmi, politicky sa neangažoval. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že všetky skutočnosti uvedené navrhovateľom boli počas konania objektívne vyhodnotené, komplexne posúdené a žiadosť individuálne preskúmavaná. Po vyhodnotení a posúdení všetkých navrhovateľom uvedených skutočností dospel k záveru, že navrhovateľ nesplnil zákonom ustanovené podmienky a svoju žiadosť zakladal na iných dôvodoch ako tých, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle. Správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že žiadateľ na pohovore uviedol ekonomické dôvody, ktoré ho viedli k odchodu z krajiny pôvodu. Podľa príručky „Kritéria a postupy pri udeľovaní statusu utečenca podľa Konvencie z roku 1951 a podľa Protokolu z roku 1967 o postavení utečencov“, v kapitole II - Všeobecné zásady pre udelenie statusu utečenca, časť B - Výklad znenia podmienok, odsek f - Ekonomickí vysťahovalci a utečenci, v bode 62. definuje prisťahovalca ako osobu, ktorá z príčin iných, než sú uvedené v definícii, opustí dobrovoľne svoju krajinu, aby sa usadila inde. Ak je osoba vedená čisto ekonomickými pohnútkami, jedná sa o ekonomického prisťahovalca a nie o utečenca. Je zrejmé, že žiadateľ odôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8 a 10 zákona o azyle. Vo svojom rozhodnutí odporca tiež uviedol, že navrhovateľ neuviedol žiadne dôvody, ktoré by opodstatňovali použitie § 13a alebo 13b zákona o azyle a preto je posudzovanie poskytnutia doplnkovej ochrany podľa zákona o azyle neopodstatnené. Nad rámec posúdenia žiadosti navrhovateľa správny orgán vyhodnotil aj alternatívu reálnej hrozby vážneho bezprávia v prípade jeho nedobrovoľného návratu do krajiny pôvodu. Na základe analýzy bezpečnostnej a politickej situácie vo I., na základe informácií ODZS pod č. p. MÚ-ODZS-2014/000283-004 z 19.11.2014 a MÚ-ODZS-2014/000283-002 z 02.06.2014 bolo konštatované, že táto je dlhodobo stabilizovaná. Chudoba sa výrazne znížila, ústava zaručuje občanom slobodu vnútorného pohybu, cestovania do zahraničia a repatriáciu do tejto krajiny. Odporca vylúčil, že by bol navrhovateľ za opustenie krajiny stíhaný a podrobený neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, pričom v súčasnej dobe vo I. neprebieha žiaden vnútroštátny alebo medzinárodný konflikt takého rozmeru, ktorý by pre neho predstavoval individuálnu hrozbu podľa definície vážneho bezprávia. Odporca vzhľadom na to, že navrhovateľ odôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo 13b zákona o azyle, zamietol žiadosť navrhovateľa o azyl ako zjavne neopodstatnenú podľa § 12 ods. 1 zákona o azyle. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok a žiadala rozhodnutie odporcu o zamietnutí žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľ s rozhodnutím odporcu nesúhlasil, nakoľko sa domnieval, že odporca vec nesprávne právne posúdil a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Trval na tom, že spĺňa podmienky na udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany, pretože krajinu pôvodu opustil z dôvodu neľudských podmienok pre život, ktoré opísal pri pohovore. Odporca sa vôbec nezaoberal splnením podmienok pre udelenie azylu z humanitných dôvodov, hoci na ne nie je právny nárok. Vo I. nemôže žiť pre veľkú chudobu a musel opustiť aj svojho maloletého syna. Napokon namietal, že v zmysle § 13a zákona o azyle mu v prípade návratu hrozí vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby a individuálna perzekúcia, ako neúspešného žiadateľa o udelenie azylu. Z obsahu vyjadrenia odporcu zo dňa 19.01.2015 vyplynulo, že odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť s poukazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Odporca tiež oznámil, že navrhovateľ dňa 07.01.2015 svojvoľne opustila K. Y. I. Q. J. I. a jeho súčasný pobyt nie je Migračnému úradu známy. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom v zmysle § 250f ods. 1 a 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“). Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu v súlade s ustanovením § 156 ods. 1 a 3 O. s. p. a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10.02.2015 o 12:00 hod.. V zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa § 9 citovaného zákona ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. V zmysle § 10 ods. 1, 2 a 3 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí. Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej republiky. Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8. V zmysle § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako 18 rokov. Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej republiky.(§ 13b ods. 1 a 2 zákona o azyle) Podľa § 12 ods. 1 zák. o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ: a) odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b, b) pochádza z bezpečnej krajiny pôvodu; to neplatí, ak v jeho prípade nemožno túto krajinu považovať za bezpečnú krajinu pôvodu, alebo c) nesplní povinnosť spolupracovať s ministerstvom podľa tohto zákona, najmä ak sa opakovane a bez vážnych dôvodov nedostaví na pohovor, čím znemožní posúdenie žiadosti. Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená. (§ 12 ods. 3 zákona o azyle) Z ustanovenia § 20 ods. 5 zákona o azyle vyplýva, že do lehoty na vydanie rozhodnutia podľa tohto zákona sa čas potrebný na doručenie rozhodnutia nezapočítava. Krajský súd sa podrobne zaoberal všetkými námietkami navrhovateľa, uplatnenými v opravnom prostriedku a postup odporcu považuje v celom rozsahu za správny, v súlade so zákonom o azyle, keďže v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona o azyle zamietol navrhovateľovi žiadosť o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky ako zjavne neopodstatnenú. Azyl predstavuje medzinárodnoprávnu ochranu osôb, ktoré majú v krajine svojho pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôžu alebo nechcú vrátiť do tohto štátu. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom presne vymedzené a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd. Udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané na existenciu prenasledovania žiadateľa v krajine pôvodu, ako skutočnosti definovanej v ustanovení § 2 písm. f) citovaného zákona alebo na odôvodnené obavy z prenasledovania zo zákonom uznaných dôvodov, pričom za prenasledovanie v zmysle citovaného ustanovenia a § 8 zákona o azyle je nutné považovať len také ohrozenie života či slobody alebo porušovanie ľudských práv, ktoré je trpené, podporované, či prevádzané štátnou mocou, príp. aj neštátnymi subjektmi, ak možno preukázať, že štát nie je schopný alebo ochotný poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím. Právo na azyl navyše nemožno považovať za právo nárokové; ani Ústava Slovenskej republiky, Listina základných práv a slobôd ani medzinárodné zmluvy o ľudských právach, ktorými je Slovenská republika viazaná, nezaručujú, že právo azylu musí byť žiadateľovi poskytnuté. V ustanovení § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle sú vymedzené zákonné podmienky, za splnenia ktorých môže byť žiadosť žiadateľa o azyl zamietnutá ako zjavne neopodstatnená v prípade, ak žiadateľ svoju žiadosť zakladá na iných dôvodoch alebo skutočnostiach ako sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b citovaného zákona, pričom také rozhodnutie musí byť vydané do 60 dní od začatia konania. Vyplývajúc z administratívneho spisu odporcu odvolací súd považoval za preukázané, že odporca rozhodol o žiadosti navrhovateľa v súlade s ustanovením § 12 ods. 3 zákona o azyle v lehote 60 dní od začatia konania o udelenie azylu, ktoré sa začalo dňa 17.10.2014 vyhlásením cudzinca o žiadosti o udelenie azylu na území SR. Odporca rozhodol o žiadosti navrhovateľa na základe náležite zisteného skutkového stavu a vec správne právne posúdil podľa ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona o azyle, keďže navrhovateľ svoju žiadosť o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany odôvodnila existenciou takých dôvodov, ktoré nemožno považovať za dôvody relevantné pre udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. Navrhovateľ skutočnosť, že bol v krajine pôvodu prenasledovaný z dôvodov relevantných podľa zákona o azyle a Ženevského dohovoru z roku 1951 v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Navrhovateľ v priebehu azylového konania neuviedol žiadne podstatné skutočnosti a nepredložil žiadne hodnoverné dokumenty, ktoré by potvrdzovali opodstatnenosť jeho žiadosti. Sám navrhovateľ žiadal o azyl alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z ekonomických dôvodov a poukázal na problémy sa niekde zamestnať a nízkymi príjmami pokryť slušnú životnú úroveň. Nad rámec žiadosti navrhovateľa sa odporca zaoberal v tomto konaní podmienkami poskytnutia doplnkovej ochrany v zmysle § 13a zákona o azyle na základe informácií zo dňa 02.06.2014, ktorými sa zaoberal a konštatoval, že chudoba vo I. sa výrazne znížila, ústava zaručuje občanom cestovanie do zahraničia i repatriáciu do tejto krajiny. Vylúčil, že by bol navrhovateľ za opustenie krajiny stíhaný a podrobený neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu. Situácia vo I. v súčasnej dobe neprestavuje pre navrhovateľa individuálnu hrozbu podľa definície vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f/ zákona o azyle. K odvolacej námietke, že odporca sa nezaoberal splnením podmienok pre udelenie azylu z humanitných dôvodov je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ v priebehu azylového konania nežiadal o udelenie azylu z humanitných dôvodov, ktoré odporca v priebehu tohto konania nezistil, pričom na azyl z humanitných dôvodov nie je právny nárok. V prejednávanej veci teda odporca rozhodol o žiadosti navrhovateľa na základe náležite zisteného skutkového stavu a vec správne právne posúdil podľa ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona o azyle, keďže navrhovateľ svoju žiadosť o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR odôvodnil existenciou dôvodov, ktoré nemožno považovať za dôvody relevantné pre udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR. Podľa názoru krajského súdu, v preskúmavanej veci bol dostatočne zistený skutkový stav veci a navrhovateľom uvedené skutočnosti boli správne a logicky vyhodnotené. Dôvody uvedené navrhovateľom v opravnom prostriedku neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko ani v jednom prípade nezakladali relevantný dôvod pre udelenie azylu, respektíve poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR. Z vyššie uvedených dôvodov bolo napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 zákona o azyle ako vecne správne potvrdené. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ a opatrovníčka boli v konaní neúspešní, nemali preto právo na náhradu trov konania. Odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.