Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8Sd/83/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201493 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014201493.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľa: Š.V. R., X.. XX.XX.XXXX, L. E. XXX, XXX XX G., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.09.2014 v konaní o invalidnom dôchodku, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 22.09.2014 č. XXX XXX XXXX X. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.09.2014 v zmysle § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a podľa článku 46 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 08.09.2014. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia argumentovala posudkom posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne K. zo dňa 08.09.2014, v zmysle ktorého navrhovateľ s odkazom na ustanovenie § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidným nie je, nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zároveň konštatovala, že posúdenie navrhovateľovho zdravotného stavu je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 08.09.2014, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a v ktorom sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľ v zmysle § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidným nie je. Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 15.10.2014 navrhovateľ namietal rozhodnutie odporkyne o zamietnutí jeho žiadosti o invalidný dôchodok z dôvodu, že jeho zdravotný stav mu nedovoľuje trvale sa zamestnať na R., ani v O.. Zamestnávatelia ho odmietli už pri pracovnom pohovore, nakoľko jeho zdravotný handicap je už na prvý pohľad zrejmý a viditeľný, ľavá ruka, na ktorej v roku 1978 utrpel vážny úraz, je prakticky nepoužiteľná. Tento handicap musel kompenzovať zvýšeným namáhaním pravej ruky, čo sa odzrkadlilo na stave jeho chrbtice, s ktorou má momentálne už vážne zdravotné problémy. Považoval za zarážajúce, že lekársku správu pre posudkového lekára vypracoval lekár, ktorý v roku 1978 po úraze pravdepodobne nesprávne určil diagnózu a liečbu. V odbornom posudku o invalidite mu bola doporučená ústavná starostlivosť napriek tomu, že nemenovaný lekár tvrdil, že poškodenie svalstva a šliach je trvalé a nenávratné. V prípade neúspechu bude žiadať o vyšetrenie „nestranným“ lekárom a riešiť to súdnou cestou. Z vyjadrenia odporkyne zo dňa 18.12.2014 vyplynulo, že odporkyňa zotrvala na dôvodoch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí a navrhla napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.08.2014 o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok ako vecne správne potvrdiť. Skonštatovala včasnosť podania opravného prostriedku zo strany navrhovateľa a zároveň dodala, že po podaní opravného prostriedku bol navrhovateľov zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne K. zo dňa 12.11.2014 a následne dňa 09.12.2014 i posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie. Obaja posudkoví lekári pritom vo výroku posudku, podľa tvrdení odporkyne, zhodne uviedli, že navrhovateľ invalidným v zmysle § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nie je, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobu. S ohľadom na uvedené odporkyňa ďalej dôvodila, že nakoľko sa navrhovateľovi nepodarilo spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia, správny orgán mal za to, že o žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok bolo rozhodnuté správne a v súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa ustanovení § 250l a nasledujúcich zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a na základe vykonaného dokazovania, výsluchu zástupcu odporkyne a po oboznámení sa s obsahom posudkového spisu, dávkového spisu odporkyne a s novými lekárskymi správami posudkových lekárov zo dňa 12.11.2014 a 09.12.2014 dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný, nakoľko rozhodnutie odporkyne je v plnej miere zákonné a správne, odporkyňa dostatočne zistila skutkový stav veci a vyvodila z neho i správny právny záver, s ktorým sa súd v plnej miere stotožnil. Navrhovateľ sa pojednávania krajského súdu, nariadeného na deň 03.03.2015, nezúčastnil, predvolanie na pojednávanie bolo doručené navrhovateľovi dňa 18.02.2015. Zástupca odporkyne navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Podľa jeho názoru sa navrhovateľovi nepodarilo spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia, o poklese zdravotnej spôsobilosti o 30 % bolo rozhodnuté podľa príslušnej kapitoly, pričom je to maximálne možná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podmienky získania nároku na invalidný dôchodok sú upravené v ustanoveniach § 70 a nasledujúcich zákona o sociálnom poistení. V zmysle ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení má poistenec nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (ustanovenie § 71 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. (ustanovenie § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení- prvá veta) Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (§ 71 ods. 5, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení) V zmysle ustanovenia § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 153 ods. 1 a 5 zákona o sociálnom poistení lekársku posudkovú činnosť v prípade dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár"). Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. (§ 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení) Podľa obsahu posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka K. zo dňa 09.12.2014 rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľa je stav po úraze ľavého zápästia s obmedzenou úchopovou schopnosťou - príloha č. 4 zákona o sociálnom poistení, kapitola XV, oddiel G, položka 20, písmeno a) (10-30 %), s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách v rozsahu 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Rovnakú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou konštatoval posudok Sociálnej poisťovne, pobočka K. zo dňa 08.09.2014, z obsahu a záverov ktorého vychádzala odporkyňa v napadnutom rozhodnutí zo dňa 22.09.2014, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku. Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne preskúmaný aj posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v J., so zhodným záverom o 30 % miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudková lekárka priznanú mieru poklesu príslušnej kapitole a položke považovala za správne uznanú posudkovým lekárom v K.. Navrhovateľ toho času netrpí závažnejším ochorením, respektíve nemá medicínsky tak zdokladované ďalšie odborné vyšetrenia, ktoré by mohli mať vplyv na výšku miery poklesu. Krajský súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti, týkajúce sa miery poškodenia navrhovateľovho zdravia, boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi, ktorí vo svojich posudkoch zhodne vyhodnotili zdravotné postihnutie navrhovateľa na základe odborných lekárskych vyšetrení a dospeli k zhodnému záveru, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľ nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom po opätovnom preskúmaní zdravotného stavu navrhovateľa bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená na 30 %. Krajský súd zdôrazňuje, že v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení je v kapitole XV, oddiel G, položka 20, písmeno a) stanovené rozpätie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10 % - 30 %, takže navrhovateľovi bolo priznaných zo zákona maximálne možných 30 %. Samotný zákon teda neumožňuje priznanie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. K odvolacej námietke, že v odbornom posudku o invalidite je mu doporučená ústavná starostlivosť, je potrebné uviesť, že predtlačená kolónka „odporúčania“, nie je vyplnená žiadnym z posudkových lekárov. Navrhovateľ v konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov a ktoré mohli ich jednoznačné závery spochybniť alebo vyvrátiť. Zdravotné poškodenia navrhovateľa, zistené objektívnymi lekárskymi vyšetreniami podľa podaných posudkov posudkových orgánov, teda neznižujú pracovnú schopnosť navrhovateľa natoľko, aby bol invalidným. Navrhovateľ teda nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a preto nesplnil jednu zo zákonných podmienok pre priznanie invalidného dôchodku v zmysle § 70 ods. 1 citovaného zákona. Ak by však do budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľa v dôsledku jeho zhoršenia, môže navrhovateľ opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou alebo o zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Odvolací súd preto dospel k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je určená mierou zodpovedajúcou zákonu. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.09.2014 považoval za vecne správne a dostatočne doložené vykonaným dokazovaním. Napadnuté rozhodnutie odporkyne preto v zmysle ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. Odporkyni náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.